Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-1347-2022.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Subarea
61Ek/1347/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré Mesto proti povinnému: C. M., A.. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1084,74 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.05.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1084,74 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6Csp/103/2020 zo dňa 30.06.2021, ktorý sa stal vykonateľným dňa 12.09.2021.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 27.05.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/ XX. Súdny exekútor povinnému zaslal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 03.06.2022.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.06.2022. Súdny exekútor následne dňa 30.06.2022 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie označený ako „Návrh na zamietnutie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) zák. č. 233/1995 Z.z.“ z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Vykonateľný exekučný titul bol vyhlásený bez prítomnosti povinného na pojednávaní v čase, kedy pracoval v zahraničí. Žaloba, ktorá bola predmetom tohto konania bola podaná žalobcom, a to obchodnou spoločnosťou VÚB, a.s. vystupujúcou ako právny nástupca spoločnosti Consumer Holding Financa a.s., s ktorou povinný uzatvoril úverovú zmluvu. Ku dňu 28.01.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky z obchodnej spol. VÚB, a.s. na Intrum Slovakia s.r.o. a následne súd uznesením pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Povinný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého musia byť pre platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt kumulatívne splnené tri podmienky a to: 1. pohľadávka musí byť splatná - pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru, čo je výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať
pred postúpením pohľadávky, 2. klient musí byť v omeškaní so splnením pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, 3. postúpeniu pohľadávky musí predchádzať písomná výzva banky klientovi na úhradu pohľadávky. Tieto podmienky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Povinný má za to, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadnuť na to, či boli splnené podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov je ust. § 17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru upravenej v tomto ustanovení je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. nastala splatnosť už poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Pôvodný žalobca, ani jeho právny zástupca nepredložil žiaden doklad o doručení alebo aspoň o odoslaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebolo nikdy doručené ani nebol o ňom vyrozumený. Naviac žalobcom predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru neobsahuje uvedenie dňa, ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Jedná sa pritom o podstatnú informáciu pre dlžníka, keďže od tohto dňa sa menia práva a povinnosti zmluvných strán, a to v zmysle straty výhody splátok, ako aj vo vzťahu napr. k možnosti požadovať úrok z omeškania z celého zvyšku úveru, právo požadovať prípadné ďalšie sankcie spojené so zosplatnením úveru apod. Táto informácia je podstatná aj pred rozhodnutie súdu vzhľadom na potrebu skúmania, od kedy má veriteľ právo na vyššie uvedené nároky, ako aj na ďalšie nároky vyplývajúce z predčasnej splatnosti úveru, prípadne aj pred účely posúdenia otázky prípadného premlčania nároku. Na základe vyššie uvedeného má povinný za to, že neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá nebola splatná a preto je postúpenie objektívne neprípustné. Takéto postúpenie je v priamom rozpore so zákonom a je teda neplatné v zmysle § 39 OZ, pričom súd na túto neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti. Na podporu svojho tvrdenia povinný poukazuje na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017, podľa ktorého v prípade, ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Vzhľadom na uvedené považuje povinný postúpenie pohľadávky za absolútne neplatné a má za to, že oprávnený nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný. Keďže sa povinný nemohol zúčastniť pojednávania, bolo mu odňaté právo uplatniť vyššie uvedenú námietku. Povinný nakoniec uviedol, že má za to, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z toho dôvodu povinný žiada, aby bolo jeho návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovené.
5. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetom exekúcie je vymáhanie peňažného nároku, ktorý bol právoplatne priznaný exekučným titulom - rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.06.2021 pod sp. zn. 6Csp/103/2020. Predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplatenej pôžičky, pričom prostriedky procesnej obrany voči uplatnenému nároku počas základného konania neuplatnil ani nepodal odvolanie voči rozhodnutiu. Oprávnený má za to, že povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Nakoľko v návrhu povinného na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku brániaci vymáhateľnosti uplatneného nároku, oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí a na podanom návrhu na vykonanie exekúcie trvá aj naďalej.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b) podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.
15. Súd skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie bola súdu predložená doručenka, na základe ktorej mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.06.2022. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňom 04.06.2022, teda deň po dni prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinným, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 20.06.2022. Súd uvádza, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom poštového doručovateľa, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.06.2022. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie pred uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. Súd v prvom rade uvádza, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje s poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku skutočnosťou, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V skutočnosti však povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenamieta existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale aktívnu legitimáciu žalobcu (oprávneného). Povinný má za to, že postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa (VÚB, a.s.) na nového veriteľa a oprávneného v tomto konaní (Intrum Slovakia s.r.o.), ku ktorému došlo v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok je absolútne neplatné, keďže neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky stanovené v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd v tejto súvislosti uvádza, že Okresný súd Kežmarok v základnom konaní uznesením zo dňa 08.03.2021 vyhovel návrhu pôvodného žalobcu (VÚB, a.s.) a pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že oprávnený (Intrum Slovakia, s.r.o.) vstúpil do konania ako žalobca namiesto VÚB, a.s.. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť prechodu práv a povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného žalobcu na nového žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky musela byť predmetom skúmania zo strany súdu už v základnom konaní, pričom je nutné zdôrazniť, že exekučný súd v rámci vykonávacieho konania nie je oprávnený opätovne preskúmavať platnosť postúpenia pohľadávky, ku ktorému došlo v základnom konaní. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať iba postúpenie pohľadávky z pôvodného oprávneného na nového oprávneného v prípade, že k postúpeniu pohľadávky došlo po vydaní exekučného titulu v dobe pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie alebo po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde ešte pred vydaním exekučného titulu, preskúmava skutočnosť prechodu práv a povinností zo zmluvy a aktívnu legitimáciu žalobcu prvostupňový súd.
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, či prieskum právoplatných rozhodnutí, resp. hľadanie rozsahu či obsahu práv a povinností subjektov práva, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Vo všeobecnosti platí, že exekučný súd môže preskúmavať iba tie skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza iba skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, pričom nejde o skutočnosti, ktoré by povinný mohol uvádzať v exekučnom konaní a ktoré by mohol preskúmavať exekučný súd.
19. V prípade, že mal povinný za to, že postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na oprávneného nespĺňalo podmienky stanovené zákonom, mohol túto skutočnosť namietať už v základnom konaní. Tvrdenie povinného, že sa nemohol zúčastniť pojednávania z dôvodu, že pracoval v zahraničí a preto nebolo z jeho strany možné túto skutočnosť uplatniť, neobstojí. Ako vyplýva z exekučného titulu, povinný bol na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaný, na toto pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie. Z adresy jeho trvalého pobytu sa predvolanie vrátilo ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote dňa 09.06.2021 a týmto dňom sa v zmysle ustanovenia § 116 ods. 3, § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku považovalo predvolanie na pojednávanie za doručené. Vzhľadom na to, že nebol podaný dôvodný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný mal možnosť uplatniť námietky, ktoré uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie v konaní pred prvostupňovým súdom, avšak túto možnosť v dôsledku svojej nečinnosti nevyužil a ani následne nepodal odvolanie proti exekučnému titulu.
20. Zastavenie exekúcie, má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh povinného je v celom rozsahu nedôvodný.
Exekučný poriadok presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom. Povinný teda nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, takisto nepreukázal zrušenie exekučného titulu, zároveň nepreukázal existenciu iných skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd konštatuje, že exekúcia je voči povinnému vedená dôvodne, povinný si povinnosť uloženú v exekučnom titule voči oprávnenému dobrovoľne nesplnil a zároveň neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol dôvod pre ktorý by mal súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu voči nemu zastaviť.
21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.