Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-231-2012.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/231/2012
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, zastúpeného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Poprad, so sídlom Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad proti povinnému: N. N., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX/XX, XXX XX I. D., občan SR pre vymoženie sumy 484,54 eur s prísl. a trovy exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom pod sp. zn. Ex 724/12 sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 48,95 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal 10.2.2012 na exekútorskom úrade vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 484,54 eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným výkazom nedoplatkov oprávneného č. 1146396513 z 21.6.2011.
20.3.2012 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
Poverený súdny exekútor doručil súdu 29.9.2015 návrh oprávneného, ktorým tento žiadal zastaviť predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie vo výške 80,83 eur.
Oprávnený vo svojom stanovisku z 20.7.2015 adresovaným súdnemu exekútorovi uviedol, že nemá výhrady voči tomu, aby exekútorsky úrad uplatnil postup v súlade s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a podal návrh na súd na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených
ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
V tejto súvislosti súd prihliadol i na judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."
V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 80,83 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhlášky") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Exekučný súd zastáva názor, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených jednotlivých úkonov. Predmetné ustanovenie určuje paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekúcie, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky a pokiaľ súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony nedosahuje sumu 33,19 eur, má súd priznať aspoň minimálnu výšku odmeny, a to 33,19 eur.
Za účelné úkony odmeňované paušálnom odmenou považuje súd 8 úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí a spôsobe vykonávania exekúcie, zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad Prešov, zisťovanie účtu povinného - Východoslovenská energetika, a.s. Košice, zisťovanie účtu povinného - SCB - Slovak Credit Bureau, s.r.o., doručenie príkazu na začatie exekúcie prik. pohľ. z účtu - Všeobecná úverová banka, a.s., doručenie exek. príkazu na vyk. exekúcie prik. pohľ. z účtu - Všeobecná úverová banka, a.s. a zisťovanie účtu povinného CRIF
- Slovak Credit Bureau, s.r.o., preto súd priznal paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eur (t. j. 3,32 eur á 8).
Súd nepriznal odmenu za úkony exekučnej činnosti - zisťovanie údajov o povinnom - Živnostenský register, zisťovanie údajov o povinnom - Obchodný register, zisťovanie majetku povinného - Centrálny notársky register záložných práv, 2 x zisťovanie majetku povinného - Centrálny kataster nehnuteľností, zisťovanie údajov o povinnom - Konkurzy, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 2 x zisťovanie motorových vozidiel prostredníctvom IRIS. Exekučný súd zastáva názor, že zisťovanie majetku, účtu alebo platiteľa mzdy u toho istého subjektu je možné a účelné urobiť jednou výzvou. Za úkony exekučnej činnosti, za ktoré by podľa vyhlášky patrila odmena nemožno považovať vyhľadávanie nehnuteľností na internetovej stránke resp. vyhľadávanie povinného na iných obdobných internetových stránkach (Notársky centrálny register záložných práv, Konkurzy, Sociálna poisťovňa, ISEB a pod.).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 7,60 eur (poštovné - 6,70 eur, informácia ODI-ISEB-IRIS vo výške 0,20 eur a poplatok za poskytnutie bankových informácií
- 0,70 eur) a 20 % DPH vo výške 8,16 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 48,95 eur. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že predloženým exekučným spisom sp. zn.: Ex 724/12 súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky len vo výške 48,95 eur.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.