Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-273-2010.pdf
PDF · 91.11 KB
Case nature
Subarea
25C/273/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: C. G., X. XX J., IČO: 35 724 803, právne zastúpený: JUDr. Vojtech Főldes, advokát, Jaskový rad 163 Bratislava proti žalovanému: Domov sociálnych služieb Rozsutec, Furmanská 4, Bratislava, IČO: 31 750 761, právne zastúpený: Mgr. Maroš Palik, advokát, Muchovo nám. 12, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o určenie že pracovný pomer trvá takto
rozhodol:
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 199,- eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/273/2010-74 zo dňa 14.05.2012 súd určil, že výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi listom z dňa 08.02.2010 č. 91/2010 je neplatná, v časti, že pracovný pomer naďalej trvá, súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/455/2012-95 zo dňa 21.02.2013.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/273/2010-111 zo dňa 08.07.2013 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 442,80 eur.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave č.k. 8Co/570/2013-127 zo dňa 25.02.2014 uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 25C/273/2010-111 z dňa 08.07.2013 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/273/2010-129 zo dňa 13.11.2014 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 67,70 eur.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave č.k. 8Co/171/2015-146 zo dňa 31.03.2015 uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 25C/273/2010-129 zo dňa 13.11.2014 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu potupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
V danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., ale § 151 ods. 3 O.s.p, v ktorom je výslovne uvedené, že v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. je teda v zmysle uvedeného špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 151 ods. 1 O.s.p. a lehota troch dní v ňom uvedená je lehotou prekluzívnou.
Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Vyčíslenie trov konania je zase predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil. Zákon v ustanovení § 151 O.s.p. presne stanovuje lehotu, v ktorej je účastník povinný trovy konania vyčísliť a ktorá sa vždy viaže na rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak súd rozhodne, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, je účastník povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vyčíslenie trov musí urobiť účastník, resp. v konkrétnom prípade právny zástupca bez toho, aby ho súd musel vyzvať na splnenie tejto povinnosti.
Vyčíslenie trov musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd musel vyzvať na splnenie tejto povinnosti. V rámci poučovacej povinnosti súdu ( § 5 O.s.p.) je však súd povinný poučiť účastníka o jeho procesných právach a povinnostiach, vrátane povinnosti vyčísliť trovy konania (Števček/Ficová a kolektív: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, rok 2012, str. 539). Účastníci konania boli po celý čas kvalifikovane zastúpení právnym zástupcom pričom v zmysle § 5 ods. 2 O.s.p. súdy poučovaciu povinnosť nemajú v prípadoch, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom, preto v danom prípade sa poučovacia povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. neaplikuje.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania plynúca od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej je lehotou zákonnou, tzn. nie je povinnosťou súdu po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej vyzývať účastníkov na vyčíslenie trov konania v ním určenej lehote (v takomto prípade by sa naopak jednalo o lehotu sudcovskú).
V zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčíslil, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenie rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. platia ustanovenia odsekov 1 a 2 primerane, z čoho vyplýva, že aj v tomto prípade sa neprihliada na vyčíslenie trov právneho zastúpenia a uplatňovanie si nových úkonov právnej služby po zákonom stanovenej lehote. Uvedené znamená, že v prípade, že si účastník konania trovy nevyčíslil, právo na ich náhradu mu síce nezaniká, ale sa obmedzuje v tom rozsahu, že súd môže priznať iba tie trovy, ktoré vyplývajú zo spisu (napr. súdny poplatok, znalečné, svedočné a pod.) ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Nemôže však účastníkovi konania priznať trovy právneho zastúpenia, a to ani vtedy, ak by zo spisu vyplývali. Rovnako nie je možné priznať účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, ak si ich uplatní až po uplynutí zákonnej lehoty 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. má navrhovateľ vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho návrhu v plnom rozsahu. Odporca má vo veci plný úspech vtedy, keď súd návrh v plnom rozsahu zamietne.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Ak nejde o prípad, kedy bolo návrhu celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade sa žalobca žalobou domáhal jednak určenia neplatnosti výpovede ktorú dal žalovaný žalobcovi listom z dňa 08.02.2010 č. 91/2010 a jednak určenia, že pracovný pomer trvá. Uvedené znamená, že žaloba obsahovala dva určovacie petity. V časti určenia neplatnosti výpovede bolo žalobcovi vyhovené (v tejto časti mal úspech vo veci). V časti určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá, bola žaloba zamietnutá (v tejto časti bol žalobca neúspešný a úspech vo veci mal žalovaný). Z uvedeného vyplýva, že v rámci prvostupňového konania boli účastníci konania úspešní z 50 %, nakoľko jednému určovaciemu návrhu žalobcu súd vyhovel a druhému určovaciemu návrhu žalobcu súd nevyhovel (žaloba bola zamietnutá). Preto pokiaľ ide náhradu trov prvostupňového konania, sa na rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania aplikuje ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Čiastočný úspech žalobcu a žalovaného je v danej veci rovnaký, preto žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, odvolanie bolo podané iba žalovaným voči vyhovujúcemu výroku súdu prvého stupňa, pričom žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný (odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil). Preto má žalobca právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Ako je vyššie uvedené, pre priznanie nároku na náhradu trov konania je okrem riadneho uplatnenia nároku (§ 151 ods. 1 O.s.p.), úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.) nevyhnutné aj riadne a včasné vyčíslenie náhrady trov konania.
Preto bolo v danej veci povinnosťou účastníkov konania vyčísliť si náhradu trov konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Uvedená lehota je má prekluzívny charakter a po jej márnom uplynutí nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia zaniká. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/273/2010-74 zo dňa 14.05.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2013 a posledným dňom lehoty na vyčíslenie trov právneho zastúpenia bol 22. marec 2013.
Žalovaný nevyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vôbec a žalobca až podaním zo dňa 12.04.2013, ktoré bolo súdu účinne doručené dňa 19.04.2013. Na faxové a elektronické podanie doručené súdu dňa 12.04.2013 nie je možné prihliadať, nakoľko neboli v zákonnej lehote doplnené podľa § 42 ods. 1 O.s.p.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia až po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p. Žalobca bol pritom v konaní kvalifikovane zastúpený advokátom, preto mal postupovať s ustanoveniami § 18 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, podľa ktorých je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb a zároveň je povinný postupovať pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Z tohto vyplýva, že právny zástupca žalobcu mal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi (§ 151 ods. 3 O.s.p.) riadne vyčísliť náhradu trov právneho zastúpenia v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. do 22.03.2013. Právny zástupca žalobcu však tak nepostupoval a vyčíslenie náhrady trov právneho zastúpenia predložil súdu až dňa 19.04.2013.
V tejto súvislosti súd uvádza, že je právne irelevantné, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia predložil žalobca (jeho právny zástupca) na základe výzvy súdu zo dňa 02.04.2013, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.04.2013. Táto výzva zo strany súdu bola nesprávna, nakoľko pre rozhodovanie o náhrade trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej sa aplikuje výlučne ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. a je vylúčený postup podľa ustanovenia § 151 ods. 4 O.s.p. Navyše rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené verejne a žalobca a aj jeho právny zástupca boli osobne prítomní pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa dňa 14.05.2012 (č.l. 71 súdneho spisu) ako aj pri vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu dňa 21.02.2013 (č.l. 96 súdneho spisu), preto výzva súdu zo dňa 02.04.2013 je právne bezvýznamná. Samotná výzva bola pritom uskutočnená zo strany súdu až po uplynutí zákonnej lehoty na predloženie vyčíslenia trov právneho zastúpenia, ktorá uplynula uplynutím dňa 22.03.2013. A aj keby mal súd vychádzať z výzvy zo dňa 02.04.2013, tak žalobca (jeho právny zástupca) ju nerešpektoval a predložil vyčíslenie náhrady trov právneho zastúpenia v 10. deň, pričom na základe výzvy súd tak mal žalobca urobiť do troch dní. Iné trovy konania (okrem trov právneho zastúpenia) z obsahu súdneho spisu sp. zn. 25C/273/2010 nevyplývajú žalobcovi, preto súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (náhrada trov prvostupňového konania), § 142 ods. 1 O.s.p. (náhrada trov odvolacieho konania) v spojení s ustanoveniami § 151 ods. 1 a § 151 ods. 3 tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSP, od poplatku sú oslobodení: a)Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy,3aa) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/20151201> Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa, b) obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, c) nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, d) navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu ZoSP, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, je súdny poplatok 99,50 eur.
Podľa poznámky 3 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu ZoSP, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca bol zo zákona v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Pokiaľ ide však o žalobu v časti určenia, že pracovný pomer trvá, v tejto časti oslobodenie žalobcu od platenia súdnych poplatkov z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP nevyplýva. Pritom platí, že zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nie je možné vykladať extenzívne a možno ho vzťahovať len prípady taxatívne uvedené v zákone. Nakoľko sa zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tejto časti na žalobcu nevzťahuje, nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. a žalobca bol v časti určenia, že pracovný pomer trvá, neúspešný, vznikla mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur. Z tohto dôvodu zaviazal súd žalobcu na náhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 eur, ktorý je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V časti určenia neplatnosti výpovede, v ktorej bol žalobca úspešný, sa na žalobcu vzťahovalo zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP. Z tohto dôvodu vznikla na strane žalovaného v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 ZoSP zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu. Žalovaný pritom nie je oslobodený od súdnych poplatkov na návrh podľa § 138 O.s.p. a nevzťahuje sa na neho ani zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoSP. Žalovaný nie je štátnou rozpočtovou organizáciou, ale rozpočtovou organizáciou v pôsobnosti vyššieho územného celku (Bratislavského samostatného kraja). Zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov sa pritom vzťahuje len na štátne rozpočtové organizácie a nie na rozpočtové organizácie iných subjektov. Aj v tomto prípade platí, že zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nie je možné vykladať extenzívne a možno ho vzťahovať len prípady taxatívne uvedené v zákone. Zároveň sa na žalovaného nevzťahuje ani zákonné oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoSP, nakoľko konanie o určenie neplatnosti výpovede nepredstavuje vec verejného alebo spoločensky prospešného záujmu. V konaní o určenie neplatnosti výpovede sa rieši zákonnosť postupu žalovaného ako súkromnoprávneho subjektu, zamestnávateľa, pri ukončení pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou. Žalovaný pritom pri ukončení pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou postupoval v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho bolo v tejto časti žalobe vyhovené. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 ZoSP a položku 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 eur.
Žalovaný zároveň nebol doposiaľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/273/2010-74 zo dňa 14.05.2012 v časti určenia neplatnosti výpovede. Poplatková povinnosť vznikla žalovanému podaním odvolania voči uvedenému rozsudku. Žalovaný bol pritom v odvolacom konaní neúspešný. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť aj súdny poplatok za odvolanie s poukazom na položku 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov a poznámky 3 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 eur.
Z tohto dôvodu zaviazal súd žalobcu na náhradu súdneho poplatku vo výške 199,- eur (99,50 eur za žalobu, 99,50 eur za odvolanie), ktorý je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.