Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-265-2012.pdf
PDF · 150.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/265/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne: X. s.r.o. so sídlom v W., T. 3, IČO: 36 217 085, právne zastúpenej: JUDr. Milan Szöllössy, advokát so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanej: R. L., a.s. so sídlom v X., I. cesta X/A, IČO: 35 709 332, právne zastúpená: JUDr. Pavel Horovčák, advokát so sídlom v Košiciach, Hroncova 3, v konaní o zaplatenie 29.874,53 Eur (900.000,- Sk) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 6. júna 2012 č. k. 10C/92/2008-321
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Predmetom konania je nárok žalobkyne proti žalovanej na zaplatenie poistného plnenia vo výške 900.000,- Sk (29.874,53 Eur) spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania od 6.11.2007 až do zaplatenia.
Okresný súd Košice II ako súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Predchádzajúcim rozsudkom súd prvého stupňa žalobe vyhovel, avšak Krajský súd v Košiciach uznesením z 1. februára 2012, č. k. 3Co/124/2010-299 rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súd prvého stupňa, že právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako občiansko-právny, spotrebiteľský vzťah, a z tohto jeho záveru vzišlo viacero pochybení v rozhodnutí o nároku žalobcu čo do základu a výšky, ako aj jeho príslušenstva, pretože otázku úrokov z omeškania v danom prípade bolo potrebné posudzovať jednoznačne podľa ustanovení Obchodného zákonníka (v prípade úspechu žalobcu v jeho nároku čo do základu a výšky).
Z vykonaného dokazovania vzal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa je podnikateľským subjektom v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák., čo vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, kde je zapísaná v oddiele: Sro, vložka č.: 13 573/V (získaný z internetového portálu). Žalovaná vystavila 12. októbra 2004 Poistku č. 1101512075 ako potvrdenie uzavretia poistnej zmluvy na poistenie majetku medzi žalovanou ako poisťovateľkou a žalobkyňou ako poistníčkou. Poistná zmluva vstúpila do platnosti 6. októbra 2004 a jej platnosť skončila 6. októbra 2009. Návrhom na uzavretie poistnej zmluvy - poistenie „TOP 2000“, evidenčné číslo návrhu: 912011541, mal súd za preukázané, že 5. októbra 2004 došlo k prijatiu predloženého poistného návrhu štatutárnym zástupcom žalobkyne ako poistníčky a poistenej. Miestom poistenia boli administratívne priestory žalobkyne na Popradskej 66 v Košiciach, pričom obhliadku týchto priestorov vykonala 4. októbra 2004 Ing. X.. Predmetom poistenia boli výrobné a prevádzkové zariadenia - poistenie hnuteľných vecí na poistnú
sumu 416.000,- Sk pre prípad požiaru, vody, víchrice a odcudzenia s poistným za hnuteľné veci vo výške 2.828,- Sk. Ďalej predmetom poistenia bolo poistenie na 1. (prvé) riziko peňazí v hotovosti a iných cenností v trezore pre prípad požiaru a pre prípad odcudzenia, pričom poistné za poistenie na 1. riziko pre prípad požiaru bolo určené vo výške 1.300,- Sk a pre prípad odcudzenia vo výške 1.800,- Sk. Celkom poistné za nehnuteľné, hnuteľné veci a 1. riziko bolo vo výške 5.928,- Sk (1.300 + 1.800 + 2.828). Poistná zmluva bola dojednaná na dobu 5 rokov a z dohodnutého ročného poistného 5.928,- Sk bola poskytnutá zľava za dĺžku poistenia vo výške 10 %, t.j. celkové ročné poistné po zľave bolo určené sumou 4.801,- Sk. V návrhu na uzavretie zmluvy je v predtlači zmluvy označené krížikom, že sa poistná zmluva riadi nasledujúcimi VPP, ZD, ZvD a prílohami: VPP - M 03, Špecifikácia skupín predmetov poistenia, VPP
- P 03, VPP - VP 03, VPP - V 03, VPP - O 03, ZD - P 03, ZD - VP 03, ZD - V 03 a ZD - O 03. V návrhu je uvedené, že Všeobecné poistné podmienky, zmluvné dojednania a prílohy k poistnej zmluve sú súčasťou poistnej zmluvy. Žalobkyňa ako poistníčka a poistená vyhlásila, že bola oboznámená s obsahom VPP, ZD a ZvD. Ako osoba oprávnená uzavrieť poistnú zmluvu je uvedená spoločnosť H. s.r.o.. Pri dojednávaní poistnej zmluvy žalobkyňa predložila žalovanej Vyhlásenie o zhode pre skriňový trezor U. 03 E, vydané 21. decembra 2001 obchodnou spoločnosťou U. U. s.r.o. so sídlom v Prešove, ktorá je priamym výrobcom trezorov, pričom toto obsahuje prehlásenie zhody vlastností bezpečnostnej triedy I. s týmito právnymi predpismi, technickými normami a technickými dokumentmi: STN EN 1143-1. Z tohto Vyhlásenia o zhode je zrejmé, že v prípade trezoru typu SBM 03 E sa jedná o trezor bezpečnostnej triedy I.
Uznesením z 3. mája 2007 Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor všeobecnej kriminality v Košiciach II, ČVS: ORP-450/1-OVK-K2-2007, bolo začaté trestné stíhanie pre zločin krádeže, pretože dňa 3.5.2007 v presne nezistenom čase v budove na L. XX v W. na X. poschodí neznámy páchateľ vykonal krádež vlámaním do kancelárie firmy X., s.r.o. tým spôsobom, že presne nezisteným spôsobom otvoril plastové dvere na chodbe na 3. poschodí, násilne otvoril dvere do kancelárie, kde presne nezisteným spôsobom otvoril trezor nachádzajúci sa v kancelárii, z ktorého odcudzil šeky spolu s finančnou hotovosťou, čím spoločnosti X. odcudzením vecí spôsobil celkovú škodu vo výške cca 1.500.000,- Sk.
Z obsahu predloženého likvidačného spisu žalovanej o likvidácii poistnej udalosti z 3. mája 2007 súd zistil, že 4. mája 2007 žalobkyňa oznámila žalovanej vznik škody dňa 3. mája 2007 v čase od 16,30 do 20,00 hod., a to vlámaním do priestorov žalobkyne a následnou krádežou cenín. V prílohe žalobkyňa oznámila, že odcudzená bola hotovosť vo výške 636.821,- Sk, 1.280,- CZK, 200,- USD a 18.355,- Eur, hotovosť vo výške 23.676,50 Sk prevzatá do úschovy od spoločnosti X., a.s. W., bankové šeky ČSOB, a.s. Košice k bežnému účtu a bankové šeky vydané ČSOB, a.s. Košice k bežnému účtu, ktoré boli prevzaté do úschovy do spoločnosti X. SC a.s., a taktiež čipová karta s L. a PUK na realizáciu transakcií prostredníctvom služby ČSOB biznis banking 24 (podľa zápisnice z vykonania mimoriadnej inventarizácie pokladničnej hotovosti dňa 4.5.2007). Obhliadka miesta vzniku škody na L. XX v W. sa uskutočnila 10. mája 2007. Žalovaná listom z 5. novembra 2007 oznámila žalobkyni, že poistné plnenie vo výške 133.082,- Sk bude žalobkyni poskytnuté bankovým prevodom na jej účet. Vo výpočte poistného plnenia je uvedená škoda spôsobená krádežou finančnej hotovosti podľa pokladničnej knihy vo výške 636.821,- Sk, pričom poistné plnenie celkom bolo vypočítané vo výške 133.082,- Sk, pozostávajúce zo sumy 100.000,- Sk ako limitu poistného plnenia podľa tabuľky č. 2 ZD - O 03 (trezor bezpečnostnej triedy I), zo sumy 25.882,- Sk za dodávku a montáž bezpečnostných dverí a zárubne a zo sumy 8.200,- Sk za dodávku a montáž trezorového zámku a po odpočítaní spoluúčasti žalobkyne vo výške 1.000,- Sk. Listom zo 14. júla 2007 žalovaná oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že na základe jej výzvy na doplatenie poistného plnenia bola správnosť likvidácie predmetnej udalosti opakovane posúdená a žalovaná aj po opakovanom dôkladnom prehodnotení veci zotrvala na svojom pôvodnom písomnom stanovisku z 5. novembra 2007.
Štatutárny zástupca žalobkyne N.. Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v záležitostiach poistenia spolupracovali s poistnou maklérkou H. X., ktorá odporučila žalobkyni poistiť aj obsah trezoru - hotovosť. Žalobkyňa predložila pani X. certifikát a záručný list trezoru. Uskutočnila sa obhliadka priestorov a následne poistná maklérka predložila štatutárnemu zástupcovi na podpis návrh poistnej zmluvy, ktorý uviedol, že návrh zmluvy v dobrej viere podpísal s tým, že je tým chránená spoločnosť proti vlámaniu a ďalším škodám. Trval na tom, že pokiaľ sa jedná o limit poistnej sumy 1.000.000,- Sk, nežiadala tento limit žalobkyňa, ale takýto limit poistného plnenia na základe predložených dokladov od trezoru ponúkla poistná maklérka X.. V návrhu poistnej zmluvy označené VPP, ZD a ZvD boli žalobkyni doručené až
následne po podpise návrhu poistnej zmluvy. Nakoľko po krádeži v ich priestoroch žalovaná poskytla poistné plnenie, ktoré nezodpovedalo predstavám štatutárneho zástupcu žalobkyne, kontaktoval poistnú maklérku X. a uviedol, že poskytnutá výška poistného plnenia prekvapila aj poistnú maklérku, pretože hotovosť v trezore bola poistená do výšky 1.000.000,- Sk a pomohla mu s napísaním žiadosti žalovanej, ktorou žiadala žalobkyňa o prehodnotenie stanoviska v súvislosti s poskytnutým poistným plnením. U. N.. H. X., ktorá mala povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra od 26. februára 2005 do 22. februára 2007, potvrdila, že k poistnej sume vo výške 1.000.000,- Sk dospeli spoločnou úvahou so štatutárnym zástupcom žalobkyne na základe zistenia akú maximálnu hodnotu hotovosti máva obvykle uloženú v trezore. Uviedla, že s požiadavkou o predloženie návrhu poistnej zmluvy na poistenie hotovosti 1.000.000,- Sk oslovila 4 poisťovne. Najvýhodnejšiu ponuku, podľa svedkyne, predložila žalovaná poisťovňa. Uviedla, že na základe výberu tejto ponuky zaslala žalovanej 24. augusta 2004 telefaxom všetky doklady o type trezora, ktorý žalobkyňa vlastnila - vyhlásenie o zhode, certifikát, prílohu k certifikátu a základné technické parametre k trezoru, za účelom vyhodnotenia či daný trezor vyhovuje pre poistenie poistnej sumy, ktorú žalobkyňa chcela poistiť. Svedkyňa uviedla, že zo strany žalovanej nebola vznesená žiadna námietka voči typu trezoru. Žalovaná jej predložila prostredníctvom zamestnanca Ing. Y. návrh poistnej zmluvy, ktorý svedkyňa predložila štatutárnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý návrh zmluvy podpísal. U. podpísaný návrh zmluvy zo strany poistníka, t.j. žalobkyne osobne odniesla Ing. Y. - zamestnancovi žalovanej, ku ktorému pripojila aj doklady o type trezoru. Poukázala na to, že vo všeobecnosti je ďalší postup pri uzatváraní poistných zmlúv taký, že na tzv. oddelení taxácie, ktoré oddelenie majú vytvorené všetky poisťovne, sa uskutoční kontrola, či predložený návrh poistnej zmluvy je správny, a to najmä v zmysle, či je dobre vyrátané poistné, a zároveň, či je správne zabezpečená poistná hodnota, ktorá má byť poistená. Zo strany žalovanej bol návrh poistnej zmluvy akceptovaný, keď o tom doručila žalobkyni poistku. Pokiaľ ide o poistnú udalosť z 3. mája 2007, ona samotná bola prekvapená, keď zo strany žalovanej poisťovne bolo poskytnuté poistné plnenie len vo výške 100.000,- Sk za hotovosť uloženú v trezore. Svedkyňa ňu, štatutárneho zástupcu žalobkyne oboznamovala o charaktere poistenia na prvé riziko, a to aj v tej súvislosti, že pri uzavretí takéhoto poistenia je poistné nižšie než pri bežnom poistení. Ďalej svedkyňa tvrdila, že už pri podpisovaní návrhu poistnej zmluvy boli zo strany žalovanej predložené všeobecné poistné podmienky, pokiaľ sa však jednalo o zmluvné dojednania tvrdila, že boli doručené až na základe ich vyžiadania potom, čo nastala poistná udalosť. Tvrdila a na svoju obranu uviedla, že ak by boli zmluvné dojednania predložené spolu s návrhom poistnej zmluvy, svedkyňa ako sprostredkovateľka poistenia by ihneď zistila, že poistná zmluva nie je dobre uzatvorená. Právny zástupca žalobkyne spochybňoval výpoveď svedkyne, pokiaľ tvrdila, že pri uzatváraní poistnej zmluvy so žalobkyňou svedkyňa nemala k dispozícií zmluvné dojednania. Je však potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa podpísaním návrhu poistnej zmluvy potvrdila aj prevzatie označených VPP, ZD, ZvD a príloh.
Svedok Ing. G. Y., odborný inšpektor poistenia majetku u žalovanej, uviedol, že na základe požiadavky Ing. X. vypracoval návrh poistnej zmluvy, ktorý ona ako sprostredkovateľka poistenia vybrala. Taktiež vypovedal, že v roku 2004 sa všetky finančné hotovosti v poisťovni žalovanej poisťovali na prvé riziko, čo znamenalo, že si klient zvolil poistnú sumu a zvolená poistná suma predstavovala maximálny limit plnenia za všetky poistné udalosti v jednom poistnom roku. Svedok uviedol, že ku všetkým návrhom poistných zmlúv sa pripájajú všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania, ktorými sa poistná zmluva riadi a preto žalobkyňa sa mohla a mala dozvedieť práve zo všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní o požiadavkách na stupeň zabezpečenia poistenia finančnej hotovosti 1.000.000,- Sk. Svedkyňa Ing. Zita P., ekonómka žalobkyne od roku 2003, vypovedala, že sprostredkovateľka poistenia Ing. X. nechala žalobkyni po podpise štatutárnym zástupcom žalobkyne jednu kópiu návrhu poistnej zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami VPP M03, Špecifikácia ako príloha VPP- M 03, VPP-P 03, VPP-VP 03, VPP-V 03, VPP-O 03 a zmluvné dojednania ZD-P 03 a ZD-VP 03. Svedkyňa tvrdila, že ako zodpovedná osoba za uloženie návrhu poistnej zmluvy označené všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania založila do šanónu spolu s návrhom poistnej zmluvy a v tom čase im nevenovala vôbec žiadnu pozornosť. Až následne po vzniku poistnej udalosti žalobkyňa zistila, že nemá k dispozícií zmluvné dojednania ZD-V 03 a ZD-O 03, ktoré boli označené v návrhu poistnej zmluvy taktiež ako súčasť zmluvy. Svedkyňa tvrdila, že tieto zmluvné dojednania (ZD-V 03 a ZD-O 03) boli žalobkyni doručené až po vzniku poistnej udalosti osobne sprostredkovateľkou poistenia N.. X..
Súd poukázal na článok 5 ods. 1 „Poistná suma, poistná hodnota“ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP-M 03), v zmysle ktorého poistná suma predstavuje poistnú hodnotu všetkých poistených vecí v okamžiku vzniku poistenia. Poistnú sumu určuje poistník na vlastnú zodpovednosť, poistná suma sa uvádza v poistnej zmluve.
Podľa článku 5 ods. 2 VPP-M 03, poistná suma je horná hranica poistného plnenia poisťovateľa. Podľa článku 5 ods. 5 VPP-M 03, keď nemôže byť poistná hodnota stanovená podľa ods. 1, môže byť dojednané poistenie na prvé riziko. Takto určená poistná suma predstavuje hornú hranicu poistného plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí vzniknutých v poistnom roku. Položky poistené na prvé riziko musia byť v poistnej zmluve jednoznačne vymenované. Podľa článku 15 ods. 1 veta prvá, druhá a tretia VPP-M 03 „Povinnosti poistníka a poisteného pri uzavieraní poistnej zmluvy a v priebehu platnosti poistnej zmluvy“, poistník a poistený sú pri uzavieraní poistnej zmluvy povinní oznámiť poisťovateľovi všetky im známe okolnosti, ktoré sú podstatné pre prevzatie rizika (§ 793 Občianskeho zákonníka). Za podstatné sa považujú tie rizikové okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie poisťovateľa o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy. Okolnosť, na ktorú sa poisťovateľ vyslovene písomne pýtal, sa považuje vždy za podstatnú. Podľa článku 3 ods. 2 písm. b) „Predmet poistenia“ Všeobecných poistných podmienok pre prípad odcudzenia veci - špecifická časť (VPP-O 03), na základe zvláštneho dojednania môžu byť poistené i nasledujúce veci: peniaze v hotovosti, cenné papiere a listiny, vkladné knižky, drahé kovy a predmety z nich vyrobené, klenoty, pokiaľ sú uschovávané v schránkach stanoveného stupňa zabezpečenia. Podľa článku 5 ods. 2 VPP-O 03 „Miestna platnosť poistenia“, ak neplatia iné zvláštne dojednania sú veci uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) poistené iba v riadne uzatvorených a uzamknutých schránkach, ktoré poskytujú zvýšenú ochranu proti násilnému vniknutiu do schránok, odcudzeniu schránok a spĺňajú požiadavky stanovené poistnou zmluvou. Podľa článku 6 ods. 3 VPP-O 03 „Poistné plnenie“ v prípade cenností a pod. budú nahradené náklady na znovuobstaranie, najviac však suma zodpovedajúca ich poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti, v prípade peňazí bude vyplatená najviac suma zodpovedajúca poistnej hodnote, bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti. Podľa čl. O-6 ods. 1 „Peniaze v hotovosti a iné cennosti“ Zmluvných dojednaní pre prípad odcudzenia (ZD-O 03), ak bolo v poistnej zmluve dojednané poistenie peňazí v hotovostí, cenín, cenných papierov a listín alebo iných obdobných dokumentov poskytne poisťovateľ plnenie do výšky individuálne dojednanej poistnej sumy, max. však sumu, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase, keď nastala poistná udalosť (viď Bezpečnostné opatrenia, čl. O-20A). Podľa čl. O-20-A „Odcudzenie hnuteľných vecí vrátane cenností krádežou vlámaním“ ZD-O 03, ak dôjde k odcudzeniu poistených hnuteľných vecí vrátane cenností uložených v uzamknutej budove alebo miestnosti (ďalej len uzamknutý priestor) krádežou vlámaním, poskytne poisťovateľ plnenie do výšky poistnej sumy dojednanej pre odcudzené veci, maximálne však sumu, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia vecí v čase, keď nastala poistná udalosť (viď tab. č. 1). Cennosti musia byť naviac zabezpečené spôsobom podľa tab. č. 2. Cennosťami sa rozumejú okrem iného aj peniaze v hotovosti. Podľa Tabuľky číslo 2 - Limity poistného plnenia pre uvedené spôsoby zabezpečenia cenností, pre poistnú sumu, resp. limit plnenia vo výške 100.000,- Sk požaduje sa spôsob zabezpečenia trezorom bezpečnostnej triedy 1, pre poistnú sumu, resp. limit plnenia vo výške 1.000.000,- Sk bol požadovaný spôsob zabezpečenia trezorom bezpečnostnej triedy 4.
Po takto vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, 2 písm. a), § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ďalej na ust. § 788 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pričom zdôraznil, že súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3). V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4). Ďalej súd poukázal na ust. § 797 ods. 1, 2 a 3, § 806 OZ a uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná ako poistiteľ a žalobkyňa ako poistník a poistený uzavreli 5. októbra 2004 poistnú zmluvu, predmetom poistenia ktorej bola aj hotovosť uložená v trezore. Nebolo sporné, že peniaze v hotovosti uložené v trezore boli poistené na 1. riziko na poistnú sumu 1.000.000,- Sk. Nebolo sporné, že dňa 3. mája 2007 nastala poistná udalosť - krádež vlámaním a odcudzenie finančnej hotovosti a cenín z trezoru žalobkyne. Nebolo sporné, že žalobkyňa poistnú udalosť riadne žalovanej oznámila a predložila všetky potrebné dokumenty pre zistenie výšky spôsobenej škody a stanovenie výšky poistného plnenia. Žalovaná nespochybnila na základe predložených dokumentov výšku škody spôsobenej žalobkyni odcudzením finančnej hotovosti z trezoru vo výške celkom 1.267.890,- Sk. Nebolo medzi účastníkmi sporné ani to, že žalovaná žalobkyni na základe poistnej udalosti z 3. mája 2007 poskytla poistné plnenie 5. novembra 2007 vo výške 133.082,- Sk, z ktorého bola suma 100.000,- Sk poskytnutá za odcudzenú finančnú hotovosť. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná poistné plnenie bezdôvodne krátila. Argumentovala,
že v poistnej zmluve si účastníci dohodli poistnú sumu 1.000.000,- Sk pre poistenie na 1. riziko peňazí v hotovosti a iných cenností v trezore, pričom pred uzavretím zmluvy predložila žalovanej všetky doklady vzťahujúce sa na trezor a umožnila jej oboznámiť sa so spôsobom zabezpečenia predmetu poistenia - peňazí v hotovosti na poistnú sumu 1.000.000,- Sk a žalovaná v tom čase nemala voči spôsobu zabezpečenia (typu trezoru) žiadne výhrady, že by sa jednalo o nepostačujúce zabezpečenie na dohodnutú poistnú sumu. Žalovaná naopak tvrdila, že poskytnutím poistného plnenia 100.000,- Sk riadne splnila svoju povinnosť voči žalobkyni z uzavretej poistnej zmluvy o poistení na 1. riziko finančnej hotovosti v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk s odôvodnením, že poskytnutie poistného plnenia z poistnej udalosti bolo limitované spôsobom zabezpečenia hotovosti v trezore v čase vzniku poistnej udalosti. Uviedla, že poskytla poistné plnenie v súlade so ZD-O 03 podľa spôsobu zabezpečenia finančnej hotovosti, ktorá finančná hotovosť bola uložená v trezore typu SBM 03 E, ktorý bol trezorom bezpečnostnej triedy 1, a preto podľa čl. O-20 A a Tabuľky č. 2 ZD-O 03, limit poistného plnenia bol určený sumou 100.000,- Sk. Poukázala na to, že poistenie hotovosti v trezore bolo dojednané na 1. riziko a dôvodila, že poistná suma 1.000.000,- Sk platila len ako horná hranica poistného plnenia pre všetky poistné udalosti v poistnom období. Bolo preukázané, že v poistnej zmluve si účastníci dohodli poistenie na 1. riziko finančnej hotovosti a iných cenností v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk. Poistná suma v poistení na 1. riziko predstavovala hornú hranicu plnenia za jednu a všetky poistné udalosti vzniknuté v poistnom období. Súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi boli všeobecné poistné podmienky, o.i. aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP-M 03), Špecifikácia skupín predmetov poistenia (príloha k Všeobecným poistným podmienkam pre poistenie majetku - všeobecná časť), Všeobecné poistné podmienky pre prípad odcudzenia vecí - špecifická časť (VPP - O 03) a zmluvné dojednania, o.i. aj Zmluvné dojednania pre prípad odcudzenia (ZD - O 03). Obsahom zmluvného vzťahu účastníčok sa tak stali dojednania, o.i. aj o tom, že na základe zvláštneho dojednania môžu byť poistené peniaze v hotovosti, pokiaľ sú uschovávané v schránkach stanoveného stupňa zabezpečenia [čl. 3 ods. 2. písm. b) VPP - O 03], že ak neplatia iné zvláštne dojednania, sú veci uvedené v čl. 3 ods. 2 písm. b) poistené iba v riadne uzatvorených a uzamknutých schránkach, ktoré poskytujú zvýšenú ochranu proti násilnému vniknutiu do schránok a spĺňajú požiadavky stanovené poistnou zmluvou (čl. 5 ods. 2. VPP - O 03), že v prípade peňazí bude vyplatená najviac suma zodpovedajúca poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti (čl. 6 ods. 3. VPP - O 03). T.j. v zmysle čl. 5 ods. 2. VPP - O 03, peniaze v hotovosti boli poistené iba pre prípad ich uschovania v uzatvorených a uzamknutých schránkach, poskytujúcich zvýšenú ochranu a spĺňajúcich požiadavky stanovené poistnou zmluvou. Súčasne toto ustanovenie umožňovalo, aby sa účastníci poistnej zmluvy od neho odchýlili („ak neplatia iné zvláštne dojednania“). V poistnej zmluve si účastníci dohodli poistenie na 1. riziko peňazí v hotovosti a iných cenností v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk, čo znamenalo hornú hranicu plnenia 1 mil. Sk za jednu a všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom poistnom období.
Podľa zmluvných dojednaní, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy (čl. 6 ods. 3 ZD-O 03) v prípade poistenia peňazí mala byť pri vzniku poistnej udalosti vyplatená najviac suma zodpovedajúca poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti (k poistnej udalosti 3. mája 2007 došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti a cenín z trezoru žalobkyne vo výške celkom 1.267.890,- Sk). Poistná hodnota podľa poistnej zmluvy bola dohodnutá účastníčkami vo výške 1.000.000,- Sk s tým, že v zmysle čl. 5 ods. 2 VPP-O 03 bola závislá od stupňa zabezpečenia peňazí uložených v trezore v čase vzniku poistnej udalosti. Z dohodnutého poistenia na 1. riziko peňazí uložených v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk poskytla žalovaná žalobkyni poistné plnenie vo výške 100.000,- Sk s odvolaním sa na ustanovenia Zmluvných dojednaní pre prípad odcudzenia (ZD - O 03), a to konkrétne ustanovenie O-6, podľa ktorého pri dojednaní poistenia peňazí v hotovosti poskytne poisťovateľ plnenie do výšky individuálne dojednanej poistnej sumy (v danom prípade 1 mil. Sk na prvé poistné riziko), maximálne však sumu, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase, keď nastala poistná udalosť, pričom odkazovalo toto ustanovenie na čl. O - 20A Bezpečnostné opatrenia. Čl. O 20A ZD - O 03 obmedzoval výšku poistného plnenia poisťovateľa do výšky poistnej sumy dojednanej pre odcudzenie veci, maximálne však sumou, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia vecí v čase, keď nastala poistná udalosť, pričom cennosti museli byť naviac zabezpečené spôsobom podľa tabuľky č. 2. Podľa tabuľky č. 2 trezor žalobkyne, v ktorom boli peniaze a cennosti uložené v čase, keď nastala poistná udalosť, spĺňal ako trezor bezpečnostnej triedy 1 zabezpečenie pre poistnú sumu 100.000,- Sk. V prípade ust. § 806 OZ nejedná sa o kogentné ustanovenie, pretože umožňuje, aby si účastníci v poistných podmienkach upravili spôsob určenia poistného plnenia pre prípad vzniku poistnej udalosti. V danom prípade si účastníci výšku poistného plnenia dohodli v čl. 6 ods. 3. VPP - O 03 a v ustanovení čl.
O - 6 a O - 20A zmluvných dojednaní ZD - O 03. Žalobkyňa poskytla poistné plnenie v súlade s poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami.
Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala svoj nárok tým, že ona splnila všetky svoje povinnosti podľa ust. § 793 ods. 1 OZ, aj podľa čl. 15 ods. 1. VPP - M 03, pri uzatváraní poistnej zmluvy a dojednávaní poistenia, keďže poskytla žalovanej s dostatočným časovým predstihom doklady od trezoru, z ktorých žalovaná mohla zistiť, že trezor spĺňa požiadavky na zabezpečenie peňazí v hotovosti, resp. cenín len do sumy 100.000,- Sk a umožnila žalovanej aj obhliadku miesta uloženia poistených peňazí v hotovosti a tvrdila, že žalovaná bezdôvodne znížila v rozpore s ust. § 798 OZ poistné plnenie, bolo preukázané, a vyplynulo to aj zo všetkých vyjadrení žalovanej, že poistné plnenie neznížila v zmysle ust. § 798 OZ, ale poskytla poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami vo výške sumy zodpovedajúcej spôsobu zabezpečenia poistených peňazí v trezore v čase vzniku poistnej udalosti, ktoré peniaze boli uložené v trezore triedy A spĺňajúcom zabezpečenie maximálne sumy 100.000,- Sk. Žalovaná ani poskytnutie poistného plnenia žalobkyni vo výške 100.000,- Sk neodôvodňovala tým, že by si žalobkyňa nebola splnila povinnosť podľa ust. § 793 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že zmluvné dojednanie čl. O-6 ZD-O 03 je neplatné, pretože je odchýlkou od kogentného ust. § 793 OZ, nakoľko ich predmet úpravy je vecne rôzny. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, ktorá s poukazovaním na ust. § 43 OZ a na povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (jedná sa o tzv. hmotnoprávnu prevenčnú povinnosť) tvrdila, že bolo povinnosťou žalovanej na základe predložených dokladov od trezoru upozorniť žalobkyňu na to, že trezor nespĺňa bezpečnostné požiadavky na zabezpečenie peňazí v hotovosti vo výške poistnej sumy 1 mil. Sk; to, že žalovaná žalobkyňu neupozornila, nemá za následok neplatnosť zmluvy a ani nezakladá nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní na doplatenie poistného plnenia. Pretože žalobkyňa svoj nárok dostatočným spôsobom nepreukázala, súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v čase vyhlasovania rozsudku všetky trovy neboli známe.
Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z účelu poistenia, ktorý mu bol pre daný predmet konania žalovanou doporučený a konal v dobrej viere s profesionálom znalým všetkých súvislostí spojených s poistením, ktorý mu zabezpečil právnu istotu v ponúknutom poistnom produkte. Žalovaná bola iniciátorom poistenia čo do obsahu, rozsahu i určenia poistnej sumy pre poistné riziko odcudzenia peňazí v hotovosti a iných cenností v trezore. Účel poistenia, vzhľadom na následné konanie žalovanej v súvislosti s poistnou udalosťou, nebol splnený. Žalovaná vykonávaním kontroly potrebnej pre uzavretie predmetnej poistnej zmluvy deklarovala, že riziko prijíma.
Odvolateľka poukázala na to, že na poistenie, aj v prípade podnikateľských subjektov, sa vzťahujú ustanovenia 15. hlavy Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ktoré majú pred všeobecnou úpravou prednosť. Poistná zmluva musí mať obsahové náležitosti uvedené v ustanovení § 788 ods. 2 OZ z dôvodu zabezpečenia zvýšenia právnej istoty poisteného, teda toho účastníka právneho vzťahu, ktorý v praxi nemá možnosť zásadným spôsobom ovplyvniť znenie zmluvných dojednaní a poistných podmienok. Pre poistnú zmluvu platí aj všeobecná povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 43 Občianskeho zákonníka, teda, že účastníci sú povinní dbať, aby pri úprave zmluvných vzťahov sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Žalobkyňa, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 43 OZ, ako účastník poistno-právneho vzťahu, ktorý nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť zmluvné dojednanie a poistné podmienky, sa pred uzavretím poistenia navrhnutého žalovanou, snažila preukázaním všetkých relevantných skutočností predísť akýmkoľvek budúcim nejasnostiam v poistno-právnom vzťahu. Žalovaná však v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.
Ďalej žalobkyňa poukazuje na ustanovenie § 788 ods.4 OZ a článok 5 ods. 3 Všeobecných poistných podmienok - M 03 s tým, že zmena poistnej sumy so spätnou platnosťou nie je možná. V danom prípade poistenie na 1. riziko pre peniaze v hotovosti a iné cennosti v trezore, pre prípad odcudzenia, bolo dojednané na poistnú sumu 1.000.000,- Sk, pričom písomným návrhom nedošlo k žiadnej zmene poistnej sumy, ktorá je uvedená v poistnej zmluve. Podľa čl. 6 ods. 3 VPP-O 03, od ktorého nie je možné sa odchýliť, vyplýva, že v prípade cenností a pod. budú nahradené náklady na znovuobstaranie,
najviac však suma zodpovedajúca ich poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti, v prípade peňazí bude vyplatená najviac suma zodpovedajúca poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti. Preto žalobkyňa má právo na poistné plnenie v zmysle žalobného návrhu.
Podľa názoru žalobkyne na posúdenie otázky, aby poisťovateľ (žalovaná) mohol dobre uvážiť, či poistnú zmluvu uzavrie, za akých podmienok, a či v konkrétnom prípade možno vôbec poistenie uzavrieť, ako i na určenie výšky poistného, je podstatný obsah kogentného ustanovenia § 793 OZ (kto uzaviera poistnú zmluvu je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. Ide o mimoriadne závažnú povinnosť, ktorá musí predchádzať poisteniu), ako i ust. čl. 15 ods. 1 VPP- M 03, z ktorého vyplýva, že poistník a poistený sú pri uzavieraní poistnej zmluvy povinní oznámiť poisťovateľovi všetky známe okolnosti, ktoré sú potrebné pre prevzatie rizika (§ 793 OZ). Za podstatné sa považujú tie rizikové okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie poisťovateľa o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy. Z tohto článku zmluvy vyplýva aj to, že poistník alebo poistený je povinný umožniť poisťovateľovi vstup do priestorov, kde sa nachádzajú poistené veci za účelom posúdenia rizika a preskúmania činnosti zariadenia k ochrane poisteného majetku. Žalobkyňa v značnom časovom predstihu 24. augusta 2004, teda šesť týždňov pred vypracovaním návrhu na uzavretie poistnej zmluvy „TOP 2000“ žalovanou, predložila jej všetky doklady týkajúce sa typu trezora z dôvodu preverenia, či a pre akú výšku finančných prostriedkov trezor žalobkyne vyhovuje pre možné dojednanie poistenia finančnej hotovosti. Žalovaná následne po doručení spomínaných dokladov o type trezoru sama žalobkyni navrhla, že je možné uzavrieť poistenie pre prípad odcudzenia finančnej hotovosti uloženej v trezore, a to na poistnú sumu 1.000.000,- Sk a z navrhnutej poistnej sumy určila výšku poistného, ktorú oznámila žalobkyni. (Výšku poistného určenú z poistnej sumy 1.000.000,- Sk žalobkyňa platila až do vzniku poistnej udalosti). Okrem uvedenej skutočnosti, pred uzavretím poistenia v mieste poistenia u žalobkyne žalovaná vykonala opakovane ohliadku miesta poistenia, ako i ohliadku trezora. Na odporučenie žalovanej po vykonaní ohliadky, žalobkyňa zvýšila stupeň zabezpečenia miesta poistenia. Žalobkyňa nič neurýchľovala, nevytvárala časovú tieseň žalovanej aj z toho dôvodu, že nebola iniciátorom pre predmetné poistenie a súčasne si bola vedomá toho, že o vzniku poistenia môže rozhodnúť jedine žalovaná. Až po týchto úkonoch žalovaná vypracovala návrh na uzavretie poistnej zmluvy „TOP 2000“, ku ktorému boli opätovne pripojené všetky doklady od typu trezora. Po vnútornej kontrole žalovanou (taxácii) nebol daný ani návrh na zmenu poistenia v zmysle čl. 5 ods. 3 (prvá veta) VPP -M 03. Žalovaná nepostupovala ani v zmysle ustanovenia § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 15 ods. 3 VPP- M 03, ale došlo k uzavretiu poistenia. Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že k rozhodnutiu o uzavretí poistenia došlo po dobrom uvážení žalovanou, po predchádzajúcom vykonaní ohliadky miesta poistenia, po oboznámení sa s tým, o aký druh trezora ide, po preverení všetkých okolností potrebných k tomu, aby sa žalovaná rozhodla poistnú zmluvu uzavrieť. K uzavretiu poistenia teda došlo po plnom uvedomení si, že poistná zmluva je vlastne rizikovou zmluvou. K uzavretiu poistnej zmluvy došlo za plného vedomia poisťovateľa, že v zmysle ust. § 795 ods. 1 OZ mu vzniká povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Žalobkyňa splnila všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 793 OZ, ako i z ustanovenia článku 15 ods. VPP -M 03. Žalovaná sa následne rozhodla, že prevezme riziko poistenia. Boli jej známe všetky okolnosti a to, že odmietnutie poistného plnenia, respektíve len čiastočné plnenie, je v príkrom rozpore s obsahom kogentného ustanovenia § 793 OZ a čl. 15 ods. 1 VPP-M 03. Konanie žalovanej, tým že vyžaduje splnenie povinností až pri vzniku poistnej udalosti, hoci poistné prijímala od žalobkyne z poistnej sumy 1.000.000,- Sk od počiatku poistenia, nemožno inak kvalifikovať iba ako odchýlením sa od obsahu podstatného ustanovenia § 793 OZ, ako i čl. 15 ods. 1 VPP- M 03.
Podľa názoru žalobkyne, správanie sa žalovanej v čase vzniku poistno-právneho vzťahu na základe poistnej zmluvy a jej následné konanie po vzniku poistnej udalosti, kedy vznikla povinnosť vyplatiť poistné plnenie, je aj v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka, ktorého vyplýva, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V obchodných vzťahoch sa pravidlo férového konania pri výkone práva, ako aj pravidlo súladu úkonov podnikateľov s dobrými mravmi (§ 3 OZ) musí vykladať v úzkej súvzťažnosti k požiadavke profesionality a odbornej starostlivosti. Správanie sa žalovanej v čase predloženia návrhu na poistenie, ale aj v čase, kedy nastala poistná udalosť, nekorešponduje s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka.
Ďalej odvolateľka argumentuje tým, že zákonodarca označuje ustanovenie § 793 OZ za kogentné ustanovenie, od ktorého nie je možné sa odchýliť. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva skutočnosť, že závažné povinnosti je povinný poistený splniť už pred uzavretím poistnej zmluvy, a nie až pri vzniku
poistnej udalosti, ako to žalovaná vyžaduje v zmluvných podmienkach. Nutnosť splniť povinnosti pred vznikom poistenia je umocnená aj článkom 15 ods. 1 VPP- M, z ktorého vyplýva, že poistník alebo poistený (teda žalobkyňa) je povinná pri uzavieraní poistnej zmluvy predložiť požadovanú dokumentáciu a umožniť vstup do priestorov, kde sa nachádzajú poistené veci, za účelom posúdenia rizika a preskúmania zariadenia slúžiaceho k ochrane poisteného majetku. Potom čl. 0-6 zmluvných dojednaní pre prípad odcudzenia (ZD-O 03), o ktorý súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie, podmieňuje výplatu výšky poistného plnenia nie o dojednanie v poistnej zmluve, ale o splnenie spôsobu zabezpečenia, nie však pri vzniku poistenia (§ 793 OZ, čl. 15 ods. 1 VPP-M 03), ale až v čase, až keď nastala poistná udalosť, je odchýlením sa jednak od kogentného ustanovenia § 793 OZ, ako i článku 15 ods. 1 VPP- M 03, čo nie je dovolené a má za následok uplatnenie ustanovenia § 39 a § 41 OZ. Takáto úprava žalovanej, zakotvená v zmluvných podmienkach (0-6) je v príkrom rozpore, okrem ustanovení § 793 OZ, čl. 15 ods. 1 VPP-M 03, aj s definíciou poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 OZ), aj so zásadou generálnej prevencie (§ 415 OZ), ako i so skutočnosťou, že poistený platí poistné z dohodnutej poistnej sumy (1.000.000,- Sk) a poistná suma v konečnom dôsledku, pri vzniku poistnej udalosti, nie je poistenému vyplatená. Postup žalovanej v zmysle O-6 nie je v súlade s poistnou zmluvou, je odchýlením sa od ustanovenia § 793 OZ, ako i od čl. 15 ods. 1 VPP- M 03, hoci odchýlenie sa nie je dovolené.
Žalobkyňa na oporu svojich tvrdení poukázala aj na rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 11. októbra 2007, č. k. 23C/64/2006, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2008, sp. zn. 5 Co 24/2008, kde predmetom konania bola rovnaká skutočnosť ako v tomto konaní a súd uznal právo žalobcu na poistné plnenie v celom rozsahu.
K odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie žalovaná, v ktorom uviedla, že prvostupňový súd riadne a komplexne vykonal potrebné posúdenie a vyhodnotenie všetkých predložených dôkazov, vrátane všetkých ústnych aj písomných vyjadrení účastníkov konania. Podľa názoru žalovanej prvostupňový súd náležíte zistil skutkový aj procesný stav veci, na ktorý následne správne aplikoval príslušné ustanovenia hmotného a procesného práva.
Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdí, že žalovaná konala v rozpore s ustanovením § 793 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka, s takýmto názorom nesúhlasí. Poukazuje na ustanovenie § 806 Občianskeho zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorého ,,Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.“ Uvedené zákonné ustanovenie priamo umožňuje, aby si zmluvné strany v poistných podmienkach dohodli a upravili spôsob určenia poistného plnenia, pre prípad vzniku poistnej udalosti. Preto aj v tomto konkrétnom prípade platí, že zmluvné strany si výšku poistného plnenia dohodli v ustanovení článku 6 odsek 3 VPP - O 03 a v ustanovení článku 0-6 a O-20A zmluvných dojednaní Z-O 03. Podľa názoru žalovanej v tomto prípade (poisťovňa) poskytla žalobkyni poistné plnenie v súlade s dohodnutými a platným všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami. Zároveň zdôrazňuje skutočnosť, že zmluvné strany si v tomto prípade dohodli poistenie na prvé riziko finančnej hotovosti a iných cenností v trezore na „poistnú sumu“ 1.000.000,-Sk. Súd prvého stupňa túto skutočnosť správne vyhodnotil, spomína ju na všetkých potrebných miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia, vrátane vyhodnotenia dokazovania, kedy bolo okrem iného aj svedeckou výpoveďou Ing. Amálie Budaiovej preukázané, že štatutárny zástupca žalobcu bol oboznámený s podstatou a charakterom poistenia na prvé riziko, a to aj v tej súvislosti, že pri uzavretí takéhoto poistenia je poistné nižšie než pri bežnom majetkovom poistení. Preto nie je opodstatnené tvrdenie žalobkyne, že platila poistné z dohodnutej poistnej sumy (1.000.000,- Sk). Žalovaná zdôrazňuje, že takzvané poistenie na prvé riziko sa uzatvára v prípadoch, ak je poistná hodnota veľmi pohyblivá, prípadne sa nedá určiť - typicky ide napríklad o poistenie peňažnej hotovosti v pokladniciach alebo v trezoroch. Hornou hranicou poistného plnenia je limit na prvé riziko, ktorý plní v tomto poistení „poistnú sumu“. Výhodou pre poisteného je podstatne nižšie poistné než pri bežnom majetkovom poistení a ďalej aj to, že pri tejto forme poistenia neplatia zákonitosti o podpoistení a nadpoistení.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na iné súdne rozhodnutia (rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 11. októbra 2007, sp. zn. 23C/64/2006, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2008, sp. zn. 5Co/24/2008, kde podľa vyjadrenia žalobkyne „...predmetom konania bola rovnaká skutočnosť, aká je predmetom tohto konania a súd uznal právo žalobcu na poistné plnenie v celom
rozsahu.“, žalovaná nebola účastníkom týchto konaní, nemá o nich žiadnu vedomosť, a preto sa k tomuto dôkazu nevie žiadnym relevantným spôsobom vyjadriť.
Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalovaná si zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Záverom žalovaná oznámila, že dňom 1. januára 2014 došlo k zmene obchodného mena žalovanej: aktuálne označenie je : R. L., a.s. I. S. X/H.. 841 04 X. IČO: 35 709 332.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 16. decembra 2015 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a žalovanému na jeho žiadosť aj elektronicky na e-mailovej adrese jeho právneho zástupcu (§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 1,3 O.s.p. a § 214 ods. 2, 3 O.s.p.).
Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 1 písm. f) t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Skutočnosti a námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutom výroku vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. nie sú naplnené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k 1. októbru 2004, tento zákon upravoval aj sprostredkovanie poistenia.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona sprostredkovaním poistenia je činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca o uzavretie poistnej zmluvy alebo zaistnej zmluvy mal príležitosť takú zmluvu uzavrieť, ako aj poskytovanie služieb súvisiacich s činnosťou podľa písmena a).
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 citovaného zákona sprostredkovanie poistenia na území Slovenskej republiky môže vykonávať len poisťovací maklér alebo poisťovací agent. Poisťovacím agentom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) v mene poisťovne alebo v mene pobočky zahraničnej poisťovne (§ 13 ods. 10)
Sprostredkovanie poistenia je dnes upravené zákonom č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, účinným od 1. septembra 2005. V tomto zákone je rozpracovaná problematika sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve v súlade s príslušnými smernicami
EÚ (najmä Smernicou 2002/92/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia), a to najmä z hľadiska rozlíšenia jednotlivých typov sprostredkovateľov a stanovenia podmienok pre vykonávanie ich činnosti. Pred prijatím spomínaného zákona bola oblasť sprostredkovania poistenia upravená iba vyššie uvedeným zákonom o poisťovníctve, ktorý rozlišoval dve kategórie sprostredkovateľov. Pri odlišovaní poisťovacieho agenta a poisťovacieho makléra sa vychádzalo z princípu, že agent koná v mene a na účet poisťovne, zatiaľ čo maklér vykonáva sprostredkovateľskú činnosť pre tretiu osobu, ktorá má záujem uzavrieť poistnú zmluvu. Na poisťovacieho makléra boli kladené náročnejšie požiadavky a zložitejšie procedúry povoľovacej činnosti ako v prípade poisťovacieho agenta.
Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že Ing. H. X. mala povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra od 26. februára 2005 do 22. februára 2007, čo skutočne vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I odd. Sro, Vl. č. 14087/V na čl. 38 spisu, jedná sa však o obdobie po uzavretí poistnej zmluvy medzi účastníkmi (5. októbra 2004). Z toho istého výpisu z obchodného registra na čl. 37 spisu je však zrejmé, že spoločnosť H., s.r.o., ktorej spoločníčkou bola aj N.. H. X., mala v predmete činnosti od 11.07.2003 sprostredkovanie poistenia ako poisťovací agent. V čase uzatvárania poistnej zmluvy teda (H., s.r.o.) N.. H. X. vykonávala činnosť poisťovacieho agenta, nie poisťovacieho makléra, preto ako poisťovacia agentka konala v mene a na účet poisťovne, t.j. poistnú zmluvu so žalobkyňou uzatvárala v mene poisťovne. Vyplýva to aj zo samotného návrhu na uzavretie poistnej zmluvy na čl. 5 spisu. Táto nedôslednosť súdu prvého stupňa však nemá žiaden dopad na vecnú správnosť jeho rozhodnutia vo veci samej.
Pokiaľ ide o správanie žalobkyne ako účastníčky poistnej zmluvy, odvolací súd zdôrazňuje jednu zo základných zásad práva, a to zásadu „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), resp. „iura vigilantibus, non dormientibus prosunt“ („práva sú dané v prospech bdelých, a nie spiacich, t.j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti. Zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na účastníkoch konania, ktorí sú povinní tvrdiť a dokazovať opodstatnenosť uplatneného nároku na súdnu ochranu. V zmysle tejto zásady sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia ich vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj držiteľ práva sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že držiteľ práva musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv.
„V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod....“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
Okrem uvedeného odvolací súd zdôrazňuje zásadu zakotvenú v ustanovení § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Zásada „ignorantia iuris non excusat“ vyjadruje povinnosť osôb poznať ustanovenia právnych noriem, ktorými sa musia riadiť. Vyplýva z nej nemožnosť zbaviť sa právnej zodpovednosti za neznalosť danej právnej normy.
Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale opomína ust. § 37 ods. 1, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Právny úkon sa zároveň musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Vykonanie dvojstranného právneho úkonu
- písomnej zmluvy - teda vyžaduje ako fundamentálny prvok jej prečítanie. Nesmieme zabúdať na všeobecný princíp, že ten kto sa rozhodne zmluvu nečítať pred podpisom, nemôže sa zbaviť jej bremien. Dôležitá je pri aplikácii tohto princípu hlavná téza, podľa ktorej právne spôsobilé zmluvné strany požívajú slobodu.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že štatutárny zástupca žalobkyne návrh poistnej zmluvy podpísal v dobrej viere, teda bez toho, aby sa vôbec zaujímal o prílohy, ktoré, podľa obsahu zmluvy, sú jej súčasťou. Toto svoje konanie zdôvodňoval tým, že dôveroval poisťovacej agentke. Ing. X. ako svedkyňa tvrdila, že už pri podpisovaní návrhu poistnej zmluvy boli zo strany žalovanej predložené všeobecné poistné podmienky, pokiaľ sa však jednalo o zmluvné dojednania tvrdila, že boli doručené až na základe ich vyžiadania potom, čo nastala poistná udalosť. Tvrdila a na svoju obranu uviedla, že ak by boli zmluvné dojednania predložené spolu s návrhom poistnej zmluvy, svedkyňa ako sprostredkovateľka poistenia by ihneď zistila, že poistná zmluva nie je dobre uzatvorená. Správne však súd prvého stupňa uzavrel, že je potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa podpísaním návrhu poistnej zmluvy potvrdila aj prevzatie označených VPP, ZD, ZvD a príloh.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že v poistnej zmluve si účastníci dohodli poistenie na 1. riziko finančnej hotovosti a iných cenností v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk, pričom poistná suma v poistení na 1. riziko predstavovala hornú hranicu plnenia za jednu a všetky poistné udalosti vzniknuté v poistnom období. Čl. O 20A ZD-O 03 však obmedzoval výšku poistného plnenia poisťovateľa do výšky poistnej sumy dojednanej pre odcudzenie veci, maximálne však sumou, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia vecí v čase, keď nastala poistná udalosť, pričom cennosti museli byť naviac zabezpečené spôsobom podľa tabuľky č. 2. Podľa tabuľky č. 2 trezor žalobkyne, v ktorom boli peniaze a cennosti uložené v čase, keď nastala poistná udalosť, spĺňal ako trezor bezpečnostnej triedy 1 zabezpečenie pre poistnú sumu 100.000,- Sk. V prípade ust. § 806 OZ sa nejedná o kogentné ustanovenie, pretože umožňuje, aby si účastníci v poistných podmienkach upravili spôsob určenia poistného plnenia pre prípad vzniku poistnej udalosti. V danom prípade si účastníci výšku poistného plnenia dohodli v čl. 6 ods. 3. VPP - O 03 a v ustanovení čl. O - 6 a O - 20A zmluvných dojednaní ZD - O 03. Žalobkyňa poskytla poistné plnenie v súlade s poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na zákonné ustanovenia, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.), ktorý si rozhodnutie o trovách vymienil na samostatné rozhodnutie po rozhodnutí vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.