Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2720-2009.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/2720/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: O. Z., nar. 2. 7. XXXX, naposledy bytom: P. námestie 5, XXX XX D., zomr. dňa 4. 2. XXXX, o vymoženie XX,XX EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Viera Uhríková, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, 040 01 Košice, pod sp. zn. Ex 2316/2009, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,- EUR, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 20. 10. 2009 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 *XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 20. 11. 2009, bol na vymoženie pohľadávky oprávneného súdom poverený súdny exekútor JUDr. Viera Uhríková.
Dňa 5. 4. 2013 bol zaslaný súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, a to v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení. Súdny exekútor zároveň vyčíslil náhradu trov exekúcie vo výške 48,65 EUR.
Súd šetrením zistil, že povinný dňa 4. 2. XXXX zomrel. S. preto ďalej postupoval v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
Podľa ust. § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Na základe súdom zistených skutočností bolo preukázané, že povinný O. Z., nar. 2. 7. XXXX, zomrel dňa 4. 2. XXXX a F. súd D. I uznesením zo dňa XX. 5. XXXX, sp. zn. XXD XXX/XXXX, dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Q. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 6. 2011.
Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie, ak je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je povinný uhradiť oprávnený. Súd preto v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval správnosť výpočtu trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v podaní zo dňa 5. 4. 2013.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlášky predstavuje sumu 33,19 EUR. Súd teda priznal exekútorovi odmenu vo výške, v akej si ju uplatňoval, a ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd však nemôže priznať hotové výdavky, ktoré exekútor nevynaložil, ale ešte len vynaloží, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré hovorí o hotových výdavkoch, ktoré už boli vynaložené, inak by sa nemohlo jednať o výdavky. Exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 7,35 EUR (6,35 EUR za poštovné, 1,- EUR za kancelársky materiál).
Po preskúmaní pripojeného exekučného spisu zn. Ex 2316/2009, súd priznal poštovné len vo výške 5,98 EUR (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,60 EUR, súčinnosť (OS KE I) 3,28 EUR, doručenie návrhu na zastavenie exekúcie 1,10 EUR), nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty len v takomto rozsahu.
Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov - kancelársky materiál. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal v časti náhrady hotových výdavkov odmenu za kancelársky materiál. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého
vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Na základe zistených skutočností, s poukazom na citované ustanovenia zákona rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 47,- EUR, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 EUR, hotových výdavkov 5,98 EUR a z 20 % DPH vo výške 7,83 EUR, v súlade s § 196 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.