Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-652-2011.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7Er/652/2011
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného MST PARTNERS, s.r.o. so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti povinnej: U. C., N. Z. XX, o vymoženie 17,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Petra Matejovie so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súd z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť trovy exekúcie vo výške 4,32 eur na účet súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 7Er/652/2011-164 zo dňa 15.10.2014 súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 44 ods. 3 Ex. por. a o trovách exekúcie rozhodol tak, že zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 4,32 eur. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník.
Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý svoje odvolanie odôvodnil tým, že predmetné uznesenie nie je správne a ani preskúmateľné, pričom tiež porušuje základné právo oprávneného na súdu a inú právnu ochranu, garantované čl.. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesením sa nerozhodlo o veci samej, je zrejmé, že odvolacie voči nemu nie je potrebné odôvodniť v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. Ak by sa však na uznesenie vzťahovalo ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p., uplatnili by sa odvolacie dôvody v zmysle § 205 od. 2 písm. a) O.s.p. za použitia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a § 205 ods. 3 písm. f) O.s.p. Nie sú splnené podmienky pre to, aby súd uznesením zastavil exekučné konanie. Zastavenie exekučného konania bez splnenia zákonných podmienok zakladá podľa oprávneného porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Ide o vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti oprávneného konať pred súdom. Uznesenie nezodpovedá zákonným požiadavkám odôvodnenosti súdnych rozhodnutí, nakoľko súd v uznesení iba konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 3 Ex. por. zastavil exekučné konanie voči povinnému. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013, ktorým súd v obdobnej veci rozhodol tak, že Najvyšší súd SR porušil v konaní vedenom pod sp.zn. 2Cdo/5/2012 základné práva a právo spoločnosti Radid life životná poisťovňa, a.s. zaručené v čl.. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ÚSR, čl. 36 Listiny základných práva a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z dôvodu existencie nálezu ústavného súdu v obdobnej veci vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4ECdo/290/2013 bude ústavným súdom zrušené a vec vrátená Najvyššieho súdu SR na ďalšie konanie a teda je vysoká pravdepodobnosť, že aj uznesenie odvolacieho súdu sp.zn. 4CoE/178/2012, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, nie je rozhodnutím konečným a preto nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
Podľa § 374 ods. 4 prvá veta O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Vzhľadom na skutočnosť, že proti uzneseniu č.k. 7Er/652/2011-164 zo dňa 15.10.2014, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, bolo v odvolacej lehote podané odvolanie, predmetné uznesenie bolo zo zákona zrušené v celom rozsahu a vo veci opätovne rozhodne sudca.
Po preskúmaní spisu súd zistil, že uznesením č.k. 7Er/652/2011-23 zo dňa 28.07.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/178/2012-89 zo dňa 28.06.2013 tunajší súd v zmysle Ex. por. v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného uznesením č.k. 4ECdo 290/2013-163 zo dňa 20.08.2014 odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2014.
Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
K nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, o ktoré oprávnený opiera svoje tvrdenia v odvolaní, že v predmetnom exekúcii podá na Ústavný súd sťažnosť, výsledkom čoho bude zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4ECdo 290/2013-163 zo dňa 20.08.2014 a následným postupom aj zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/178/2012-89 zo dňa 28.06.2013 a uznesenia tunajšieho súdu č.k. 7Er/652/2011-23 zo dňa 28.07.2011, súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 14/2014-35 zo dňa 22.01.2014, kde sa ústavný súd vyjadril, že zastáva názor o nevyslovení porušenia označených práv, resp. o odmietnutí sťažností oprávneného, a to aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS 455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy oprávneného boli prijaté na ďalšie konanie. Ústavný súd v danom uznesení poukazuje na skutočnosť, že senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel oprávnenému, rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov. Preto toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci nedošlo k zrušeniu uznesenia, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia, sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Ex. por., nakoľko uznesenie č.k. 7Er/652/2011-23 zo dňa 28.07.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/178/2012-89 zo dňa 28.06.2013, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 44 ods. 3 Ex. por. exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 47 ods. 3 druhá veta Ex. por. do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Písomným podaním zo dňa 09.09.2013, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 10.09.2013 súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 44,15eur, a to odmenu za spísanie vo výške 33,19 eur + DPH a poštovné vo výške 3,60 eur.
O náhrade trov exekučného konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. tak, že zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie z dôvodu, že oprávnený procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým navrhoval vymôcť plnenie právom nedovolené a z uvedeného dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie zastavené. Súd priznal súdnemu exekútorovi po preskúmaní spisu EX 1594/2011 s poukazom na § 47 ods. 3 druhá veta Ex. por. podľa § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. náhradu hotových výdavkov vo výške 3,60 eur (3x 1,20 eur) za poštovné a DPH vo výške 0,72 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uplatnenú podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eur, nakoľko v predmetnom exekučnom konaní poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora nebolo vydané a z tohto dôvodu nemá súdny exekútor nárok na odmenu podľa § 14 vyhlášky ako pri zastavení exekúcie, ale podľa § 47 ods. 3 druhá veta Ex. por. má nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 21a vyhlášky, ktorú si súdny exekútor v danom prípade neuplatnil a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, ktorá mu bola v uplatnenej výške priznaná.
Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi prináleží náhrada hotových výdavkov vo výške 4,32 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).