Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/138/2010

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: S. A., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/XX, U., zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Bronišovou, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: J. A., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. R.S. XXX/XX, U., zastúpenému advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, Budovateľská 2, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 %.

IV. Súd štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2010 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj náhrady trov konania.

2. Dňa 23.09.2022 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, pričom ako dôvod späťvzatia uviedla, že strany konania dňa 21.09.2022 uzatvorili mimosúdnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žiadala, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2022 žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a zastavením konania, nakoľko dňa 21.09.2022 strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie zastavil.

9. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa článku 4 ods. 1 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Podľa článku 4 ods. 1 , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, súd preskúmal Dohodu o vyporiadaní medzi stranami zo dňa 21.09.2022 a dospel k záveru, že zastavenie konania žiadna zo strán nezavinila, pričom strany výslovne uviedli, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňujú, preto súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

15. V konaní však vznikli trovy štátu v súlade účinného do 30.06.2016, v súvislosti s vykonaným dokazovaním. Uznesením zo dňa 30.05.2016, č. k. - 506 súd priznal znalcovi znalečné vo výške 13,28 eur, pričom znalečné bolo znalcovi vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Trovy štátu v tomto konaní predstavuje znalečné hradené zo štátnych prostriedkov vo výške 13,28 eur.

16. Keďže štátu v konaní vznikli trovy a súd dospel k záveru, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania, súd analogicky v zmysle článku 4 pri rozhodovaní vychádzal z a štátu priznal nárok na náhradu týchto trov voči každej zo strán sporu v rovnakom podiele, t.j. v rozsahu 50 % voči žalobkyni a v rozsahu 50 % voči žalovanému. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.