Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/68/2014

Potvrdené rozhodnutím 6Sžf/16/2016
„Identifikačné číslo spisu: 8014201364 Dátum vydania rozhodnutia: 16.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014201364.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a zo sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: AGRO BORKOV, s. r. o., IČO: 36 865 419, so sídlom Vyšný Hrušov č. 100, právne zastúpeného JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/404850/2014/5293 zo dňa 11.09.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/68/2014-51 zo dňa 16. decembra 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/68/2014-51 zo dňa 16. decembra 2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom Vyšný Hrušov č. 100, právne zastúpeného JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 11. septembra 2014 na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „“ ) rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie Daňového úradu L. (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/XXXX/Gala zo dňa 26.06.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie od 22.03.2012 do 22.05.2013 v sume 3 939,97 Eura, t.j. znížil prevýšenie odpočítanej dane zo sumy 8 405,36 Eura, na sumu 4 465,39 Eura potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 11.07.2014 namietal, že rozhodnutie je nezákonné, nesprávne, vydané v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov zákonom č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a judikatúrou súdneho dvora EÚ vo veci retrospektívneho posúdenia zdaňovania dodávok tovaru v rámci jednotného trhu EÚ. Nezákonnosť odôvodnil vo vecnej rovine tým, že správca dane vychádzal z aplikácie určenia miesta zdaniteľného obchodu podľa § 13 ods. 1 v kontexte s ustanovením § 69 ods. 13 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( ďalej len „Zákon o DPH“ ), čo je podľa neho nesprávne. Poukázal na to, že pri povinnosti platiť daň pri oneskorenej registrácii nie je v § 69 ods. 13 odkaz na ustanovenie § 13 ods. 1 uvedeného zákona, ale toto ustanovenie obligatórne stanovuje povinnosť zaplatiť daň z dodávok tovarov a služieb v tuzemsku, pričom tuzemskom sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona rozumie územie Slovenskej republiky. Pre žalobcu na základe uvedených právnych argumentov vyplýva, že v tomto špecifickom prípade (oneskorená registrácia) je postup zdaniteľnej osoby tiež špecifický a nemôže byť analogický s postavením platiteľa DPH v čase dodávok pšenice do Poľska osobe registrovanej v inom členskom štáte. Je toho názoru, že správca dane v rozhodnutí kľučkuje v Zákone o DPH v snahe daňovo ho zaťažiť z uskutočnených dodávok pšenice mimo územia SR, ktoré on daňou v dobrej viere nezaťažil, pretože nevedel, že zo zákona je už platiteľom DPH. Správca dane uvádza, že ako platiteľ dane si nemôže uplatniť oslobodenie od DPH, ak dodá tovar do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v tomto štáte, ale zároveň nezákonne retrospektívne uplatňuje ustanovenie § 13 ods. 1 Zákona o DPH ako na platiteľa DPH. Nesúhlasí ani s ďalším dôvodom, ktorý správca dane v rozhodnutí uvádza, že ak nezaťaží dodanie tovaru u daňového subjektu, daň v rámci trhu EÚ nebude vôbec odvedená. Toto považuje iba za dedukciu správcu dane nezaloženú na preverení skutkového stavu a daňových aspektov kúpy pšenice, následného jej použitia a zdanenia u platiteľa DPH v Poľsku. Správca dane takto praktizuje princíp zdanenia na Slovensku a ignoruje zásady spoločného systému DPH podľa Smernice Rady 2006/112/ES. Namieta aj porušenie § 69 zákona o DPH v jeho komplexnosti a zároveň aj v jeho osobitosti ustanovenej v odseku 13, keď deklaruje nesprávne zdaniteľnej osobe povinnosť na platenie dane z dodávok, ktoré nedodala do tuzemska, ale do EÚ. Namieta aj v rovine procesnej a nesúhlasí s výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia, keď podľa neho výrok rozhodnutia je procesne chybný. Odôvodňuje to tým, že uvádzaná čiastka 8 405,36 Eura (daň vyrubená podaným daňovým priznaním) nie je nadmerný odpočet, ale ide o prevýšenie odpočítania dane podľa § 55 ods. 3 Zákona o DPH nad daňou, ktorú je platiteľ povinný platiť podľa § 69 ods. 13 tohto zákona. Trvá na tomto prevýšení a namieta voči dani zistenej správcom dane uvádzanej vo výroku ako vlastnej daňovej povinnosti vyčíslenej vo výške - 4 465,39 Eura. Zákona o DPH ani Smernica Rady nepozná takéto absurdity a na základe týchto absurdít vyčíslený rozdiel dane vo výške 3 939,97 Eura. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku a zo spisového materiálu zistil tento skutkový stav. Žalobca podal dňa 23.04.2013 žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bez uvedenia konkrétneho dôvodu. V nadväznosti na to správca dane vykonal dňa 13.05.2013 miestne zisťovanie za účasti konateľky I. B. za účelom preverenia ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby žiadajúcej o registráciu pre daň. Žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady za rok 2012 a rok 2013, z ktorých bolo zistené, že obrat presahujúci sumu 49 790,00 Eur dosiahol už v januári 2012, preto mu podľa § 4 ods. 1 Zákona o DPH vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Následne na to správca dane výzvou zo dňa 04.07.2013 vyzval už žalobcu ako platiteľa dane (registrovaný dňa 23.05.2013), aby v zmysle § 78 ods. 9 Zákona o dani z pridanej hodnoty podal daňové priznanie, pretože ku dňu 24.06.2013, teda v lehote určenej v uvedenom ustanovení, si túto povinnosť nesplnil. Žalobca podal daňové priznanie dňa 26.07.2013 za obdobie od 22.03.2012 do 22.05.2013. Na základe zistených skutočností žalobcovi vznikla podľa § 69 ods. 13 Zákona o DPH zákonná povinnosť platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 78 ods. 9 tohto zákona v daňovom priznaní daň, ktorú je povinná platiť, priznať a v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, t.j., že odpočítanie dane (8 405,36 Eura) podľa tohto ustanovenia prevyšuje daň, ktorú je daňový subjekt povinný platiť, správca dane v zmysle oznámenia zo dňa 13.08.2013 začal dňa 22.08.2013 výkon daňovej kontroly, pri ktorej sa okrem iného zameral na splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a zaplatenie dane z dodania tovaru podľa § 69 ods. 13 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca predložil ku kontrole doklady, ktorých súpis je uvedený v čl. II. bod 2.2. protokolu z daňovej kontroly. Správca dane zistil, že žalobca ako zdaniteľná osoba za uvedené obdobie uskutočnil dodanie tovaru (pšenice) do iného členského štátu (Poľsko), ktorý vyfakturoval faktúrami č. 3/2012 zo dňa 22.10.2012, č. 4/2012 zo dňa 12.11.2012, č. 5/2012 zo dňa 14.11.2012, č. 6/2012 zo dňa 20.11.2012 a č. 7/2012 zo dňa 23.11.2012 v celkovej sume 23 639,80 Eura pre odberateľa P.P.H.I.U.“M. ROL. TRAN“, T. G., O. XXX, L.. Na základe tejto skutočnosti mu v zmysle § 69 ods. 13 Zákona o DPH vznikla zákonná povinnosť platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku v zmysle § 78 ods. 9 tohto zákona v daňovom priznaní daň, ktorú je povinný platiť, priznať, a v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ.

Ďalej uviedol, že zo skutočností, ktoré správca dane zistil v priebehu výkonu daňovej kontroly vyplýva, že žalobca za obdobie, keď ako zdaniteľná osoba dodával tovar do Poľska, podľa uvedených ustanovení Zákona o DPH nepostupoval. Dodanie tovaru poľskému odberateľovi (v celkovej sume 23 639,80 Eura) nezahrnul do podaného daňového priznania (riadok 03 DP) a z tohto dodania tovaru daň v sume 3 939,97 Eura (riadok 04 DP) nepriznal, ani nezaplatil. Tak správca dane konštatoval zistený rozdiel základu dane, aj dane samotnej. Ďalej správca dane zistil, že žalobca si za okolností tohto prípadu uplatnil v zmysle § 55 ods. 3 Zákona o DPH (iba tak mohol postupovať) odpočítanie dane v sume 10 115,18 Eura, avšak nepostupoval podľa bodu 44 Poučenia na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty ustanoveného opatrením Ministerstvom financií Slovenskej republiky č. MF/2311812011- 73, keď túto sumu odpočítania dane uviedol v riadku 21 (ako keby bol platiteľ dane), no mal ju uviesť v riadku 29 daňového priznania. Preto správca dane konštatoval zistený rozdiel odpočítania dane v riadkoch 21 a 29 daňového priznania. Okrem toho z podaného daňového priznania vyplýva, že daňový subjekt uplatňujúc si odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 Zákona o DPH sumu dane (8 405,36 Eura), ktorá je prevýšením odpočítanej dane nad daňou, ktorú je povinný platiť uviedol do riadku 32, čo je nesprávne, pretože v uvedenom období nebol platiteľom dane (nadmerný odpočet si môže uplatniť iba platiteľ dane). Správne ju mal uviesť do riadku 31 so znamienkom mínus (bod 46 poučenia na vyplnenie DP).

Konštatoval, že oznámením zo dňa 02.12.2013 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly za obdobie od 22.03.2012 do 22.05.2013 a v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku môže sa v lehote do 15 dní od jeho doručenia vyjadriť k uvedeným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli tieto vyjadrenia uvedené. Dňa 23.12.2013 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu k zisteným skutočnostiam, ktoré správca dane uviedol aj v protokole z daňovej kontroly. Dôvody v ňom uvedené správca dane hodnotil ako názor žalobcu, s ktorým nesúhlasí, a konštatoval, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zistenia správcu dane. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXX/XXXXXXXXX/XXXX/Gala zo dňa 31.03.2014, v ktorom uviedol všetky preukázané skutočnosti s ich vyhodnotením. Spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu zo dňa 31.03.2014 bol protokol doručený žalobcovi dňa 03.04.2014. K protokolu sa žalobca vyjadril v lehote určenej správcom dane podaním zo dňa 28.04.2014, doplneným po výzve správcu dane dňa 15.05.2014, v ktorom uviedol námietky k zisteniam uvedeným v protokole. Na základe oznámenia zo dňa 04.06.2014 sa dňa 17.06.2014 malo uskutočniť prerokovanie pripomienok k protokolu o výsledkoch zistení z daňovej kontroly, ktorého sa však žalobca nezúčastnil. Dňa 17.06.2014 zaslal stanovisko s požiadavkou, aby rozhodnutie správcu dane obsahovalo stanovisko správcu dane s odôvodnením k vzneseným námietkam. Správca dane o tom spísal úradný záznam zo dňa 17.06.2014 a svojím spôsobom sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Na základe výsledkov z tejto daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ XXXX/Gala zo dňa 26.06.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 939,97 Eura za obdobie od 22.03.2012 do 22.05.2013 z dôvodu porušenia ustanovenia § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 v kontexte s § 22 ods. 1 Zákona o DPH tým, že ako zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, a toto oneskorenie trvalo viac ako 30 dní, nepriznala a nezaplatila daň vo výške 3 939,97 Eura z dodania tovaru spojeného s prepravou do iného členského štátu.

Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. a), § 22 ods. 1 písm. a), § 55 ods. 3, § 69 ods. 13, § 78 ods. 9 Zákona o dani z pridanej hodnoty, § 3 ods. 1, § 3, 6, § 24 ods. 1 písm. a) a b), § 24 ods. 2, 3, 4, § 44 ods. 1, § 45 ods. 2, § 46 ods. 8, § 63 ods. 5, § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

Dôvodil, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vo veci vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Zákona o DPH a Daňového poriadku. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako zdaniteľná osoba podal dňa 23.04.2013 žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Správca dane vykonaným miestnym zisťovaním preveroval ekonomickú činnosť žalobcu žiadajúcej o registráciu pre daň a zistil, že žalobca dosiahol obrat presahujúci sumu 49 790,00 Eur už v januári 2012, preto mu podľa § 4 ods. 1 Zákona o DPH vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Podaním žiadosti o registráciu až dňa 23.04.2013 je evidentné, že žalobca nedodržal zákonom stanovenú lehotu na registráciu. Správca dane ďalej zistil, že v období, keď tento žalobcu nebol registrovaný pre daň z pridanej hodnoty, uskutočnil v priebehu mesiaca október a november 2012 dodanie tovaru spojené s prepravou (prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ) do iného členského štátu, ktorý vyfakturoval faktúrami v celkovej sume 23 639,80 Eura pre odberateľa P.P.H.I.U.“M. ROL. TRAN“, T. G., O. XXX, L.. Na základe tejto skutočnosti mu v zmysle § 69 ods. 13 Zákona o DPH vznikla zákonná povinnosť platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, v zmysle § 78 ods. 9 tohto zákona v daňovom priznaní daň, ktorú je povinná platiť, priznať, a v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 Zákona o DPH . Správca dane zistil porušenie týchto povinností. Daňové priznanie podal žalobca až na výzvu správcu dane, v ktorom priznal daň z pridanej hodnoty a uplatnil odpočítanie dane v sume, ktorá prevýšila odpočítanú daň nad daňou, ktorú je žalobca povinný platiť. Do daňového priznania však nezahrnul dodanie tovaru do iného členského štátu, a preto správca dane napadnutým rozhodnutím na základe zistených skutočností v priebehu daňovej kontroly vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3 939,97 Eura. Toto boli dôvody, prečo správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 22 ods. 1, § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 Zákona o dani z pridanej hodnoty žalobcom.

Ďalej dôvodil, že s týmto vecným záverom správcu dane sa odvolací orgán stotožnil. Správca dane za účelom preverenia splnenia zákonnej povinnosti zdanenia dodania tovaru do iného členského štátu na základe uskutočnených zdaniteľných obchodov, v zmysle zásady daňového konania uvedenej v § 3 ods. 1 Daňového poriadku, v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie. Všetky zhromaždené dôkazy hodnotil podľa zásady uvedenej v § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Jeho záver, že žalobca nesplnil zákonné povinnosti uvedené predovšetkým v § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 Zákona o DPH je správny. Proti záveru správcu dane žalobca namieta v hmotnoprávnej rovine a aj v rovine formálnoprávnej. Jeho zásadnou hmotnoprávnou námietkou je, že správca dane nesprávne, v rozpore s § 69 Zákona o DPH vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty žalobcovi z dodávok tovaru, ktoré v roku 2012 dodal do iného členského štátu, a nie tak, ako tvrdí správca dane, do tuzemska. Túto námietku považuje žalovaný už v princípe za neúčinnú. Pramení z nej neúčinnosť aj ďalších hmotnoprávnych námietok žalobcu uvedených v odvolaní.

Poukázal práve na ustanovenie § 69 ods. 13 Zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá má povinnosť platiť daň z dodania tovarov v tuzemsku za okolností v ňom stanovených. Ide o zdaniteľnú osobu so sídlom, miestom podnikania v tuzemsku, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní. Je v tomto prípade preukázané a vôbec nie sporné, že žalobca uvedené zákonné predpoklady pre vznik povinnosti platiť daň podľa § 69 ods. 13 Zákona o DPH naplnil (išlo o zdaniteľnú osobu so sídlom, miestom podnikania v tuzemsku, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní), a preto mu jednoznačne povinnosť platenia dane z dodania tovarov v tuzemsku vznikla.

Argumentoval, že v uvedenom ustanovení zákonodarca súčasne určil aj charakter a spôsob zdanenia, a to tak, že zdaniteľná osoba spĺňajúca atribúty povinného platiteľa dane je povinná platiť daň z dodania tovaru v tuzemsku. Práve túto časť § 69 ods. 13 Zákona o DPH si žalobca vysvetľuje v nesprávnom kontexte, čo je podstatným dôvodom neúčinnosti jeho námietok. Nie správca dane, ale žalobca apeluje na § 13 ods. 1 Zákona o DPH a využíva túto daňovú kategóriu - miesto dodania tovaru, na argumentáciu voči nesprávnemu zdaneniu dodania tovaru do iného členského štátu. V nesprávnom kontexte si potom vysvetľuje žalobca dôvody, ktoré uvádza správca dane na strane 5, druhý odsek a na strane 4, posledný odsek rozhodnutia, teda dôvody, prečo podľa § 69 ods. 13 Zákona o DPH osoba povinná platiť daň má povinnosť platiť daň z dodania tovaru do iného členského štátu. Tam uvedené dôvody vôbec nevychádzajú z aplikácie určenia miesta zdaniteľného plnenia v zmysle § 13 ods. 1 v znení neskorších predpisov, ani sa neuplatňuje nezákonne retrospektívne na žalobcu ustanovenie § 13 ods. 1 ako na platiteľa DPH na dodávky pšenice tak, ako namieta odvolávajúci sa, ale práve s poukazom na toto ustanovenie sa mu objasňujú dôvody, prečo za zistených skutkových okolností tohto prípadu má povinnosť platiť daň aj z dodania pšenice poľskému odberateľovi (teda z dodania tovaru do iného členského štátu). Je tak evidentné, že správca dane v rozhodnutí nepopiera dodanie tovaru do iného členského štátu, z čoho je potom logické, že ani nemôže tvrdiť, že išlo o dodanie tovaru v tuzemsku. Ak žalobca uvádza, že správca dane kľučkuje v hmotnoprávnom predpise v snahe zaťažiť daňou dodávky pšenice, ktoré uskutočnil, takýto názor, ako už žalobca uviedol vyššie, vyplýva jednoznačne z nesprávnej aplikácie § 69 ods. 13 Zákona o DPH.

Konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia nezistil ani namietanú analógiu postupu správcu dane v tomto prípade s postupom pri zdaňovaní osoby, ktorá je platiteľom dane. Ak konštatuje súlad postupu správcu dane s ustanovením § 69 ods. 13 Zákona o DPH, podľa ktorého sa zdaňuje zdaniteľná osoba a nie platiteľ dane, o analógii je vylúčené hovoriť. Žalobca nedôvodne namieta voči konštatovaniu správcu dane v rozhodnutí, že ak nezaťaží daňou dodávky tovaru u zdaniteľnej osoby, tak daň v rámci trhu EÚ nebude vôbec odvedená, a že ide o nesprávnu a neoverenú dedukciu, pretože sa nezakladá na skutočnom preverení skutkového stavu použitia tovaru a zdanenia u platiteľa dane v Poľsku. K tejto námietke žalovaný uviedol, že v prípade, ak zákon podľa § 69 ods. 13 Zákona o DPH jednoznačne určil zdaniteľnej osobe nezaregistrovanej pre daň z pridanej hodnoty povinnosť daň z dodania tovaru v tuzemsku platiť, a v danom prípade bolo preukázané, že všetky podmienky jeho aplikácie boli splnené, je irelevantné zisťovanie odvedenia dane pri nadobudnutí tovaru v inom členskom štáte. Nemôže byť totiž pochýb o tom, že uvedené ustanovenie Zákona o DPH je v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES.

Uviedol, že neakceptuje ani formálnoprávnu námietku žalobcu voči samotnému výroku rozhodnutia, ktorý považuje za procesne chybný z dôvodu, že sumu 8 405,36 Eura nepovažuje za nadmerný odpočet, ale ide o prevýšenie odpočítania dane podľa § 55 ods. 3 Zákona o DPH nad daňou, ktorú je platiteľ povinný platiť podľa § 69 ods. 13 tohto zákona. Z obsahu podaného daňového priznania je preukázané, že žalobca sumu 8 405,36 Eura uviedol v riadku 32 (nadmerný odpočet), a preto správca dane správne v prvom riadku výroku uviedol údaje z daňového priznania s označením sumy tak, ako ju uviedol žalobca hoci nesprávne. Nestotožnil sa ani s názorom žalobcu voči vyčíslenej vlastnej daňovej povinnosti v sume - 4 465,39 Eura, ktorú žalobca bez uvedenia konkrétnych dôvodov považuje za absurditu, akú nepozná Zákon o DPH, ani smernica Rady. Považuje za potrebné poukázať na poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty ustanovené opatrením Ministerstvom financií Slovenskej republiky č. MF/23118/2011 - 73. Z obsahu podaného daňového priznania vyplýva, že žalobca v zmysle tohto poučenia daňové priznanie nevyplňoval. Aj napriek správnemu argumentu, že sumu 8 405,36 Eura nepovažuje za nadmerný odpočet, ale ide o prevýšenie odpočítania dane podľa § 55 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty nad daňou, ktorú je platiteľ povinný platiť podľa § 69 ods. 13 Zákona o DPH, uviedol túto sumu do riadku 32 daňového priznania z pozície platiteľa dane, aj keď ním nebol, teda nesprávne. Jediná možnosť, ktorá vyplýva z obsahu poučenia na vyplnenie daňového priznania, uviesť do daňového priznania prevýšenie odpočítania dane podľa § 55 ods. 3 Zákon o DPH nad daňou, ktorú je platiteľ povinný platiť (keďže nejde o nadmerný odpočet), je podľa bodu 46 poučenia uviesť túto sumu v riadku 31 ako vlastnú daňovú povinnosť so znamienkom mínus. Preto pri dani zistenej správcom dane uviedol správca dane vlastnú daňovú povinnosť so znamienkom mínus a následne vyrubil rozdiel dane v sume 3 939,97 Eura. Ďalej poznamenal, že pre priznanie dane podľa § 78 ods. 9 Zákona o DPH nie je celkom prispôsobený obsah daňového priznania, preto správca dane zistené sumy uviedol pri zachovaní obsahu poučenia, matematickej a logickej správnosti a zákonnosti v príslušnom riadku správne tak, aby bolo možné konštatovať nezákonnosť výroku rozhodnutia. V konečnom dôsledku vyrubenie rozdielu dane zodpovedá splneniu hmotnoprávnych podmienok pre jej vyrubenie. Pre úplnosť veci ešte dodal, že ani uplatnené odpočítanie dane žalobca neuviedol do správneho riadku (do riadku 29) aj napriek tomu, že uvedenú sumu dane žalobca odpočítava podľa § 55 Zákona o DPH. Z vyššie uvedených dôvodov preto nemôže akceptovať námietku žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné, nesprávne, vydané v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k záveru správcu dane, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane v sume 3 939,97 Eura a o túto sumu mu bolo vrátené menej, ako bolo uvedené v daňovom priznaní považuje žalovaný skutkový stav za dostatočne zistený, správca dane správne aplikoval príslušné ustanovenia procesného a hmotnoprávneho predpisu, rozhodnutie náležite a logicky vo vzťahu k dotknutým ustanoveniam zákona aj odôvodnil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a konštatoval, že dňa 09.10.2014 mu bolo toto napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.09.2014 doručené, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu L. ( ďalej len „správca dane“ ) č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/Gala zo dňa 26.06.2014, ktorým mu podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrúbil správca dane rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie od 22.03.2012 do 22.05.2013 v sume 3 939,97 Eura, t.j. znížil prevýšenie odpočítanej dane zo sumy 8 405,36 Eura na 4 465,39 Eura. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné, nesprávne a v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. , zákonom č. 222/2004 Z.z., so Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v znení neskorších predpisov a judikatúrou Súdneho Dvora Európskej únie vo veci retrospektívneho posúdenia zdaňovania dodávok tovaru v rámci jednotného trhu EU a na týchto tvrdeniach zotráva.

Namietal, že správca dane dodanil daň z pridanej hodnoty, resp. vyrubil rozdiel dane v sume 3 939,97 Eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 22.03.2012 až 22.05.2013, teda za obdobie kedy ani nebol registrovaným platcom dane z pridanej hodnoty. Zdanenie sa týka vývozu tovaru do Poľska, teda iného členského štátu EU. V tomto prípade by teda malo byť simulované platcovstvo dane z pridanej hodnoty. Dodávky tovaru do štátov EÚ sú oslobodené od dane aj napriek tomu príslušný správca dane dopočítal daň tak, ako keby žalobca dodával tovar v rámci Slovenskej republiky, teda tuzemsku. Žalobca však dodával tovar do Poľska. Pri nákupe, ktorý súvisel a predchádzal dodávke tovarov do Poľska si neuplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty a nemal v súvislosti so svojim konaním žiadny prospech. Správca dane chce aby žalobca zaplatil dorubenú daň a prispel tak do štátneho rozpočtu, ale je nepopierateľný fakt, že tovar dodával do Poľska a pre poľského platiteľa dane z pridanej hodnoty a takáto transakcia sa zo zákona nezdaňuje.

Namietal rozdiel dane vyčíslený správcom dane v rozhodnutí, pretože tento vyčíslil rozdiel rozhodnutím, ktoré vychádzalo z aplikácie určenia miesta zdaniteľného plnenia podľa § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v kontexte s ustanovením § 69 ods. 13 citovaného zákona, čo je nesprávne, pretože ustanovenie § 69 ods. 13 neodkazuje pri povinnosti platiť daň pri oneskorenej registrácii na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ale uvedené ustanovenie obligatórne stanovuje povinnosť zaplatiť daň z dodávok tovarov a služieb v tuzemsku a tuzemskom sa podľa § 2 ods. 2 písm. a) rozumie územie Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že v tomto špecifickom prípade oneskorenej registrácie dane z pridanej hodnoty je postup zdaniteľnej osoby tak isto špecifický a nemôže byť analogický s postavením platiteľa dane z pridanej hodnoty v čase vykonávania dodávok pšenice do iných členských štátov EU, v tomto prípade do Poľska a navyše osobe registrovanej v inom členskom štáte. Správca dane sa snaží v rozhodnutí daňovo zaťažiť dodávky pšenice, ktoré uskutočnil mimo územia Slovenskej republiky, ktoré v konaní v dobrej viere nezaťažil daňou, pretože nevedel, že zo zákona je už platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale na druhej strane ako platiteľ dane z pridanej hodnoty nemôže ako správca dane uvádza, uplatniť si oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, ak dodá tovar do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v tomto štáte a zároveň uplatňuje nezákonné retrospektívne na žalobcu ustanovenie § 13 ods. 1 ako na platiteľa dane z pridanej hodnoty na dodávky pšenice v období mesiacov október a november 2012.

Ďalej uviedol, že ako ďalší dôvod na vyrúbenie rozdielu dane správca dane uvádza, že ak nezaťaží daňou dodávky tovaru - pšenice v období október až november 2012 u žalobcu, tak daň v rámci trhu EU nebude vôbec odvedená. Namieta uvedenú skutočnosť tvrdenú správcom dane a je toho názoru, že správca dane si nedostatočne preveril skutkový stav a daňové aspekty kúpy pšenice a následne použitie a zdanenie u platiteľa dane z pridanej hodnoty v Poľsku. Správca dane praktizuje princíp zdanenia na Slovensku a ignoruje pritom zásady spoločného systému dane z pridanej hodnoty inplementované zo Smernice Rady 2006/112/ES. Teda deklaruje nesprávne žalobcovi povinnosť na platenie dane z dodávok, ktoré nedodal do tuzemska, ale do členského štátu EU.

Uvádza, že napadnuté rozhodnutie je rovnako ako predchádzajúce nesprávne a nepreskúmateľné, keďže žalovaný v rozhodnutí uvádza, že na základe zistených skutočností žalobcovi vznikla podľa § 69 ods. 13 zákona č. 222/2004 Z.z. zákonná povinnosť platiť daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku, podľa § 78 ods. 9 tohto zákona v daňovom priznaní daň, ktorú je povinný platiť, priznať a v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3. Aj napriek tomu správca dane vyrúbil dodatočne daň žalobcovi, ktorý dodával tovar nie v tuzemsku, ale v inom členskom štáte. Rozhodnutie je plné rozporuplnosti a zistený skutkový stav nezodpovedá reálnemu právnemu stavu. Nie je si vedomý povinnosti platiť dorubenú daň vo výške, ktorú požaduje správca dane. Z jeho strany nedošlo ku konaniu, ktorým by sa obohatil, resp. mal zisk. Nedodával tovar v tuzemsku a pri nákupe tovaru si neuplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Žiadal do konania pribrať znalca z odboru ekonómia a manežment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Je toho názoru, že správca dane v priebehu konania nedostatočne preukázal povinnosť žalobcovi platiť dodanenú čiastku. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.02.2015. Dôvody uvedené v žalobe považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Svojim obsahom sú takmer identické s dôvodmi, ktoré boli uvedené aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a preto poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde sa podrobne so všetkými odvolacími dôvodmi vysporiadal. Navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorým predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ XXXX zo dňa 11.09.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu L. ( ďalej len „správca dane“ ) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/Gala zo dňa 26.06.2014, ktorý podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „“ ) vyrúbil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 939,97 Eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej len „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie od 22.03.2012 do 22.05.2013.

Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorene bolo viac ako 30 dní porušil § 69 ods. 13 v spojení s § 78 ods. 9 Zákona o DPH tým, že v zdaňovacom období od 22.03.2012 do 22.05.2013 nezaplatil daň vo výške 3 939,97 Eur z dodania pšenice spojeného s prepravou do iného členského štátu - do Poľska, ktoré podliehalo dani z pridanej hodnoty v tuzemsku. Takéto dodanie malo byť zahrnuté do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie.

Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane nesporne vyplýva, že žalobca podal dňa 23.04.2013 žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 13.05.2013 ( zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Što ) za účelom preverenia ekonomickej činnosti žalobcu ako zdaniteľnej osoby žiadajúcej o registráciu pre daň v rámci ktorého zistil, že žalobca dosiahol obrat presahujúci sumu 49 790,00 Eur už v mesiaci január 2012 a preto mu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca podal žiadosť o registráciu až dňa 23.04.2013 je zrejmé, že nedodržal zákonom stanovenú lehotu na registráciu. Správca dane výzvou zo dňa 04.07.2013 vyzval žalobcu už ako platiteľ dane, aby podľa § 78 ods. 9 Zákona o DPH podal daňové priznanie z dôvodu, že ku dňu 24.06.2013, teda v lehote určenej v tomto ustanovení si túto povinnosť nesplnil. Žalobca podal daňové priznanie dňa 26.07.2013 za zdaňovacie obdobie od 22.03.2012 do 22.05.2013 z dôvodu, že v daňovom priznaní odpočítanie dane ( 8 405,36 Eur ) podľa § 55 ods. 3 Zákona o DPH prevyšovalo daň, ktorú je žalobca povinný platiť, správca dane začal dňa 22.08.2013 výkon daňovej kontroly ( oznámenie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Gala zo dňa 13.08.2013 ). Kontrolou správca dane zistil, že žalobca za uvedené obdobie uskutočnil dodanie tovaru ( pšenice ) do iného členského štátu - Poľska, ktorý vyfakturoval faktúrami v celkovej sume 23 639,80 Eur pre odberateľa P.P.H.I.U.“M. ROL. TRAN“. Na základe tejto skutočnosti mu v zmysle § 69 ods. 13 Zákona o DPH vznikla zákonná povinnosť platiť daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku a v zmysle § 78 ods. 9 Zákona o DPH v daňovom priznaní daň, ktorú je povinný platiť, priznať a v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 Zákona o DPH.

Podľa § 69 ods. 13 Zákona o DPH, zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní a zahraničná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, sú za obdobie, v ktorom mali byť platiteľmi, povinné platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodali v tomto období, okrem dane z dodania tovarov a služieb, pri ktorých je podľa odsekov 2, 3 a 9 osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona o DPH, osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a § 55 ods. 4; ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a § 55 ods. 4 prevyšuje daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad vykoná kontrolu a daň vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 55 ods. 3 Zákona o DPH osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane inej ako podľa odseku 1 viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 a 51. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.

Žalobca v žalobe namietal postup správcu dane vo vzťahu k zdaneniu vývozu tovaru do Poľska, teda iného členského štátu EU a dôvodil, že dodávky tovaru do štátov EU sú oslobodené od dane a aj napriek tomu správca dane mu dopočítal daň tak, ako keby dodal tovar v rámci Slovenskej republiky, teda v tuzemsku. Namietal aplikáciu § 69 ods. 13 Zákona o DPH. Uvedenú námietku považuje súd, tak ako aj žalovaný za neopodstatnenú.

Stotožňuje sa s názorom žalovaného uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že ustanovenie § 69 ods. 13 Zákona o DPH jednoznačne identifikuje osobu, ktorá má povinnosť platiť daň z dodania tovarov v tuzemsku za okolnosti v ňom stanovených a to, že ide o zdaniteľnú osobu so sídlom, miestom podnikania v tuzemsku, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je nesporné, že žalobca v tomto prípade splnil zákonné predpoklady pre vznik povinnosti platiť daň podľa § 69 ods. 13 Zákona o DPH. Takto identifikovanej zdaniteľnej osobe je týmto ustanovením ďalej určená povinnosť platiť daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku, ktoré dodala v tomto období. Zákonodarca teda týmto ustanovením určil aj charakter a spôsob zdanenia.

V námietkach uvedených v žalobe žalobca namietal rozdiel dane vyčíslený správcom dane v rozhodnutí, pretože tento vyčíslil rozdiel rozhodnutím, ktoré vychádzalo z aplikácie určenia miesta zdaniteľného plnenia podľa § 13 ods. 1 Zákona o DPH v kontexte s ustanovení § 69 ods. 13 Zákona o DPH čo považuje za nesprávne.

Túto námietku súd tak ako aj žalovaný v odôvodení napadnutého rozhodnutia považuje za nedôvodnú.

Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s touto námietkou v dostatočnom rozsahu vysporiadal a to tým, že dôvody uvedeného v rozhodnutí správcu dane nevychádzajú z aplikácie určenia miesta zdaniteľného plnenia podľa § 13 ods. 1 Zákona o DPH, ani sa neuplatňuje nezákonne retrospektívne vo vzťahu k žalobcovi toto ustanovenie ako na platiteľa DPH, ale s poukazom na toto ustanovenie sa mu objasňujú dôvody prečo za zistených skutkových okolností má povinnosť platiť daň aj z dodania pšenice poľskému odberateľovi.

Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nesporne vyplýva, že dodávky pšenice do Poľska neboli oslobodené od dane ako dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 Zákona o DPH, pretože žalobca v čase dodania pšenice nebol platiteľom DPH podľa § 4 ods. 1 Zákona o DPH ( aj keď v tom čase mal byť platiteľom z dôvodu prekročenia obratu ). Právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu má iba platiteľ dane a to v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 Zákona o DPH. Žalobcovi ako zdaniteľnej osobe ( ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie trvalo viac ako 30 dní ) vznikla povinnosť platiť daň z dodania tovaru v tuzemsku podľa § 69 ods. 13 v spojení s § 78 ods. 9 Zákona o DPH.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku (druhá a tretia veta), ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd nezistil žiadne pochybenie správcu dane ani žalovaného pri výkone daňovej kontroly, napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a dostatočne odôvodnené v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.