Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/870/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci navrhovateľa Ľ. M., O.. XX.XX.XXXX, V. F. O. X., Š. O. XX/XX, proti odporcom: 1/ E. M., O.. XX.XX.XXXX, V. F. O. X., V. XX, a 2/ E. F., O.. XX.XX.XXXX, V. O., G. XXX, zastúpených JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom V Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 4, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -202 zo dňa 28.07.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporcu v 1. rade k hnuteľnej veci - lesnému kolesovému ťahaču LKT 81 Turbo.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách účastníkov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnej veci - lesnému kolesovému ťahaču LKT 81 Turbo a prikázal ho do výlučného vlastníctva odporcovi v 1. rade. Odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.310,16 eur titulom náhrady jeho spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zastavil. Navrhovateľovi i odporcovi v 1. rade uložil povinnosť uhradiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa každého vo výške 2,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci - lesnému kolesovému ťahaču LKT 81T. Tento stroj podieloví spoluvlastníci nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2006 uzavretej so K. U. a používali pri ťažbe dreva. V rokoch 1993 až 2008 stroj vyrábala firma LKT s.r.o v Trstenej, z písomného stanoviska ktorej vyplynulo, že nie je ich výrobkom, ide len o napodobeninu a technické osvedčenie je len falzifikátom. Účastníci konania stroj nadobudli v roku 2006 od P.. U. a nepopierajú, že bol vyrobený z jednotlivých komponentov, takže nie je možné stanoviť rok výroby stroja ani aká bola jeho pôvodná obstarávacia cena. Údaje o prevádzke stroja sa vzťahujú na rok 2003, teda rok jeho zostavenia, ktorý navrhovateľ nesprávne nazýva generálnou opravou. Svedkyňa P.. U. uzavretie kúpnej zmluvy s účastníkmi konania nepoprela, avšak za kúpnu cenu 150.000,- Sk, nie 928.000,- Sk. Uviedla tiež, že stroj zakúpila v nepojazdnom stave a postupne bol poskladaný do finálneho výrobku a boli do neho vkladané súčiastky z roku 1990 - 1995 ale aj z roku 2000 -2003 a od roku 2003 do roku 2006 bol používaný. Stroj je aj v súčasnej dobe funkčný a nebola súdu predložená žiadna dokumentácia, aké opravy absolvoval a či sa vyskytli u neho iné ako bežné poruchy. Predmet sporu teda nemá technické osvedčenie, podľa

výrobcu je falzifikátom a jeho základné súčasti sú zo začiatku 90 - tych rokov. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade vyplynulo, že odporca v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel odpredal odporcovi v 1. rade dňom 8.4.2013. Odporca v 1. rade vkladom na účet navrhovateľa č. 522742108 dňa 30.5.2014 a dňa 14.7.2014 uhradil 2 krát sumu 1.150,- eur. Súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru strojárenstvo Ing. Andrejom Langom, ktorý ku dňu vypracovania znaleckého posudku č. 13/2013 ustálil všeobecnú hodnotu LKT 81T na sumu 13.830,50 eur s DPH z toho jedna tretina činí 4.610,16,- eur. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa preukázané, že podielové spoluvlastníctvo vzniklo právnym úkonom dohodou o kúpe spoločnej veci s tým, že podiely všetkých troch spoluvlastníkov sú rovnaké. Po právnom posúdení veci podľa § 142 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa zisťoval, či je možné prikázať lesný kolesový ťahač na primeranú náhradu jednému alebo ostatným spoluvlastníkom do podielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní prihliadol aj na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Pri účelnom využití veci slúžiacej na podnikanie sa prihliada na to, že odporca v 1. rade s hnuteľnou vecou vykonáva podnikateľskú činnosť, udržiava ju, opravuje, pričiňuje sa o jej zhodnotenie, uhrádza náklady na vec a je schopný zabezpečiť jej údržbu. Sporná bola najmä výška primeranej náhrady, čo by mal byť hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Pri určovaní ceny veci prichádzalo v úvahu určenie ceny podľa cenového predpisu, znaleckým posudkom, trhovou cenou. V danom prípade pri rozhodovaní o náhrade za zaniknutý spoluvlastnícky podiel navrhovateľa súd vychádzal zo všeobecnej ceny hnuteľnej veci určenej v znaleckom posudku znalca z odboru strojárenstvo Ing. Andreja Langa, ktorý ustálil všeobecnú hodnotu LKT 81T na sumu 13.830,50 eur s DPH, z toho jedna tretina činí 4.610,16,- eur. Uvedená suma stanovená znalcom nebola účastníkmi konania spochybnená (ani nebolo požadované kontrolné znalecké dokazovanie) a odporcom v 1. rade v priebehu konania čiastočne uhradená v sume 2.300 eur. Pri rozhodovaní vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu, keďže odporca v 2. rade na základe kúpnej zmluvy previedol svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu v 1. rade. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 O.s.p. a uviedol, že použitie „§ 150 O.s.p.“ by malo význam použiť len vtedy, ak by navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol odporcom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorá by plne kopírovala súdne rozhodnutie, teda by sa navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovelo. Aj keď bol to navrhovateľ, ktorý dosiahol autoritatívne rozhodnutie súdu, pretože na základe jeho návrhu súd skutočne hnuteľnú vec v ich podielovom spoluvlastníctve vyporiadal, neurobil to však spôsobom akým požadoval navrhovateľ, ten dôvodne žiadal vec prikázať do podielového spoluvlastníctva obom odporcom a to aj keď mal vedomosť, že odporca v 2. rade už nie je v spore pasívne legitimovaný, až do oboznámenia sa so znaleckým posudkom Ing. Andreja Langa, žiadal od odporcov uhradiť sumu 9.980,- eur spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ teda nebol plne úspešný, ale plne úspešný neboli ani odporcovia, ktorí boli ochotní vyplatiť navrhovateľovi maximálne sumu 1.600,- eur, pričom podľa znalca má predmet sporu hodnotu 4.610,16,- eur. Keďže rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielové spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 O.s.p. je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov, súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vo vzťahu k odporcovi v 2. rade aj na ust. § 146 O.s.p. rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok o trovách štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Súd uložil ako navrhovateľovi tak aj odporcom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- eur a povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu účastníci splnili. Pretože suma 4,- eura bola vyplácaná znalcovi z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Spišská Nová Ves a dôkaz znaleckým posudkom bol v záujme oboch strán, súd prvého stupňa o trovách štátu rozhodol tak, že ako navrhovateľ tak i odporca v 1. rade sú povinní uhradiť trovy štátu vo výške 2,- eur každý z nich.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. V dôvodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že súhlasí s tým, že súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnej veci a prikázal ju do výlučného vlastníctva odporcovi v 1. rade. Nestotožňuje sa však s výškou ohodnotenia hnuteľnej veci, a to lesného kolesového ťahača LKT 81 Turbo. Aj keď je pravdou, že na pojednávaní konanom dňa 28.07.2014 sa navrhovateľ vyjadril, že akceptuje znalecký posudok a kontrolného znalca nežiada, odvolateľ je toho názoru, že znalecký posudok nie je jediným kritériom pri stanovení hodnoty veci pri jej vyporiadaní. Hodnotiacimi kritériami sú vyjadrenia realitných kancelárií a iné skutočnosti, teda za akú sa vec rovnakého druhu predáva. Navrhovateľ predložil súdu internetové výpisy, z ktorých je zrejmé, že cena podobných LKT je oveľa vyššia ako stanovil znalec. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že LKT zakúpili navrhovateľ a odporcovia za 928.000,- Sk. Odporcovia v 1. a 2. rade ho dlhý čas užívali bez toho, aby umožnili užívanie navrhovateľovi a považuje za rozpor s dobrými mravmi, aby sa

zohľadňovalo to, čo investovali do opráv tohto stroja, pretože pokiaľ ho užívali a na ňom profitovali je logické, že museli investovať do opráv a nemalo by sa to vo vzťahu k navrhovateľovi zohľadňovať pri stanovení výšky hodnoty LKT. Pokiaľ sa týka výroku vo vzťahu k odporcovi v 2. rade o zastavení konania, proti tomuto výroku odvolanie navrhovateľ nepodáva, ani voči výroku, v zmysle ktorého navrhovateľ a odporca v 1. rade boli povinní uhradiť trovy štátu vo výške 2,- eura. Odvolanie podáva aj čo do súvisiaceho výroku, kde súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa správne mal oprieť svoje rozhodnutie o trovách o § 142 ods. 3 O.s.p., keďže navrhovateľ bol vo veci úspešný, jeho žalobe bolo vyhovené, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Preto sa nestotožňuje s názorom súdu, že nebol úspešný. Tvrdenie súdu, že pôvodne žiadal vec prikázať do podielového spoluvlastníctva obom odporcom, i keď mal vedomosť, že odporca v 2. rade nie je v spore pasívne legitimovaný, považuje odvolateľ za neobjektívne. Žalobu doručil navrhovateľ súdu 12.07.2012 a odporca v 2. rade spoluvlastnícky podiel odpredal odporcovi v 1. rade 08.04.2013, teda skoro rok po podaní žaloby. Z toho dôvodu preto návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zobral späť, avšak bol podaný dôvodne. Zastavenie konania zavinil odporca v 2. rade tým, že v priebehu konania previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 1. rade. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania a pokiaľ sa týka výšky hodnoty spoluvlastníckeho podielu, v tejto časti zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odporcovia v 1. a 2. rade podali spoločné vyjadrenie k odvolaniu v zastúpení advokátky JUDr. Ivety Višňovskej. Táto navrhla vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 1. rade rozsudok vo výroku vo veci samej potvrdiť a rovnako potvrdiť rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a oboch odporcov. V dôvodoch vyjadrenia odporca v 1. rade poukázal na to, že v konaní bol vyhotovený znalecký posudok a následne súdny znalec na základe pripomienok žalobcu doplnil znalecký posudok odborným vyjadrením zo dňa 27.04.2014, kde sa podrobne zaoberal námietkami navrhovateľa a vysvetlil, ako dospel k stanoveniu hodnoty stroja. V konaní znalec ohodnocoval konkrétny stroj, pričom podrobne odôvodnil, z akých skutočností vychádzal pri stanovení jeho ceny a tiež prečo nie je možné použiť internetové stránky pre stanovenie hodnoty a tiež nemôžu byť relevantné ani hodnotiace kritéria realitných kancelárií. Navrhovateľ v priebehu celého konania nebral do úvahy skutočnosť, že stroj bol používaný a jeho hodnota podlieha amortizácii. Nie je mysliteľné, aby hodnota stroja bola rovnaká alebo vyššia, ako jeho hodnota v čase nadobudnutia. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza, že považuje za rozpor s dobrými mravmi, aby sa zohľadňovalo to, čo odporcovia do stroja investovali, k tomuto poukázal odporca v 1. rade, že súd v konaní investície do stroja neskúmal a neboli ani zohľadnené. Čo sa týka výroku o trovách konania, majú odporcovia za to, že navrhovateľ nebol v spore plne úspešný, pretože požadoval titulom vyplatenia neúmerne vysokú cenu, ktorá nezodpovedala hodnote stroja v čase zrušenia podielového spoluvlastníctva a odporcovia od samého začiatku boli ochotní vyplatiť navrhovateľovi sumu stanovenú súdnym znalcom, čo je zrejmé zo zápisníc z pojednávaní. Suma stanovená znalcom bola navrhovateľovi v priebehu konania aj postupne splatená a po vyhlásení rozsudku bola uhradená aj ďalšia splátka vo výške 1.150,- eur. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu prvého stupňa 24.02.2015 (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) označenom ako „zaslanie novších skutočností“ oznámil, že odporca v 1. rade stroj, ktorý tvorí predmet zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zamenil za iný stroj od P. Ď., tvrdiac, že je výlučným vlastníkom stroja LKT 81T. Pritom zo zámeny vyplýva, že tržná cena sporného LKT je rok po vyhotovení znaleckého posudku vyššia, ako tento stroj ohodnotil znalec.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal navrhovateľ v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. okrem výroku o zastavení konania voči odporcovi v 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v intenciách ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Výrok o zastavení konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči odporcovi v 2. rade nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že napáda iba výrok o povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi finančnú náhradu za ustupujúci podiel a výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a oboma odporcami.

Aj keď navrhovateľ v odvolaní uvádza, že nenapáda výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a prikázania hnuteľnej veci lesného kolesového ťahača LKT 81 Turbo odporcovi v 1. rade, odvolací súd podľa § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p. nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, keďže z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, a to z ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Z obsahu odvolania navrhovateľa možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o hodnotu hnuteľnej veci lesného kolesového ťahača LKT 81 Turbo, ohľadne ktorého súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa mal vychádzať aj zo stanovenia hodnoty lesných kolesových ťahačov realitnými kanceláriami, či z internetových výpisov, z ktorých podľa navrhovateľa je zrejmé, že cena podobných LKT je vyššia ako ju stanovil znalec. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade za zaniknutý spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 1/3 k celku správne vychádzal zo všeobecnej ceny hnuteľnej veci určenej v znaleckom posudku znalca z odboru strojárenstva Ing. Andreja Langa, ktorý ustálil všeobecnú hodnotu na sumu 13.830,50 eur s DPH, z čoho 1/3 činí 4.610,16 eur. Znalec sa vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa voči znaleckému posudku, pričom vyššie ceny strojov predložených navrhovateľom z internetových výpisov a realitných kancelárií nebolo možné použiť na porovnanie s predmetným strojom pre značný rozdiel v technickom stave stroja, ktorý tvorí predmet zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a porovnateľných strojov.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporcu v 1. rade k hnuteľnej veci a prikázaní tejto do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade a výroku o povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 2.310,16 eur ako vecne správny potvrdil, keďže v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca v 1. rade uhradil navrhovateľovi časť náhrady jeho spoluvlastníckeho podielu.

Rozsudok vo výroku o zastavení konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade nebol v odvolacom konaní preskúmavaný, lebo nadobudol právoplatnosť. Rovnako nebol napadnutý ani výrok o trovách štátu.

Odvolací súd však dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách účastníkov konania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, niet v zásade prekážok, aby súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak než bolo navrhnuté. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade E. M. R. E. F. dňa 12.07.2012. Návrh podal potom, čo navrhol obom odporcom návrh na dohodu 06.12.2010. Odporcovia na návrh dohody nereagovali. Na prvé pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 08.11.2012 odporca v 2. rade sa nedostavil, z ktorého dôvodu bolo pojednávanie odročené na 17.12.2012, kedy sa opätovne odporca v 2. rade na pojednávanie nedostavil a opätovne bolo pojednávanie odročené na 10.01.2013, keď sa rovnako odporca v 2. rade pojednávania nezúčastnil. Súdneho pojednávania zo dňa 21.02.2013 sa zúčastnil, avšak vypočutý nebol, avšak už bol zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Višňovskou, ktorá sa vyjadrovala za oboch odporcov. Na pojednávaní dňa 11.04.2013 právna zástupkyňa odporcov predložila kúpnu zmluvu zo dňa 08.04.2013, v zmysle ktorej odporca v 2. rade odpredal 1/3 spoluvlastníckeho podielu predmetnej hnuteľnej veci odporcovi v 1. rade a zároveň sa už pojednávania nariadeného na deň 11.04.2013 nezúčastnil. Je síce pravdou, že navrhovateľ, ktorý v konaní nie je zastúpený právnym zástupcom po tom, čo právna zástupkyňa odporcov predložila kúpnu zmluvu, zotrval na svojom návrhu s tým, že pasívne legitimovaní sú obaja odporcovia a žiadal, aby mu boli poskytnuté kópie zmlúv uzavreté medzi odporcami a na súdnom pojednávaní opätovne navrhoval, že je za dohodu ale už navrhoval, aby stroj bol prikázaný do vlastníctva odporcu v 1. rade. Na pojednávaní dňa 06.06.2013 navrhovateľ predniesol, že odporca v 2. rade povedal, že už nepríde na žiaden súd, avšak napriek tomu, že odpredal svoj podiel týkajúci sa predmetného LKT 81 Turbo zotrváva na tom, aby bol odporca v 2. rade naďalej účastníkom konania. Pretože k dohode o hodnote hnuteľnej veci medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade nedošlo, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Dňa 24.07.2014 zobral navrhovateľ návrh voči odporcovi v 2. rade späť a navrhoval konanie voči nemu zastaviť.

Súd prvého stupňa čiastočný úspech navrhovateľa a odporcu v 1. rade (súd prvého stupňa uvádza oboch odporcov) vyvodil z toho, že odporcovia boli ochotní vyplatiť navrhovateľovi maximálne sumu 1.600,- eur, pričom podľa znalca má predmet sporu hodnotu 4.610,16 eur.

Odvolací súd poukazuje na to, že na rozhodnutie súdu o priznanie náhrady trov konania nemá vplyv iba pomer úspechu iba toho ktorého účastníka voči druhému účastníkovi, ale aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od znaleckého posudku (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa preto nesprávne výrok o trovách konania posúdil iba podľa § 142 ods. 2 O.s.p. neaplikujúc pre svoje rozhodnutie aj ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 2. rade súd prvého stupňa uviedol, že aplikoval ust. § 146 O.s.p. a nezdôvodnil, či aplikoval pre svoje rozhodnutie ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. alebo ust. § 146 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o trovách účastníkov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.