Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-5-2015.pdf
PDF · 109.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa: U. P. P., J..P.., Q. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX proti odporkyni: L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Č.. XX/XX, R. B., o zaplatenie sumy 4 771,28 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 603,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,70 % ročne zo sumy 4 603,15 eur od 30.7.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 286,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10.9.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 4 771,28 eur s 7,70 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 738,15 eur od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s odporkyňou uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.9.2007, v súlade s ktorou poskytol odporkyni medziúver vo výške 8 298,48 eur. Odporkyňa sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,79 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,97 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 41,49 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporkyňa zaviazala splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,63 eur. Odporkyňa porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 10.6.2015 navrhovateľ vyzval odporkyňu na doplatenie omeškaných splátok, pričom ju zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, navrhovateľ dňa 29.7.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola celková výška dlžnej sumy 4 779,64 eur, pričom pozostáva z istiny 4 738,15 eur a z nezaplatených úrokov z omeškania vo pri výške 7,70 % ročne za obdobie od 30.7-.2015 do 31.8.2015 vo výške 33,13 eur.
Odporkyňa vo veci uviedla, že vzhľadom na jej majetkové pomery je schopná žalovanú sumu splatiť v splátkach vo výške 100,- eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spolu s kópiou doručenky, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s kópiou doručenky, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z účtu medziúveru, sadzobníkom poplatkov navrhovateľa, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 9.12.2015, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporkyňa dňa 24.9.2007 uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len ,,Zmluva“). Podľa článku I. bod. 1. Zmluvy navrhovateľ na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 8 298,48 eur ( 250 000,- Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 4 979,09 eur ( 150 000,- Sk). Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nie je možné stanoviť a bude sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
V zmysle článku II. Zmluvy - časť Mimoriadny medziúver, dlžník je povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 41,49 eur ( 1 250,- Sk). Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úrokov. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,79 % p.a. Do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 41,49 eur ( 1 250,- Sk). Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými platbami vo výške 46,97 eur ( 1 415,- Sk).
Podľa článku II. Zmluvy - časť Stavebný úver, dlžník sa zväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 p.a. pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 72,63 eur ( 2 188,- Sk) a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami poistného vo výške 3,32 eur ( 100,- Sk).
Dlžník najmä je povinný uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutím mimoriadnych mimoriadnych medziúverov a stavebných úverov v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a Sadzobníka poplatkov.
V zmysle článku VI. bod. 1. a 2. Zmluvy, ak je dlžník v omeškaní s platbou mesačného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5% p.a. úrok z omeškania zo zameškaných vkladov. Ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3 % p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5 % p.a. Úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.
Podľa čl. VII. bod 1. Zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.
Podľa článku VIII. Bod 1. Zmluvy, právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami.
V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej ,,VPSS“), ktorými upravuje vzťahy medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení ( ďalej Zákon).
V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na poskytnutie stavebnou sporiteľňou nevypovedateľného stavebného úveru v súlade so Zákonom a VPSS.
Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu stavebnému sporiteľovi stavebný úver alebo medziúver. Úverový vzťah vzniká na základe samostatne uzatvorenej zmluvy o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1. a 5. Všeobecných podmienok).
Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.
V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).
Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2. tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä, jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru ( čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok ).
V zmysle čl. XXIII. bod 1. Všeobecných podmienok, stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov. Stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za vedenie účtu vždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri vzniku nového účtu. Stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne meniť výšku cien v sadzobníku.
Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.6.2015 navrhovateľ odporkyni oznámil, že ku dňu 22.6.2015 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko v zmysle jeho výziev odporkyňa neuhradila dlžné splátky vrátane splátky za jún spolu vo výške 317,09 eur. Podľa kópie pripojenej doručenky, odporkyňa upozornenie prevzala dňa 15.6.2015.
Navrhovateľ listom zo dňa 29.7.2015 odporkyni oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 29.7.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žiada vrátiť sumu 4 779,64 eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odporkyňa podľa pripojenej kópie doručenky prevzala dňa 3.8.2015.
Z predloženého výpisu z úverového účtu vyplýva, že ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 29.7.2015 dlžná suma bola vo výške 4 779,64 eur. Dňa 14.8.2015 bola zo strany odporkyne realizovaná úhrada vo výške 41,49 eur a po jej započítaní dlžná suma istiny s úrokmi z úveru bola 4 738,15 eur a neuhradené poplatky, úroky z omeškania boli vo výške 33,13 eur. Odporkyňa po poskytnutí mimoriadneho medziúveru realizovala v prospech žalobcu úhradu v celkovej výške 622,35 eur. Zo strany navrhovateľa uhradená suma vo výške 135,- eur bola započítaná na poplatky za upomienky ( 9 x 158,- eur).
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom zmluvu uzavrela, ale túto zmluvu uzavrela pre svojho syna L., ktorý finančné prostriedky potreboval, chcel kúpiť osobné motorové vozidlo. Sľúbil jej, že splátky z úverovej zmluvy bude riadne uhrádzať. Uveril mu, ale už 5 rokov so synom nie je v kontakte a nie je v kontakte ani s jeho manželkou. O synovi nič nevie, mal odísť niekde do Českej republiky. Prestal splácať dlh voči navrhovateľovi a ona kvôli nemu prišla o dom, lebo rodinný dom založila. Teraz býva v rodinnom dome, ale vlastníkom je T. L.. Uhrádza inkaso, elektrinu, plyn, vodu a ešte mu platením 100,- eur za nájom. V dome žije sama. Je dôchodkyňa, poberá dôchodok v sume cca 260,- eur a 310,- eur poberá z Českej republiky ako vdovský dôchodok. Keď uhradí všetky výdavky, ktoré má na stravu, ošatenie, hygienické potreby, inkaso, nájomné, zostane jej niečo nad 100,- eur z ktorých žije. Je schopná uhradiť túto pohľadávku po 100,- eur mesačne, viac naozaj nemôže, bude sa snažiť toto splatiť. Má vydatú dcéru v Prešove, ktorá má dve deti a keď jej to už finančne nevychádza, ide k dcére, býva u nej a ona jej finančne vypomôže so stravou a pod.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 24.9.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je potrebné tiež aplikovať ustanovenia zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Na základe vykonaného dokazovania súd teda zistil, že navrhovateľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 24.9.2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. V zmysle zmluvy navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni mimoriadny medziúver vo výške 8 298,48 eur. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že odporkyňa podstatne porušila zmluvu, nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, navrhovateľ dňa 29.7.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň požiadal odporkyňu o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.
Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).
Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).
Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
V danej právnej veci navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 29.7.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany navrhovateľa došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z úveru do uvedeného dňa v dohodnutej výške. Na istine úveru a úroku z úveru je tak odporkyňa povinná zaplatiť ešte sumu 4 738,15 eur.
Z predloženého výpisu z úverového účtu odporkyne súd mal ďalej za preukázané, že odporkyňou zaplatenú sumu vo výške 135,- eur navrhovateľ započítal na poplatky za upomienky, ktoré si voči odporkyni uplatnil v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorého znenie bolo verejne prístupné na jeho webovej stránke. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné preto považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
Taktiež navrhovateľ nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie o povinnosti odporkyne platiť poplatky za upomienky, vo vzťahu ku ktorým sa odvolával len na sadzobník poplatkov, ktorý nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sumu zaplatenú odporkyňou vo výške 135,- eur započítal na dlžnú sumu istiny úveru a úrokov z úveru vo výške 4 738,15 eur a odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 4 603,15 eur a žalobu čo do zvyšku v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Keďže odporkyňa sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, navrhovateľovi vznikol aj nárok na úrok z omeškania. Navrhovateľ si v rámci nároku na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil aj nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 33,13 eur za obdobie od 30.7.2015 do 31.8.2015 vyčísleného zo sumy 4 738,15 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v časti uplatneného nároku na istinu úveru a úrokov z úveru vyhovel žalobe iba čiastočne čo do sumy 4 603,15 eur, nemohol navrhovateľovi priznať kapitalizovaný úrok z omeškania podľa jeho vyčíslenia. Odporkyňu preto zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,70 % ročne zo sumy 4 603,15 eur od 30.7.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorého výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( výška zákonného úroku z omeškania ku dňu 30.7.2015 bola 8,0 5 % ročne) a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku druhá veta (ďalej len ,,O.s.p.“), súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd prihliadajúc na osobné, rodinné a majetkové pomery odporkyne, povolil jej zaplatiť peňažné plnenie, na zaplatenie ktorého bola v rozsudku zaviazaná, v mesačných splátkach vo výške 100,- eur a za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Navrhovateľ mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti, keď mu súd z pôvodne žalovanej sumy 4 771,28 eur s prísl. priznal sumu 4 603,15 eur ( 97% ), preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 286,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.