Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_22P-42-2015.pdf
PDF · 108.09 KB
No categories available
22P/42/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. W., B. X.X.XXXX H. T. W., B. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka T. Š., B.. X.X.XXXX, X. X. X, S. a otec T. W., B.. XX.X.XXXX, X. V. X, X., O.. Č.. Ú. B. P. O. C. U. Ž., o zvýšenie výživného pre maloleté deti, t a k t o
rozhodol:
I. Súd s účinnosťou od 25.5.2015 z v y š u j e výživné otca pre maloletú W. W., B.. X.X.XXXX zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a príslušného Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave sumy životného minima, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Súd s účinnosťou od 25.5.2015 z v y š u j e výživné otca pre maloletého T. W., B.. XX.X.XXXX zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a príslušného Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave sumy životného minima, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti z a m i e t a.
IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom pre maloletú W. za obdobie od 25.5.2015 do 31.12.2015 v sume 12,65 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku .
V. Nedoplatok otca na zročnom výživnom pre maloletého T. za obdobie od 25.5.2015 do 31.12.2015 v sume 12,65 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86 zo dňa 15.7.2010 v časti výšky výživného otca pre maloletú W. H. T. T..
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2015 matka žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86 zo dňa 15.7.2010 v časti o výživnom tak, že výživné pre maloletú W. voči jej otcovi sa zvýši zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a výživné pre maloletého T. voči jeho otcovi sa zvýši zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2014, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Uviedla, že uvedeným rozsudkom boli maloleté
deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 25,38 eur mesačne na jedno dieťa. Náklady spojené s výchovou maloletých detí odvtedy podstatne vzrástli. Sú žiakmi základnej školy, s čím sú spojené náklady - príspevky na školu, stravné, predplatné na časopisy, oblečenie, školské potreby, poistné, príspevok ZRPŠ atď. Otec detí ničím, ani finančne ani materiálne neprispieva na zvýšené výdavky na dcéru W. (okuliare, oblečenie, krúžky, letný tábor, škola v prírode, lyžiarsky výcvik a iné) ani na syna T. (oblečenie, športový krúžok, letný tábor a pod.). Matka uviedla, že je zamestnaná a jej mesačný príjem je cca 400 eur. Sociálne a majetkové pomery otca nepozná. Podľa matky od poslednej úpravy výživného nastali podstatné zmeny, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.8.2015 uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko jeho majetkové pomery sa od 15.7.2010 nezmenili. Vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Z. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.7.2015 uviedol, že odporúča návrhu matky vyhovieť a vyživovaciu povinnosť otcovi mal. detí zvýšiť primerane k jeho súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam, ako aj veku a potrebám mal. detí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodnými listami mal. detí, lustráciami v Sociálnej poisťovni, poštovými peňažnými poukazmi, príjmovými pokladničnými dokladmi, platobnými príkazmi preukazujúcimi výdaje matky, objednávkou okuliarov pre mal. W., potvrdením o poberaní prídavkov na deti, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2014, správou z prešetrených pomerov z 15.7.2015, potvrdením ÚPSVaR Trnava zo dňa 13.7.2015, správou Ú. Ž. zo dňa 28.10.2015, prehľadom pracovnej odmeny otca za 2-9/2015, potvrdením o príjme matky za 1-10/2015, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 10P/4/2010, keď v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti otca a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka v konaní uviedla, že má v podnájme dvojizbový byt. Žije s priateľom. Mesačný nájom je 330 eur. Priateľ pracuje na polovičný úväzok, má príjem asi 120 eur mesačne. Maloleté deti chodia do základnej školy na U. D.. Na jedáleň a družinu pre obe deti matka platí mesačne asi 70 až 80 eur. Maloletá W.Í. nosí okuliare, potrebovala by nové, ale matka si ich nemôže dovoliť. Ďalej majú náklady na školské potreby. Zdravotný stav detí je dobrý, mávajú iba bežné choroby. Okrem nájomného matka spláca exekúciu za spoločný dlh, ktorý majú s T. W.. Z výplaty jej strhávajú jednu štvrtinu. Tento úver si brali, aby zabezpečili potreby detí. Matka uviedla, že na zvýšení výživného trvá. Deťom platí tiež školské výlety. Na každé dieťa minie zhruba 100 eur mesačne, aj vrátane ostatných výdavkov na stravu a oblečenie. Priateľ sa snaží nájsť si lepšiu prácu. S otcom detí matka nie je v kontakte, ani on sa s deťmi nekontaktuje. Matka poberá náhradné výživné vo výške 25,38 eur na každé dieťa a rodinné prídavky.
Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že odporúča návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a výživné otca pre mal. deti zvýšiť primerane potrebám detí a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, a to vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba a náklady na potreby maloletých detí sa zvýšili.
Z rodného listu mal. W. W., B.. X.X.XXXX vyplýva, že jej otcom je T. W., B.. XX.X.XXXX a matkou T. Š.Č., B.. X.X.XXXX.
Z rodného listu mal. T. W., B.. XX.X.XXXX vyplýva, že jeho otcom je T. W., B.. XX.X.XXXX a matkou T. Š., B.. X.X.XXXX.
Z pripojeného spisu sp. zn. 10P/4/2010 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86 zo dňa 15.7.2010, právoplatným dňa 11.8.2010 boli maloleté deti W. H. T. zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola určená za zákonnú zástupkyňu maloletých detí, otcovi bolo uložené platiť výživné pre maloleté deti od 26.2.2010 do 30.6.2010 vo výške 25,36 eur na mal. W. a vo výške 25,36 eur na mal. T. a s účinnosťou od 1.7.2010 naďalej na mal. W. vo výške 25,38 eur a na mal. T. vo výške 25,38 eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otcovi tiež bolo uložené zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom pre maloleté deti za obdobie od 26.2.2010 do 30.6.2010. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že matka v čase tohto rozhodovania súdu bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, od 1.2.2010 poberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi v sume 210,30 eur mesačne a prídavky na deti v sume 43,98 eur mesačne. Matka žila
u svojej matky Y. Š., zamestnanej v tom čase v Ž.C. O. a.s. s príjmom 472,88 eur. Otec detí bol v tom čase od 22.2.2010 vo výkone trestu odňatia slobody, nebol pracovne zaradený. Neprispieval na výživu detí žiadnym spôsobom od nástupu na výkon trestu odňatia slobody. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala, otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k mal. P. W., B.. X.X.XXXX a k plnoletému H. W., B.. XX.X.XXXX. Pretože otec detí bol v tom čase bez príjmu, súd mu určil povinnosť platiť výživné na každé dieťa v minimálnom rozsahu stanovenom zákonom, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Zo správy o prešetrených pomeroch zo dňa 15.7.2015 vyplýva, že matka žije s deťmi a priateľom N.. I. X. v 2-izbovom prenajatom byte. Matka pracuje ako operátorka výroby v U. P., matkin priateľ pracuje na polovičný úväzok v Z. T. O.. Mal. W. C.d septembra 2015 navštevuje 5. ročník a mal. T. 4. ročník ZŠ na U. D. P. O.. Maloleté deti majú k dispozícii samostatnú izbu. V domácnosti neboli zistené nedostatky. S otcom detí matka nie je v žiadnom kontakte, otec sa o deti nezaujíma, neprispieva na ne. Matka poberá na deti náhradné výživné. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec je pracovne zaradený ako odsúdený v Ú. Ž.. Matka pracovala od 25.10.2013 do 31.12.2014 pre Q. U. a od 1.1.2015 je zamestnancom U. J. U., U..G..C..
Podľa potvrdenia ÚPSVaR Trnava zo dňa 13.7.2015, matka poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 eur.
Podľa Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2014 od Q. U. X., matka mala v roku 2014 čiastkový základ dane 4.193,22 eur, z čoho vyplýva priemerný čistý mesačný príjem 349,44 eur. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Trnava zo dňa 13.7.2015, matka poberá prídavky na deti vo výške 23,52 eur na každé dieťa, náhradné výživné poberá od septembra 2014 vo výške 25,38 eur mesačne na každé dieťa. Dávky v hmotnej núdzi poberala naposledy za január 2014.
Podľa potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa U. J. U. U..G..C.. za obdobie od 1/2015 - 10/2015, matka mala priemerný čistý mesačný príjem 566,63 eur.
Podľa matkou predložených platobných príkazov z O. X., H..U.. za 1-6/2015, matka platí nájomné vo výške 360 eur mesačne.
Podľa príjmových pokladničných dokladov Základnej školy s materskou školou U. X, O., matka platí za školskú družinu na dve deti sumu 24 eur.
Podľa predložených ústrižkov poštových peňažných poukazov, matka platí za stravu v školskej jedálni mesačne od 20 až 28 eur na dieťa.
Podľa objednávky okuliarov pre mal. W. z 15.10.2013, tieto stáli 82 eur.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Z. zo dňa 28.10.2015 vyplýva, že do tohto ústavu bol otec umiestnený 17.2.2010 za účelom ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. Koniec trestu má 26.9.2017. Predtým bol v Ú. X. od 26.1.2015 a od 10.2.2015 bol v Ú. I.. Pracovne bol zaradený na pracovisku s dohľadom ručného šitia obuvi, potom na pracovisku balenia kozmetických výrobkov a aktuálne je pracovne zaradený na pracovisku poľnohospodárskeho charakteru. Evidujú, že má vyživovaciu povinnosť na dve deti.
Z prehľadu pracovnej odmeny otca - odsúdeného počas pracovného zaradenia za obdobie od 2/2015 do 9/2015 vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda otca za toto obdobie bola 46,85 eur.
Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti W.Í. H. T..
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Zákona o rodine, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Predmetom konania je rozhodovanie o zvýšení výživného pre maloleté deti W. H. T., preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodňujúcou zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom v konaní sp. zn. 10P/4/2010. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípade pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s
deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86 zo dňa 15.7.2010, právoplatným dňa 11.8.2010, totiž na strane maloletých detí došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Obe maloleté deti od poslednej úpravy výživného v roku 2010 vyrástli, sú staršie o 5 rokov, fyzicky i duševne vyspelejšie, v dôsledku čoho sa úmerne ich veku (11 rokov a 9 rokov) podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy obe maloleté deti ešte nechodili do školy, v súčasnosti je mal. W. žiačkou 5. ročníka základnej školy a mal. T. je žiakom 4.ročníka základnej školy. Matka uviedla, že jej mesačné výdavky sú približne po 100 eur na každé dieťa. Uviedla, že na školskú jedáleň a družinu pre obe deti platí mesačne od 70 do 80 eur. Ďalej má náklady na školské potreby, príspevok ZRPŠ, krúžky, tábory pre deti, na ich oblečenie a stravu. Zdravotný stav detí je dobrý, mávajú iba bežné choroby. Maloletá W. nosí okuliare a potrebovala nové.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane matky súd zistil, že na rozdiel od času poslednej úpravy výživného je matka zamestnaná, pracovala pre Q. U. X. kde mala v roku 2014 priemerný čistý mesačný príjem 349,44 eur. V súčasnosti pracuje v spoločnosti U. J. U., U..G..C.., kde jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2015
- 10/2015 bol 566,63 eur. Okrem toho matka poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 eur a od septembra 2014 poberá náhradné výživné vo výške 25,38 eur mesačne na každé dieťa. Matka žije spolu s deťmi aj so svojím priateľom, ktorý pracuje na polovičný úväzok a jeho príjem je cca 120 eur mesačne. Platia nájomné 330 eur mesačne, matka má tiež exekúciu, pre spoločný dlh s otcom detí.
Na strane otca súd zistil, že je vo výkone trestu odňatia slobody, koniec trestu má 26.9.2017. Vo výkone trestu je pracovne zaradený, za obdobie od 2/2015 do 9/2015 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 46,85 eur.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že na strane maloletých detí sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného, odkedy maloleté deti začali chodiť do školy. Obe deti chodia tiež na krúžky, tábory, majú výdavky na školské pomôcky, stravu v školskej jedálni a výdavky na školskú družinu. Obe deti rastú, vyvíjajú sa, s čím sú spojené výdavky na oblečenie a stravu. U matky súd zistil, že na jej strane došlo tiež k zmene pomerov, keď na rozdiel od času poslednej úpravy výživného, matka už nie je nezamestnaná a nepoberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi, ale pracuje a jej priemerný mesačný čistý príjem v roku 2014 bol 349,44 eur a v roku 2015 bol 566,63 eur. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá, žije s priateľom, ktorého priemerný mesačný čistý príjem je 120 eur. Má však výdavky na nájomné vo výške 330 eur mesačne. U matky súd prihliadal na skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Otec detí je však rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného vo výkone trestu odňatia slobody, avšak je už pracovne zaradený, jeho priemerná mesačná čistá mzda za 2/2015 - 9/2015 bola 46,85 eur. Preto hoci na strane maloletých detí nastala taká zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre zvýšenie výživného, na strane otca maloletých detí súd nezistil také majetkové a príjmové pomery, ktoré by umožňovali výživné zvýšiť na sumu požadovanú matkou. Otec má vo výkone trestu obmedzené možnosti, jeho priemerný príjem je 46,85 eur. Doterajšie výživné bolo 25,38 eur na dieťa. Na strane otca nie sú dané pomery umožňujúce zvýšenie výživného, avšak v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, je otec bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť ku každému maloletému dieťaťu v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa Zákona o životnom minime, ktoré životné minimum je v súčasnosti vo výške 27,13 eur, čo je suma vyššia ako jeho doterajšia vyživovacia povinnosť stanovená posledným rozhodnutím súdu vo výške 25,38 eur na každé dieťa, preto bolo nevyhnutné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca pre mal. W. H. L. T.. T. na túto minimálnu výšku stanovenú zákonom, teda na výšku výživného 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a príslušného Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima. Aktuálna výška minimálneho výživného je v sume
27,13 eur, avšak v budúcnosti môže dôjsť k zmene výšky tejto sumy na základe príslušného Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima, čím potom automaticky dôjde aj k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil odo dňa podania návrhu matky na súd, t. j. od 25.5.2015, ktoré výživné je otec pre každé dieťa povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšnej časti (do výšky požadovaného výživného 150 eur na každé dieťa) súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, pretože nezistil také majetkové alebo príjmové pomery otca, ktoré by umožňovali platenie takéhoto výživného. Rovnako súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného spätne od 1.9.2014, pretože nezistil a matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného spätne pred podaním návrhu na súd.
Matka za obdobie od 25.5.2015 poberala od úradu práce náhradné výživného vo výške 25,38 eur na každé dieťa. Toto náhradné výživné je pohľadávkou úradu práce. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.5.2015 do 31.12.2015 pre maloletú W. v sume 12,65 eur, a to za 7 dní mesiaca máj 2015 nedoplatok 0,40 eur (t. j. 27,13 eur - 25,37 eur = 1,75 eur; 1,75 eur : 31 dní x 7 dní =0,40 eur) a nedoplatok za mesiace jún až december r. 2015 t. j. 7 x 1,75 eur = 12,25 eur, teda spolu nedoplatok 12,65 eur (12,25 eur +0,40 eur). V rovnakej výške vznikol otcovi nedoplatok za obdobie od 25.5.2015 do 31.12.2015 na výživnom pre mal. T., t. j. vo výške 12,65 eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku uložil súd otcovi zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletú W. v sume 12,65 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky a nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého T. v sume 12,65 eur rovnako zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
V zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 O. s. p. súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10P/4/2010-86, zo dňa 15.7.2010 v časti výšky výživného otca pre maloletú W. H. T. T..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.