Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2926-2015.pdf
PDF · 84.94 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/2926/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., krajská pobočka Bratislava, Ružová dolina 10, 825 21 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. L., W.. XX.XX.XXXX, F. G. R. XXX, XXX XX L. L., Č. C., zast.: Advokátní kancelář Brož & Sokol & Novák s.r.o., konajúca prostredníctvom JUDr. Tomáša Sokola, advokáta, Sokolská třída 60, 120 00 Praha 2, Česká republika, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 39Er/2926/2015, a u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD. pod spis. zn.: EX 2239/2015, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Zuzane Dobrodenkovej, PhD., Exekútorský úrad Skalica, Ružová 10, 909 01 Skalica, sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie vo výške 43,16 EUR, ktoré je povinný uhradiť Oprávnený do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 02.07.2015 súd vydal poverenie č. 5102 185790, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Dňa 18.08.2015 súdny exekútor doručil podanie právneho zástupcu povinného, ktoré bolo označené ako „1) Návrh povinné na zastavení exekuce, 2) Návrh povinné na odklad exekuce. V ňom povinná uvádza, že žiada zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a do tej doby žiada o odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. V návrhu poznamenáva, že v roku 1992 sa natrvalo presťahovala do Českej republiky, riadne sa odhlásila z verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, nakoľko je od roku 1993 zaregistrovaná v Všeobecnej zdravotní poisťovni České republiky. Dňa 15.10.1993 bola povinnému vydaná Listina o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a dňa 14.03.1994 bolo udelené štátne občianstvo Českej republiky. Listiny sú priložené v návrhu.
Dňa 21.09.2015 súdnemu exekútorovi bolo doručené podanie oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. b) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor doručil dňa 23.09.2015 návrh oprávneného na tunajší súd.
Oprávnený vo svojom návrhu uvádza, že vystavil výkaz nedoplatkov č. 1561713613 za obdobie 201108 do 201212 vo výške 1.813,07 EUR za neodvedený preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie a 10 EUR poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov. VšZP bolo doručené podanie povinného dňa 10.08.2015, ktoré bolo doplnené o podanie doručené poisťovni dňa 10.09.2015 s predloženými
dokladmi, a to potvrdenie o poistení v zahraničí a odhláška z verejného zdravotného poistenia ku dňu 28.02.1992. V dôsledku týchto skutočností VšZP akceptovala doklady a tým aj zrušila predmetný výkaz nedoplatkov a podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b).
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c.) O. s. p.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- poštovné ......................................................................................... 1,68 EUR,
- súčinnosť banky...............................................................................0,70 EUR,
- súčinnosť ODI.................................................................................0,20 EUR,
- súčinnosť REGOB...........................................................................0,20 EUR
Spolu................................................................................................2,78 EUR
Súdny exekútor si uplatnil v časti poštovného odmenu 4,50 EUR. Po preštudovaní exekučného spisu súd zistil, že v spise sa nachádzajú 3 doručenky. V jednej doručenke boli zasielané viaceré dokumenty v jednej obálke v pomere 31, v druhej v pomere 6 dokumentov v jednej obálke za čo súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v pomere koľko dokumentov bolo v jednej obálke. Súdny exekútor nepreukázal, že táto obálka má hodnotu 1,55 EUR, súd vychádzal z cenníka v hodnote 1,40 EUR. Posledná obálka má preukázanú hodnotu 1,40 EUR, ktorú v celom rozsahu priznal, nakoľko v obálke bol zasielaný len jeden dokument.
Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za spisový obal vo výške 0,33 EUR, obálku (4 ks po 0,05 EUR/ks) vo výške 0,20 EUR a listiny - tlač, papier (21 ks po 0,10 EUR/ks) vo výške 2,10 EUR. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spotrebný materiál vo výške 5,45 EUR.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spisový obal, obálky, tlač listín a papiera, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku a túto daň vo výške 20 %, čo zo sumy 35,97 EUR činí 7,19 EUR a teda mu patrí celkovo 43,16 EUR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 3MCdo/32/2012 uviedol, že podľa § 197 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie povinný, len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie možne uložiť súd oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. Podmienkou je však zavinenie oprávneného alebo nemajetnosť povinného.
VšZP navrhovala zaviazať povinného na úhradu trov exekúcie, nakoľko povinný si nemal splniť odhlasovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.
Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Zákon nadobudol účinnosť od 01.01.2005 okrem § 25 ods. 1 písm. c), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2006. Retroaktivita spätne do minulosti nie je prípustná v občiansko - právnom konaní.
Súd sa riadil ustanovením § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 550/1991 Zb. o všeobecném zdravotném pojištění, zdravotní pojištění vzniká dnem nástupu do pracovního nebo obdobného poměru nebo zahájením samostatné výdělečné činnosti na území České republiky, jde-li o občana České a Slovenské Federativní Republiky, který na území České republiky nemá trvalý pobyt, má však trvalý pobyt na území České a Slovenské Federativní Republiky, v nadväznosti na písm. c) nabytím občanství České a Slovenské Federativní Republiky a získáním trvalého pobytu na území České republiky.
Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 550/1991 Zb. o všeobecném zdravotném pojištění, pojištěnec je povinen oznámit příslušné zdravotní pojišťovně nejpozději do osmi dnů skutečnosti rozhodné pro vznik nebo zánik povinnosti státu platit pojistné podle § 6 odst. 4. Za nezletilé pojištěnce nebo osoby bez způsobilosti k právním úkonům plní tuto povinnost jejich zákonný zástupce, nejde-li o osoby zaměstnané, u nichž plní tuto povinnost zaměstnavatel. Oznamovací povinnost při narození dítěte plní jeho zákonný zástupce.
Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 550/1991 Zb. o všeobecném zdravotném pojištění, pojištěnec je plátcem pojistného z titulu pracovního nebo obdobného poměru nebo samostatné výdělečné činnosti anebo z titulu občanství České a Slovenské Federativní Republiky a trvalého pobytu na území České republiky, pokud plátcem pojistného není stát podle odstavce 4. Za osoby samostatně výdělečně činné se považují též poslanci zákonodárných sborů a ústavní činitelé.
Podľa ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako základného nariadenia v nadväznosti na Nariadenie č. 987/2009 ako vykonávacieho nariadenia, osoby, na ktoré sa koordinačné predpisy vzťahujú podliehajú právnym predpisom len jedného štátu. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, podľa ktorého príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom zamestnaná osoba, resp. samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva činnosť [článok 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia]. Takto sa určí uplatniteľná legislatíva nezávisle od toho, v ktorom členskom štáte EÚ má osoba bydlisko.
Podľa odseku 15 Preambuly základného nariadenia je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť.
Nariadenie č. 883/2004 definuje pojem vecné dávky: v zmysle hlavy III kapitoly 1 (dávky v chorobe, dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve) sú vecné dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, ktoré sú určené na poskytnutie, sprístupnenie alebo priame zaplatenie zdravotnej starostlivosti a doplnkových výrobkov a služieb zdravotnej starostlivosti, alebo na preplatenie nákladov na zdravotnú starostlivosť; zahŕňajú aj vecné dávky dlhodobej starostlivosti.
V zmysle základného nariadenia, čl. 76 ods. 4, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.
V zmysle základného nariadenia, čl. 76 ods. 4 tretí pododsek, dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.
Povinný uvádza, že sa riadne odhlásil nielen zo zdravotného poistenia, ale i sociálneho poistenia a ukončil živnostenské oprávnenie. I keď povinný tvrdí, že sa riadne odhlásil písomnou formou, doklad neeviduje.
Povinný má síce znášať bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, súd sa stotožnil s názorom povinného, že uchovávať doklad vyše 20 rokov je nehospodárne a listiny ako také sa môžu po tak dlhej dobe bez riadneho uskladnenia poškodiť či zničiť. V nadväznosti na faktický stav, že povinný bol prepustený zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a dňa 14.03.1994 mu bolo udelené štátne občianstvo Českej republiky logickým vyústením má súd za to, že povinný je viazaný si plniť verejné zdravotné poistenie v Českej republike. Listina o prepustení zo štátneho zväzku resp. listina o nadobudnutí štátneho občianstva iného štátu sú verejnými listinami.
Súdu nebolo jasné ako vznikol výkaz nedoplatkov u oprávneného práve k obdobiu rokov 2011 - 2013, nakoľko povinný bol prihlásený k zdravotnej poisťovni v Českej republike od roku 1993 nepretržite, tzn. nedoplatky len za konkrétne obdobie dvoch rokov, keď pred týmto obdobím i po ňom žije mimo územia Slovenskej republiky a nedoplatky neboli vykázané od roku 1993.
Oprávnený vo svojom podaní uvádza „a následne doplnené podaním doručením dňa 10.09.2015 predložené doklady, a to potvrdenie o poistení v zahraničí a odhláška z verejného zdravotného poistenia ku dňu 28.02.1992.“
Súd na základe vyššie uvedeného má za to, že v tomto prípade má byť oprávnený zaviazaný uhradiť trovy exekúcie.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)