Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-768-2015.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Subarea
15Co/768/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporkyni E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v K. R. (evidovaná ako bezdomovec), t. č. v K. R., G. M. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 781.60 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07. 10. 2015, č. k.: 12C/324/2014-52, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,99 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, vedeného v N. bank, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh zamietol, odporkyni náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu 119,68 € trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 22. 08. 2014 domáhal od odporkyne zaplatenia 781,60 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 25. 08. 2010 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 16. 09. 2009 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200024819, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 531,10 eur. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokmi v 30 mesačných splátkach vo výške 32,46 eur v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou úveru už pri splátke č.1 a napokon do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 192,20 eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 6 o viac ako tri mesiace, uplatnil si právo veriteľa podľa § 565 Obč. zák., t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok 781,60 eur dňa 24. 08. 2010, túto sumu však neuhradila ani čiastočne. Keďže sa dostala do omeškania s plnením svojich povinností, žiadal ju zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila. Dňa 01. 12. 2014 na strane odporkyne vstúpil do konania vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ktorých sa k veci vyjadril a zároveň vzniesol námietku premlčania.
Prvostupňový súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a návrh zamietol v celom rozsahu. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď odporkyňa, ktorá mala v konaní úspech, trovy neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal. Vzhľadom na úspech vo veci priznal náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Napadnutý výrok žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p.
Namietal nesprávne vyhodnotenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia, práve účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júna 2014, sp. zn.: 6MCdo 5/2013, pričom tvrdil, že rozhodnutie o priznaní náhrady právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné. Je v rozpore s účelom právnej úpravy, aby táto umožňovala do konaní vstup subjektu, ktorý nie je reálne schopný vykonávať svoje činnosti.
Namietal, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko nepredložil súhlas odporkyne s účasťou v konaní. Pritom poukázal na ustanovenie § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ktoré síce výslovne neupravovalo požiadavku na súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka, avšak najvyšší súd v rozhodnutí R 62/2014 skonštatoval, a to aj s poukazom na odbornú právnickú literatúru Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010, kde jedným z predpokladov účasti vedľajšieho účastníka na konaní je aj súhlas hlavného účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.
Uviedol, že v oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1, 2 O. s. p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať.
S účinnosťou od 01. 01. 2015 bola na základe zák. č. 353 /2014 Z. z. do textu O. s. p. prevzatá podmienka, ktorú právna prax už predtým formulovala. Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.
Absencia súhlasu znamená, že súhlas s účasťou neexistuje, pričom nie je podstatný dôvod, pre ktorý sa tak stalo. Nakoľko účasti vedľajšieho účastníka v konaní je nezákonný, potom aj nepriznanie náhrady trov zastúpenia nemôže mať oporu v zákone.
K odvolaniu navrhovateľa za písomne vyjadril vedľajší účastník. Rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správny. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,12 €.
Poukázal na to, že v konaní vzniesol námietku premlčania, jeho právne argumenty boli opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené, preto žiada uhradiť trovy právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6MCdo 5/2013, 4 MCdo 16/2014. Zdôraznil, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. vedľajší účastník má rovnaké práva ak účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, resp. právneho zastúpenia. Ústava Slovenskej republiky v čl. 47 ods. 2 zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom a v spojení s § 24 a 25 O. s. p. má aj vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť advokátom.
Odkázal na nález Ústavného súdu SR 15. 10. 2014, sp. zn.: III. ÚS 457/2014 - 27, z ktorého vyplýva, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, respektíve bránenie práva na súde.
Trovy právneho zastúpenia si vedľajší účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi navrhovateľa, ani odporcu, náhradu dosiahne iba v prípade, ak navrhovateľ bude v konaní neúspešný. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ v bode uplatňovať pohľadávky, na ktoré má nárok, nedôjde k priznávaniu trov vedľajšiemu účastníkovi.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. platí, že odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku vecne správne, taktiež sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie reagujúc na námietky odvolateľa uvedené v odvolaní dodáva nasledovné.
Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O. s. p.
V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Z ustanovenia § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.
Odvolací súd poukazuje na princíp "rovnosti zbraní", pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z argumentácie navrhovateľa možno nadobudnúť dojem, že navrhovateľ chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137 O. s. p., keď O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09, pričom odvolací súd z daného rozhodnutia vychádza a akceptuje ho. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci konania, nemalo byť
priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že takéto právo vedľajšieho účastníka by bolo vylúčené.
Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania, Konanie vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporkyne.
Odvolací súd nezistil, že by vedľajší účastník uplatňoval trovy konania, ktoré by neboli účelné. Právna oprava neobsahuje žiadnu požiadavku „ rozumnosti “ respektíve akúsi čiastočnú právnu pomoc. Rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi je dôvodné a zákonné, pretože vychádza z jednoznačnej právnej úpravy.
Odvolací súd neakceptoval ani námietku, že vedľajší účastník nemá toto k postavenie, pretože nepredložil súhlas odporkyne s účasťou v konaní. V tomto neobstojí ani odkaz na komentár uvedený v publikácii Jaroslav Krajčo a kol., ktorý je v citovanej podobe navrhovateľa vytrhnutý z kontextu. § 93 O. s. p. nevyžaduje súhlas účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník konania tak, ako to vykladá navrhovateľ. Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nevyžaduje súhlas. Vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa stáva účastníkom konania oznámením o vstupe do konania. Súd o jeho prípustnosti do konania nerozhoduje, v skutočnosti tak nemá možnosť ovplyvniť ani to, či vedľajší účastníka do konania vstúpi alebo nie. Túto možnosť na súd iba vtedy, ak účastník konania namieta vstup vedľajšieho účastníka do konania ( viď komentár strana 381 citovanej publikácie k ods.3).
Základný predpoklad uvádzaný navrhovateľom preto neobstojí, súd nebol povinný zaoberať sa otázkou súhlasu hlavného účastníka. Účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní je zákonná. Vedľajší účastník do konania vstúpil dňa 01. 12. 2014, teda v čase, kedy neplatila právna úprava platná od 01. 01. 2015. Súd sa v tom čase riadil platnou právnou úpravou, ktorá nebola sporná, k novele § 93 O. s. p. došlo predovšetkým z dôvodu veľkého množstva sporov, dokonca opakovaného vstupu niekoľkých vedľajších účastníkov do jedného konania, kedy v podstate ani jeden nekontaktoval hlavného účastníka, z čoho súdu často nemohli dôjsť k iným záverom, ako tým, že daným združeniam išlo skôr o trovy konania, ako o ochranu práv účastníkov. Tomu totiž zodpovedali aj všeobecné námietky. Nebolo tomu však vždy, pričom viaceré združenia aktívne a konkrétne argumentovali v prospech účastníka, spotrebiteľa, teda naplnil účel svojho poslania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p. a § 142 ods. l O. s. p. v spojení s § 151 ods. l O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 25. 11. 2015. Súd priznal náhradu vo výške 24,99 eur.
Odvolací súd potrebuje za potrebné dodať, že v danom prípade súd v odvolacom konaní, kedy predmetom posúdenia sú len trovy prvostupňového konania, nevychádza z hodnoty veci, ktorá bola predmetom sporu, ale za predmet považuje namietanú výšku, s ktorou sa odvolací súd zaoberá a ktoré sú v skutočnosti predmetom odvolacieho konania. V odvolacom konaní súd neposudzuje vec samú a ani advokát sa nevyjadruje s odbornými znalosťami k veci, ktorá už je rozhodnutá. Vo vyjadrení argumentuje len k otázkam súvisiacim s trovami konania, čomu má zodpovedať aj jeho odmena. Je totiž neprípustné, aby v prípade, ak predmetom odvolacieho konania je minimálna suma, napr. z dôvodu matematického pochybenia, súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci, pričom priznaná hodnota za jeden úkon by bola v hrubom nepomere k právnej službe a k predmetu odvolacieho konania, čo odvolací súd nepovažuje za spravodlivé. Preto v takomto prípade vychádza z hodnoty odvolacieho konania, ktorou v danom prípade bola hodnota trov vo výške 119,68 eur.
Potom odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 16,60 eur podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu 24,99 eur.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.