Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/69/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa: Opálové bane Dubník, a. s., so sídlom 082 07 Červenica - Dubník, IČO: 36 472 395, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti odporcovi: Rudné bane, štátny podnik, so sídlom Havranské 11, 794 32 Banská Bystrica, IČO: 00 007 838, o zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 358 zo dňa 14. októbra 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 358 zo dňa 14. októbra 2014 potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. . - 358 zo dňa 14. októbra 2014 návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s prísl. zamietol. Čo sa týka trov konania uviedol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ je oprávnený vykonávať banskú činnosť na základe banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach pod č. 235/414/95 zo dňa 27.12.2001 v dobývacom priestore S., ktorý bol určený rozhodnutím Banského úradu č. 1337/2000, vydaného dňa 11.10.2000. Odporca svoju činnosť vykonáva na základe Plánu zabezpečenia starých banských diel po ťažbe drahých opálov v dobývacom priestore S. v banskom poli U. a na kutisku H.. Dňa 20.5.2005 o 18.52 hod. došlo na štôlni R. L. k nekontrolovateľnému prievalu vôd a hornín, ktorý mal za následok vznik škody na banských zariadeniach a objektoch v areáli štôlne U., a to zaplavenie a zanesenie kalom ústia a priestoru pred a v štôlni U. v dĺžke 60m, zničenie oplotenia v dĺžke 45,5 m, zabahnenie a zatopenie povrchových zariadení pre získanie opálov z vyťaženej hlady, odplavenie 200 m3 haldy U., zničenie návodnej kamennej hrádze v dĺžke 30 m a poškodenie osadenia dreveného mostu. Výška škody bola znalcom určená celkom v hodnote 118.409,- Sk, t. j. 3.930,46,- Eur. Z pripojeného znaleckého posudku vyplývalo, že išlo o banskú škodu v zmysle § 36 ods. 1 Zákona č. 44/1988 Zb. spôsobenú zabezpečením a likvidáciou banských diel odporcom, a to najmä likvidáciou banskej výstuže v baniach R., W. a J. L., na základe čoho dochádzalo k prievalom, ktoré zabránili voľnému prietoku vôd a spôsobili akumuláciu vody najmä v bani J. L.. Takto akumulovaný tlak vody a tečúceho bahna od roku 2000 na jar 2005 prerazil nedostatočne zabezpečené ústie tejto šachty a spôsobil uvedenú škodu. Zabezpečovacie a likvidačné práce vykonával odporca na základe Plánu likvidácie banských prieskumných diel ložiska Q. H., ktorý bol vypracovaný odporcom na základe rozhodnutia o kompletnej likvidácii banských diel so stálym zamedzením prístupu cudzích osôb do podzemia banských priestorov v nadväznosti na uznesenie vlády ČSFR č. 440/90 a uznesenia vlády SR č. 246/91 vzhľadom na útlm baníctva a povolenia Banského úradu v Košiciach č. zo

dňa 19.10.1998. V tomto pláne odporca dostatočne nezohľadnil hydrologické, geografické a geologické špecifiká predmetnej oblasti, čím zapríčinil a žiadnym spôsobom nezabránil vzniku škôd. Okrem priamej škody žiada navrhovateľ zaviazať odporcu i k náhrade výdavkov spojených s uplatnením práva, a to vo výške 21.213,- Sk, t. j. 704,14,- Eur za vyhotovenie znaleckého posudku, za účelom vyčíslenia škody a určenia zodpovednej osoby za škodu. Súd prvého stupňa uznesením č. k. - 96 zo dňa 6.8.2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.10.2008 nariadil znalecké dokazovanie a za znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Banské stavby ustanovil znaleckú organizáciu - Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, keď úlohou znalca bolo za súčinnosti účastníkov konania vykonať ohliadku banského diela štôlne R. L. ložiská Q. - H. a banských zariadení a objektov v areáli štôlne U. v dobývacom priestore S., ktorý bol určený rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach č. 1337/2000 zo dňa 11.10.2000 a zodpovedať na otázku uvedené v znaleckom posudku. Znalcovi uložil nasledovné otázky: 1) Sú škody spôsobené prievalom banských vôd zo štôlne J. L. banskou škodou podľa § 36 Zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov? 2) Bolo zabezpečenie ústia štôlne J. L. vykonané podľa schváleného Plánu likvidácie banských prieskumných diel ložiska Q. - H. z 30.6.1998, ktorý je súčasťou rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach č. z 19.10.1998? 3) V ktorých banských dielach a na ktorých miestach týchto banských diel v štôlni J. L. bola ukradnutá oceľová výstuž? 4) Ako bolo na miestach ukradnutej oceľovej výstuže zabezpečené dovádzanie banských vôd pred možných horninovým závalom? 5) Posúďte z hľadiska hydrogeologických pomerov ložísk možnosti vzniku prievalov vôd a bahna vplyvom akumulácie vôd v podzemných priestoroch na štôlňou L.? 6) Došlo by k predmetnej banskej škode v prípade, že nedôjde ku krádeži 8 ks oceľových profilov a 274 ks betónových pažín, násilnému vzniknutiu do banského diela a prebúraniu betónového múra? Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku zo dňa 25.6.2009 pod č. 12/2009, v závere konštatoval, že súčasťou bola aj návšteva lokality, pri ktorej sa presvedčil o zložitosti prírodných a antropogénnych súvislostí. Na presné až exaktné vyjadrenie sa k otázkam súdu, by bola potrebná veľmi náročná, obtiažna a nákladná spätná diagnostika. Všetky položené otázky na seba nadväzujú, a preto jednotlivé odpovede súvisia. K otázke č. 1 znalec konštatoval, že v danej lokalite sú škody spôsobené prievalom banských vôd zo štôlne J. L.. Na výskyt škody veľmi pôsobili aj narušené prírodné pomery v podzemí od starých banských diel. Projekt likvidácie prieskumného diela bol veľmi zjednodušene pripravený, v danom prípade sa sústredil na zamurovanie vchodu až plánované trhacie práce na ústí štôlne, ktoré boli nepostačujúce pre extrémny prúd akumulovanej vody od prelomenia tesniacej vrstvy v podzemí. Výskytom niekoľkých extrémnych javov vznikol prieval vôd, ktorý zapríčinil škody. Na lokalite by sa situácia prievalu v budúcnosti v tom množstve akumulovanej a prúdiacej vody nemala už zopakovať. K otázke č. 2 konštatoval, že posudzovateľ, ak nepreberal jednotlivé práce, alebo nepoužije rozsiahle deštruktívne skúšky na objasnenie zhotovených prvkov, nemôže odpovedať aký bol priebeh prác a zabudovanie materiálom na konštrukcii. Podstatné je, že v súčasnosti a v minulosti bola zo štôlne odvádzaná prúdiaca voda pomocou funkčného potrubia na ústí. Vyskytujúcemu sa mohutnému prievalu vôd a následnej škode nemohlo projektované alebo modifikované (skutočné) zhotovenie zabezpečenia ústia zabrániť. Predpokladá sa, že zabezpečenie realizovali podľa schváleného Plánu likvidácie so zámerom na zabránenie vstupu osôb s nepodstatne sa odlišujúcim sa zhotovením voči navrhovanému. K otázke č. 3 konštatoval, že v komplexe realizačných prác na likvidáciách uskutočnených v štôlni J. L. bola otázka ukradnutej oceľovej výstuže nepodstatná. K otázke č. 4 konštatoval, že výstuž už raz bola vyplienená a odnesená z priestoru štôlne, nemá vplyv na stabilitu a nerozhoduje, že bola prípadne ukradnutá. K otázke č. 5 konštatoval, že sa predkladá jednoduchý model doložený výpočtami k vzniku prietrže a správaniu sa. Modelovou situáciou sa preveruje, či bol možný priestor zadržania vody na tesniacej bariére ložiska, aké boli vplyvy na vznik akumulovania, aké sú sily potrebné na prelomenie bariéry a podmienky pre prúdenie zhromaždenie podzemnej vody. Mohutný prietok odvádzanej vody bol cez profil štôlne, ktorého parametre vychádzajú zo vstupov približných geometrických tvarov a orientačnými výpočtami určených vplyvov ako výstupov, ktoré sú špecifikované v záveroch odpovede na konštatovanú otázku. K otázke č. 6 konštatoval, že problémy s vyrabovaným a krádežami sú malicherné a nemožno ich vzťahovať k problémom škody z vniknutého prievalu v priestore ložiska zarudnenia. Súd prvého stupňa nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie dňa 1.6.2012, v ktorom uložil znalcovi zodpovedať: či bol projekt zabezpečenia predmetného banského diela vypracovaný správne, ak tento projekt nebol správny, ako mal byt správne vypracovaný, aby nedošlo k prievalom vody a v akom rozsahu sa na výskyt škody pôsobili narušené prírodné pomery v podzemí daného

banského diela. Znalec v doplnku znaleckého posudku v závere, zo dňa 9.7.2013 pod č. 15/2013 uviedol k otázke č. 1, že plánlikvidácie (projekt) a zabezpečenia predmetného banského diela na bežné podmienky bol vypracovaný dostatočne, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za mimoriadnych prírodných okolností. Záver na otázku č. 2 bol, že plán likvidácie a zabezpečenia projektu sa nezaoberal s výskytom prievalových vôd, na elimináciu ktorých sa mohol vypracovať aj iný postup a riešenie, ako boli teoreticky predložené autorom bez dotvorenia všetkých súvislostí. Záver na otázku č. 3 bol, že na základe Znaleckého posudku a v dodatku uvedeného, môže znalec prehlásiť, že výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela. Súd prvého stupňa na základe uvedeného ustálil, že keď znalec konštatoval, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný dostatočne na bežné podmienky, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za mimoriadnych prírodných okolností. Plán bol postačujúcu na realizovanie základného zabezpečenia okolia a ani prípadné rozširujúce a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody a pre absolútne zabezpečenie ústia štôlne J. L. by vyplynuli vysoké náklady, ktoré nemali plné opodstatnenie pre malý spoločenský význam územia a v posudzovanom škodovom prípade sa jedná o kategóriu výtoku prievalových vôd - povodne, ktoré boli s veľmi malou pravdepodobnosťou výskytu. Prieval vôd vznikol výskytom niekoľkých extrémnych javov a na lokalite by sa situácia prievalu v budúcnosti v tom množstve akumulovanej a prúdiacej vody nemala už zopakovať. Prievalové podzemné vody bola povodeň s výnimočným priebehom, ktorá nemala charakter opakovanej. Plán nezahrňoval vyčerpávajúco všetky okolnosti v charakteristikách narušeného prírodného prostredia vzniknutých v okolí, ktoré boli preverované až znalcami. Výskyt škody v úplnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela. V konaní potom nebolo sporné, že odporca zabezpečovanie a likvidáciu predmetného banského diela ukončil v mesiaci máj roku 2000 , ak prievalu vôd a hornín došlo v mesiaci máj roku 2005, teda po uplynutí obdobia 5 rokov. V danom prípade sa teda nemohlo jednať o „činnosť“ odporcu, keďže odporca už na predmetnom banskom diele žiadne činnosti nevykonával. Súd preto dospel k záveru, že škoda nebola spôsobená činnosťou odporcu, ale tak ako aj znalec konštatoval výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela, pričom plán zabezpečenia a likvidácie bol na bežné podmienky vypracovaný dostatočne a v danom prípade nastali iba mimoriadne prírodné okolnosti. Navrhovateľ teda nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s činnosťou odporcu mu bola spôsobená banská škoda, teda nepreukázal, že za túto škodu zodpovedá odporca. Súd ešte konštatoval a poukázal na skutočnosť, že pokiaľ v Znaleckom posudku č. 12/2009 zo dňa 25.6.2009 znalec konštatoval, že prieskum, projekt a dohľad na likvidáciu zabezpečoval odporca, teda sa napĺňa § 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb., že za banskú škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola škoda spôsobená, právne posúdenie nemôže byť a ani nebolo predmetom znaleckého dokazovania, pričom samotný znalec následne na toto tvrdenie konštatoval, že na výskyt škody veľmi pôsobili aj narušené prírodné pomery a následne v doplňujúcom znaleckom dokazovaní ustálil, že výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery. Z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že činnosťou odporcu pri zabezpečení a likvidácii banských diel mu bola spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá odporca, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ. V odvolaní napádal rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom uviedol, že rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené, pričom poukázal na nálež Ústavného súdu SR -30.Poukázal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku právne posúdenie veci úplne absentuje, čo je v príkrom rozpore s odôvodnením rozsudku v zmysle O. s. p.. Vnútorné rozpory odôvodnenia napadnutého rozsudku s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie a nezohľadnenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku s ohľadom na negatívny výrok súdu o zamietnutí návrhu nekorešponduje. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že činnosťou odporcu pri zabezpečení a likvidácii banských diel mu bola spôsobená škoda. Postráda právne odôvodnenie a vonkoncom neobsahuje aplikáciu akejkoľvek právnej normy, na základe ktorej dospel k tomuto záveru. Navyše s ohľadom na mnohé pochybenia žalovaného pri vykonaní banskej činnosti a najmä nesprávne zhotoveným plánom zabezpečenia je nesporné, že práve v dôsledku nesprávnej činnosti žalovaného došlo v dôsledku prievalu spodných vôd k vzniku škody žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej absentuje, dokonca aj ktorá právna úprava zodpovednosti za škodu bola aplikovaná súdom prvého stupňa v danom prípade, či sa jedná o zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka, založenú na princípe zavinenia alebo objektívnu zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade sa jedná

o vzťah medzi podnikateľmi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z predloženého znaleckého posudku, ktorý jednoznačne zodpovedal na otázky súdu na zistenie zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu. Zdôraznil, že odporca v žiadnom prípade nepochybil pri vykonávaní predmetnej banskej činnosti, pretože postupoval v súlade s overeným plánom zabezpečenia a likvidácie, a tento bol vypracovaný a schválený príslušných kompetentným orgánom, t. j. príslušným Banským úradom. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 168,21,- Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s príslušenstvom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi náhradu škody vo výške 4.634,60,- Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že navrhovateľ bol oprávnený vykonávať banskú činnosť na základe banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach, pod č. 235/414/95 zo dňa 27.12.2001 v dobývacom priestore - S.. Odporca vykonal na základe Plánu zabezpečenia starých banských diel po ťažbe drahých opálov v dobývacom priestore S. likvidačnú činnosť. Následne po vykonaní tejto činnosti v roku 2005 došlo k škode v tomto dobývacom priestore, ktorého výšku vyčíslil na základe znaleckého posudku, na sumu uplatnenú v žalobe. Súd prvého stupňa v konaní poveril znalca a to Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na vypracovanie znaleckého posudku podľa úž konštatovaných zadaných otázok. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku konštatoval, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný dodatočne na bežné podmienky, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za mimoriadnych prírodných okolností, keď v popisnej časti znaleckého posudku konštatoval, že plán bol postačujúci na realizovanie základného zabezpečenia okolia a ani prípadné rozšírenejšie, a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody pre absolútne zabezpečenie ústia škody, J. L. by boli vyplynuli vysoké náklady, ktoré nemali plné opodstatnenie pre malý spoločenský význam územia a v posudzovanom škodovom prípade sa jedná o kategóriu výtoku prievalových vôd povodne, ktoré boli s veľmi malou pravdepodobnosťou výskytu. Na základe vypracovaného znaleckého posudku a jeho doplnku, súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu v zmysle § 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb. a nárok navrhovateľa na uplatnenú škodu zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho uplatneného nároku na náhradu škody. Z vypracovaného znaleckého posudku znaleckej organizácie, a to Stavebnej fakulty - Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyplynulo, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný dostatočne na bežné podmienky a bol postačujúci na realizovanie základného zabezpečenia okolia. Prípadné rozšírenie a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody a pre absolútne zabezpečenie Ústia a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody, ale by vyplynuli vysoké náklady. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s uplatneným nárokom v zmysle záverov znaleckého posudku, ako aj skonštatovaním, že bolo nesporne zistené, že odporca zabezpečovanie a likvidáciu predmetného banského diela ukončil v mesiaci máj roku 2000 a k prievalu vôd, a hornín došlo v mesiaci máj roku 2005, teda po uplynutí obdobia piatich rokov. V danom prípade sa teda skutočne nemohlo jednať o činnosť odporcu, keďže odporca už na predmetnom banskom diele nevykonával žiadne činnosti. V závere znaleckého posudku znalec nedospel k stanovisku, že za škodu by mal zodpovedať odporca, tak ako to tvrdil v návrhu navrhovateľ. Znalec dokonca v dopĺňajúcom znaleckom posudku uviedol, že výskyt škody spôsobili narušené prírodné podmienky v danej lokalite.

Odvolací súd neakceptoval obranu žalovaného spočívajúcu podľa jeho názoru v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a neuvedenia právnej normy použitej pri posúdení uplatneného nároku z týchto dôvodov. Súd prvého stupňa, ako už bolo konštatované vykonal riadne dokazovanie na zistenie zodpovednosti odporcu za banskú škodu v zmysle naplnenia skutkovej podstaty ustanovenia § 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb. tým, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom - Stavebnou fakultou - Slovenskej technickej univerzity, Bratislava. Týmto dokazovaním nariadeným súdom prvého stupňa sa nepreukázala zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, a preto súd mohol žalobu ako neopodstatnenú iba zamietnuť.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v náväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.