Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-111-2015.pdf
PDF · 73.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/111/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: E. L. - L., s miestom podnikania v R. L., P., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 503,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. XEr/XXX/XXXX-X zo dňa 12.6.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje sa uznesenie a vec sa vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 (Ex XXX/XX), priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 33,62 eur a zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora. Zároveň vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 30.10.2009 súdny exekútor doručil návrh na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného. V roku 2003, v mesiaci júl bolo zistené, že povinný sa v roku 2001 rozviedol, v roku 2002 odišiel do N. a od tej doby sa neohlásil ani rodičom, ani bývalej manželke. Na R. nezanechal žiaden majetok, len dlhy, pre ktoré aj odišiel do zahraničia. V katastrálnom portáli neboli zistené žiadne nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Povinný je držiteľom motorového vozidla C. XX, rok výroby XXXX a Y. XXXX, rok výroby XXXX, pričom tieto vozidlá fyzicky neexistujú. Opakovaným šetrením bolo zistené, že povinný sa stále zdržiava v N., jeden až dvakrát ročne sa ozve príbuzným, na R. sa už nemieni vrátiť.
Následne po citácii ustanovení § 57 ods. 1 písm. h, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) prvostupňový súd uviedol, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal aj z obsahu pripojeného spisu súdneho exekútora sp. zn. EX XXX/XXXX, z ktorého tvrdenia súdneho exekútora sú dostatočne preukázané. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov exekučného konania, o týchto rozhodol vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie a to z dôvodu, že exekučný súd sa pri hodnotení dôvodnosti jej zastavenia pre nemajetnosť povinného opieral o skutočnosti zistené súdnym exekútorom spred 6 rokov. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že podľa portálu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde je povinný prihlásený ako poistenec T., a.s. od 1.7.2005, čo spochybňuje informáciu o pobyte povinného v N. a o jeho rozhodnutí nevrátiť sa späť na R.. V odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené relevantné skutočnosti, ktoré by svedčali o nemajetnosti povinného, a teda existencii dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Mal za to, že v prípade zastavenia predmetnej exekúcie hrozí, že právo oprávneného na uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného vymáhania predmetnej pohľadávky. S poukazom na tieto skutočnosti uviedol, že trvá na vykonaní exekúcie a žiadal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušiť.
Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že šetrením zistil nemajetnosť povinného, preto predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie. Plne sa stotožnil s napadnutým uznesením a navrhol ho potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súdom poverený exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle Exekučného poriadku a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného.
Záver súdu prvého stupňa o neexistencii postihnuteľného majetku povinného je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného skúmania majetku povinného, vychádza z neaktuálnych údajov a úkonov súdneho exekútora.
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a exekučný súd z nich môže vychádzať.
Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.
Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v podnete súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
Predpokladom zastavenia exekúcie je zistiť z vykonaného dokazovania nepochybné skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Každopádne však exekučné konanie je konaním návrhovým ovládaným dispozičnou zásadou. Toto vyplýva už z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, kde sa zdôrazňuje, že exekučné konanie možno začať len na návrh. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere,
že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Oprávnený má v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhnúť aj zastavenie exekúcie. V prípadoch, aké má na mysli ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, postavenie oprávneného ako účastníka je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. V neposlednom rade je významné stanovisko oprávneného aj v tom, že či neočakáva do budúcnosti takú situáciu, že povinný nadobudne určitý majetok a že bude spôsobilý pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím splniť. Ak je napriek takejto situácii exekúcia zastavená, oprávnený by síce mohol v budúcnosti podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného, avšak jeho pohľadávka by mohla byť už premlčaná. V takýchto prípadoch je preto potrebné, aby bola žiadaná súčinnosť oprávneného nielen realizovať dokazovanie o stave majetku povinného, ale vyžiadať si aj jeho stanovisko k postupu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Ak by oprávnený aj napriek existujúcej nemajetnosti povinného bol ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie, nemala by sa exekúcia zastavovať, ak sa dá predpokladať, že v budúcnosti by mohol mať povinný príjem spôsobilý na uspokojenie, čo i len časti vymáhaného nároku.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na dôvody, ktoré sú tvrdené v podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnenému však exekučný súd neposkytol možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sústredil iba na tvrdenia uvádzané súdnym exekútorom.
Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že obsah spisu bezpodmienečne nesvedčí o tom, že by súd prvého stupňa mal spoľahlivý skutkový podklad pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. a predovšetkým nemal k tomu relevantné stanovisko oprávneného. Zastavoval exekúciu na podnet exekútora. Nešlo o návrh, ktorý by podal účastník konania, teda oprávnený alebo povinný. Za takéhoto stavu je podľa názoru odvolacieho súdu daný dôvod v zmysle ust. 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p., aby bolo zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa a bola mu vec vrátená na ďalšie konanie.
Záverom odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie o nemajetnosti povinného je potrebné vykonať za súčinnosti oprávneného, vyžiadať si relevantné stanovisko k tomuto postupu s tým, že ak by oprávnený aj napriek existujúcej nemajetnosti bol ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie, nemala by byť exekúcia zastavená, ak možno v budúcnosti očakávať, že by mohol mať povinný príjem.
Úlohou súdu prvého stupňa bude náležitým spôsobom vyrovnať sa s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie. Je potrebné poznamenať, že ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.