Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-77-2014.pdf
PDF · 180.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/77/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky K. V., J.. X.X.XXXX, D. XX, XXXX S., V., zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Patricia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti odporcovi S. V., J.. XX.X.XXXX, XXX XX N. XXX, zast. JUDr. Jurajom Lamačkom, advokátom, Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, za účasti S.. Z. V., J.. XX.XX.XXXX a S.. M. V., J.. XX.X.XXXX, obaja bytom u otca, obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva s prísl. takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky K. V., rod. I., rod. N., nar. X.X.XXXX a odporcu S. V., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo N., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X r o z v á d z a.
II. Maloleté deti Z. V., nar. XX.XX.XXXX a maloletú M. V., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti otca, ktorý maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého Z. V., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180 € mesačne, na maloletú M. V., nar. XX.X.XXXX vo výške 120 € mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
IV. Matka m á p r á v o styku s maloletou M. V., nar. XX.X.XXXX každý párny víkend od soboty 8.00 hod. do nedele 18.00 hod., každé letné prázdniny od 16.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 16.8. od 8.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 8.00 hod. do posledného dňa do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od piatku od 8.00 hod. do nedele 18.00 hod. a vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 8.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. s tým, že matka styk bude realizovať mimo spoločnú domácnosť otca a maloletých detí.
V. Matka m á p r á v o styku s maloletým Z. V., nar. XX.XX.XXXX každé dva mesiace spolu s maloletou M. a v termínoch styku určených pre maloletú M. mimo spoločnú domácnosť otca a maloleté deti.
VI. Matka j e p o v i n n á oznámiť otcovi maloletých detí 24 hodín vopred, že stanovený styk nebude realizovať. Styk j e p o v i n n á realizovať pri dodržaní súdom určeného času.
VII. Matka j e p o v i n n á z d r ž a ť s a podávania bezdôvodných trestných oznámení na otca maloletých detí čo negatívne vplýva na zdravý vývoj maloletých detí, a to pod sankciou zákazu styku matky s maloletými deťmi.
VIII. Otec j e p o v i n n ý deti na styk pripraviť a matke odovzdať v stanovený čas v mieste svojho bydliska. Matka j e p o v i n n á deti otcovi vrátiť v stanovený čas v mieste bydliska otca.
IX. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 5.12.2014 navrhovateľka podala návrh proti odporcovi na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode - k maloletému Z., J.. XX.XX.XXXX a maloletej M., J.. XX.X.XXXX. Manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX. V návrhu uviedla, že u obidvoch ide o prvé manželstvo, hoci u navrhovateľky išlo o manželstvo druhé. Uviedla, že v máji 2012 odišla do zahraničia za prácou so súhlasom odporcu. Dôvodom boli spoločné dlhy navrhovateľky a odporcu z podnikania. V roku 2011 bol dlh 35 600 €. Uviedla, že k dnešnému dňu je to 14 000 €. Dlhy splácala navrhovateľka sama bez pomoci odporcu. Domov priniesla výplatnú pásku. Mali telefonický kontakt. Celú sumu finančných prostriedkov odovzdala a spoločne do konca roka 2012 rozhodovali, kde a na aké podlžnosti príjem pôjde. Navrhovateľka vyživuje sama aj maloletú S.. Hradí jej prenajatý byt v V., stredoškolské štúdium, cesty na Slovensko, výživné a iné potreby. Domov do N. chodí len v 2-týždňových intervaloch. Neskôr častejšie, približne 3 víkendy v mesiaci. Celý čas venovala svojej rodine. Komunikácia zo zahraničia prebiehala podľa nálad odporcu. Bol bezdôvodne žiarlivý a žiarlivostné scény realizoval pred deťmi. Vulgárne ju napádal, ponižoval, vyčítal. Bola vystavená domácemu psychickému násiliu. V októbri 2012 odporca dostal výpoveď zo zamestnania v spoločnosti F. H., M..N.. V predbežnom opatrení uviedol, že sám dal výpoveď, aby mohol zabezpečiť starostlivosť o domácnosť. Deň po výpovedi kúpil na lízing auto Peugeot 308 SW, čím opäť zaťažil rodinný rozpočet. Navrhovateľku uviedol ako spoludlžníka a nepriznal nezamestnanosť. V decembri 2012 sa navrhovateľka rozhodla, že s odporcom viac nemá silu žiť, znášať jeho urážky, ponižovanie. 2.1.2013 podala návrh na predbežné opatrenie. Odporca úplne odstavil matku od maloletých detí, ktoré sa bránia kontaktu s matkou z iniciatívy otca. Pošpinil jej povesť pred deťmi, aj pred obcou. Správa sa agresívne a nadmerne požíva alkohol. Deťom zakazuje telefonický kontakt s matkou. Nedvíha telefóny. Má nevhodné výchovné metódy. Výrazne sa zhoršil prospech syna Z.. Deti veľa času trávia pri počítači. Odporca vyštval maloletú S. z trvalého bydliska a tá od apríla 2013 žije s matkou v V., čím narušil súrodenecké vzťahy. Odlúčenie deti ťažko znášajú. Odporca zle znáša prítomnosť navrhovateľky v spoločnej domácnosti, vyhadzuje ju z vlastného domu, hovorí jej, že si chce zariadiť nový život bez nej. Je bezdôvodne chorobne žiarlivý. Tým vytvára medzi navrhovateľkou a odporcom nedôveru. Klame maloleté deti a klamú už aj deti. Chce neprimerané výživné. Hoci sám je zdravý, je nezamestnaný a vyživovaciu povinnosť prenáša na matku. Deťom dovolí všetko, sú neporiadne, nervózne, zmätené, odvrávajú. Navrhovateľka s odporcom sa citovo odcudzili. Navrhla rozvod manželstva, deti zveriť matke, styk upraviť dohodou s tým, že odporca bude platiť výživné na obidve deti po 30 € mesačne.
Dňa 23.7.2015 na čl. 70 spisu doručila podanie, v ktorom uviedla, že rozsudok vo veci 8P/12/2013 zo dňa 1.6.2015 považovala len za dočasné riešenie, preto sa neodvolala. Znalecký posudok v uvedenej veci bol vypracovaný 28.2.2014. Vyplýva z neho, že deti by nemali byť oddelené a že nie je v záujme maloletých detí meniť výchovné prostredie mimo územia SR. Napriek tomu, že v konaní 8P/12/2013 nepodala odvolanie, uzavrela rodičovskú dohodu, v tomto podaní namieta závery znalca, ktorý neuviedol, prečo výchovné prostredie u otca je lepšie ako výchovné prostredie u matky. Matka považuje výchovné prostredie u otca za nevhodné. Z jej podnetu je vedené konanie na Obvodnom oddelení v Čadci pod Č.: Q. XXX/XX-U.-XXXX. Matka na základe nahrávok, ktoré vyhotovila, prezentovala správanie otca v spoločnej domácnosti a konfliktami medzi manželmi v čase prítomnosti matky v domácnosti. Konflikt vyvoláva otec. Matku ponižuje, uráža, vulgárne jej nadáva, vydiera maloletého tak, že ak odíde k matke, zabije sa. Trvala na vykonaní nového znaleckého dokazovania na zodpovedanie otázky, ktorému z rodičov odporúča zverenie detí do osobnej starostlivosti a či je vhodné deti rozdeliť. Otec bráni matke v kontakte s deťmi. Matka sa musela dožadovať kontroly maloletých detí prostredníctvom polície, čím došlo k zaťažovaniu maloletých detí, vystaveniu stresovým situáciám. Ako prílohu pripojila jej trestné oznámenie Č.: Q.-XXX/XX zo dňa 26.6.2015 čl. 72 a nasl. spisu.
Dňa 7.8.2015 čl. 114 spisu podala matka podanie, kde opakovala svoje predchádzajúce tvrdenia z predchádzajúceho písomného podania. Styk matky s deťmi neprebieha bezproblémovo. Otec jej styk znemožňuje napríklad vycestovaním. Vulgárne matku uráža. Pestuje v deťoch nenávisť voči matke. Syn počas styku nebol doma. Cez deti sa chce otec pomstiť matke. Neznesie jej prítomnosť v domácnosti a kontakt s maloletými deťmi. Neznesie ani telefonický kontakt, ignoruje telefonáty. Matka
nemá možnosť komunikovať s deťmi. Zasahuje do hovorov matky s deťmi. Z. strach z otca viedol k odmietaniu matky. Maloletá M. k matke inklinuje. Návšteva matky v domácnosti je sprevádzaná napätou situáciou. Maloletý Z. navštevuje psychológa. V dnešnej dobe sú rozvody rodičov bežnou záležitosťou a väčšinou deti psychológov nenavštevujú. Matka bola nútená navštíviť políciu a vyhotovila nahrávky správania sa otca voči nej väčšinou v prítomnosti maloletých detí. Podala trestné oznámenie. Navrhuje, aby súd zistil pomery matky v V. od príslušného rakúskeho orgánu, či pomery matky v V. umožňujú, aby sa o maloleté deti starala. Pripojila nahrávku, ktorú vyhotovila počas styku s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Nahrávka sa nachádza na čl. 5 spisu. Pripojila list čl. 116 spisu, ktorý adresovala ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadala ich o realizáciu kontroly. Od apríla 2013 jej dcéra S. I. musela po 15 rokoch opustiť domácnosť manželov V. z iniciatívy otca maloletých detí. Kolízny opatrovník otázky kládol práve tejto dcére, ktorej sa starostlivosť o maloleté deti V. nedotýka. Otec jej znemožňuje styk s maloletými deťmi najmä po vydaní predbežného opatrenia. Poukázala na tú skutočnosť, že výchovné prostredie pre maloleté deti je absolútne nevhodným výchovným prostredím. K tomuto podaniu okrem CD pripojila aj vyjadrenie ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 6.7.2015 čl. 119 spisu. Z listu kolízneho opatrovníka vyplýva, že zisťoval pomery len u otca. Šetrenie u otca bolo vykonané dňa 13.5.2015, 25.5.2015. Bol zisťovaný názor maloletých detí. Keďže matka žije mimo územia SR, pomery zisťované neboli. Kolízny opatrovník však s matkou opakovane komunikoval. Poskytol jej sociálne poradenstvo, sprostredkoval psychologickú pomoc, poučil, že s deťmi bude realizovaný pohovor. Z dôvodu problémovej komunikácie medzi rodičmi bola odporučená psychologická pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu, ktorú rodičia prijali. Zisťovanie pomerov na strane matky je v kompetencii súdu (nariadenia Rady ES č. 1206/2011 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach). Zisťovanie pomerov na strane matky sa tak zisťuje prostredníctvom príslušného súdu v zahraničí a nie prostredníctvom kolízneho opatrovníka pre obvod Okresného súdu Čadca. V tomto liste bola poučená matka, že ak bráni otec styku s maloletými deťmi, má právo požiadať o súdny výkon súdneho rozhodnutia. Kolízny opatrovník zisťoval pomery rodičov k maloletým deťom V., ale zaujímal sa aj o postavenie a ďalšie zabezpečenie dcéry S. I.. Pripojila trestné oznámenie na čl. 120 spisu Q.-K.-XXX/ XXXX zo dňa 19.4.2015. Vyplýva z neho, že otec matke vulgárne nadáva, a to aj pred deťmi, nadmerne požíva alkohol, chodí do stávkových kancelárií. Bráni matke v pohybe po dome, v užívaní sociálneho zariadenia, vypína jej svetlo, bráni variť. Pripojila aj zápisnicu o výsluchu na čl. 122, 123 spisu, trestné oznámenie matky pre podozrenie zo spáchania trestného činu čl. 124, zápisnicu o výsluchu vo veci Č.: Q.-XXX/XX-U.-XXXX zo dňa 26.6.2015.
Na pojednávaní dňa 1.10.2015 v nadväznosti na § 118 ods. 2 OSP, § 100 ods. 1 OSP sudkyňa uviedla sporné a nesporné body, predbežný právny názor a rozhodla o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. V rámci predbežného právneho názoru uviedla, že podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine bude skúmať len zmenu pomerov vo vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom od posledného rozhodnutia - rozsudku č.k. 8P/12/2013-239 zo dňa 1.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2015.
Pokiaľ matka za zmenu pomerov považovala nahrávku, ktorú vyhotovila v spoločnej domácnosti v čase, kedy mala realizovať styk s maloletými deťmi, bez vedomia detí, bez vedomia otca, súd návrh zamietol, neoboznámil nahrávku. Dôkaz považoval za nezákonný, neobjektívny, neetický. Matka týmto dôkazom chcela preukázať, že výchovné prostredie, v ktorom sa maloletá nachádza, je nevhodným výchovným prostredím vzhľadom k vulgárnym reakciám otca k matke maloletého dieťaťa. Pri zamietnutí návrhu sudkyňa do zápisnice konštatovala, že nejde o nevhodné výchovné prostredie, ale o nevhodné správanie k matke, pričom aj správanie matky, kedy nezákonným spôsobom, neetickým vyhotovila nahrávku, nemožno vyhodnotiť ako vhodné zákonné a etické správanie.
Súd rovnako zamietol návrh matky na vykonanie dôkazu vyšetrením pomerov matky v V. pre účely zverenia maloletých detí alebo jedného maloletého dieťaťa do výchovy matky v V.. V danom štádiu konania na pojednávaní dňa 1.10.2015 v súlade s právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Čadci nezistil takú zmenu pomerov, že by bolo nevyhnuté zisťovať pomery matky čo do výchovy maloletých detí v V. a v rozpore so znaleckým posudkom a rozhodnutím súdu meniť výchovné prostredie maloletých detí namiesto na území SR na území V..
Súd zároveň zamietol návrh matky na vypracovanie nového znaleckého posudku v konaní 4P/77/2014.
V konaní 8P/12/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.7.2015, znalecký posudok bol vypracovaný, matka sa neodvolala v uvedenom konaní ani proti znaleckému posudku, nepožiadala o vypracovanie kontrolného znaleckého dokazovania a proti rozsudku nepodala odvolanie, vzdala sa práva podať odvolanie. Súd mal za to, že nie je v tomto štádiu konania dôvod na vypracovanie nového znaleckého posudku.
Na pojednávaní dňa 1.10.2015 sporné a nesporné body sudkyňa rozšírila aj o skutočnosť, aká bola dohoda o dĺžke pobytu v zahraničí, kto túto dohodu porušil, čie dlhy mali byť platené pobytom v zahraničí, či má niekto z manželov intímny vzťah, ak áno, s kým, odkedy a či by nebol vhodný styk matky s deťmi mimo osobnú prítomnosť otca, mimo rodinný dom.
Súd vytýčil termín pojednávania na deň 17.12.2015. Dňa 9.12.2015 čl. 160 spisu matka doručila ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že je tehotná, má rizikové tehotenstvo. Bez ohrozenia života a zdravia alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu nemôže sa pojednávania zúčastniť. Súhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Pripojila potvrdenie o svojom tehotenstve. Zaslala poslednú výplatnú pásku s čistou mzdou 1 288,37 € zo dňa 15.11.2015, žiadosť o vyplácanie materskej 20,8 € za deň zo dňa 26.11.2015. Uviedla, že 2.4.2015 si vzala úver vo výške 10 000 €, ktorý mesačne spláca po 200 €, aby povyplácala niektoré dlhy, pre splatenie ktorých odcestovala do V.Ú., aby nenarastali úroky. Posledná splátka úveru je splatná k 1.7.2020. Uviedla zoznam dlžôb - doplatiť pôžičku Provident z 22.4.2015, pohľadávku voči mestu Čadca 8.7.2015, Slovak Telekom 23.4.2015, Consumer Finance Holding, úvery z 15.12.2014, 16.2.2015, 15.4.2015, 23.4.2015 s predžalobnou upomienkou z 29.12.2012, úver ČSOB zo dňa 8.4.2015 a 17.7.2015, doklad o úhrade dlhu G. S. zo dňa 24.4.2015 s predžalobnou upomienkou zo dňa 13.9.2012, oznámenie Orange zo dňa 24.10.2012, doklad o úhrade 23.4.2015, doklad o úhrade Tam Properties, a.s., 27.4.2015, doklady o úhrade faktúr. Zároveň bola nútená vziať súkromnú bezúročnú pôžičku vo výške 2 000 €, ktorú spláca vo výške 20 € od augusta 2015, z ktorej doplatil dlh na kontokorentnom úvere v ČSOB, a.s. Mesačne platí poistenie 52 € pre prípad, že by nebola schopná splácať dlhy, pre prípad svojej smrti. Okrem maloletých detí V. má aj dcéru S. a realizuje úhrady súvisiace s jej štúdiom. Pripojila potvrdenie o úhrade škole zo dňa 11.9.2015, 1.12.2015, stravné, ubytovanie, potvrdenky o úhrade nájomného za byt, ktorý jej prenajala. Výživné vo výške požadovanej otcom preto považuje za neprimerane vysoké vzhľadom k jej zmenenej situácii finančnej a situácii spojenej s jej tehotenstvom. To považovala za podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom. Posledný príjem jej bol vyplatený 15.11.2015 a materskú vo výške 20,80 € denne, to je od 603,20 € do 606, 80 € bude dostávať od schválenia žiadosti. Mesačne musí splácať úver 200 €, poistenie 52 €, súkromnú pôžičku 200 €, výživné 100 €, príspevok na nájomné 250 €, dlh podľa zmieru Asta 100 €, dlh Matratex, náklady dcéry. Výživné 300 € je vzhľadom k jej možnostiam a schopnostiam neprimerané. K týmto tvrdeniam pripojila listinné dôkazy od čl. 162 spisu po čl. 195 spisu, ktorými svoje tvrdenia preukazovala.
Odporca - otec dňa 4.2.2015 na čl. 28 spisu uviedol. Nie je pravdou tvrdenie v návrhu, že u navrhovateľky ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka už bola raz vydatá, rozviedla sa. Z prvého manželstva má dcéru S., ktorá žila s nimi v spoločnej domácnosti. Spolu s navrhovateľkou má odporca dve maloleté deti - syna Z., J.. XX.XX.XXXX, dcéru M.Á., J.. XX.X.XXXX. Predbežným opatrením vo veci 4P/2/2013 deti boli zverené otcovi, vo veci 8P/12/2013 deti boli zverené otcovi. Bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalkyňa neodporúčala deti oddeliť a zmeniť ich výchovné prostredie z územia SR do V.. Tvrdenia v návrhu sú klamstvom. Navrhovateľka je dominantná osoba. Príde občas domov, vyvoláva konflikty. Do zabehnutej rodiny vnáša nepokoj, vyvoláva ústne šarvátky v prítomnosti detí. Keď začal bojovať odporca o deti, prestalo jej to vyhovovať. Poberá rôzne štátne a sociálne dávky v V.. Zanevrela na odporcu. Už 3 roky pracuje v V., kde vystriedala niekoľko zamestnaní a zariadila si tam svoj samostatný život spolu s novými mužskými priateľmi. Dôvodom rozvodu nie je správanie odporcu, ale skutočnosť, že navrhovateľka odišla do V. po dohode manželov, ale do pol roka, maximálne do roka sa mala vrátiť so zarobenými peniazmi, ktoré mali byť použité na krytie jej dlhov. Napriek tomu v V. ostala a začala sa vyhrážať tým, že tam vezme deti a už ich v živote neuvidí. Deti majú u otca vhodné výchovné prostredie. Na sporadický príchod matky si už zvykli za dobu 3 rokov. Nebráni matke v styku s deťmi. Býva navrhovateľka počas styku v spoločnom dome, radšej sa tam odporca nezdržiava. Z. odmieta, aby bol zverený matke a odmieta odchod zo N. O. Č., resp. do V.. Maloletá M. má rada obidvoch rodičov, má dobrý vzťah aj s matkou, aj s otcom. Je vhodné, aby ostala so svojím bratom v pôvodnom výchovnom prostredí, tak ako uviedla znalkyňa. Nová právna zástupkyňa navrhovateľky telefonicky uviedla, že navrhovateľka definitívne ostáva v V.Ú..
Do súdneho spisu bol doložený návrh zo dňa 30.9.2015 zo strany otca čl. 133 spisu. V tomto podaní uvádzal, že nebránil, ani nebráni matke v styku s maloletými deťmi. Matka ju počas styku nútila fotiť sa s cudzím mužom, pravdepodobne súčasným druhom. Maloletej to bolo nepríjemné, odmietla to vykonať, matka jej vynadala. Bola zatvorená doma, prespávala na zemi a zo všetkých ľudí, ktorí tam boli prítomní, mala strach. Uviedol, že maloletá odmieta akýkoľvek kontakt s matkou, bojí sa matky, rozplače sa a tým odôvodňoval zmenu pomerov. Musel vyhľadať odbornú psychologickú pomoc, pretože maloletá sa bráni akémukoľvek kontaktu s matkou. Vyhľadal psychologickú ambulanciu S.. G. O.. Zo správy psychológa zo dňa 25.9.2015 vyplýva, že maloletá doma je nahnevaná, tlačí na otca, aby ju nepustil s matkou, odmieta sa s ňou stretávať. Ak bude tento tlak dlhodobý, môže spôsobiť poruchy správania, emócií. Psychológ odporúča riešiť styk maloletej s matkou formou znaleckého posudku, aby sa predišlo neurotizácii maloletej. Maloletá odmieta akýkoľvek kontakt s matkou. Rovnako reagovala aj pri návšteve matky s políciou, kedy sa matka domáha výkonu rozsudku (Okresný súd Čadca, sp. zn. 7Em/1/2015). Matka necháva dieťa s cudzími ľuďmi, dochádza k dlhodobému psychickému nátlaku. Keďže došlo k zásadnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia vo veci 8P/12/2013 a maloleté deti odmietajú akýkoľvek kontakt s matkou, navrhol zakázať matke styk s maloletými deťmi v celom rozsahu.
Keďže súd na pojednávaní dňa 1.10.2015 zamietol návrh matky na vypracovanie nového znaleckého posudku, z rovnakých dôvodov zamietol aj návrh otca. Teda otec nepodal odvolanie proti pôvodnému znaleckému posudku, nepožiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého dokazovania, nepodal odvolanie proti rozsudku vo veci 8P/12/2013. Znalecký posudok dal vypracovať jednostranne z vlastnej iniciatívy, hoci ide o podstatné otázky, o ktorých podľa § 35 Zákona o rodine majú rozhodovať obidvaja rodičia a ak sa nedohodnú, má o tom rozhodnúť súd. Takýto znalecký posudok, ktorý bol spochybnený matkou a jej právnou zástupkyňou, je naviac len listinným dôkazom, ktorý v porovnaní s pôvodným znaleckým posudkom nariadeným súdom vo veci 8P/12/2013 má len nižšiu dôkaznú silu, bol realizovaný jednostranne, nezákonne, netransparentne, bez súhlasu, vedomia matky a súdu. Otcovi boli maloleté deti zverené do výchovy a starostlivosti a má právo sám rozhodovať len o bežných veciach. Ak sám rozhoduje aj o podstatných veciach podľa § 35 Zákona o rodine, tak ako to urobil, znamená to porušovanie povinností otca pri plnení jeho rodičovských povinností. Takýto postup nie je vhodný nielen zo strany matky, ale ani zo strany otca. Nielen konanie matky vypracovávaním znaleckých posudkov jednostranne objednaných a nedôvodnými trestnými oznámeniami zaťažuje maloleté deti, ale aj takýto postup otca zaťažuje maloleté deti. Nie je v záujme maloletých detí. K tomu na pojednávaní dňa 1.10.2015 právny zástupca otca uviedol po oboznámení sporných, nesporných bodov, že nemajú záujem úplne zakázať styk matke s deťmi, nebolo by to v záujme maloletých detí. Je na matke, aby si nadviazala kontakt s deťmi, nie však v hotelových izbách, reštauráciách a vyzvali matku, aby si zabezpečila prenájom bytu. Deti sa nemajú pripravovať do školy v reštauráciách. Otec súhlasil s tým, aby kontakt bol mimo jeho osobu, aby nedochádzalo ku konfliktom. Otec uviedol, že nech im matka dá konečne pokoj.
Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrh čl. 1, 2, 3, prílohovú obálku čl. 5, sobášny list, rodné listy maloletých detí, lustráciu v sociálnej poisťovni čl. 6, 7, 8, 9, 10, 11, procesné poučenia súdu čl. 19, 20, 21, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP, vyjadrenie právneho zástupcu otca čl. 28, plná moc čl. 31, námietka čl. 33 - 39, uznesenie, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci čl. 42, oznámenie o prevzatí zastúpenia čl. 45 - JUDr. Sabína Hodoňová, výpoveď pôvodnej plnej moci, zaslanie dokladov od čl. 49, podanie matky mailovou poštou čl. 67 mimo právnu zástupkyňu, návrh na vykonanie znaleckého dokazovania čl. 70, pripojené listiny OR PZ Čadca od čl. 72 až po čl. 74, úradný záznam z pripojených spisov 8P/12/2013, 4P/2/2013, 4P/1/2013 na čl. 75 spisu, fotokópie týchto spisov od čl. 76 vrátane rozsudku 8P/12/2013-239 zo dňa 1.6.2015, uznesenia o predbežnom opatrení 4P/2/2013-20 zo dňa 9.1.2013, spojenie vecí 4P/1/2013, 4P/2/2013 čl. 109, 110, podanie právnej zástupkyne matky čl. 114, vyjadrenie S.. Z. vo veci maloleté deti V. čl. 119, zápisnica z OR PZ čl. 120, oznámenie trestné K. V. čl. 121, pripojené zápisnice od čl. 122, zápisnica z ďalšieho trestného stíhania podaného trestného oznámenia matky čl. 126, lustrácia sporov V. K. čl. 130, V. čl. 131, návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti na nariadenie predbežného opatrenia čl. 133, opakovane rozsudok 8P/12/2013, ktorý vlastne okrem výroku o výživnom je právoplatný, nachádza sa na čl. 141, zápisnica zo dňa 1.10.2015 čl. 147, kde sudkyňa zamietla návrh na vykonanie dôkazov, uviedla predbežný právny názor, sporné a nesporné body, odročila za účelom uzavretia rodičovskej dohody, otcom predložené originály listín - sobášneho listu, rodných listov maloletých detí čl. 154, vyjadrenie právnej zástupkyne matky čl. 155, vytýčenie termínu pojednávania čl.
156, žiadosť o ospravedlnenie navrhovateľky, zaslanie dokladov čl. 160 s pripojenými dôkazmi čl. 162 - 195, na dnešnom pojednávaní predložené dôkazy zo strany právneho zástupcu otca, ktoré boli krátkou cestou doručené právnej zástupkyni matky a kolíznej opatrovníčke.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Na pojednávaní dňa 17.12.2015 otec predložil dôkaz o tom, že majetková situácia matky nie je taká, ako tvrdí. Poberala v V. kompenzačné dávky za rok 2012, 2013, 2014, napriek tomu, že maloleté deti V. boli v starostlivosti otca na území SR. Za rok 2012 za 6/2012 - 12/2012 prevzala kompenzačné dávky a prídavky vo výške 4 044,40 €, za rok 2013 od 4/2013 kompenzačné dávky a prídavky 897,20 €, za obdobie 11/2013 - 12/2013 kompenzačné dávky a prídavky vo výške 4 593,38 €, za rok 2014 len na M. M. Z. za obdobie roku 2014 vo výške 4 605,44 € kompenzačných dávok a prídavkov. Na S. I. boli dávky vyplatené dôvodne, pretože sa zdržiava v V.. Dôvodom však nebolo vyplatiť dávky na maloletú M. M. Z., keďže sa zdržiavali na území SR, napriek tomu matka uplatnila nárok na uvedené dávky.
Týmto dôkazom súd mal preukázané nielen to, že majetková situácia nie je taká, ako ju prezentuje matka, ale aj to, že je schopná okolnosti prispôsobiť a zmanipulovať vo svoj prospech, a to bez ohľadu na zákonnosť, etiku. Nebolo preukázané, že by tieto dávky odovzdávala otcovi maloletých detí, ktorý mal deti v starostlivosti.
Z lustrácie v sociálnej poisťovni čl. 6 spisu súd mal preukázané, že S. V. pracoval v F. H. J.É. S.. Za čas od 1.7.2011 do 15.10.2012 bol vymeriavací základ približne 800 €. Následne od 1.4.2013 do 30.6.2014 bol dobrovoľne poistenou osobou na nemocenské poistenie s vymeriavacím základom 400 €, rovnako aj v časovom období 1.4.2013 - 26.9.2014. Od 1.7.2014 je samostatne zárobkovo činnou osobou, podľa lustrácie sociálnej poisťovne s vymeriavacím základom 402,50 €.
Lustráciou sociálnej poisťovne na K. V. čl. 10 spisu súd mal preukázané, že od 1.7.2006 do 1.5.2012 bola samostatne zárobkovo činnou osobou s vymeriavacím základom 339,89 €. Samotná navrhovateľka v návrhu uviedla, že v máji 2012 išla do V. zarobiť finančné prostriedky na dlžoby, údajne spoločné. Nepreukázala, ktoré dlžoby z príjmu v V. zaplatila za čas od mája 2012 do 17.12.2015, neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, že išlo o dlhy zo spoločného podnikania. Odporca tvrdil, že išlo o dlhy navrhovateľky. Na čl. 130 spisu je lustrácia živých sporov navrhovateľky - V. K., resp. V. - O., N., F.: XXXXXXXX (8Er/1100/2012, 8Er/1419/2012, 6Er/674/2012, 16Er/99/2013, 10Er/424/2013). Ide o živé spory, čím mal súd preukázané, že ku dňu rozhodovania súdu v nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP dlhy neboli zaplatené, išlo o dlhy navrhovateľky, ktorá je uvedená ako odporkyňa, resp. povinná. Zároveň ide o dlhy z roku 2012, čo vyplýva zo spisovej značky a roku, ktorý tam je uvedený, teda z doby, kedy do V. za účelom zaplatenia dlhov odchádzala. V konaní nepreukázala, že toto exekučné konanie nie je živé, že zarobené peniaze v V. použila na platbu uvedených dlhov a že exekučné konanie voči nej bolo zastavené.
Z lustrácie živých sporov na čl. 131 spisu je spor 7Er/696/2015, kde ako povinný je uvedený V. S., F.: XXXXXXXX. Ide o spor z roku 2015. Tým súd mal preukázané, že na odporcu nie je evidovaných
toľko živých sporov, ako na navrhovateľku, naviac, nie sú na neho evidované spory z roku 2012, kedy navrhovateľka odchádzala do V. za účelom zaplatenia dlhov. Tým mal súd preukázané, že do V. išla zarobiť na splatenie svojich dlhov. Nepreukázala, že išla do V. pracovať za účelom splatenia spoločných dlhov, ako tvrdila. Nijakým dôkazom to nepreukázala.
Napriek tomu, že navrhovateľka nepreukázala zaplatenie existujúcich dlhov od roku 2012 z lustrácie živých sporov čl. 130 spisu a iných dlhov, ktoré ešte nie sú obsiahnuté v súdom, resp. exekučnom konaní, v konaní jej vlastným prednesom mal preukázané, že nevhodným spôsobom života vytvára ďalšie dlhy. Sama uviedla v podaní zo dňa 9.12.2015 čl. 160 spisu a preukázala dôkazmi, že napriek tomu, že nemala zaplatené pôvodné dlhy, pre ktoré išla pracovať do V., opakovane sa zadlžila, teda zotrvala v nevhodnom spôsobe života. Uviedla, že 2.4.2015 vzala úver v V. vo výške 10 000 €, ktorý mesačne spláca po 200 €. Opakovane tvrdí, že na povyplácanie niektorých dlhov, pre splatenie ktorých odcestovala do V., aby nenarastali ďalšie úroky, doplatenie pôžičky Provident z 22.4.2015, dlh voči mestu Čadca zo dňa 8.7.2015, Slovak Telecom zo dňa 23.4.2015, Consumer Finance Holding 15.12.2014, 16.2.2015, 15.4.2015, 23.4.2015 s predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2012, ČSOB 8.4.2015, 17.7.2015, dlh G.D. S. 24.4.2015 s predžalobnou výzvou zo dňa 13.9.2012, Orange 23.4.2015, úhrada TAM Properties, a.s. 27.4.2015, súkromná pôžička 2 000 €, ktorú spláca vo výške 200 € od augusta 2015, z ktorej doplatil dlh na kontokorentom úvere v ČSOB, a.s.
Uvedeným mal súd preukázané, že navrhovateľka namiesto toho, aby podľa dohody manželov využila pobyt v V. od mája 2012 do 17.12.2015 na úhradu dlhov, nepreukázala úhradu dlhov, ktoré boli existujúce dlhy k máju 2015, naopak, vytvorila ďalšie dlhy.
V nadväznosti na § 62 ods. 5 Zákona o rodine túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností a možností, majetkových pomerov matky nebral do úvahy výdavky matky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal za to, že odôvodnené možnosť a majetkové pomery matky umožňujú platiť výživné v takej výške, ako súd stanovil, pretože matka zadlžovaním berie na seba neprimerané majetkové riziká. Táto okolnosť nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti maloletých detí. Pokiaľ ide o zníženie majetkovej úrovne v súvislosti s tehotenstvom, súd podotýka, že matka nie je tehotná s odporcom. Biologickým otcom dieťaťa je iný muž, preto zníženie majetkovej úrovne matky musí v príčinnej súvislosti s tehotenstvom vykrývať iný muž a nie odporca. Na túto okolnosť súd taktiež neprihliadal. Pokiaľ matka tvrdila, že nie je schopná platiť výživné na deti Z., M. M. S. už v čase pred tehotenstvom, potom musela zvážiť, či bude schopná plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj pri ďalšom tehotenstve, ktoré súdu oznámila. Maloleté deti nemôžu byť diskriminované takýmto nerozvážnym prístupom matky k plneniu si vyživovacej povinnosti. V tomto smere súd jednoznačne dospel k záveru, že potreby maloletých detí vyžadujú, aby matka platila výživné na maloletého Z., ktorý navštevuje 9. triedu základnej školy, vo výške 180 € mesačne a na maloletú M. vo výške 120 € mesačne. V prejudiciálnej rovine stanovil otcovi rovnakú vyživovaciu povinnosť ako matke, pričom prihliadol aj na tú skutočnosť, že vo finančnom vyjadrení otec nie je povinný platiť takú istú sumu na výživu maloletých detí ako matka, pretože časť svojej vyživovacej povinnosti spláca naturálnym spôsobom - osobnou starostlivosťou o maloleté deti podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Stará sa o deti, o ich výživu, výchovu aj o domácnosť, preto nemá vytvorený taký časový priestor na zvýšenie príjmu do rodiny, ako ho má matka. Skutočnosť, že matka má vo svojej starostlivosti S. a že sa jej narodí druhé dieťa, je vo vzťahu k otcovi právne irelevantná, pretože nie je biologickým otcom uvedených detí a v tomto smere matka musí požadovať vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. a novonarodenému dieťaťu, ako aj vykrývanie finančných rozdielov s tým spojených od biologických otcov. Nie je prípustné ani to, že matka uvádzala všetky výdavky na maloletú S. len ako svoje vlastné výdavky. Neuvádzala, akým spôsobom sa podieľa na týchto výdavkoch maloletej S. jej biologický otec, nepreukázala, kedy naposledy žiadala zvýšiť výživné na maloletú S. a s akým výsledkom.
Z uvedených dôvodov v nadväznosti na § 62 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhodol, že potreby maloletých detí zodpovedajú vyživovacej povinnosti vo výške 120 € na maloletú M. a vo výške 180 € na maloletého Z.. S prihliadnutím na už uvedené dôvody, s prihliadnutím na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine je v možnostiach matky výživné v uvedenej výške platiť. Zaviazal preto matku platiť výživné na maloletú M. vo výške 120 € mesačne a na maloletého Z. vo výške 180 € mesačne.
Súd musel založiť rozsudok na preukázaných tvrdeniach. Tvrdenia, ktoré ten-ktorý z účastníkov konania rozporoval a neboli doložené dôkazmi zo strany účastníkov konania, súd nebral za základ vydaného rozhodnutia.
Čo do rozvodu manželstva navrhovateľka tvrdila, že odišla do zahraničia za prácou so súhlasom odporcu. Toto tvrdenie je pravdivé len v tej časti, kedy sa manželia dohodli (preukázané súhlasným prejavom účastníkov konania), že pobudne v zahraničí pol roka, maximálne rok, teda maximálne do mája 2013. V skutočnosti navrhovateľka ešte aj ku dňu rozhodovania 17.12.2015 bola v V., nepreukázala, že splnila účel, pre ktorý sa s manželom dohodli, teda že zaplatila dlžoby. Oznámila, že tam natrvalo ostáva. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že jednou z príčin rozvratu manželstva boli aj bezdôvodné žiarlivostné scény odporcu. Toto uviedla v návrhu zo dňa 5.12.2014 čl. 1. Toto tvrdenie vyvrátila samotná navrhovateľka svojím podaním zo dňa 9.12.2015 na čl. 160 spisu, keď uviedla, že je tehotná. Je tehotná s iným mužom. Súd dospel k záveru, že jej tvrdenia o bezdôvodnej žiarlivosti odporcu boli tým vyvrátené. Boli tým potvrdené tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka ostala v V., porušila dohodu manželov o dĺžke pobytu, účele pobytu (zaplatenie dlhov) a nadväzuje tam známosti s inými mužmi. Keďže predpokladaný termín pôrodu podľa dôkazu na čl. 162 spisu je dňa 21.4.2015 (súd sa domnieva, že 2016, že ide o omyl), potom už v 7. mesiaci 2015 bola navrhovateľka tehotná, napriek tomu dňa 5.12.2014, kedy už vzťah s iným mužom musel existovať, podala návrh v takom znení, v akom podala, že odporca bezdôvodne žiarli a na tomto prístupe a podaniach uvedených v návrhu zotrvala aj na pojednávaní dňa 1.10.2015, kedy už muselo byť zrejmé navrhovateľke, že je tehotná. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka má tendenciu klamať, zavádzať, manipulovať. Taký prístup si dovolila aj vo vzťahu k súdu, kedy na pojednávaní dňa 1.10.2015 túto okolnosť neoznámila a argumentovala pôvodnými tvrdeniami, ktoré uviedla v návrhu zo dňa 5.12.2014.
V nadväznosti na § 22, 23, 18, 19 Zákona o rodine súd manželstvo rozviedol ako trvalo, hlboko rozvrátené, neobnoviteľné. Rozvod manželstva je aj v záujme maloletých detí. Príčinu rozvratu manželstva súd videl na strane navrhovateľky a videl ju v tom, že porušila dohodu manželov o dĺžke a účele faktickej odluky manželov. Svojvoľne si dobu najskôr predĺžila a ku dňu rozhodovania natrvalo ostala v zahraničí, čím zavinila trvalú, faktickú odluku manželov. Nepreukázala, že splnila účel odluky
- teda že zaplatila existujúce dlhy ku dňu jej odchodu. Svojvoľným predĺžením pobytu narušila aj biologickú funkciu manželstva. Ku dňu rozhodovania súdu biologickú funkciu manželstva jednostranne zrušila. Zrušila ju tým, že intímne žije s iným mužom, s ktorým čaká narodenie dieťaťa. Keďže sa tak stalo za trvania existujúceho manželstva, ide o porušenie jej povinností podľa § 18, 19 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva povinnosť manželov „byť si verní“. Porušila aj ekonomickú funkciu manželstva, pretože nepreukázala zaplatenie dlhov, pre ktoré opustila spoločnú domácnosť. Nepreukázala, že dlhy patrili odporcovi a že dlhy nevytvorila navrhovateľka. Práve naopak, vytvorila nové dlhy, uzavrela nové pôžičky. Svojou jednostrannou, dlhodobou a fakticky neodôvodnenou neprítomnosťou v spoločnej domácnosti porušila aj výchovnú funkciu manželstva, ktorá spočívala v povinnosti obidvoch manželov rovnakou mierou sa starať o výchovu detí a rovnakou mierou sa starať o spoločnú domácnosť, v ktorej sa deti nachádzajú. Bolo preukázané, že o deti sa prevažne staral otec. Z ustanovení § 18, 19 Zákona o rodine vyplýva aj povinnosť manželov vytvárať zdravé rodinné prostredie. Bolo preukázané, že zdravé rodinné prostredie v tejto domácnosti neexistovalo, boli kolízie medzi manželmi, aj kolízie medzi matkou a deťmi, čo vyplýva z predchádzajúcich príčin, z predchádzajúceho porušenia povinností manželky - navrhovateľky. V celom rozsahu teda súd konštatoval, že príčinou rozvratu manželstva bola navrhovateľka.
Čo do zverenia maloletých detí rodičom a čo do úpravy styku rodičov k maloletým deťom súd dospel k nasledovným záverom.
Čo do zverenia maloletých detí súd dospel k záveru, že je nevyhnutné maloleté deti zveriť do výchovy a starostlivosti otca. V starostlivosti otca neboli zistené závady. Súd vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka. Zároveň vychádzal aj zo znaleckého posudku vo veci 8P/12/2013, z ktorého mal preukázané, že nie je potrebné rozdeliť deti, tak ako to navrhovala matka, teda maloletú M. zveriť do výchovy a starostlivosti matky a maloletého Z. do výchovy otca. Z uvedeného záveru psychológa vyplýva aj to, že nie je v záujme maloletých detí, aby bolo ich výchovné prostredie zmenené. Súd dospel k záveru, že túto situáciu zapríčinila matka a nie je preto v záujme maloletých detí, aby sa ešte viac sťažilo ich výchovné prostredie vzájomnou odlukou súrodencov a zmenou výchovného prostredia. Súd mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do výchovy a starostlivosti otca a v súlade s uvedeným
rozhodol. Postupoval tak podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Striedavá starostlivosť podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine nie je možná vzhľadom ku skutočnosti, že otec je na území Slovenskej republiky a matka sa dlhodobo nachádza v V.N.. Súd rešpektoval podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine aj práva maloletých detí, ktoré vypočul. Bral do úvahy ich doterajšie citové väzby, kedy fakticky boli dlhodobo v starostlivosti otca, ktorý sa o nich takmer výlučne staral, ako aj o ich vzdelanie a domácnosť, mali k nemu z toho dôvodu vypestované silnejšie citové väzby. Bral do úvahy stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Zároveň však bral do úvahy aj právo detí podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa článku 41 ods. 1 druhá veta Ústavy SR sa zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Keďže rodičia sa podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine nedohodli o úprave styku matky s maloletými deťmi pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd upravil styk matky s maloletými deťmi na čas po rozvode. Vychádzal z nasledovných dôvodov.
Na čl. 75 spisu súd realizoval úradné záznamy zo spisu 8P/12/2013. V uvedenej veci bol návrh podaný dňa 29.1.2013 a predmetom bola úprava práv a povinností k totožným deťom totožných účastníkov konania na čas do rozvodu. Súd z uvedených záverov vychádzal.
Uznesením č.k. 4P/2/2013-20 zo dňa 9.1.2013 na čl. 106 spisu súd predbežne zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti otca. Predbežne stanovil výživné vo výške 2x 50 € mesačne.
Uznesením č.k. 8P/12/2013 zo dňa 3.3.2015 súd predbežne upravil styk otca s maloletými deťmi.
Rozsudkom č.k. 8P/12/2013-239 zo dňa 1.6.2015 súd zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti otca, ktorý ich mal zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletého Z. vo výške 180 € mesačne, na maloletú M. vo výške 120 € mesačne a bol upravený styk matky s maloletou M. v konkrétnych časových úsekoch a styk matky s Z. na základe predchádzajúcej dohody rodičov s prihliadnutím na denný režim a potreby maloletého dieťaťa. Rozsudok je na čl. 100 spisu a na čl. 141 spisu, kde je vyznačená aj právoplatnosť dňom 23.7.2015, okrem výroku o výživnom. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci 8P/12/2013 od čl. 95 spisu až po čl. 99 spisu vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa právna zástupkyňa matky vzdala práva podať odvolanie proti rozsudku. Právny zástupca otca sa vzdal práva podať odvolanie proti rozsudku okrem výroku o zameškanom výživnom a kolízna opatrovníčka sa vzdala práva podať odvolanie proti rozsudku.
Základom uvedeného rozsudku bol aj znalecký posudok čl. 81 - 90 spisu K.. N. Z.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa neodporučila oddeliť deti a neodporučila zmenu výchovného prostredia detí z územia SR na územie V.. Uviedla, že úprava styku matky s deťmi prichádza do úvahy skôr víkendová s možnosťou širšieho styku počas sviatkov a prázdnin.
Proti rozsudku sa matka, ani jej právna zástupkyňa neodvolali (vzdali sa práva podať odvolanie), nenavrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie.
V nadväznosti na § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd skúmal, či došlo k zmene pomerov od právoplatnosti rozsudku 8P/12/2013 zo dňa 1.6.2015, teda od 23.7.2015 ku rozhodnutiu súdu 17.12.2015 (5 mesiacov).
Podľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Uvedený rozsudok vo veci 8P/12/2013 je právoplatný, záväzný a opätovne nepreskúmateľný. Výnimku z toho tvorí len § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, kedy pri podstatnej zmene pomerov možno zmeniť pôvodné rozsudky, dohody. Musí však ísť o podstatnú zmenu pomerov, nestačí len úvaha o tom, či doterajšie rozhodnutie je primerané, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov ani čo do zverenia detí do výchovy otca (kolízna opatrovníčka sa vyjadrila, že starostlivosť otca je vzorná a súd vychádzal aj zo záveru znalkyne v konaní 8P/12/2013), podstatnú zmenu pomerov nezistil ani čo do výšky určeného výživného matke z dôvodov, ktoré súd už podrobne rozviedol. Tvrdenia matky považuje z uvedených dôvodov za právne irelevantné. Podstatnú zmenu pomerov nezistil ani čo do úpravy styku matky s maloletými deťmi, resp. čo do snahy otca zamedziť matke styk s maloletými deťmi, čomu zodpovedá jeho výrok na pojednávaní „Nech nám už dá konečne pokoj.“ a taktiež aj určitý manipulatívny prístup z jeho strany k tejto otázke. (Jednostranne iniciované výsluchy dieťaťa u psychológa, podanie otca zo dňa 30.9.2015 čl. 133, ktorým žiadal, aby styk matky s deťmi súd zakázal, ako aj výpoveď maloletej M. na pojednávaní, z ktorej súdu vyplývalo, že otec ju buď na výpoveď pripravil, alebo sa s ňou o tom rozprával, pričom mu muselo byť zrejmé, že svedok nesmie byť ovplyvňovaný. Maloletá uviedla: „Lebo ako som už povedala, mama ma do niečoho nútila, a to druhé, to hlavnejšie, to si už nepamätám, to povie tata...“ Taktiež z výpovede maloletej mal súd preukázané, že by si želala, aby ich matka nedávala stále na políciu. Zároveň však uviedla, že na políciu ju vzala otec, hoci nebola predvolaná a nemala byť vypočutá.) Z uvedených dôvodov súd nemenil rozhodnutie Okresného súdu v Čadci vo veci 8P/12/2013, pretože nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Po výsluchu maloletých detí len v nadväznosti na prebiehajúce konflikty pri styku s maloletými deťmi v domácnosti korigoval kontakt matky s maloletými deťmi mimo spoločnú domácnosť otca a maloletých detí, pretože kontakt matky s maloletými deťmi je zaťažovaný vzájomnými invektívami rodičov. Otec nemá právo určovať matke, že si má prenajať byt a stretávať sa s maloletými deťmi v byte. Otec má právo poukázať len na tú skutočnosť, že matka nemôže realizovať styk v nevhodných priestoroch (reštaurácie, penzióny a pod.). Je však právom matky stretávať sa mimo spoločnú domácnosť, kdekoľvek vo vhodnom prostredí pre maloleté deti slobodne a nie podľa určenia otca. Z výsledkov dokazovania, výsluchu maloletých detí, vyšlo najavo, že deti skutočne majú obavy z kontaktu s matkou, a to z toho dôvodu, že matka sa k nim správa dominante a nemajú odvahu oponovať jej dominantnému prístupu, resp. obávajú sa jej reakcií, a preto sa kontaktu s ňou vyhýbajú. V tomto smere súd sa domnieva, že by bolo vhodné, keby otec vplýval na maloleté deti tak, aby samé deti sa naučili matke oponovať a odmietnuť matke jej pokyny, ktoré sú v rozpore s presvedčením detí, ale nie sú zároveň otázkou plnenia školských, resp. bežných výchovných povinností. Súd má na mysli napríklad otázku fotenia maloletej s cudzími mužmi a podobne. Matka je povinná rešpektovať vôľu maloletých detí a nenútiť maloleté deti do činností, ktoré sú v rozpore s právami detí (pokiaľ nejde o plnenie bežných školských povinností, bežných obslužných povinností a bežných povinností vo vzťahu k rodičom, ktoré možno od nich očakávať). Výsluchom detí mal súd preukázané, že deti nadmerne zaťažuje skutočnosť, že matka podáva bezdôvodné trestné oznámenia na otca, čím si vynucuje očakávaný prístup otca, resp. maloletých detí a do takéhoto vzťahu rodičov tým pádom zaťahuje aj maloleté deti, ktoré sú vypočúvané a má to na ne negatívny vplyv. Súd sa domnieva, že je to nevhodný prístup matky a určil matke, aby sa zdržala podávania bezdôvodných trestných oznámení, zneužívania styku s deťmi na ich manipuláciu nahrávkami bez ich vedomia s následnými použitím v trestnom konaní, pretože to má negatívny dopad na ich výchovu tak, ako to aj samy pred súdom vyjadrili. Pokiaľ matka v tom bude pokračovať, súd zváži obmedzenie rodičovských práv. Rovnaký záver súdu sa vzťahuje aj k jednostrannému zaťažovaniu detí výsluchmi pred psychológmi, či už zo strany matky, alebo zo strany otca maloletých detí. Takýto postup je nezákonný. Ak už súd uviedol, ide o podstatnú otázku, pričom otcovi boli deti zverené na zastupovanie len v bežných veciach, k riešeniu podstatných otázok má právo len po dohode s matkou, rovnako matka po dohode s otcom, resp. ak k dohode nedôjde, má o podstatných otázkach rozhodnúť súd a nie jeden z rodičov. Takýto prístup je nevhodný, nevýchovný, nezákonný a zaťažuje maloleté deti. Zároveň je zbytočný, pretože taký dôkaz pri okamžitom spochybnení je nevierohodným listinným dôkazom a môže byť nariadené len súdom znalecké dokazovanie. Preto aj otec, aj matka sú povinní zdržať sa takéhoto zaťažovania detí výsluchmi pred psychológmi a následného používania týchto dôkazov ako prostriedku proti druhému rodičovi. V prvom rade by obidvaja rodičia, tak ako to uviedol kolízny opatrovník, mali sami vyhľadať psychologickú pomoc a nie nútiť deti k psychologickým výsluchom. Rodičia potrebujú pomoc psychológa. Každý z nich prezentuje, ako považuje záujem detí za prioritný, ale podľa názoru súdu robia presný opak. Odborníka
by sa mali opýtať, čo majú robiť, resp. čo nemajú robiť, aby pristupovali k tejto otázke správne tak, aby vzájomnými spormi nezaťažili maloleté deti. Záujem maloletých detí je prioritný. Do tejto situácie nedostali maloleté deti rodičov, ale opačne, rodičia, preto rodičia sú povinní prispôsobiť svoje konanie záujmom maloletých detí a nie maloleté deti, aby sa prispôsobovali záujmom rodičov a ich manipulácii. Nemožno využívať deti ako prostriedok na boj proti druhému rodičovi. Takýto prístup deti poškodzuje a pokiaľ bude pokračovať zo strany obidvoch rodičov, súd zváži zverenie detí do výchovy v neutrálnom ústavnom výchovnom prostredí, aby nedošlo k trvalému poškodeniu zdravia maloletých detí. Obidvaja rodičia sú povinní rešpektovať práva maloletých detí. Pokiaľ vyhodnotil súd prístup matky, matka už v čase uzavretia manželstva s odporcom bola jedenkrát rozvedená, z tohto manželstva pochádza maloletá S., ktorá je v jej starostlivosti. S odporcom má dve maloleté deti - M. M. Z. a toho času čaká dieťa s tretím mužom. Matka takýmto prístupom k životu nedáva správny vzor do života maloletým deťom. Jej prístup k inštitúcii manželstva je ľahkomyseľný, v rozpore s § 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo má byť trvalým životným spoločenstvom, ktoré natrvalo zabezpečí riadnu výchovu detí. Jej ľahkomyseľný prístup k inštitúcii manželstva vyplýva aj z jej podaní (napr. 7.8.2015 čl. 114), kde uviedla: „V dnešnej dobe sú rozvody rodičov maloletých detí už bežnou záležitosťou a deti z rozvedených rodín spravidla detských psychológov nenavštevujú.“ Neznamená to, že keď pre navrhovateľku sú takéto záležitosti týkajúce sa striedania partnerov (ku dňu rozhodovania už tretí v poradí) bežnou záležitosťou, že je to bežnou záležitosťou aj pre odporcu, pre maloleté deti. Z § 1 Zákona o rodine vyplýva, že nie je v záujme spoločnosti takýto prístup navrhovateľky k inštitúcii manželstva a nie je našou platnou legislatívou takýto prístup k inštitúcii manželstva chránený. Tým, že matka útočí na otca, ktorého deti majú rady, sama si robí zo svojich detí nepriateľov. Rovnako nie je etický a zákonný prístup, keď zneužíva kontakt, styk s deťmi nahrávaním maloletých detí pri styku bez ich vedomia, bez ich súhlasu, bez súhlasu druhého rodiča a následným zneužívaním týchto nahrávok na súdne a iné účely. V tomto smere preto súd rozhodol, že matka sa je povinná zdržať takého prístupu. Zároveň súd zdôrazňuje, že z výsluchu maloletej M. mal preukázané, že ťažko dieťa znáša oneskorené príchody matky, zvlášť, keď sa to týkalo oslavy narodenín. Pokiaľ matka si chce deti skutočne získať, musí ich rešpektovať, musí si ich vážiť a nesmie ich zneužívať a manipulovať. Preto súd rozhodol, že matka má právo na styk, ale v presne vymedzených hodinách, ktoré sú určené rozsudkom súdu. Pokiaľ stanovený čas nedodrží, nemá právo vymáhať v exekučnom konaní výkon rozhodnutia, právo na styk v iný čas, než bol stanovený súdom. Nie sú povinné ani maloleté deti, ani odporca čakať na meškajúcu matku, kedy sa dostaví na styk. Matka je povinná vytvoriť si taký časový priestor, aby dodržala čas stanovený rozsudkom súdu. Keď ho nedodrží, deti a otec majú právo na náhradný životný program. Nie sú povinní neustále čakať na meškajúcu matku. Pokiaľ matka nevyužije právo styku, ktoré je určené v rozsudku, je povinná 24 hodín dopredu túto skutočnosť preukázateľne oznámiť otcovi (napr. SMS správou a pod.) a otec nesmie takýto dôkaz mariť. Pokiaľ rodičia svoje povinnosti budú porušovať, môže to viesť k zmene pomerov v nadväznosti na § 78 ods. 1 Zákona o rodine, k zmene rozhodnutia o zverení detí do určitého výchovného prostredia (prípadne aj neutrálneho), resp. k obmedzeniu práv rodičov. Zároveň je potrebné poukázať, že rozsudok súdu je záväzný pre účastníkov konania, pokiaľ je právoplatný v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP. Rodičia nemajú právo svojvoľne si právoplatný a záväzný rozsudok prispôsobovať svojim potrebám. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak matka dodrží literu zákona a čas stanovený v rozsudku, otec jej znemožní styk, má právo podať návrh na výkon rozhodnutia, inak nie. Obidvaja rodičia však sú aj trestnoprávne zodpovední za dodržiavanie záväzného rozsudku v prípadne jeho právoplatnosti. Vystavujú sa nebezpečenstvu trestného stíhania podľa § 348 Trestného zákona pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (pričom nemusí len o marenie, ale aj o podstatné sťažovanie výkonu súdneho rozhodnutia). Z toho dôvodu je aj povinnosťou otca pripraviť maloleté deti na styk s matkou, a to nielen materiálne, časovo, ale aj psychicky. Otec si musí uvedomiť, že je potrebné oddeliť rozumovú stránku od citovej stránky. Matku svojim deťom vybral samotný otec, deti si matku nevybrali. Majú len jednu matku, inú nemajú, preto im zákon dáva právo na kontakt s obidvoma rodičmi. Tento kontakt nemá právo otec sám z vlastnej iniciatívy zamedzovať, manipulovať deti proti matke a podobne. Aj z hľadiska výchovného je vhodnejšie, keď naučí deti, aby sa dokázali matke brániť samotné, aby našli v sebe odvahu jej povedať, ktoré činnosti odmietajú realizovať a ktoré nie. Len takto sa z nich môžu stať samostatní a zodpovední ľudia, a to aj vo vzťahu k iným ľuďom, nielen vo vzťahu k matke. Pokiaľ deti matke dokážu jednoznačne povedať, že si neželajú určité jej aktivity a nebudú tieto aktivity realizovať, matka ich bude do takých aktivít nútiť, potom je to dôvod podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine na tvrdenie, že matka zneužíva svoje práva a je potrebné obmedziť alebo zakázať kontakt matky s deťmi. Nie však preventívne vopred. Nie je to v záujme detí. Taktiež súd výsluchom detí zistil, že v sebe nesú zatrpknutosť, čo ubližuje deťom a nie matke. Je potrebné, aby sa naučili prejaviť svoj názor slobodne, otvorene vo vzťahu k matke, ale aj vo vzťahu k otcovi. Nie je
prípustné, aby sa deti báli povedať otcovi, že majú rady svoju matku, aj keď rozumovo uznávajú, že matka robí chyby. Deti nemôžu byť trestané za to, že majú cit ku svojim rodičom. Majú na to právo a toto právo im nemôže upierať ani otec, ani matka, ani toto právo manipulovať. Z uvedených dôvodov súd upravil styk matky s maloletou M. V. a maloletým Z. V. spôsobom, ktorý je vyjadrený vo výroku IV., V., VI., VII., VIII. rozsudku. Vzhľadom ku konfliktnej situácii, ktorá pri realizácii styku matky s deťmi doteraz vznikala, súd je nútený poukázať aj na ustanovenie § 25 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže, ale zároveň aj na ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Poukazuje aj na ustanovenie § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Aj keď príčinu na rozvrat manželstva, rozvod manželstva zavdala výlučne navrhovateľka a bol by tu dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 144 OSP z týchto dôvodov, sú však na strane navrhovateľky v tomto čase pomery, pre ktoré ju súd k náhrade trov konania nezaviazal. Tieto pomery vyplývajú z jej tehotenstva a zníženého príjmu v príčinnej súvislosti s tehotenstvom. Súd tak postupoval aj z toho dôvodu, že je potrebné ukľudniť atmosféru v tejto rodine a nie ju ešte viacej vyostriť. Priznaním náhrady trov konania by došlo k vyostreniu situácie a tá by mohla mať opätovne dopad na vzťahy nielen medzi rodičmi samotnými, ale aj medzi rodičmi a deťmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.