Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/1181/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: INVEST TRADE, spol. s r.o., so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO: 36 589 136, práv. zast.: JUDr. Ján Halko, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, proti povinnému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, na vymoženie pohľadávky vo výške 4 832,47 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Hugom Hýbalom, so sídlom exekútorského úradu Jakabova 30, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti výrokovej vete II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. júna 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. A. výrokovú vetu II. uznesenia U. súdu K. K. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX v spojení s opravným uznesením U. súdu K. K. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. septembra XXXX m e n í tak, že oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XX eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

II. U. n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu U. súdu K. K. sp. zn. XXEk/ XXXX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX v spojení s opravným uznesením U. súdu K. K. sp. zn. XXEk/XXXX/ XXXX zo dňa XX. septembra XXXX.

odôvodnenie:

X. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupca, doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Q. exekučný titul pripojil právoplatný a vykonateľný rozsudok U. súdu M., č. k.: XC/X./X.-XX zo dňa XX. XX. X. v spojení s rozsudkom C. súdu v C. sp. zn.: X./X./X. zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej len „exekučný titul“). O. zo dňa XX. XX. XXXX U. súd K. K. poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora B.. I. I., so sídlom exekútorského úradu B. XX, XXX XX K. (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

X. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie, v zmysle § 61k ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (N. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „N. poriadok“), pretože došlo k zrušeniu exekučného titulu. O. na skutočnosť, že povinný v procesnom postavení žalovaného podal na U. súd M. dňa XX. XX. XXXX dovolanie proti rozsudku C. súdu v C. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, s návrhom na odklad vykonateľnosti v zmysle § 444 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. R. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „R.“) a navrhol G. súdu A. republiky (ďalej len „NS SR“), aby predmetné rozhodnutie C. súdu v C. zrušil a vec vrátil príslušnému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby zrušil i rozhodnutie U. súdu M.. O. bolo dňa XX. XX. XXXX doručené uznesenie

NS SR zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie C. súdu v C. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

X. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. O. ho za predčasný a nedôvodný, keďže vo veci bude opätovne rozhodovať odvolací súd, ktorý môže zrušiť/zmeniť exekučný titul.

X. Vyšší súdny úradník U. súdu K. K. (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/ XXXX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX, výrokovou vetou I. rozhodol, že súd exekúciu podľa § 6Xk ods. 1 písm. b) N. poriadku zastavuje a výrokovou vetou II. rozhodol, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XX eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

X.X. Zastavenie exekúcie odôvodnil predovšetkým tým, že na základe predložených dôkazných prostriedkov zistil, že NS SR uznesením sp. zn.: XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX rozsudok C. súdu v C. zo XX. XX. XXXX, sp. zn.: XCo/XXX/XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. G. súd v uznesení konštatoval, že zo strany odvolacieho súdu i zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie v spore o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v prípade nadobudnutia pohľadávky voči dlžníkovi (nie štátu) na základe zmluvy, a preto dovolací súd konštatuje, že dovolanie navrhovateľa je prípustné (§ 421 ods. I písm. b/ R.) a dôvodné (§ 432 ods. I R.). Na základe poskytnutej súčinnosti C. súdom v C., zo dňa XX. XX. XXXX, U. súd K. K. zistil, že zo strany C. súdu C. vo veci opätovného rozhodnutia o podanom odvolaní proti rozsudku U. súdu M. sp. zn.: XC/XXX/XXXX (exekučný titul), nebolo doposiaľ rozhodnuté. J. materiálnym predpokladom pre vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. N. titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. A. konštatuje, že samotné zrušenie rozsudku C. súdu v C., nespôsobilo zrušenie exekučného titulu na podklade ktorého je vedené predmetné exekučné konanie, avšak malo za následok, že exekučný titul, prestal disponovať vlastnosťou právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na zákale čoho nie je spôsobilým exekučným titulom pre vedenie predmetnej exekúcie.

X.X. V súlade s ust. § 61l ods. X prvá veta N. poriadku, vyšší súdny úradník zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky. Na trovy súdneho exekútora zaviazal povinného, keď v odôvodnení uznesenia konštatoval, že pri zastavení exekúcie patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov, ktoré zásadne uhrádza povinný. Z. je prípad, ak zastavenie exekúcie svojim správaním zavinil sám oprávnený. A. musí skúmať, pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora, či takého správanie oprávneného viedlo k zastaveniu exekúcie, pričom je potrebné posúdiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti, mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V predmetnej exekúcii bolo potrebné posúdiť, či oprávnený mohol predvídať, že exekučný titul bude zrušený. O. názoru súdu nie je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, aby oprávnený, ktorý podal dôvodný návrh na vykonanie exekúcie, bol zaťažený povinnosťou znášať a hradiť trovy exekúcie, ak svojím chovaním procesne nezavinil zastavenie exekúcie dôvodne začatej, a ak v čase začatia exekučného konania bol v dobrej viere a nemohol predvídať zastavenie exekúcie. G. na vykonanie exekúcie bol súdu dourčený dňa XX. XX. XXXX, pričom exekučný titul bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. O. či oprávnený mohol alebo nemohol predvídať zastavenie exekúcie je objektívne, zohľadňujú sa pritom všetky okolnosti, nielen, ktoré oprávnený vedel, ale aj mohol a mal vedieť. Z. súdny úradník mal za to, že v deň začatia exekučného konania oprávnený nemohol vedieť a ani predvídať, že súd zruší rozsudok C. súdu v C. sp. zn.: XCo/XXX/XXXX a vec vráti na ďalšie konanie. Z. na uvedené teda nebol splnený zákonný predpoklad na to, aby súd zaviazal na úhradu trov exekútora oprávneného v zmysle § X99c ods. 1 N. poriadku (uznesenie X. súdu II. XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX).

X. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v ktorej žiadal, aby U. súd K. K. uznesenie sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v časti výroku o povinnosti povinnej nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XX eur do X dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II. uznesenia), podľa § X50 ods. 2 R. zmenil a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného. J. namietal nesprávne označenie subjektu na strane povinného.

X.X. V záhlaví napádaného uznesenia je totiž ako povinný uvedené M. spravodlivosti A. republiky. A., voči ktorému bol vydaný exekučný titul vymáhaný v exekúcii, teda rozsudok U. súdu M. zo dňa XX.

XX. XXXX, č. k. 5C XXX/XXXX - XX, v spojení s rozsudkom C. súdu v C. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX, a voči ktorému smeroval i návrh na začatie exekúcie a bolo vydané poverenie (verifikovateľné z obsahu spisu), je však štát, A. republika, za ktorú koná M. spravodlivosti A. republiky, odvolávajúc sa pri tom na § X35 ods. 1, X R. a § 35 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii štátnej správy v znení neskorších predpisov.

X.X. Povinný bol toho názoru, že rozhodnutie súdu o uložení povinnosti povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie je nesprávne, pretože je založené na nesprávnom právnom posúdení veci súdom. C. súd podľa názoru povinného nesprávne vyhodnotil otázku, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, teda predvídať, že dôjde k zrušeniu exekučného titulu. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že exekučný titul - rozsudok U. súdu M. zo dňa XX. XX. XXXX, č. k. 5C XXX/XXXX - XX, v spojení s rozsudkom C. súdu v C. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX, nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX. O. (ako žalovaný v predmetnom sporovom konaní) už dňa XX. XX. XXXX podal proti rozsudku odvolacieho súdu v predmetnej veci v zákonnej lehote dovolanie. V. povinného (žalovaného) bolo oprávnenému doručené na vyjadrenie najneskôr dňa XX. XX. XXXX, keďže v tento deň oprávnený udelil právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v konaní o podanom dovolaní, čo vyplýva z fotokópie udeleného plnomocenstva. V. XX. XX. XXXX následne právny zástupca oprávneného podal na U. súd M. vyjadrenie k dovolaniu povinného. O. upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa XX. XX. XXXX, návrh na začatie exekúcie pre vymoženie plnenia z exekučného titulu, ktorým bol rozsudok U. súdu M. zo dňa XX. XX. XXXX, č. k. 5C XXX/XXXX - XX, v spojení s rozsudkom C. súdu v C. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX, oprávnený podal dňa XX. XX. XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený v čase podania návrhu na začatie exekúcie mal vedomosť o tom, že proti rozsudku C. súdu v C. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX, povinný podal mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, v ktorom naviac navrhol odklad vykonateľnosti rozhodnutia až do rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní. (viď § X98 ods. 2, § 199c ods. 1 N. poriadku)

X.X. Nie je preto podľa povinného dôvodné konštatovanie súdu v napádanom uznesení, že v deň začatia exekučného konania, teda XX. XX. XXXX, oprávnený nemohol vedieť a ani predvídať, že súd zruší rozsudok C. súdu v C. sp. zn. XCo XXX/XXXX a vec vráti na ďalšie konanie. U. totiž bolo ešte pred tým, ako podal návrh na začatie exekúcie, doručené na vyjadrenie dovolanie žalovanej spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti. Je pravdou, že len podanie dovolania neznamená automaticky aj jeho úspech, a tým aj zrušenie exekučného titulu, a rovnaký záver platí aj pre návrh na odklad vykonateľnosti, ak je spolu s dovolaním podaný. G. však ani súčasne skonštatovať, že pri náležitej opatrnosti oprávnený nemal a nemohol predvídať možnosť zrušenia exekučného titulu, majúcu za následok nemožnosť pokračovania v už začatom exekučnom konaní. Z popísanej chronológie podaní povinného a oprávneného sa naopak javí, že oprávnený práve na popud vedomosti o podaní dovolania povinným urýchlene pristúpil k návrhu na vykonanie exekúcie.

X.X. O nesprávnosti posúdenia veci súdom vo vzťahu k určeniu účastníka exekučného konania, ktorý má hradiť trovy súdneho exekútora, svedčí aj doterajšia povinnému známa rozhodovacia prax exekučného súdu v obdobných veciach, v ktorých došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že dovolací súd v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie zrušil právoplatné rozhodnutie zaväzujúce na plnenie - teda exekučný titul vymáhaný v exekúcii. V takýchto prípadoch exekučný súd vždy na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, k čomu povinný poukazuje príkladmo na uznesenia súdu zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXEk XXXX/XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXEk XXX/XXXX, alebo zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXEk XXXX/XXXX.

X.X. K podpornému odkazu v odôvodnení napádaného uznesenia na uznesenie X. súdu SR zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX, povinný uviedol, že tento považuje za nenáležitý. V predmetnej veci bola totiž súdmi pri rozhodovaní o náhrade trov exekútora pri zastavení exekúcie posudzovaná otázka, či oprávnený mohol predvídať zrušenie exekúcie vedenej na základe exekučného titulu, pri ktorom bola zo strany súdu nesprávne aplikovaná fikcia doručenia, pričom konajúce súdy dospeli k záveru, ktorý ústavný súd nevyhodnotil ako ústavne neudržateľný, že takéto procesné pochybenie súdu v základnom konaní, s následkom zrušenia exekučného titulu z tohto dôvodu, oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie skutočne nemohol dôvodne predvídať. V tunajšej veci však nešlo o uvedenú situáciu, pretože oprávnený v čase podania návrhu na začatie exekúcie už vedel, že povinný podal dovolanie vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, poznal zásadnosť

námietok formulovaných povinným v dovolaní, a teda musel predvídať eventualitu zrušenia napadnutého rozhodnutia.

X. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu mal za to, že sťažnosť povinného nie je dôvodná a navrhol, aby ju súd uznesením zamietol a povinného zaviazal uhradiť oprávnenému náhradu trov sťažnostného konania vo výške XXX,XX eura pozostávajúce z odmeny advokáta XX,XX eura + XX,XX eura režijný paušál + XX,XX eura V..

X.X. Skutočnosť, že povinný je v záhlaví napadnutého uznesenia označený nesprávne je nutné považovať za chybu v písaní, ktorú má súd opraviť vydaním opravného uznesenia. A. pojaté, nie je povinný voči takémuto rozhodnutiu oprávnený podať sťažnosť, keďže v zmysle § 240 R. nie je osobou v neprospech ktorej bolo uznesenie vydané.

X.X. Pokiaľ ide o výrokovú vetu II. napadnutého uznesenia predpokladom pre zaviazanie oprávneného úhradou trov exekúcie je (okrem zastavenia exekúcie podľa § 6Xn ods. 1 N. poriadku) skutočnosť, že exekúcia skončila inak ako vymožením z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal povinný povinnosť uhradiť oprávnenému peňažnú pohľadávku. Ak by tak spravil, exekučné konanie by vôbec nebolo začaté. G. spôsobom by nebolo dotknuté ani jeho právo na podanie dovolania. V prípade zrušenia exekučného titulu by bol oprávnený nútený vrátiť pohľadávku ako bezdôvodné obohatenie (v opačnom prípade by sa vystavil súdnemu a exekučnému konaniu, čo na rozdiel od povinného nechce). Ak sa teda povinný rozhodol nesplniť si povinnosť uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, je spravodlivé, aby náklady, ktoré v súvislosti s týmto jeho (ne)konaním v rozpore s dobrými mravmi vznikli, znášal v celom rozsahu sám. A., že po takmer X rokov od začatia exekúcie (z dôvodu prieťahov spôsobovaných povinným) nedošlo k vymoženiu pohľadávky a naopak došlo k zrušeniu dovolaním napadnutého rozsudku v žiadnom prípade nie je dôvodom, ktorý možno pričítať oprávnenému. E. dôvodom nie je ani vedomosť v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie o podanom dovolaní vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti, ktorému mimochodom nebolo vyhovené s uvedením, že pohľadávka mala byť splnená dobrovoľne. O. mimoriadneho opravného prostriedku ešte neznamená, že tento bude úspešný. O. dovolanie oprávnený nepovažoval ani nepovažuje za dôvodné a s rozhodnutím G. súdu SR o tomto dovolaní sa nestotožňuje. Z toho dôvodu podal voči zrušovaciemu uzneseniu NS SR sp. zn.: XCdo/XXX/XXXX z XX. XX. XXXX ústavnú sťažnosť.

X. Sudca k veci udáva nasledovné:

X. Pokiaľ ide o nesprávne označenie povinného v uznesení vyššieho súdneho úradníka zo dňa XX. júna XXXX, ako zrejmú nesprávnosť ju odstránil v opravnom uznesení zo dňa XX. septembra XXXX, kde uviedol, že povinným je „A. republika, v mene ktorej koná M. spravodlivosti A. republiky, sídlom P. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX,“.

X. Podľa § 200 N. poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia R. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. F. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

XX. Podľa § 239 ods. X R. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

XX. Podľa § X50 ods. 2 R. ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

XX. Podľa § 198 ods. X N. poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

XX. Podľa § X99c ods. 1 N. poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo

z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. X oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § XXn ods. X písm. d) súd.

XX. Podľa § 2X ods. 1 vyhlášky M. spravodlivosti A. republiky č. XX/XXXX Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona G. rady A. republiky č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (N. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

XX. Podľa § X1 ods. 2 prvá veta vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

XX. Podľa § 22 ods. X vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške XX eur.

XX. Súd, uvedomujúc si svoje osobitné postavenie v exekučných veciach od XX. XX. XXXX a tiež skutočnosti, že súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl. X ods. X je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď, pri rozhodovaní o sťažnosti povinného, prihliadol na doterajšiu známu rozhodovacia prax exekučného súdu v obdobných veciach (uznesenia U. súdu K. K. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXEk/XXX/XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX, alebo zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX), v ktorých došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že dovolací súd v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie zrušil právoplatné rozhodnutie zaväzujúce na plnenie - teda exekučný titul vymáhaný v exekúcii.

XX. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § X99c ods. 1 N. poriadku tak, že náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. O. predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 197 N. poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. N. proti povinnému bola ukončená zastavením zo strany súdu a to z dôvodu zrušenia exekučného titulu. V. zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd podľa § X99c ods. 1 N. poriadku zaviazal oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v celkovej výške XX eur s V., a to s prihliadnutím na § X2 vyhlášky a § 197 ods. 2 N. poriadku.

XX. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie, súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. J. však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko (obzvlášť v tomto prípade, keď oprávnenému v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo známe, že povinný proti exekučnému titulu podal dovolanie), že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 N. poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou M. spravodlivosti A. republiky. Z. možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. P. tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. A. exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

XX. Vychádzajúc z vyššie vykonaného skutkového a právneho rozboru veci sudca dospel k záveru, že v danom prípade je namieste, aby náhradu trov súdnemu exekútorovi hradil oprávnený a preto podľa

§ X50 ods. 2 R. do výrokovej vety II. zmenil rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

XX. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie X. súdu SR z XX. mája XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XX, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS XXX/XX, T.. ÚS XXX/XX). V obdobnom znení je aj nález X. súdu A. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/ XXXX-XX, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, T.. ÚS XX/XX), najmä s ustanovením § 157 ods. X U. (v súčasnosti § 220 R.), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.

XX. Oprávnený žiadal, aby bol povinný v súvislosti s podanou sťažnosťou zaviazaný na náhradu trov sťažnostného konania vo výške XXX,XX eura.

XX. Podľa § 255 ods. X R. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Nakoľko oprávnený v časti rozhodovania o podanej sťažnosti úspech nemal, súd podľa § X6X ods. 2 R. v spojení s R. za použitia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.