Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-190-2014.pdf
PDF · 92.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/190/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., W. X, proti žalovanému: Panamera s.r.o., so sídlom Lieskovec, Osloboditeľov 34, IČO: 45 272 794, o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 120 EUR, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 17.03.2014 domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného (spoločnosť Pega plus, s.r.o., Košice) zaplatenia sumy 2.000 EUR spolu s úrokom z omeškania v jeho zákonnej výške od 01.01.2013 do zaplatenia, tiež náhrady trov konania, titulom nevrátenej zálohy z kúpnej ceny.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z listinného dokladu - Dohoda o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 13.09.2012 vyplýva, že predmetná dohoda mala byť uzatvorená medzi zmluvnými stranami: Y. I. ako vlastníkom v zastúpení Pega plus, s.r.o., Košice a žalobcom ako klientom, v písomnej podobe dňa 13.09.2012, predmetom ktorej bol záujem klienta o kúpu nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej vlastnícke právo svedčilo Y. I., a ktorá bola zapísaná na LV č. XXX, kat. územie I., za dohodnutú kúpnu cenu 28.000 EUR a pri dojednanej rezervačnej zálohe 2.000 EUR, ktorá pokiaľ dôjde k podpisu kúpnej zmluvy medzi klientom a vlastníkom nehnuteľnosti bude uschovaná spoločnosťou Pega plus, s.r.o., Košice a neskôr použitá ako splátka kúpnej ceny, ktorú Pega plus, s.r.o. odovzdá vlastníkovi najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy. V zmysle čl. IV. predmetnej dohody v bode 4 bolo dojednané, že v prípade, že klient nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy, na predmetnú nehnuteľnosť v stanovenej lehote, resp. v obojstranne odsúhlasenej predĺženej lehote, bude celá suma rezervačnej zálohy započítaná v prospech Pega plus, s.r.o. ako zmluvná pokuta. Ďalej v zmysle čl. IV. bodu 5 vyplýva, že ustanovenie čl. IV. bod 4 dohody neplatí v prípade: a) nemožnosti plnenia povinnosti zo strany vlastníka nehnuteľnosti ako aj zo strany klienta z dôvodu zásahu vyššej moci, pokiaľ takýto zásah vyššej moci preukáže bez zbytočného odkladu po tom, ako k nemu dôjde; alebo b) existencie skrytých faktických vád na predmetnej nehnuteľnosti s tým, že ak nastane skutočnosť uvedená v predchádzajúcej vete, Pega plus, s.r.o. vráti sumu uhradenej rezervačnej zálohy späť klientovi na jeho bankový účet najneskôr do desiatich dní od preukázania dôvodu na jej vrátenie.
V zmysle článku IV. bodu 6 predmetnej dohody vyplýva, že v prípade, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, na predmetnú nehnuteľnosť nedôjde, a to z dôvodu stojaceho na strane vlastníka nehnuteľnosti alebo z dôvodu stojaceho na strane Pega plus, s.r.o. v lehote určenej v článku IV. bod 3 dohody, bude suma uhradenej rezervačnej zálohy vrátená späť klientovi na jeho bankový účet, uvedený v záhlaví dohody, a to najneskôr do desiatich dní po márnom uplynutí tejto lehoty.
V zmysle článku V. bolo tiež dohodnuté, že dohoda sa uzatvára na dobu určitú do 30. októbra 2012.
Pôvodný žalovaný (Pega plus, s.r.o.) v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal pasívnu legitimáciu žalovaného s odôvodnením, že predmetná dohoda bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami Juraj Lazúr v zastúpení Pega plus, s.r.o. a žalobcom, a teda že nebola uzatvorená medzi účastníkmi konania, na základe čoho na strane žalovaného chýba pasívna legitimácia. Poukázal tiež na to, že v prípade, že žalobca ako kupujúci nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy v stanovenej lehote, bude celá suma rezervačnej zálohy započítaná v prospech Pega plus, s.r.o. ako zmluvná pokuta.
V priebehu konania došlo k výmazu obchodnej spoločnosti Pega plus, s.r.o., Košice (t.j. pôvodného žalobcu) dňom 15.04.2015, a to z dôvodu dobrovoľného výmazu s tým, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Panamera s.r.o. (aktuálny žalovaný), ktorý sa stal právnym nástupcom pôvodného žalovaného.
Právny zástupca predchodcu žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo 17.10.2014 poukázal na to, že žalovaný neuznáva nárok čo do jeho právneho dôvodu a výšky s poukazom na to, že Dohoda o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 13.09.2012 má charakter sprostredkovateľskej zmluvy, v zmysle ktorej žalovaný bol, najmä podľa článku IV. ods. 2 písm. b) povinný vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby bola kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť uzatvorená; jednou z podmienok jej uzavretia zo strany vlastníka pozemku bola potreba rozparcelovania predmetného pozemku na tretiny, pričom náklady s tým spojené mal uhradiť žalobca. Následne, aby nebol zmarený účel dohody, žalovaný vyzval žalobcu prostredníctvom jeho manželky, aby poskytol potrebnú čiastku na náklady geodeta a poplatky spojené zo zápisom do KN, avšak ten peniaze nemal a tak na základe ústnej dohody bolo dohodnuté, že sa na zabezpečenie splnenia podmienky vlastníka pozemku použijú prostriedky zo zloženej rezervačnej zálohy. V tomto prípade zjavne nejde o plnenie bez právneho dôvodu, dokonca ide o vynaloženie prostriedkov so súhlasom a vedomím žalobcu s na to daným relevantným dôvodom - kvôli vykonaniu účelu dohody, na základe čoho nie je možné z tohto titulu požadovať od žalovaného vrátenie pripísaných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že v záujme úspešného sprostredkovania uzavretia spomínanej kúpnej zmluvy došlo k zmene predmetnej dohody, a to na základe konsenzu zúčastnených strán, s vedomím, resp. súhlasom žalobcu, pričom ústnu zmenu dohody ani samotná dohoda nejako nevylučuje, žalovaný tvrdí, že všetky vzťahy medzi účastníkmi konania treba považovať za vyriešené a uzavreté, a že jediný neoprávnený prospech zo zálohy mohol mať vlastník pozemku, ktorý pravdepodobne porušil tiež povinnosť uloženú mu v článku IV. ods. 1 písm. b) dohody tým, že nakoniec sa rozhodol, že pozemok predá ako celok, a to inému kupcovi.
Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v súvislosti s tým, že mal záujem s manželkou kúpiť pozemok v I., oslovil žalovaného ako realitnú kanceláriu, ktorá im poskytla údaje ohľadne predmetného pozemku s tým, že jeho vlastníkom mal byť pán I., s ktorým sa nikdy v súvislosti so záujmom o predmetný pozemok nestretli a do kontaktu neprišli. Keďže mal s manželkou vážny záujem o predmetný pozemok v I., rozhodli sa, že si predmetný pozemok rezervujú prostredníctvom vyplatenia tzv. rezervačnej zálohy, na základe čoho uzatvoril s realitnou kanceláriou predmetnú dohodu. Pri uzatváraní predmetnej dohody, následne jej podpísaní mal za to, že ako druhá zmluvná strana predmetnú dohodu uzatvára žalovaný ako realitná kancelária, ktorej dojednanú rezervačnú zálohu vo výške 2.000 EUR aj vyplatil, a to poukázaním na jej účet. Úmysel bol taký, že takýmto spôsobom sa podrží predmetný pozemok, a pokiaľ by v konečnom dôsledku došlo k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy na pozemok, záloha by bola použitá na dojednanú kúpnu cenu a v prípade, že by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, záloha by mu bola vrátená tak, ako to bolo dojednané v článku IV. bodu 6 dohody. Na základe toho dňa 19.12.2012 žalovanému uhradil na jeho účet zálohu 2.000 EUR, a keďže v konečnom dôsledku k samotnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy s pánom I. nedošlo, a to z dôvodov na strane vlastníka pozemku, následne žiadal od žalovaného ako realitnej kancelárie vrátenie vyplatenej zálohy. Uviedol tiež, že vo vzťahu so žalovaným ako realitnou kanceláriou nebol v žiadnom vzťahu a podľa jeho vedomostí žalovaný bol sprostredkovateľom predaja predmetného pozemku vo vzťahu k pánovi I.. Na základe toho so
žalovaným ako realitnou kanceláriou nebola dojednaná ani žiadna provízia z ich strany. Tiež podotkol, že zo začiatku im žalovaný sľuboval, že peniaze im spoločnosť odošle, že sú na ceste, neskôr sa vyhováral na to, že peniaze nemá a podobne, až napokon podal predmetnú žalobu.
Svedkyňa - H. H., manželka žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že spolu so žalobcom ako manželom mali záujem o kúpu pozemku v I.. Na ponuku jeho kúpy reagovali cez internet s tým, že pozemok ponúkal žalovaný ako realitná kancelária, s ktorou v tejto súvislosti tiež komunikovali. Zo strany žalovaného bola predbežná dohoda, resp. prísľub, že pozemok je pripravený na predaj, že vlastníkom je pán I. a podobne. Keďže mali vážny záujem o kúpu predmetného pozemku, na začiatku sa jej manžel a pán L. P. ako konateľ spoločnosti Pega plus, s.r.o. ústne dohodli, že zaplatia tzv. rezervačnú zálohu vo výške 2.000 EUR a to na účet firmy, a to za účelom, že pokiaľ by došlo ku realizácií kúpy predmetného pozemku, táto záloha bude započítaná na dojednanú kúpnu cenu a v prípade, že by ku kúpe nedošlo, potom firma im zálohu vráti. Tiež bolo dojednané, že pokiaľ by nedošlo k podpisu kúpno-predajnej zmluvy z dôvodov na strane jej manžela, záloha by prepadla v prospech tejto spoločnosti. Na základe toho sa o predmetnom ústnom dojednaní spísala tiež predmetná dohoda, ktorú podpísal jej manžel a za Pega plus, s.r.o. jej konateľ L. P.. Pokiaľ v predmetnej dohode je uvedené, že zmluvnou stranou je Juraj Lazúr, tejto skutočnosti nevenovali zvláštnu pozornosť napriek tomu, že text dohody im bol známy. Aj ona a tiež jej manžel boli v domnení, že ide o dojednanie rezervačnej zálohy medzi jej manželom a spoločnosťou Pega plus, s.r.o. Po tom, čo sa od firmy dozvedeli, že vlastník pozemku im pozemok nepredá, dohodli sa, že dá pokyn účtovníčke firmy na vrátenie čiastky 2.000 EUR. Po tom, čo sa určitú dobu nedialo v súvislosti s vrátením peňazí nič, snažili sa nakontaktovať na firmu, avšak bezúspešne a do dnešného dňa predmetná čiastka im vrátená nebola. Svedkyňa tiež potvrdila, že pána I. nikdy nevideli, nevidel ho ani jej manžel a nikdy s ním neboli v žiadnom jednaní.
Svedok Y. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy s ním osobne nejednal. Svedok potvrdil, že niekedy v roku 2012 predal pozemok v I., ktorého bol vlastníkom a v tejto súvislosti oslovil realitnú kanceláriu. Vo vzťahu k predmetnej dohode zo dňa 13.09.2012 uviedol, že predmetnú dohodu nikdy nevidel a na jej spísanie nikdy nesplnomocnil žiadnu realitnú kanceláriu. Takisto si nevedel spomenúť na presný názov realitnej kancelárie, v ktorej sa bol informovať na možnosti v súvislosti s predajom pozemku s tým, že predmetný pozemok predal cez svoju kamarátku p. Javorovú ako realitnú agentku.
Z listinného dokladu - Výzva na vrátenie rezervačnej zálohy z 30.08.2013 súd zistil, že žalobca predmetným listom adresovaným spoločnosti Pega plus s.r.o., Košice vyzval na vrátenie rezervačnej zálohy vo výške 2.000 EUR, ktorá bola v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy vyplatená, a to s poskytnutou lehotu 5 pracovných dní.
Z listinného dokladu - uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo 06.12.2013, ČVS: ORP-4919/ SE-KE-2013 súd zistil, že v súvislosti s trestným oznámením G. H., ktorý uzavrel dohodu o zložení a úschove rezervačnej zálohy ohľadne kúpy nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX bolo trestné oznámenie odmietnuté s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že Peter Vlčej v zápisnici o výsluchu pred začatím trestného stíhania okrem iného uviedol, že jeho spoločnosť uzatvorila s p. G. H. a jeho manželkou dohodu o predaji ich jednoizbového bytu v W., následne ich trojizbového bytu v W. s tým, že predtým, než predaji jednoizbový byt bolo potrebné zaplatiť rezervačnú zálohu na pozemok, o ktorý mali záujem v I. majiteľovi, a ktorá zostala v pokladnici jeho spoločnosti, pričom majiteľ bol upozornený, že táto záloha bola zložená a on s týmto pozemkom nemôže disponovať. Tiež z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že L. P. okrem iného tiež uviedol, že rezervačná záloha v sume 2.000 EUR je v pokladni jeho spoločnosti a nevyplatil ju manželom H., nakoľko má za to, že je s nimi momentálne v spore, pripravili ho o živobytie a bude od nich žiadať, aby mu vzniknutú škodu ich ohováraním a vyhrážaním uhradili.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.3.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobca a jeho manželka mali záujem o kúpu nehnuteľnosti v Lorinčíku, že ponuku na predmetný pozemok našli na internetovej stránke spoločnosti Pega plus, s.r.o. - realitnej kancelárie, že v súvislosti s ponukou predmetného pozemku na predaj od jeho vlastníka p. I. zaplatili na účet tejto spoločnosti čiastku 2.000 EUR, ktorá v prípade uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy sa mala použiť na úhradu časti dojednanej kúpnej ceny. Tiež nie je pochybné, že v konečnom dôsledku k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane vlastníka pozemku, na základe čoho spoločnosť bola povinná predmetnú čiastku žalobcovi vrátiť. Nevrátením poskytnutej čiastky 2.000 EUR na strane spoločnosti (aktuálny žalovaný ako právny nástupca Pega plus, s.r.o.) vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe, pokiaľ žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 EUR spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešný žalobca v tomto konaní má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Trovy konania žalobcu predstavujú sumu 120 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).