Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-190-2015.pdf
PDF · 68.63 KB
Case nature
Subarea
12CoE/190/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnému: S.D.P. Group, spol. s r.o., so sídlom naposledy Rosná 10, 040 11 Košice, IČO: 31 672 957, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Eduardom Birom, so sídlom v Košiciach, Nerudova č. 14, pod sp. zn. EX 81/2011, o vymoženie 124,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 12.11.2014, č. k. 49Er/2089/2011-13, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,91 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil dňa 16.05.2014 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra vymazaný z obchodného registra, a zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 76,91 eur. Súd prvého stupňa po preverení podnetu súdneho exekútora následne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na náhradu trov exekúcie v sume 49,91 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník vyhovel sudca a rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a súčasne nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd zastavil exekúciu na základe podnetu súdneho exekútora z dôvodu nemajetnosti povinného vyplývajúcej z výmazu povinného z obchodného registra. Mal za to, že postup súdu bol nesprávny, pretože tento má vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa názoru oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd sa mohol otázkou majetnosti zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal strate jeho právnej subjektivity. V ďalšom mal za to, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku.
Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že odvolaniu proti výroku o zastavení exekúcie nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti jeho odvolanie odmietol.
Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený preskúmavať.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.
Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl. 142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu
súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.
Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.