Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-33-2015.pdf
PDF · 83.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/33/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, (ZN: XXXXXXXXXX) proti odporcovi: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. I. XXX, XXX XX K., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava o zaplatenie 184.- eur s prísl., sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 14.- eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 28.06.2013 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa v ostatnej časti z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd vstup vedľajšieho účastníka občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 na strane odporcu n e p r i p ú š ť a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 8.9.2014 sa domáhal na Okresnom súde Komárno proti odporcovi vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 184.- eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil titulom neuhradených faktúr za služby poskytnuté navrhovateľom odporcovi vrátane zmluvnej pokuty.
Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 17.12.2015, ktorého sa zúčastnil odporca. Navrhovateľ svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania v súlade s ustanovením §101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to Zmluva s dodatkom čl. 5 - 7, dodatok č.l. 8 - 12, príloha č.l. 13 - 14, pokus o pokonávku č.l. 15, faktúry č.l. 14
- 16, všeobecné podmienky čl. 22 - 32 spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
Medzi účastníkmi konania teda medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení č. Q dňa 23.11.2013. K vyššie uvedenej zmluve o pripojení bol uzatvorený dodatok.
V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ zriadil prístup s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorý umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
V súlade s uzatvorenými Dodatkom ku Zmluve navrhovateľ aktivoval odporcovi v prístupe službu TV N., M. TV s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 170.- eur. Navrhovateľ v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výhody poskytnuté odporcovi v dodatku k zmluve, ako aj výšku mesačného poplatku za službu, ktorú sa odporca zaviazal platiť počas dohodnutej doby zmluvnej viazanosti.
Súčasne s uzatvorenými Dodatkami sa odporca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov.
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 14.- eur za obdobie od 02/2013 do 03/2013. Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedených Zmlúv o pripojení boli aj Všeobecné podmienky navrhovateľa. Podľa bodu 4.4 Obchodných podmienok navrhovateľ mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie splatných pohľadávok v lehote 45 dní.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmlúv): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 OZ: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania k dátumu, ku ktorému si ich žalobca uplatňuje, dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd výsledkom vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade nárok navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Súd považoval návrh na začatie konania za právne opodstatnený v časti o zaplatenie cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 14.- eur za obdobie od 02/2013 do 03/2013.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok titulom hovorného v sume 14.- eur.
V ďalšej časti považoval súd nárok navrhovateľa za nedôvodný titulom uplatnenej náhrady škody. Uvedený nárok súd nemôže navrhovateľovi priznať, keďže nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody resp. jej výšku s príčinnú súvislosť medzi proti právnym úkonom, v danom prípade porušenie zmluvnej povinnosti a spôsobením škody. Je nepochybné, že odporca porušil svoju právnu povinnosť. V tomto prípade zmluvou povinnosťou platiť riadne a včas za poskytnuté služby navrhovateľa. Lenže toto porušenie právnej povinnosti neviedlo ku vzniku škody, lebo keď išlo o porušenie zmluvnej povinnosti bolo vecou obidvoch strán ako si plnenie zo zmluvy predovšetkým o cene podporne aj zabezpečia. Odporca ako spotrebiteľ bol navyše chránený aj ustanovenia Zákona o zmluvách spotrebiteľského charakteru, lebo navrhovateľ ako dodávateľ mu predložil zmluvu v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Súd neuznal za východisko úvahu o vzniku škody to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, tento predal podľa vyššie oboznámených Dodatkov k Zmluvám za cenu „so zľavou“. Stanovenie tejto ceny telefónu/telekomunikačného zariadenia po bližšom preskúmaní oboznámeného textu Dodatku ku Zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda odporca zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom). V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných mesačných platieb ktorými navrhovateľ vôbec neargumentuje, navyše bolo jeho dobrovoľným správ6aním, že v rámci jeho práv pri porušení povinností dlžníka odstúpil od zmluvy, s príznačným dopadom na právo na mesačné úhrady dojednané sčasti paušálne bez ohľadu na využívanie telefónu/ telekomunikačného zariadenia. Zmluva s dodatkom podľa ktorého bol mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia predaný, je jasná v základných náležitostiach vrátane ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Inak by súd nemohol zaviazať odporcu z uzatvorenej zmluvy na povinnosť. Tým že účastníci uzavreli o kúpe konkrétneho telefónu/telekomunikačného zariadenia zmluvu, tak pre konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu z hodnoty mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia svojim ďalším správaním, keďže navrhovateľ mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za telefón/telekomunikačného zariadenia podľa základného zmluvného dojednania. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nárok navrhovateľa v časti uplatnenia náhrady škody zamietol.
Súd navrhovateľovi priznal i zákonný úrok z omeškania počítajúc od nasledujúceho dňa po splatnosti nedoplatku odporcu až do skutočného zaplatenia.
Oznámením zo dňa 24.10.2014 na strane odporcu ako vedľajší účastník do konania vstúpilo Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.
Odporca sa k účasti vedľajšieho účastníka v konaní vyjadril na ústnom pojednávaní tak, že so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcu nesúhlasí, nežiada aby v konaní okrem neho vystupoval aj vedľajší účastník. Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
Vzhľadom na nesúhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súd rozhodol tak, že vstup vedľajšieho účastníka občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu n e p r i p ú š ť a.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. §142 ods.3 O.s.p. na skutkovom základe, že účastníci konania v predmetnom konaní mali čiastočný úspech, avšak neúspech odporcu je v nepatrnej časti. Súd úspešnému odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.