Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/26/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej H. F., bytom R. XXX o vymoženie 212,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. - 22 zo dňa 17. februára 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 02514/13 zo dňa 6.6.2013. S poukazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, smernice Rady ES č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 7.7.2011 ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou v rovnaký deň 7.7.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, ktorý je tak nulitným právnym aktom. K tomuto záveru dospel na základe toho, že rozhodcovská zmluva mala formulárovú podobu, bola vopred pripravená dodávateľom bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, neobsahuje kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského konania oproti konaniu na všeobecnom súde, na riešenie sporov zo zmluvy bol určený rozhodcovský súd alebo príslušný súd Slovenskej republiky v závislosti od toho, na ktorom súde žalujúca strana podá žalobu, čím bola prakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, možnosť výberu v nej je len zdanlivá, spotrebiteľ na jej základe ešte pred vznikom samotnej zmluvy stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Svoje závery podporil aj odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) C-240/08 ohľadom zabezpečenia nezáväznosti nekalých podmienok pre spotrebiteľa, C-168/05 a C-243/08 ohľadom ex offo povinnosti súdu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu. Poukázal na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Mal sa obmedziť len na skúmanie formálnych a materiálnych náležitostí exekučného titulu, nesmel skúmať

samotné rozhodcovské konanie, mal sa obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu, avšak nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Ďalej namietal, že súd dospel k svojim záverom na základe neúplne zisteného skutkového stavu, ak dospel k zisteniu, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Oprávnený poukázal na to, že s povinnými uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Preto bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom a súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože rozhodcovská zmluva od spotrebiteľa nevyžaduje, aby riešil spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

V predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou dňa 7.7.2011, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou rovnako dňa 7.7.2011 a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd podľa toho, na ktorom súde podá žalujúca strana žalobu.

Preto rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti tejto rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. (Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci , , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011.)

Odvolací súd poukazuje aj na spoločné stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

V predmetnej veci je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.

Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnej ako spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, ich príloh je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Rozhodcovská zmluva ako súčasť (bez ohľadu na jej technickú samostatnosť na liste papiera) tzv. formulárovej zmluvy o úvere bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Takúto zmluvu možno preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať, ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava) a rozhodcovský súd týmto nebol oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ). Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z tohto dôvodu, zrejmá.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.