Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. U. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky P.. N. S. rod. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom A. T., F. W. XX/X a otca G.. U. P., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom S. S., O. XXX/X, t. č. bytom S., F. XX, o návrhu otca vo veci nezhody rodičov, aby maloleté dieťa navštevovalo súčasne dve základné školy so striedaním v týždenných intervaloch takto

rozhodol:

Návrh otca s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa otec maloletého domáhal rozhodnutia súdu vo veci nezhody rodičov podľa § 35 Zákona o rodine a žiadal, aby súd rozhodol, že maloletý W. U. bude navštevovať dve základné školy súčasne a to Základnú školu v A. T. a Základnú školu v S. S. tak, že bude navštevovať tieto základné školy v rozsahu týždeň ZŠ A. T. a týždeň ZŠ S. S. opakovane. Otec uviedol, že vo veci návštevy jednej základnej školy dieťaťom on už v minulosti podal návrh, o ktorom bolo rozhodované minulý rok v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XX/XXXX a tým, že sudkyňa zamietla jeho návrh, aby maloletý navštevoval ZŠ v S. S., čo v praxi znamená, že sa otec a dieťa naďalej nemôžu stretávať. Uviedol, že otec a dieťa sa nestretávajú od momentu, kedy maloletý začal navštevovať ZŠ v A. T., ktorú vybrala matka maloletého bez dohody s ním otcom maloletého. Preto on otec navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie, na základe ktorého môže maloletý navštevovať dve základné školy súčasne so striedaním v týždenných intervaloch. Otec poukázal na to, že vo veci zverenia maloletého je tunajším súdom vedené konanie pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, ktoré nie je právoplatne rozhodnuté a maloletý je predbežným opatrením ponechaný v starostlivosti matky. Matka maloletého bez dohody s otcom dieťaťa prihlásila maloletého do ZŠ v A. T. a dňom nástupu (2.9.2013) sa prestali stretávať dieťa a otec. Uviedol, že je smutné, že matka zámerne vybrala pre dieťa takú ZŠ, aby otec a dieťa mali znemožnené stretávať sa. Otec poukázal na to, že on otec býva v Trenčíne a pracuje v Bratislave a z toho dôvodu vždy vtedy, keď má ísť vybrať dieťa zo ZŠ, tak z dôvodu premávky na diaľnici, alebo z dôvodu poveternostných podmienok, alebo z dôvodu procesov na strane jeho zamestnávateľa nevie byť pravidelne v škole v čase, kedy sa synovi skončí vyučovanie alebo družina. Preto otcova matka, stará matka dieťaťa, ktorá žije v S. S., vždy vtedy, keď z objektívnych dôvodov nebude môcť prísť pre syna on, tak vždy vtedy môže byť maloletý u svojho jediného žijúceho starého rodiča v S. S., kde si ho on vyzdvihne a spolu pôjdu do Trenčína. Svoj návrh vo veci nezhody rodičov a návštevy dvoch základných škôl maloletým dieťaťom otec odôvodnil § 24 Zákona o rodine, že dieťa má právo byť s oboma rodičmi rovnoprávne a rovnocenne a tým, že minulý rok bol zamietnutý jeho návrh, aby dieťa navštevovalo ZŠ v Trenčianskej Teplej, do ktorej chcelo chodiť, on otec nemá možnosť sa s dieťaťom stretávať tak, aby mu to nespôsobovalo zdravotné

komplikácie. Preto bol nútený podať tento návrh a snaží sa nájsť riešenia, aby dieťa mohlo byť so svojim otcom, pretože na tunajšom súde sú všetky jeho návrhy zamietané, pretože je mužského pohlavia. Viac nemal čo povedať k vecným dôvodom jeho návrhu, aby si jeho maloleté dieťa plnilo povinnú školskú dochádzku na dvoch základných školách súčasne so striedaním v týždenných intervaloch. Na otázku súdu otec uviedol, že sa so synom naposledy stretol, keď maloletý nastúpil do 1. ročníka ZŠ, niekedy 28.8. v roku 2012 alebo 2013, nevedel presne. Otec priznal, že je pravdou, že má so synom súdne upravený styk. Nevedel alebo nechcel odpovedať na otázku v akom rozsahu a v ktoré dni má styk so synom upravený, zdôrazňoval, že to nebolo upravené tak, aby to bol pravidelný, rovnocenný a rovnomerný styk, ktorý by dieťaťu nespôsoboval opakované psychosomatické zdravotné problémy. Na otázku súdu otec priznal, že od nástupu dieťaťa na ZŠ on otec za svojim dieťaťom neprišiel, čo odôvodnil tým, aby mu nespôsobil opakované psychosomatické problémy, pretože dieťa by chcelo byť s ním dlhšie ako je súdom stanovený rozsah. Na opakované otázky súdu, aby otec uviedol súvis resp. spojitosť otázky stretávania sa dieťaťa s otcom a otázkou návštevy dvoch ZŠ súčasne so striedaním po týždni, otec znovu zopakoval, že súčasne nastavený rozsah stretávania spôsobuje dieťaťu psychosomatické problémy, preto sa on so synom nestretáva. Na konkrétnu otázku súdu, aby otec uviedol, ako mu v styku so synom bráni skutočnosť, že dieťa navštevuje ZŠ v A. T., ktorá je jeho spádová škola, najbližšia k miestu jeho bydliska, otec uviedol, že komunikácia s matkou je konfliktná a znovu uviedol prípadné prekážky na jeho strane, kvôli ktorým by on nestihol syna načas vyzdvihnúť zo ZŠ a vtedy by pre dieťa mohla prísť jeho matka, teda stará matka dieťaťa, ktorá býva v S.j a substituovala by ho, keby on mal nejaké pracovné povinnosti a pod. Otec neodpovedal na otázku ako si predstavuje po praktickej stránke fungovanie X-ročného dieťaťa na dvoch základných školách súčasne so striedaním po týždni, ako by to bolo s prípravou domácich úloh, kontinuity vyučovacie procesu a pod., len opakoval, že z dieťaťa bude doživotný pacient pre psychológa a psychiatra, pretože sa nestretáva s otcom a v tejto súvislosti podľa neho je návšteva školy len sekundárna priorita. Potom uviedol, že informácie o vyučovacom procese na škole, ktorú by v danom týždni dieťa nenavštevovalo, by bolo možné zasielať rodičovi aj e-mailom a tak by bolo možné kontinuálne robiť úlohy do dvoch ZŠ a uviedol, že v týždni, kedy by dieťa navštevovalo ZŠ v S. S. by on otec vedel so synom prebrať aj učivo, ktoré v tom týždni preberajú na ZŠ v A. T.; súčasne hneď zdôraznil, že matka dieťaťa by s tým určite mala problém a vyvolávala by konflikty. Na otázku súdu, či si otec nemyslí, že by bolo príliš zaťažujúce pre X-ročné dieťa, aby súčasne v jednom týždni preberalo učivo dvoch ZŠ, otec vecne neodpovedal , otázku označil za tendenčnú a uviedol, že súd by sa mal zaoberať dôsledkami toho, že dieťa navštevuje len jednu ZŠ v A.. Na otázku súdu otec uviedol, že jeho pracovisko je v Bratislave, počas pracovných dní býva v Bratislave v prenajatom byte a na víkendy prichádza do Trenčína, kde býva. Uviedol, že v súčasnosti komunikuje so zamestnávateľom ohľadom home office. Súčasne tiež uviedol, že v minulosti mal home office, ale zamestnávateľ na neho tlačil, aby to obmedzil. Poukázal na to, že jeho práca je dynamická a z tých dôvodov presadzuje tú ZŠ v S. S., kde býva jeho matka a do budúcnosti predpokladá, že sa pracovne častejšie bude zdržiavať v Trenčíne. Otec maloletého opakovane citoval čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, zdôrazňoval, že neoddeliteľnou súčasťou práva maloletého W. U. je byť počutý, že maloletý má právo na prístup k procesom odvolania, námietky alebo sťažnosti. Žiadal, aby pre rešpektovanie čl.12 Dohovoru o právach dieťaťa súd umožnil maloletému nadobudnúť svoj vlastný slobodný názor, aby mu umožnil slobodne bez nátlaku sa rozhodnúť či chce povedať svoj názor pred súdom, ak sa maloletý rozhodne, že chce tento slobodný názor povedať, aby sa rozhodol prostredníctvom koho svoj slobodný názor povie a pod. Súčasne uviedol, že za súčasnej situácie, kedy je dieťa podľa neho matkou preprogramované proti otcovi, je nemožné zistiť vlastný slobodný názor maloletého. Otec spochybnil, že ÚPSVaR Trenčín by nemal vykonávať funkciu kolízneho opatrovníka maloletého W. U., pretože podľa neho nebojuje za práva a oprávnené záujmy maloletého a pod., zdôraznil, že ÚPSVaR Trenčín je v súdnych sporoch s otcom dieťaťa vo veci diskriminačnej žaloby a súčasne aj dotknutou osobou v spore o právo maloletého podľa diskriminačnej žaloby proti ÚPSVaR Trenčín. Otec má za to, že jednou z podmienok na realizáciu stretávania sa dieťaťa s obidvoma rodičmi v rozsahu pol s otcom a pol s matkou je aj to, kde bude dieťa realizovať základnú školskú dochádzku a vzhľadom k tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/ XX/XXXX bol zamietnutý jeho návrh na navštevovanie jednej ZŠ v S. S., tak navrhuje návštevu dvoch základných škôl ako jediné možné riešenie za súčasnej situácie, kde sa dieťa bude môcť stretávať aj s otcom. Otec uviedol, že tunajším súdom už bolo vydaných 150 rozhodnutí, vo všetkých rozhodnutiach súd zamietol jeho návrhy a domnieva sa, že len preto, že je mužského pohlavia. Matka maloletého nesúhlasila s návrhom otca a žiadala jeho návrh zamietnuť. Poukázala na to, že návrh otca neobsahuje ani štipku empatie, nemá ani trochu logiky. Ona si nevie predstaviť situáciu navštevovania X-ročného dieťaťa na dvoch základných školách. Poukázala na to, že ona pracuje v školstve a situáciu v školstve pozná. Uviedla, že každá škola má svoj vlastný program, dokonca

školy môžu mať aj rôzne predmety, môžu používať rôzne učebnice a preto si nevie predstaviť kontinuitu vzdelávacieho procesu. Príprava dieťaťa do školy po týždňových striedaniach by bola veľmi problematická. Poukázala na to, že aj keby školy preberali rovnaké učivo, rovnaké učivo musí byť pochopené kontinuálne a už v X. ročníku by mohol byť problém napr. pri matematike. Každý učiteľ alebo každá škola môže používať rôzne učebnice a učiteľ mať inú metodiku. Taktiež poukázala na sociálnu a psychologickú stránku, zdôraznila, že každé X-ročné dieťa si buduje v kolektíve nejaké svoje postavenie medzi rovesníkmi a toto by sa nedalo, keby dieťa striedalo školy a vždy po týždni by opúšťalo kolektív školy. V každej škole by sa cítilo skôr ako hosť, nemalo by tam to svoje potrebné postavenie, nikdy by nemohlo nadviazať kvalitné vzťahy, pričom nejde o množstvo kamarátov, ale kvalitu vzťahov. Zdôraznila, že to by nedokázal ani dospelý, a nie to ešte maloleté dieťa. Uviedla, že pri striedaní škôl by boli problematické aj vzťahy dieťaťa s vyučujúcimi. Striedanie dvoch škôl by malo vplyv aj na mimoškolskú činnosť dieťaťa, ktorá by de facto zanikla. Poukázala na to, že maloletý W. U. chodí na tréningy športového tanca a pri otcom navrhovanom modely by tam každý druhý týždeň nechodil a tým by mal maloletý znemožnenú svoju záujmovú činnosť. Matka poukázala tiež na praktickú stránku otcom navrhovaného modelu, nevie ako by sa starala viac ako 70-ročná matka otca dieťaťa o X-ročného chlapca, ktorý má už svoje záujmy. Tiež nevie ako by X-ročné dieťa ešte večer preberalo s otcom učivo dvoch škôl a pod. Matka uviedla, že nie je pravdou, že by ona vyvolávala konflikty. Poukázala na to, že oni s otcom dieťaťa vôbec nekomunikujú. Ešte v minulosti, keď sa ona pokúšala otcovi poskytnúť nejaké informácie o synovi, alebo od neho nejaké informácie o synovi získať, vždy z jeho strany nasledovala agresívna odpoveď. Otec vtedy dokonca odmietol s ňou komunikovať aj o liečbe dieťaťa, keď bol vtedy syn chorý. Poukázala na to, že čisto teoreticky by návšteva dvoch škôl dieťaťom vyžadovala veľmi kvalitnú komunikáciu medzi rodičmi, čo v ich prípade je úplne vylúčené. Matka uviedla, že maloletý W. U. má teraz X rokov, je žiakom 3. ročníka ZŠ v A. T., prospieva výborne, na koncoročnom vysvedčení mal samé jednotky, otec sa na syna neinformuje ani v škole. Na otázku súdu matka uviedla, že otec bol naposledy so synom v kontakte 30.8.2013, odvtedy otec za synom nikdy neprišiel, ani mu nezatelefonoval, ani sa na neho žiadnym spôsobom neinformoval. Rok pred prerušením kontaktu sa styk otca so synom realizoval podľa rozhodnutia súdu a ešte predtým bolo X-ročné obdobie, kedy otec syna vôbec nekontaktoval. Od toho 30.8.2013 otec syna opäť vôbec nekontaktuje, maloletý bol vtedy prekvapený, prečo ho otec prestal kontaktovať. Kolízny opatrovník uviedol, že urobili dopyt aj na ZŠ, ktorú maloletý navštevuje a správu ZŠ predložili súdu. Kolízny opatrovník poukázal na to, že maloletý v súčasnej ZŠ v A. T., ktorú maloletý navštevuje a ktorá je v mieste jeho bydliska, dosahuje výborné vyučovacie výsledky, v kolektíve je obľúbený, navštevuje aj záujmové krúžky. Otec sa o maloletého nezaujíma, neinformuje sa na neho. Preto odporúčajú návrh otca zamietnuť. Kolízny opatrovník poukázal tiež na to, že tunajším súdom je vedených viacero konaní ohľadom mal. W. U. a ako kolízny opatrovník boli viackrát vyzvaný na vykonanie pohovoru s dieťaťom, tiež bolo v nejakom konaní nariadené súdnoznalecké dokazovanie, kde mal byť maloletý vypočutý, avšak opakovane to bolo zo strany otca dieťaťa zmarené, nakoľko otec nedal súhlas s výsluchom dieťaťa. Tiež sa kolízny opatrovník dištancoval od vyjadrení otca, ktoré on uvádzal ako vyjadrenia ÚPSVaR Trenčín, hoci sú to vyjadrenia otca a nie ÚPSVaR Trenčín. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, zápisnicu z pojednávania v konaní sp.zn.XXP/XX/XXXX, neprávoplatný rozsudok XXP/XX/XXXX, pedagogický posudok z čl. 33, potvrdenie o návšteve školy, RL, odvolania otca proti vzorke 63 a proti poriadkovej pokute, uznesenia odvolacieho súdu z čl. 48 a 60, správu ZŠ o maloletom W. U., zápisnicu z pojednávania v konaní sp.zn. XXP/XXX/XXXX z 22.6.2015, neprávoplatný rozsudok OS TN č.k.XXP/XXX/XXXX-XXXX, uznesenie OS TN XXP/XXX/XXXX-XXXX, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu XXEm/X/XXXX, spisy tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX, obsah spisu OS TN XT/X/XXXX,obsah spisu XXC/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav : Mal. W. U. sa narodil dňa XX.X.XXXX, v súčasnosti má X rokov a pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú od roku 2009. Hoci o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré konanie je vedené tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, nie je ešte právoplatne rozhodnuté, o maloletého sa osobne stará matka dieťaťa. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2009, č.k. XXPPOm/X/XXXX-XX, bol maloletý ponechaný v osobnej starostlivosti matky, konanie vo veci samej vedené pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX nie je ešte právoplatne skončené. Neprávoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.8.2015, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXXX, bol maloletý W. U. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu s účinnosťou od 20.10.2009, návrh otca na zverenie maloletého W. U. do jeho osobnej starostlivosti otca bol zamietnutý a bol upravený styk otca s maloletým v každom párnom týždni od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Voči rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo zatiaľ odvolacím súdom rozhodnuté.

Po rozchode rodičov v roku 2009 sa otec so synom približne 2 roky nestretával, nejavil o neho záujem. Potom sa o neho začal zaujímať, stretávať sa s ním a pod. Styk otca s maloletým bol vtedy upravený najprv rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.9.2010 č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 3.2.2011 č.k.XCoP/XX/XXXX-XXX a neskôr predbežným opatrením uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.06.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne XCoP/XX/XXXX-XX zo dňa 15.07.2011 tak, že otec maloletého bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 18.00 h do pondelka do 18.00 h a každý nepárny týždeň od stredy od 18.00 h. do piatku do 18,00 h. Hoci styk otca s maloletým bol aj súdne upravený a otec sa s maloletým v minulosti aj stretával, od 30. augusta 2013, t.j. od nástupu maloletého do 1. ročníka ZŠ v septembri 2013, teda už viac ako 2 roky sa otec so synom opäť vôbec nestretáva, nejaví o neho záujem, ani raz za ním neprišiel, ani sa s ním telefonicky nekontaktoval, ani sa na neho neinformuje a maloletý nechápal, prečo sa s ním otec prestal kontaktovať potom, čo si naňho opäť zvykol a citovo naviazal. Otcovi v styku so synom nikto nebráni, napriek tomu, ako bolo konštatované, otec sa so synom nestretáva viac ako dva roky, t.j. odvtedy čo maloletý navštevuje ZŠ v A. T., ktorá je spádovou školou podľa bydliska dieťaťa, s ktorou návštevou školy však nesúhlasil otec dieťaťa a presadzoval len ZŠ v S. S., v ktorej obci maloletý nebýva a býva tam len stará matka dieťaťa z otcovej strany. Otec nevyužíva žiadne dni úpravy styku, čo odôvodňuje tým, že doterajšia súdna úprava styku neumožňuje rovnocenný a rovnomerný styk dieťaťa s oboma rodičmi, čo podľa neho spôsobovalo dieťaťu opakované psychosomatické zdravotné problémy. Matka so synom býva v A. T.. Otec maloletého býva v Trenčíne, ale pracuje v Bratislave a počas pracovných dní býva v Bratislave v prenajatom byte a na víkendy chodieva domov do Trenčína. Z uvedeného vyplýva, že otec väčšinu času trávi v Bratislave a domov do Trenčína tak v podstate prichádza len na víkendy. V S.j býva len stará matka dieťaťa z otcovej strany. Zatiaľ neprávoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 5.12.2014 č. k. XXP/XX/XXXX-XXX bol zamietnutý návrh otca vo veci nezhody rodičov, ktorým návrhom sa otec v minulosti domáhal, aby súd rozhodol, že maloletý W. U. bude navštevovať ZŠ v S. S.. Voči uvedenému rozsudku sa otec maloletého odvolal. Z odôvodnenia uvedeného prvostupňového neprávoplatného rozsudku vyplynulo, že matka maloletého v minulosti pracovala ako špeciálny pedagóg na ZŠ, M. XX v S., kde aj maloletého chcela zapísať do základnej školy na plnenie povinnej školskej dochádzky. Otec maloletého s tým nesúhlasil a pre jeho nesúhlas riaditeľ ZŠ, Hodžova 37, Trenčín rozhodnutím zo dňa 11.4.2013 preto neprijal maloletého W. U. v školskom roku 2013/2014 do 1. ročníka ZŠ uvedenej školy (č.l.25) a následne rozhodnutím Mesta Trenčín zo dňa 3.6.2013 bolo odvolanie matky dieťaťa proti rozhodnutiu riaditeľa školy o neprijatí zamietnuté a rozhodnutie riaditeľa školy o neprijatí maloletého do 1. ročníka N. potvrdené. Z dôvodu veku dieťaťa a nutnosti nástupu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky bol maloletý zapísaný do X. H. ZŠ, U. O. 1, A. T., teda do spádovej najbližšej školy, keďže bydlisko dieťaťa je v A. T.. V čase rozhodovania v uvedenom konaní o návrhu otca bol maloletý žiakom X. ročníka uvedenej N., Janka O. 1, A. T.. Otec dieťaťa nesúhlasil, aby dieťa navštevovalo uvedenú ZŠ v mieste jeho bydliska a trval na tom, aby maloletý bol prijatý na ZŠ v S. S., v ktorej obci maloletý nebýva a nemá tam ani sociálne väzby, ale býva tam stará matka dieťaťa z otcovej strany a svoj návrh otec odôvodňoval podľa neho pragmatickými dôvodmi, aby dieťa vodila do školy a vyberala zo školy stará matka dieťaťa z otcovej strany v prípade, keby z nejakých dôvodov na strane otca, by dieťa nevyzdvihol on otec, keďže on pracuje v Bratislave. Uvedený návrh otca súd zamietol ako nedôvodný, pretože navštevovanie ZŠ v S. S. maloletým, ktorú presadzoval otec, by nebolo v záujme dieťaťa, ktoré býva v A. T., z dôvodov opísaných v uvedenom rozsudku. Keďže uvedeným citovaným rozhodnutím súdu zo dňa 5.12.2014 č. k. XXP/XX/XXXX-XXX nebolo otcovi maloletého vyhovené, už návrhom zo dňa 5.1.2015, ktorý je predmetom tohto konania, sa otec domáhal, aby maloletý plnil povinnú školskú dochádzku súčasne na dvoch základných školách, na ZŠ v A. T. a na ZŠ v S. S., ktoré obce sú od seba vzdialené cca 3 km, so striedaním v týždenných intervaloch. Zo správy N.koly, U. O. 1, A. T. vyplynulo, že maloletý W. U. je toho času žiakom X. ročníka ich ZŠ. Dosahuje veľmi dobré vzdelávacie výsledky. Na vyučovaní je zväčša aktívny, samostatný, pracuje pomalšie, rozvážne. Má veľmi dobré logické myslenie, vyniká najmä v matematike, v matematickej súťaži Klokanko dosiahol 80%-nú úspešnosť. Číta veku primerane, stredne rýchlo, no s porozumením. Príprava na vyučovanie je zodpovedná, vzorná. Správanie dieťaťa je slušné, k dospelým osobám zdvorilé, vychované, bez negatív. Jeho školská dochádzka je pravidelná, na vyučovanie prichádza včas, oddýchnutý, vzorne pripravený, nechýbajú mu pomôcky. Medzi deťmi je obľúbený. Je to milý a bezprostredný chlapec. Navštevuje školský klub detí, kde sa po vyučovaní, do príchodu matky, rád hrá so spolužiakmi. Jeho psychický vývin je veku primeraný. Do školy chodí vždy upravený, čisto a pekne oblečený, primerane ročnému obdobiu či počasiu. Stravuje sa v školskej jedálni, máva pravidelne

desiatu. Už tretí rok navštevuje tanečnú školu F. v S., táto voľnočasová aktivita ho teší, rád o nej rozpráva. Spolu so spolužiačkou dosiahli na súťažiach prvé úspechy, z ktorých sa spoločne tešia a v súťaži s medzinárodnou účasťou obsadili 2. miesto. Spolupráca s matkou je veľmi dobrá. Matka sa často informuje o W.kolských výsledkoch, zaujíma sa o jeho prospech i správanie a celkovo o jeho potreby a správny vývin. Pravidelne sa zúčastňuje rodičovských združení a pohovorov. Otec dieťaťa sa u triednej vyučujúcej doteraz o dieťati neinformoval. O otcovi dieťa nerozpráva. Často a pekne rozpráva o svojich sestrách, z čoho je zrejmá pekná citová väzba na ne. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že na tunajšom súde je vedených viacero konaní týkajúcich sa maloletého W. U., väčšina konaní je iniciovaná otcom maloletého a v prevažnej väčšine svojich podaní otec maloletého uvádza, že bojuje proti diskriminácii, ktorej sa majú dopúšťať štátne orgány na dieťati na základe veku a na otcovi na základe pohlavia. Podal veľké množstvo rôznych návrhov na predbežné opatrenia a pod. Otec maloletého podal diskriminačnú žalobu proti Materskej škole v A. T., ktorú maloletý v minulosti navštevoval, aj proti Základnej škole, Hodžova 37, Trenčín, na ktorú školu chcela matka maloletého prihlásiť v minulosti, keď tam pracovala. V minulosti žiadal o zrušenie zápisu maloletého v MŠ v A., žiadal tiež o zrušenie zápisu maloletého na ZŠ,.e. V konaní pod sp.zn. XXP/XX/XXXX otec zase žiadal o zrušenie zápisu maloletého na N. a presadzoval jedine zápis dieťaťa na ZŠ v S. S., v ktorej obci býva len stará matka dieťaťa z otcovej strany. V tomto konaní vedenom pod sp.zn.XXP/X/XXXX otec zase presadzuje, aby si maloletý plnil povinnú školskú dochádzku na dvoch základných školách súčasne so striedaním v týždenných intervaloch. Otec podal aj diskriminačnú žalobu proti ÚPSVaR Trenčín a pod. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že hoci otec maloletého neustále zdôrazňuje a poukazuje na právo dieťaťa byť počuté a na slobodný názor dieťaťa a dokola len cituje čl.12 Dohovoru o právach dieťaťa a pod., paradoxne však on marí všetky úkony smerujúce k vypočutiu dieťaťa, opakovane odmietal účasť na znaleckom dokazovaní nariadenom tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, konzultácii pred Referátom PPS a pod. a ako otec dieťaťa odmieta aj účasť maloletého na týchto úkonoch. Podľa § 35 Zákona o rodine ( z.č. 36/2005 Z.z.) ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Po vykonaní dokazovania mal súd za to, že návrh otca vo veci nezhody rodičov, aby maloletý navštevoval dve základné školy (ZŠ v Novej Dubnici a ZŠ v Trenčianskej Teplej) súčasne so striedaním po týždni, považoval súd za nedôvodný, preto ho zamietol. Maloletý má v súčasnosti X rokov, býva s matkou v A. T. a je žiakom X. ročníka. N. školy, U. O. 1, A. T., ktorá je jeho spádovou školou najbližšie k miestu jeho bydliska. Je všeobecne asi každému, okrem otca maloletého U. W., zrejmé, že plnenie povinnej školskej dochádzky na základnej škole najbližšej k miestu bydliska dieťaťa je najnormálnejšie a najprirodzenejšie riešenie pre dieťa. Okrem toho maloletý v jeho terajšej škole dosahuje veľmi dobré vzdelávacie výsledky a v kolektíve medzi spolužiakmi je obľúbený. Všeobecne možno konštatovať, že teoreticky by síce bolo možné, aby maloleté dieťa si plnilo povinnú školskú dochádzku aj na dvoch školách súčasne v jednom školskom roku ako to navrhoval otec dieťaťa v tomto konaní, tiež by teoreticky bolo možné prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky aj do školy v inej obci ako je miesto bydliska dieťaťa, ako to v predchádzajúcom konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn.XXP/XX/XXXX navrhoval otec dieťaťa, ale podľa názoru súdu by takéto riešenia boli v rozpore so zdravým prirodzeným úsudkom a bezohľadné voči dieťaťu. Všeobecne možno konštatovať, ako na to správne poukazovala aj matka dieťaťa, že plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťom na dvoch základných školách súčasne so striedaním v týždenných intervaloch, čo presadzoval otec dieťaťa, by bolo problematické jednak po praktickej stránke, napr. príprava dieťaťa na vyučovanie do školy, na písanie rôznych písomiek, testov, domácich úloh a pod. do školy, ktorú týždeň predtým nenavštevovalo a nemalo vedomosť o prebratom učive, lebo bolo vtedy na inej škole a pod., pretože je zrejmé, že by bola narušená kontinuita vyučovacieho procesu a pod. Okrem toho je všeobecne známe, že školy pri vyučovaní idú rôznym tempom, metodikou, učitelia môžu používať rôzne učebnice a pod. Model presadzovaný otcom, aby v takom prípade dieťa v týždni, keď navštevuje prvú ZŠ, v poobedných alebo večerných hodinách ešte okrem prípravy do prvej školy preberalo aj učivo obdržané e-mailom z druhej školy, ktorú práve v danom týždni nenavštevovalo, aby mohlo byť pripravené pre nasledujúci týždeň v druhej škole, by bolo príliš zaťažujúce pre maloleté dieťa, čo je určite zrejmé každému človeku okrem otca maloletého U. W.. Avšak návšteva dvoch základných škôl dieťaťom so striedaním po týždni by bola problematická pre dieťa najmä po psychickej a sociálnej stránke. Jednak by dieťa bolo neustále vystavované stresu kvôli vyučovaciemu procesu, pretože by nevedelo aké učivo práve preberali minulý týždeň na prvej škole keď ono bolo na druhej škole, alebo by prípadne nevedelo či a z čoho budú písať písomku, ktorú im oznámila vyučujúca učiteľka týždeň predtým,

keď ono bola práve v inej škole a pod. Dieťa by bolo nadmerne zaťažené preberaním učiva dvoch škôl, keďže každá škola môže mať vlastný program, vyučovacie metódy a pod. Dieťa by neustále striedalo kolektívy spolužiakov, ťažko by si budovalo svoj sociálny status v kolektíve, v žiadnom kolektíve by sa necítilo prirodzene, všade by sa cítilo ako hosť, nemohlo by nadviazať kvalitné vzťahy so spolužiakmi a pod., čo by sa samozrejme odrazilo aj na psychickom vývoji dieťaťa. Pre zdravý vývin dieťaťa je dôležitá stabilita sociálneho prostredia, stabilita vzťahov, určitá pravidelnosť, pocit bezpečia a pod., čo by otcom presadzovaným modelom neustáleho opakovania striedania škôl maloletým W. U. bolo narušené. Súd má za to, že každému človeku majúcemu aspoň trochu empatických schopností, by boli tieto nepriaznivé dôsledky striedania dvoch škôl v týždňových intervaloch zrejmé. Preto je pre súd zarážajúce, že otec dieťaťa bezohľadne voči dieťaťu presadzuje tento model plnenia povinnej školskej dochádzky u jeho dieťaťa a ako sa z časového sledu a písomného návrhu otca javí, z dôvodu, že maloletý bol zapísaný na plnenie povinnej školskej dochádzky na spádovej škole dieťaťa ZŠ v A. T. bez súhlasu otca, pretože on otec presadzoval ZŠ v S. S. a nebolo mu vyhovené. Návrh otca presadzovania návštevy dvoch škôl maloletých dieťaťom so striedaním v týždenných intervaloch považuje súd za návrh bez racionálneho prirodzene zdravého úsudku a bez empatie. Všeobecne možno konštatovať, že navštevovanie dvoch základných škôl maloletým dieťaťom so striedaním v týždenných intervaloch nikdy nie je v záujme maloletého dieťaťa a zvlášť by to nebolo v záujme maloletého W. U., ktorý už terajšiu školu navštevuje tretí rok, dosahuje v nej veľmi dobré vzdelávacie výsledky a medzi deťmi je obľúbený. Okrem toho maloletý nemá žiadne sociálne väzby na obec S. S.. V obci S. S. nebýva ani žiaden z rodičov, otec maloletého počas pracovných dní býva v prenajatom byte v Bratislave a v S. S. býva len stará matka dieťaťa z otcovej strany, ktorá okrem iného rovnako ako otec dieťaťa tiež nejaví ozajstný záujem o maloletého. Naviac dieťa, ktoré býva v A. T., by malo podstatne sťaženú dochádzku do školy a zo školy v S. S.. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrh otca zamietol. Okrem toho súd otcovi zdôrazňuje, že predmetom tohto konania vo veci nezhody rodičov bolo len skúmanie, či navštevovanie dvoch základných škôl dieťaťom súčasne so striedaním v týždenných intervaloch, je alebo nie je v záujme dieťaťa, teda či návrh otca vo veci nezhody rodičov je alebo nie je dôvodný. Otázka úpravy styku otca s dieťaťom nebola predmetom tohto konania. Je zrejmé, že otázka návštevy školy dieťaťa nie je v žiadnej spojitosti s úpravou a realizáciou styku otca s dieťaťom. Preto argumentáciu otca, že okolnosť, že dieťa nenavštevuje otcom presadzovanú ZŠ v S. S., má byť príčinou, že sa on otec nemôže s dieťaťom vôbec stretávať, považuje súd za zavádzajúcu. Ako bolo vyššie konštatované, otcovi v styku s maloletým dieťaťom nikto nebráni. Otec mal aj viacerými súdnymi rozhodnutiami upravený styk s maloletým. Po istom období nezáujmu otca o syna po rozchode rodičov, sa od roku 2011 do augusta 2013 otec s maloletým aj pravidelne stretával, maloletý si na otca zvykol a je zrejmé, že sa na neho citovo naviazal. Avšak od 30.8.2013, kedy maloletý nastúpil do 1. ročníka ZŠ v A. T., sa otec z vlastnej vôle opäť prestal so synom bez akéhokoľvek vysvetlenia voči dieťaťu stretávať. Odvtedy, teda viac ako dva roky, sa na syna vôbec žiadnym spôsobom nekontaktoval a okrem podávania rôznych návrhov a podaní na súd a na rôzne inštitúcie o syna nejaví žiaden záujem. Zo skutkových zistení, časového sledu a písomného návrhu otca sa javí, že otec sa prestal so synom stretávať po nástupe dieťaťa do školy akoby z trucu z dôvodu, že maloletý bol zapísaný na plnenie povinnej školskej dochádzky na ZŠ v A. T. bez súhlasu otca, pretože on otec presadzoval ZŠ v S. S. a nebolo mu vyhovené. Následné odôvodňovanie nerealizovania jeho styku s dieťaťom, že sa s ním nemôže stretávať, pretože maloletý nenavštevuje ZŠ v S. S., už vyznieva zavádzajúco až absurdne. Otec sa z vlastnej vôle so synom nestretáva, matka dieťaťa ani nikto iný mu v styku so synom nebráni, styk so synom má otec aj súdne upravený, ale paradoxne z dobrovoľného nerealizovania jeho styku so synom otec obviňuje celé okolie : súdy, kolízneho opatrovníka, matku dieťaťa, školu, mesto a pod. Už v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXP/XX/XXX bol otec dieťaťa zo strany súdu upozornený na nevhodnosť jeho vzorca správania k maloletému dieťaťu, kedy sa po rozchode rodičov on o dieťa najprv vôbec nezaujímal, potom sa oň dva roky intenzívne zaujímal a potom čo sa dieťa na neho citovo opäť naviazalo, sa otec zase oň prestal zaujímať. Bol upozornený, že takéto jeho správanie voči dieťaťu, môže u dieťaťa vyvolávať zmiešané a preň nepochopiteľné pocity a narušiť tak jeho psychický vývin. Obdobne, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.8.2015, č.k.XXP/XXX/ XXXX-XXXX, aj zo správy ÚPSVaR Trenčín z poradensko- psychologického procesu zo dňa X.X.XXXX vyplynulo, že v týchto rokoch sa opakuje už druhýkrát vzorec správania otca dieťaťa, ktorý sa prejavuje v citovom naviazaní maloletého na svoju osobu a neskôr si dieťa nevšíma a odmieta ho, druhý rok ho nenavštevuje. Otec u dieťaťa vyvoláva pocit viny, sklamania, zlyhania, uzatvárania sa do seba a negativistické vnímanie vlastnej osoby. U maloletého dieťaťa sú to potrebné premenné, aby mal v dospelosti problémy so vzťahmi, nehovoriac o osobnostných problémoch. Z psychologického hľadiska je vážne ohrozený vývoj dieťaťa a takéto správanie zo strany rodiča zaručuje v budúcnosti návštevy

maloletého u klinického psychológa resp. psychiatra. V tejto súvislosti súd v dobrom úmysle a v záujme zlepšenia vzťahov apeluje na otca dieťaťa, aby prehodnotil svoje postoje, aby sa pokúsil uvažovať viac empaticky vo vzťahu k dieťaťu, aby striktne a tvrdohlavo nepresadzoval svoje záujmy, ale bral zreteľ predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa a svoje záujmy podriadil záujmom dieťaťa. V tejto súvislosti súd dáva otcovi na zváženie aj možnosť poradenstva u odborníka z oblasti detskej psychológie, prípadne otcovi odporúča zaoberať sa okrem právnickej literatúry aj literatúrou psychologickou a pod. K námietkam otca súd ešte uvádza, že pokiaľ otec maloletého poukazoval na to, že nesúhlasí so zastupovaním dieťaťa kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Trenčín, a že bola voči nemu podaná diskriminačná žaloba a pod., k tomu súd uvádza, že s týmito námietkami otca sa súd už právoplatne vysporiadal. Proti uzneseniu prvostupňového súdu o ustanovení ÚPSVaR Trenčín do funkcie kolízneho opatrovníka podal otec dieťaťa odvolanie a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa XX.X.XXXX č.k.XCoP/XX/XXXX-XX bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené. S rovnakými námietkami otca sa súd vysporiadal aj v iných konaniach týkajúcich sa maloletého U. W. vedených tunajším súdom, napr. uznesenie zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.8.2014 č.k.XCoP/XX/XXXX-XXX a pod. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).