Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/62/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: ThyssenKrupp Materials Slovakia spol. s r.o., Bešeňovská cesta 17, Nové Zámky, IČO: 34144137, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Masárovou, Púchovská 12, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. januára 2015 č. 1100301/1/13159/2015/14003, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. januára 2015 č. 1100301/1/13159/2015/14003 podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 831,73 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2015 č. 1100301/1/13159/2015/14003 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 14. 10. 2014 č. 9900430/5/4631766/2014/VörA, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.377,26 eur za zdaňovacie obdobie august 2009, a to z dôvodu, že pri odberateľských faktúrach č. 2509080081, 250980133 a 2509080134 pre odberateľov Active Service, Kft. Maďarsko a CARE CAPITAL s.r.o., Česká republika neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, konkrétne podmienka prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

V obsiahlej žalobe žalobca (pod bodmi 6 - 23) namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vyrubenie dane až po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty. Uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január až december 2009 sa u neho začala dňa 08. 02. 2011 a správca dane o predĺženie lehoty na jej vykonanie požiadal až dňa 04. 09. 2012. Rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21. 04. 2011, správca dane prerušil daňovú kontrolu s poukazom na ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale toto rozhodnutie nemá oporu v zákone, a preto nemohlo vyvolať ani účinky podľa ust. § 25a ods. 5 tohto zákona. Podľa názoru žalobcu je nutné odlišovať daňovú kontrolu (pre ktorú zákon stanovuje maximálnu dĺžku jej trvania), ktorá nie je daňovým konaním a nemožno pri nej uplatniť postup podľa ust. § 25a vyššie citovaného zákona, a to ani s použitím ust. § 15 ods. 6 tohto zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č. -57, ako i na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. a zo dňa 17. 12. 2013, v ktorých Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v

zmysle ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale je iba výkonom dôkazného prostriedku a z toho dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená. Uviedol, že výklad ust. § 25a tohto zákona, ktorý by umožňoval jeho aplikáciu aj na daňovú kontrolu, by znamenal, že sa prerušuje zákonom stanovený postup na zisťovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z dôvodu zisťovania týchto skutočností, čo je zjavne nelogické.

Správca dane podľa názoru žalobcu nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, a tým porušil ust. § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona, ako i zásadu primeranosti a zákonnosti, čo znamená, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, ak by použitý bol, tak celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, v dôsledku čoho je rovnako nezákonné.

Žalobca bol toho názoru, že neobstojí ani argumentácia žalovaného v tom smere, že daňovú kontrolu bolo možné prerušiť s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13. 03. 2014 v konaní pod sp. zn. . Ústavný súd SR sa v tomto svojom rozhodnutí otázkou možnosti aplikácie ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov na daňovú kontrolu ani nezaoberal a k tejto otázke sa nevyslovil. Vyššie označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však výslovne dávajú odpoveď na otázku, či je možné aplikovať ust. § 25a vyššie citovaného zákona na daňovú kontrolu a vyplýva z nich, že nie.

V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť súdu na dikciu ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého je zrejmé, že samotný zákonodarca rozlišuje medzi konaním o inej skutočnosti a získavaním informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, resp. takéto získavanie informácií na základe administratívnej spolupráce daňových orgánov nepovažuje za konanie o inej skutočnosti. Možnosť prerušenia konania i daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií zákonodarca zakotvil až do daňového poriadku s účinnosťou od 01. 01. 2012.

Žalobca namietal postup správcu dane, ktorý napriek rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly pokračoval v jej výkone ďalšími úkonmi vykonávanými po 21. 04. 2011. Vykonávanie úkonov v daňovej kontrole dožiadanými správcami dane alebo samotným správcom dane svedčí o tom, že prekážka v postupe správcu dane v čase prerušenia konania neexistovala. Inštitút prerušenia konania nemožno zneužiť na to, aby správca dane pokračoval v zhromažďovaní dôkazov v daňovej kontrole, ktorú zjavne formálne prerušil za účelom, aby mu neplynula lehota na vykonanie daňovej kontroly. Poukázal najmä na úkony, ktoré vykonávali dožiadaní správcovia dane (dňa 10. 06. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie s daňovým subjektom RM BUSINESS, pri ktorom boli Ing. Y. kladené otázky o skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu a u neho prebiehajúcej daňovej kontroly, ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29. 06. 2011 s daňovým subjektom H. F.). Z týchto úkonov je zrejmé, že išlo o výsluch svedka, nakoľko vypočúvané osoby sa vyjadrovali k dôležitým okolnostiam, ktoré sa týkali iných osôb. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. a sp. zn. . Po prerušení daňovej kontroly boli teda vykonávané úkony nielen prostredníctvom dožiadaných správcov dane, ale i samotným správcom dane (úkon zo dňa 12. 03. 2012 - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií), čo znamená, že správca dane vo výkone daňovej kontroly vykonávaním úkonov pokračoval, v dôsledku čoho mu vykonaním úkonu opätovne začala plynúť zákonná lehota na jej vykonanie, a nie až dňa 29. 06. 2012, ako to uvádza správca dane. Z ust. § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyplýva, že prerušené konanie pokračuje vykonaním faktického prvého úkonu správcom dane. Žalobca bol toho názoru, že v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania neexistovala žiadna prekážka brániaca vykonávaniu dokazovania v daňovej kontrole a žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslané dva mesiace po začatí daňovej kontroly nijako nebránili pokračovaniu kontroly a vykonávaniu dokazovania v nej, a to i vzhľadom na 3 mesačnú lehotu, v ktorej bol dožiadaný zahraničný orgán povinný informácie poskytnúť.

Z uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula ešte pred doručením protokolu z daňovej kontroly a jej pokračovanie po uplynutí zákonnej lehoty bolo nezákonným zásahom správcu dane do práv daňového subjektu. Predmetné rozhodnutie je

nezákonné z dôvodu, že nebola dodržaná zákonná prekluzívna lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, upravená v ust. § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. podľa ust. § 69 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že o vyrubení rozdielu dane musí byť právoplatne rozhodnuté pred uplynutím prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom. Pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je nutné aplikovať ust. § 45 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a v prípade žalobcu právo vyrubiť rozdiel dane zaniklo dňa 31. 12. 2014, nakoľko v tejto lehote rozhodnutie o vyrubení dane nebolo právoplatné, nakoľko rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 02. 2015. Rozhodnutie žalovaného, ako i správcu dane trpí takou vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V ďalšej časti žaloby (body 24 - 34) žalobca namietal vydanie rozhodnutia na základe neúčinného právneho predpisu pre toto konanie a vydanie rozhodnutia nepríslušným správcom dane. Uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu, ktorý v jeho prípade nemohol byť aplikovaný, v dôsledku čoho rozhodnutie trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť. Správca dane svoje rozhodnutie vydal na základe ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako tak všetky úkony vykonával podľa tohto právneho predpisu. Daňové orgány však neodôvodnili svoj postup podľa tohto právneho predpisu a žalobca len predpokladá, že vychádzali z ust. § 165b ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktoré upravuje prechodné ustanovenia účinné od 30. 12. 2012. V prípade žalobcu však aplikácia prechodného ustanovenia nie je možná a vyrubovacie konanie malo byť uskutočnené výlučne podľa ust. § 165 ods. 5 tohto zákona, v zmysle ktorého vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole ukončenej podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov u žalobcu začalo až dňa 13. 04. 2013, a teda je nutné aplikovať výlučne postup upravený v ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j uskutočniť vyrubovacie konanie podľa pôvodnej právnej úpravy, t. j. zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Uvedené platí i v prípade, ak rozhodnutie správcu dane (Daňového úradu Nitra) vydané podľa ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo nadriadeným orgánom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Prechodné ustanovenie § 165b ods. 1 vyššie citovaného zákona je možné aplikovať iba na konania začaté do 30. 12. 2012, čo nie je prípad žalobcu. V tejto súvislosti žaloba poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. .

Žalobca taktiež namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané nepríslušným správcom dane, v dôsledku čoho trpí vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť. V čase začatia daňovej kontroly bol miestne príslušný správca dane - Daňový úrad Nové Zámky (po 01. 01. 2012 Daňový úrad Nitra - pobočka Nové Zámky) a tento bol miestne príslušný pre žalobcu (bez ohľadu na to, že u neho došlo medzičasom k zmene miestnej príslušnosti na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty) až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole. Bol toho názoru, že vyrubovacie konanie mal vykonať a rozhodnutie vydať Daňový úrad Nitra. Zrušením rozhodnutia totiž nastal stav, ako keby vydané nebolo, t. j. až do jeho opätovného vydania a doručenia žalobcovi bol miestne príslušným správcom dane pre konanie práve a len Daňový úrad Nitra, a nie Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ktorý v rozpore so zákonom vykonával vyrubovacie konanie po zrušení pôvodného rozhodnutia Daňového úradu Nitra a vydal i rozhodnutie, ktoré žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil. I kedy súd neakceptoval námietku, že vyrubovacie konanie v predmetnej veci malo byť vykonané aj po vrátení veci do vyrubovacieho konania podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, žalobca zotrváva na námietke, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané miestne nepríslušným správnym orgánom i pri správnosti aplikácie zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z ust. § 68 ods. 1 vyššie citovaného zákona vyplýva, že vyrubovacie konanie po doručení protokolu z daňovej kontroly vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu a z takto

stanovenej miestnej príslušnosti pre správcu dane vo vyrubovacom konaní neexistuje žiadna zákonná výnimka.

V ďalšej časti žaloby (body 35 - 56) žalobca namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Uviedol, že rozdiel dane z pridanej hodnoty mu bol vyrubený z dôvodu, že podľa názoru žalovaného pri odberateľskej faktúre č. 2509080081 v sume 7574,40 eur pre odberateľa Active Service Kft., Maďarsko a odberateľských faktúrach č. 250980133 a 2509080134 v celkovej sume 15.463,80 eur pre odberateľa CARE CAPITAL s.r.o., Česká republika neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu. Pri predmetných dodávkach bol základ dane a dorubená daň vyčíslená v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a vyrubenie rozdielu dane v sume 4.377,26 eur je nezákonné.

V prípade odberateľa Active Service Kft., Maďarsko (body 37 - 46) a faktúry č. 2509080081 žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nezákonných dôkazov, pričom správca dane bez odôvodnenia nevykonal dôkaz, ktorý žalobca navrhoval. Rozhodnutie žalovaného je založené na tvrdení o nepredložení zákonom stanovených listín, čo je v hrubom rozpore s obsahom spisu (tvrdenie, že nebolo k preprave predložené CMR) a zároveň preukazuje, že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože žalovaný neposudzoval zákonnosť dôkazov, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nakoľko argumentoval tým, že niektoré listiny predložené neboli, hoci sa v spise nachádzajú. V priebehu daňovej kontroly bolo sporné preukázanie, že tovar bol odoslaný do iného členského štátu. Výsledok medzinárodnej výmeny informácií, ktorým si správca dane overoval dodanie tovaru do Maďarska, nevypovedá nič o tom, či predmetný odberateľ bol kontaktný v roku 2009 pre svojho správcu dane a takýmto dôkazom nemožno spochybniť dôkazy predložené žalobcom. Rozhodujúcim dôkazom podľa daňových orgánov, ktorými spochybňujú preukázanie prepravy tovaru do Maďarska, bolo dožiadanie vykonané iným správcom dane (ktorý však zápisnicu z miestneho zisťovania nezaslal a v odpovedi neuviedol ani deň miestneho zisťovania) u dopravcu SIKO-V-TRANS s.r.o., na ktoré sa daňové orgány odvolávajú. Žalobca namietal, že v prípade tejto zápisnice z miestneho zisťovania ide o nezákonný dôkaz, ktorý v konaní nemohol byť použitý, nakoľko v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. , sp. zn. ) sa jednalo o výsluch svedka, o ktorom žalobca nebol upovedomený a bolo mu tak odopreté jedno z jeho základných práv, a to klásť svedkovi otázky. Tento prakticky jediný dôkaz, na základe ktorého žalovaný spochybnil vykonanie prepravy tovaru do iného členského štátu, je vykonaný v rozpore s ust. § 7 ods. 4 a ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Žalobca uviedol, že navrhol výsluch bývalého zamestnanca p. Szaba, ktorý spoluprácu s vyššie uvedeným odberateľom v Maďarsku zabezpečoval. Potrebu jeho výsluchu i dostatočne zdôvodnil, napriek tomu však správca dane tohto svedka nevypočul a ani relevantne nezdôvodnil, prečo tak neurobil. Nie je možné teda tvrdiť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ správca dane bez náležitého odôvodnenia nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz. Odôvodnenie žalovaného, že žalobca prepravu tovaru preukázal iba vyhlásením odberateľa a že nebol predložený prepravný doklad vyžadovaný zákonom, je v úplnom rozpore s obsahom spisu, dokonca i s rozhodnutím správcu dane, ktorý konštatoval, že preveroval žalobcom predložený prepravný doklad (CMR). Žalobca konal v dobrej viere, že odberateľ, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý si objednával tovar pod maďarským IČ DPH a súčasne okrem CMR i vlastným vyhlásením potvrdil prepravu tovaru do Maďarska a za tovar i zaplatil. S poukazom na uvedené bol žalobca presvedčený, že odberateľ tovar i skutočne prepraví do štátu určenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok vo veci C-273/11 Mecsek- Gabona, C-409/04 Teleos, bod 48, 68. Uviedol, že vynaložil všetku odbornú starostlivosť a splnil si všetky povinnosti, ktoré od neho vyžadovala právna úprava na preukazovanie splnenia podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu. Žalobca bol toho názoru, že má právo na oslobodenie dodania tovaru od dane z pridanej hodnoty, pretože predložil všetky zákonom požadované listiny, konal v dobrej viere a s odbornou starostlivosťou.

Pokiaľ ide o nepriznanie oslobodenia od dane pri odberateľovi CARE CAPITAL, s.r.o. (body 47 - 56 žaloby), žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného v prípade nepriznania oslobodenia od dane pri faktúrach č. 250980133 a 2509080134 vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca predložil všetky zákonom požadované listiny a označil i osobu (p. I. zo spoločnosti ULPEX), ktorá predmetnú spoluprácu sprostredkovala a bola prítomná pri rokovaniach s konateľom tejto

spoločnosti. Nekontaktnosť odberateľa cca 2 roky po uskutočnení dodávok nevypovedá nič o tom, či tento subjekt vykonával činnosť v roku 2009 a skutočnosť, že odberateľ neuviedol nadobudnutie tovaru vo svojom daňovom priznaní v zmysle judikatúry Súdneho dvora EU nemôže byť kladená na ťarchu žalobcu, nakoľko tento nevie ovplyvniť, či si jeho odberateľ riadne plnil svoje daňové povinnosti. Pri tomto odberateľovi žalobca nemal vedomosť o tom, že prepravu tovaru zabezpečuje externý prepravca. Žalobca mal informácie poskytnuté odberateľom, že prepravu si odberateľ zabezpečoval vlastnými vozidlami. O tom, že vozidlá, ktorých ŠPZ boli vyznačené pri expedovaní tovaru na dodacom liste, patria spoločnosti JUPEX sa žalobca dozvedel až od správcu dane. Z tejto skutočnosti však nemožno automaticky vyvodiť, že prepravu zabezpečoval externý prepravca, a preto žalobca porušil ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže nedisponuje príslušnými CMR. Taktiež zo skutočnosti, že konateľka spoločnosti JUPEX s.r.o., ktorej patrili vozidlá uvedené na dodacích listoch, nereagovala v roku 2012 na výzvu správcu dane, nemožno vyvodiť záver, že sa tým nepotvrdila preprava tovaru odberateľovi vozidlami uvedenými na dodacích listoch. Žalobca navrhol, aby v predmetnej veci bol vypočutý p. I., ktorý sprostredkovával spoluprácu s týmto odberateľom a taktiež bývalý zamestnanec žalobcu p. Y.. Správca dane tieto osoby i predvolal, ale potom, ako sa na výsluch nedostavili, nezabezpečil ich účasť na výsluchu predvedením, napriek tomu, že žalobca tieto osoby označil za osoby, ktoré disponujú informáciami o tom, ako prebiehala spolupráca s týmto odberateľom ako aj preprava tovaru. Nie je teda možné tvrdiť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak správca dane bez náležitého odôvodnenia nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz. I pri tomto odberateľovi žalobca uviedol, že predložil všetky zákonom požadované listiny, vynaložil všetku odbornú starostlivosť, ktorú od neho bolo možné požadovať a konal v dobrej viere, že prepravu tovaru si odberateľ zabezpečuje vlastnými vozidlami, a teda má nárok na oslobodenie dodania tovaru od dane z pridanej hodnoty.

V závere svojej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nezákonného dôkazu, a to protokolu o daňovej kontrole, ktorého nezákonnosť vyplýva z nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Z uvedených dôvodov tento protokol nemohol vyvolať žiadne právne účinky a jeho doručenie nemožno považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu dane, preto daň nebola právoplatným rozhodnutím vyrubená v zákonnej prekluzívnej lehote a právo vyrubiť daň za predmetné zdaňovacie obdobie zaniklo. Bez relevantného odôvodnenia daňové orgány odmietli vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom a svoje rozhodnutie opierajú o dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri vykonávaní dôkazov správca dane porušil zásadu súčinnosti, ako i právo daňového subjektu klásť otázky svedkom. Žalovaný nevyhodnotil všetky žalobcom predložené dôkazy, pričom niektoré vedome opomenul a svoje rozhodnutie založil na argumentácii, že žalobca v konaní nepredložil zákonom požadované listiny. Daňové orgány v predmetnej veci postupovali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca v podanej žalobe poukazoval a vyčíslenie rozdielu dane je minimálne v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, arbitrárne a naviac žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie, ktoré bolo vydané miestne nepríslušným správcom dane a na základe právneho predpisu, ktorý pre dané konanie nebol relevantný.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 13. 05. 2015, v ktorom poukázal na výsledky vykonanej daňovej kontroly. Nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadne nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vyrubenia dane až po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty na jej vyrubenie. Uviedol, že daňová kontrola sa začala dňa 08. 02. 2011, prerušená bola z titulu medzinárodnej výmeny informácií od 21. 04. 2011 do 29. 06. 2012, pričom správca dane požiadal dňa 04. 09. 2012 o jej predĺženie. Žalovaný tejto jeho žiadosti vyhovel, lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o 6 mesiacov a daňová kontrola bola ukončená dňa 12. 04. 2013. Námietku ohľadne nedodržania prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane považoval žalovaný za irelevantnú, pričom niektoré námietky žalobcu v podanej žalobe sú nad rámec odvolacieho konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní uviedol, že správca dane je oprávnený prerušiť daňovú kontrolu v zmysle vtedy platného zákona v konaní ohľadne medzinárodnej výmeny informácií. Prerušenie daňovej kontroly podľa ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bolo v súlade s týmto zákonom, a to s poukazom na ust. 15 ods. 6 tohto zákona, v zmysle ktorého sa ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 primerane použijú aj na daňovú kontrolu, pričom ust. § 25a je systematicky zaradené v prvej časti zákona a ust. § 15 ods. 1 až 19, ktoré upravujú daňovú kontrolu, sú taktiež v prvej časti zákona. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07. 03. 2013 v konaní č. k. -59 a

na to, že Ústavný súd SR uznesením zo dňa 13. 04. 2014 v konaní pod sp. zn. potvrdil správnosť postupu a výklad Najvyššieho súdu SR týkajúci sa okrem iného i ust. § 25a v spojení s ust. § 15 ods. 16 vyššie citovaného zákona.

V prípade prerušenia daňovej kontroly správca dane nemá vykonávať žiadne úkony, ktoré sa týkajú prerušenej daňovej kontroly a pokiaľ sú vykonané nejaké dôkazy počas prerušenia daňovej kontroly, neprihliada sa na ne. Vykonaním nejakého dôkazu však nedochádza k ukončeniu prerušenia daňovej kontroly. Teda i v prípade, ak dožiadanými správcami dane boli vykonané nejaké úkony počas prerušenia daňovej kontroly a tieto neboli použité ako dôkazy, nemohlo dôjsť k tomu, aby protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.

K ďalším námietkam žalobcu (pod bodmi 24 - 34) žalovaný uviedol, že tieto neboli uplatnené v odvolacom konaní. Postup správcu dane (Daňového úradu Nitra a Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) je podľa názoru žalovaného v súlade s prechodným ust. § 165 účinným od 30. 12. 2012. Daňová kontrola bola vykonávaná podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a bola ukončená po 31. 12. 2012. Vyrubovacie konanie sa v takomto prípade vykoná podľa tohto zákona a taktiež i rozhodnutie sa vydá taktiež podľa tohto zákona v nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade, že rozhodnutie bude v odvolacom konaní zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, bude toto konanie prebiehať podľa ust. § 68 vyššie citovaného zákona. V čase začatia daňovej kontroly bol miestne príslušným správcom dane žalobcu Daňový úrad Nitra, ktorý vydal dňa 23. 04. 2013 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 15. 05. 2013 bol žalobca registrovaný na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty v Bratislave, a preto odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru podal už na tento daňový úrad ako miestne príslušnému správcovi dane. Odvolací orgán, teda žalovaný, dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný sa už v tomto rozhodnutí vyjadril, že dodatočný platobný výmer bol vydaný v súlade s ust. § 68 ods. 1 druhá veta zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa ust. § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, v nadväznosti na ust. § 165b vyššie citovaného zákona.

Žalovaný bol toho názoru, že s námietkami žalobcu (body 35 - 56) ohľadne zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia sa dostatočne vysporiadal vo svojich rozhodnutiach a námietky uvedené v žalobe preto nepovažuje za relevantné. K námietkam týkajúcim sa vykonania prepravy spoločnosťou SIKO-V- TRANS, s.r.o. uviedol, že tieto neboli uplatnené žalobcom počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom a ani v odvolacom konaní, pričom žalobca bol informovaný o výsledkoch dokazovania správcom dane, a to v priebehu daňovej kontroly, ako i vo vyrubovacom konaní. S námietkou žalobcu ohľadne vypočutia svedkov sa daňové orgány dostatočne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach a túto námietku považuje žalovaný za nedôvodnú. Správca dane bol toho názoru, že navrhovaní svedkovia by mohli tvrdenie žalobcu, že tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky potvrdiť len v prípade, ak sa zúčastnili samotného výkonu prepravy, resp. boli prítomní pri vykládke tovaru. Preto správca dane žiadal žalobcu, aby uviedol, akými inými dôkazmi alebo dokladmi okrem svojich tvrdení disponujú títo svedkovia, ktorými by mohli preukázať, že žalobca splnil podmienky umožňujúce uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný bol toho názoru, že navrhovaním vypočutia svedkov sa žalobca účelovo snaží spochybniť správcu dane, pretože nemá jednoznačný dôkaz o vykonaní prepravy do iného členského štátu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane vo vyrubovacom konaní opakovane požadoval od žalobcu, aby preukázal splnenie podmienok pre nárok na oslobodenie od dane. Žalobca síce formálne deklaroval, že k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu došlo, ale dostatočným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a ani nevyvrátil pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru, čo znamená, že jednoznačne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Na základe výzvy súdu žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 06. 12. 2015 ohľadne tvrdenia o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá podľa jeho tvrdenia mala byť ukončená dňa 08. 08. 2011, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo nezákonné a nemohlo mať vplyv na plynutie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Pokiaľ žalovaný predĺžil lehotu na vykonanie daňovej kontroly až dňa 14. 09. 2012, teda po jej uplynutí, takýto jeho úkon nemal žiadny vplyv na zákonom stanovenú lehotu 6 mesiacov na vykonanie daňovej kontroly. Napriek tomu bola daňová kontrola ukončená až dňa 12. 04. 2013, teda bola prekročená zákonom stanovená lehota na jej vykonanie.

Rovnako tak žalovaný podal na základe výzvy súdu písomné vyjadrenie zo dňa 03. 12. 2015, v ktorom sa vyjadril k dodržaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá bola začatá u žalobcu dňa 08. 02. 2011 a zákonom stanovená lehota na jej vykonanie po predĺžení nadriadeným orgánom nebola prekročená, t.j. spolu trvala 12 mesiacov. Zároveň žalovaný citoval ust. § 68 ods. 1, § 165 ods. 4, 5, § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že daňová kontrola bola u žalobcu vykonávaná podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a bola ukončená po 31. 12. 2012, pričom ju začal a dňa 12. 04 2013 ukončil správca dane, ktorým bol Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky, ktorý vykonal i vyrubovacie konanie a vydal dodatočný platobný výmer, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Predmetný dodatočný platobný výmer bol zrušený a ďalšie konanie už prebiehalo podľa ust. § 68 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca od 01. 01. 2013 patril do pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorý bol ako aktuálne miestne príslušný správca dane oprávnený (po zrušení dodatočného platobného výmeru vydaného Daňovým úradom Nitra, pobočka Nové Zámky) vykonať vyrubovacie konanie a vydať rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci na pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v medziach dôvodov žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 je nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný nepredložil úplný spis týkajúci sa predmetnej veci, a preto bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že Daňový úrad Nové Zámky vydal dňa 05. 01. 2011 oznámenie o výkone daňovej kontroly týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10. 01. 2011 a je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa začne dňa 08. 02. 2011. V tento deň správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní za účasti prokuristu a konateľa žalobcu, ktorí boli požiadaní o predloženie dokladov týkajúcich sa dane z priadnej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“, z ktorého vyplýva, že správca dane v apríli 2011 žiadal informácie od daňovej správy Poľskej republiky týkajúce sa daňového subjektu ThyssenKrupp Energostal S.A., Torun a Skopol Michal Skopowski, Krakow a taktiež od daňovej správy Maďarska týkajúce sa daňového subjektu Active Service Kft., Budapest. V apríli 2011 správca dane požiadal správcov dane o preverenie skutočností týkajúcich sa daňových subjektov, a to Daňový úrad Nitra (ohľadne daňového subjektu H. F. - obchodné služby), Daňový úrad Dunajská streda (ohľadne daňového subjektu FERROLUX, s.r.o.), Daňový úrad Snina (ohľadne daňového subjektu H. Y. - Unitrans) a Daňový úrad Košice I (ohľadne daňového subjektu RM Businesses, s.r.o.) vo veci uskutočnenia zdaniteľných obchodov so žalobcom na základe konkrétnych tam označených faktúr.

Rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2011 (ktoré žalobca prevzal dňa 21. 04. 2011) správca dane podľa ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov prerušil daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. začalo sa konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií s tým, že daňová kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie od

zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu a správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia sú uvedené IČ DPH pre zahraničné daňové subjekty, u ktorých správca dane preveruje skutočnosti ohľadne obchodných transakcií v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru do iných členských štátov.

Dňa 26. 04. 2011 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Dunajská Streda spolu so zápisnicou o miestnom zisťovaní zo dňa 18. 04. 2011 v spoločnosti FERROLUX, s.r.o. za prítomnosti konateľa Vincenta Szalacsiho a dňa 09. 05. 2011 mu bola doručená odpoveď Daňového úradu Snina spolu so zápisnicou o miestom zisťovaní zo dňa 02. 05. 2011 spísanou s daňovým subjektom H. Y..

Správcovi dane bola dňa 30. 05. 2011 doručená odpoveď daňovej správy Maďarska vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne daňového subjektu Active Service Kft., Budapest (súčasťou spisu je i faktúra č. 2509080081 zo dňa 17. 08. 2009 vystavená žalobcom ako dodávateľom pre vyššie označeného odberateľa na sumu 7.574,40 eur), dňa 01. 06. 2011 mu bola doručená odpoveď daňovej správy Českej republiky ohľadne daňového subjektu NeoRy Corporation s.r.o., Praha a v ten istý deň (t. j. 01. 06. 2011) mu bola doručená i ďalšia odpoveď daňovej správy Poľskej republiky ohľadne daňového subjektu X. X. O., Gliwice.

Dňa 16. 06. 2011 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Košice I (ohľadne daňového subjektu RM Businesses, s.r.o.), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt predložil dňa 06. 06. 2011 doklady a dňa 10. 06. 2011 mala byť s týmto daňovým subjektom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (nebola priložená). Táto zápisnica bola doručená správcovi dane dňa 21. 06. 2011, pričom z nej vyplýva, že na pojednávaní bol vypočutý konateľ spoločnosti Ing. Milan Sabo. Správca dane mailom dňa 27. 06. 2011 žiadal Daňový úrad Košice I o vybavenie dožiadania týkajúceho sa spoločnosti DESIGN STUDIO Košice, s. r. o. a spoločnosti STONES SK s.r.o. ohľadne dodávok betonárskej ocele s tým, že oficiálne dožiadanie nemôže byť poslané, nakoľko správca dane nemôže vo veci konať.

Odpoveď daňovej správy Českej republiky ohľadne žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne daňového subjektu CARE CAPITAL s.r.o., Praha bola správcovi dane doručená dňa 04. 07. 2011.

Dňa 11. 07. 2011 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Nitra (ohľadne daňového subjektu H. F. - obchodné služby) spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 06. 2011, na ktorom bol vypočutý vyššie uvedený daňový subjekt. Odpoveď daňovej správy Poľskej republiky vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne daňového subjektu Y. J. Y., Krakow bola správcovi dane doručená dňa 13. 07. 2011 a dňa 02. 08. 2011 mu bola doručená odpoveď ohľadne daňového subjektu ThyssenKrupp Energostal S.A., Torun.

V podaní zo dňa 02. 07. 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04. 07. 2012, správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 29. 06. 2012 pominuli prekážky, pre ktoré bola prerušená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009, nakoľko v tento deň bola správcovi dane doručená posledná odpoveď (v predloženom administratívnom spise sa nenachádza) na medzinárodnú výmenu daňových informácií a v jej výkone sa pokračuje.

Správca dane v dožiadaniach zo dňa 04. 07. 2012 adresovaných Daňovému úradu Košice žiadal o vypočutie bývalých konateľov spoločnosti DESIGN STUDIO Košice, s. r. o. (Ing. Pavla Kanócza, Radoslava Kráľovského, Gabriely Ilykovej) a taktiež žiadal o preverenie skutočností u daňového subjektu STONES SK s.r.o.

Následne správca dane v podaní zo dňa 04. 09. 2012 požiadal žalovaného odôvodnenou žiadosťou o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pričom žalovaný tejto žiadosti vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o šesť mesiacov, čo oznámil správcovi dane v podaní zo dňa 14. 09. 2012, ktoré mu bolo doručené dňa 25. 09. 2012. V podaní zo dňa 01. 10. 012 (doručenom žalobcovi dňa 03. 10. 2012) správca dane žalobcovi oznámil predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly o šesť mesiacov.

Ďalším dožiadaním zo dňa 24. 09. 2012 správca dane požiadal Daňový úrad Košice o preverenie skutočností formou miestneho zisťovania u daňových subjektov SIKO-V-TRANS s.r.o., Z.G. a LKW- VÁGÓ s.r.o.

Dňa 24. 09. 2012 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie z Daňového úradu Košice, prílohou ktorej bola zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27. 08. 2012 spísaná s Ing. Pavlom Kanóczom a zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 09. 2012 spísaná s Radoslavom Kráľovským.

Správca dane dňa 09. 10. 2012 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so zástupcom spoločnosti žalobcu (prokuristom), pričom za žalobcu bola prítomná i zástupkyňa spoločnosti GT&C Slovakia k. s., Ing. G. K. K., a to na základe plnomocenstva zo dňa 05. 10. 2012 (ktoré sa však v predloženom administratívnom spise nenachádza). Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie žalobcu s priebežnými výsledkami daňovej kontroly.

V podaní zo dňa 08. 10. 2012 doručenom správcovi dane dňa 12. 10. 2012 Okresné riaditeľstvo PZ v Nových Zámkoch oznámilo správcovi dane držiteľov vozidiel tam uvedených evidenčných čísiel (príloha sa však v predloženom spise nenachádza), a to na základe dožiadania správcu dane zo dňa 03. 10. 2012. Dňa 19. 10. 2012 bola správcovi dane doručené oznámenie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 11. 10. 2012 ohľadne údajov z evidencie vozidiel, a to na základe dožiadania správcu dane zo dňa 20. 09. 2012.

Ďalším dožiadaním zo dňa 23. 10. 2012 správca dane požiadal Daňový úrad Košice o preverenie skutočností u daňového subjektu JUPEX, s.r.o. (odpoveď mu bola doručená dňa 21. 11. 2012), dožiadaním z toho istého dňa požiadal Daňový úrad Prešov o preverenie skutočností u daňového subjektu T. E. (odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 28. 11. 2012 spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 11. 2012) a dožiadaním zo dňa 31. 10. 2012 požiadal Daňový úrad Žilina o preverenie skutočností u daňového subjektu Pro.Se.T. s. r.o. (odpoveď mu bola doručená 23. 11. 2012, prílohou ktorej bola zápisnica o miestnom zisťovaní spísaná dňa 16. 11. 2012).

Výzvou zo dňa 26. 10. 2012, ktorá bola doručená spoločnosti GT&C Slovakia k. s. (v predloženom spise sa nenachádza plnomocenstvo udelené žalobcom tejto spoločnosti) správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, pričom odpoveď mu bola doručená dňa 28. 11. 2012 a ďalšia spolu s prílohami dňa 03. 12. 2012.

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v podaniach doručených správcovi dane dňa 29. 10. 2012 a 13. 12. 2012 odpovedala na dožiadanie správcu dane zo dňa 20. 09. 2012, 03. 10. 2012 a 26. 10. 2012.

Dňa 27. 11. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok J. E. (žalobca bol o jeho výsluchu upovedomený v podaní zo dňa 25. 10. 2012, pričom sa dostavil prokurista Ing. Z. X.) a výzvou zo dňa 29. 11. 2012 (doručenou spoločnosti GT&C Slovakia k. s.) bol žalobca opätovne vyzvaný na predloženie dôkazov, pričom odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 07. 01. 2013.

Čiastočná odpoveď Daňového úradu Košice zo dňa 12. 12. 2012 (týkajúca sa daňového subjektu LKW- VÁGÓ s.r.o., SIKO-V-TRANS s.r.o. a Z. A.) bola správcovi dane doručená dňa 21. 12. 2012 spolu so zápisnicou o miestnom zisťovaní zo dňa 27. 11. 2012 vykonanom v spoločnosti SIKO-V-TRANS s.r.o. a ďalšími prílohami.

Dňa 10. 01. 2013 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá svedkyňa Ing. Y. D. (upovedomenie o jej výsluchu správca dane zaslal spoločnosti GT&C Slovakia k. s.) a žalobca ani jeho zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnili. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 05. 02. 2013, na ktorom bol ako svedok vypočutý R. E. (v prítomnosti Ing. G. K. K. ako zástupkyne spoločnosti GT&C Slovakia k. s., ale bez predloženia plnej moci).

V podaní zo dňa 06. 02. 2013 správca dane informoval žalobcu (prostredníctvom spoločnosti GT&C Slovakia k. s.) o priebežných výsledkoch daňovej kontroly, pričom vyjadrenie žalobcu bolo správcovi dane doručené dňa 14. 03. 2013.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 11. 03. 2013 spísaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a z jeho záverov okrem iného vyplýva, že daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 12.323,87 eur, pričom žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie k protokolu a na jeho prerokovanie, ktoré sa uskutoční dňa 12. 04. 2013. K protokolu o vykonanej daňovej kontrole sa žalobca písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. 03. 2013. Dňa 08. 04. 2013 bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 11. 03. 2013.

Doplnená odpoveď Daňového úradu Košice týkajúca sa daňového subjektu LKW-VÁGÓ s.r.o. bola správcovi dane spolu s prílohami doručená dňa 08. 04. 2013.

Vyššie uvedený protokol zo dňa 11. 03. 2013 z daňovej kontroly v znení jeho dodatku zo dňa 08. 04. 2013 bol so žalobcom prerokovaný dňa 12. 04. 2013, o čom bola v tento deň spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

Následne správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky) vydal dňa 23. 04. 2013 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5.927,87 eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie (ktoré už adresoval Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty), o ktorom žalovaný rozhodol dňa 08. 08. 2013 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 04. 2013 (dodatočný platobný výmer) zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov tam uvedených (nedostatočne zistený skutkový stav, čo sa týka dôkazov o vykonaní prepravy do iného členského štátu v prípade odberateľa X. X. O.).

Žalovaný v podaní zo dňa 07. 11. 2013 predĺžil správcovi dane (Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty) lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie august 2009 o 300 dní.

Následne správca dane spísal dňa 17. 12. 2013, 19. 12. 2013, 04. 03. 2014, 28. 03. 2014, 03. 09. 2014 a 09. 10. 2014 zápisnicu o ústnom pojednávaní, pričom žalobcu na pojednávaniach zastupovala Ing. G. K. K. ako zástupkyňa spoločnosti GT&C Slovakia, k. s. (pričom plná moc na zastupovanie sa v spise nenachádza).

V predloženom administratívnom spise sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná dňa 07. 05. 2013 (07. 05. 2014?) spísaná na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, referát Košice, na ktorom bol ako svedok vypočutý Ing. N. Y. a Z. Y., pričom žalobcu zastupovala Ing. G. K. K. ako zástupkyňa spoločnosti GT&C Slovakia, k. s.

Následne Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako správca dane vydal dňa 14. 10. 2014 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 4.377,26 eur ako rozdiel medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní t.j. 373.210,38 eur a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole, t. j. 377.587,64 eur, čo je rozdiel 4.377,26 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 14. 01. 2015 (druhým v poradí) tak, že rozhodnutie správcu dane dňa 14. 10. 2014 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.

Súčasťou predloženého spisu sú i dve faktúry zo dňa 19. 08. 2009 č. 2509080133 a č. 2509080134 vystavené žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa CARE CAPITAL s.r.o., Praha za betonársku oceľ spolu s vyhlásením odberateľa a ďalšími listinami ako i faktúra zo dňa 17. 08. 2009 č. 2509080081 vystavená žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa Active Service Kft., Budapest za betonársku oceľ spolu s vyhlásením odberateľa ďalšími listinnými dokladmi, vrátane CMR, pričom tieto deklarované dodávky do iných členských štátov považoval správca dane za sporné.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 10. 2014, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 4.377,26 eur.

Podľa § 244 ods. 1, 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 250 ods. 1, 4 OSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 250d ods. 1 OSP, žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 250f ods. 1, 2, 3 OSP, súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.

Podľa § 250j ods. 3 OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Základným predpokladom pre realizáciu preskúmavacej právomoci súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP je úplné poznanie a vyhodnotenie všetkých podkladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal.

Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal jednak zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu“ sa vo všeobecnosti rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (prvá veta judikátu zverejneného pod č. 66 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 4-5/1998, ktorý vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 10. 1997 v konaní pod sp. zn. a ktorý je aktuálny aj v súčasnosti), aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu, ktorý je povinný súdu predložiť žalovaný, ktorý vo veci rozhodoval ako odvolací orgán. Vo všeobecnosti sa teda spisom rozumie súbor všetkých písomností zhromaždených správnym orgánom a vzťahujúcich sa k tej istej veci. Ide najmä o podania, vyjadrenia účastníkov konania, odpovede dožiadaných správcov dane, resp. odpovede na medzinárodnú výmenu informácií, zápisnice z ústneho pojednávania, rozhodnutia, doklady o doručení písomností a podobne. Písomnosti sa do spisu zakladajú v takom poradí, v akom za sebou časovo nasledujú a takto (v tomto slede) sa i žurnalizujú.

V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho

alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

V predmetnej veci súd postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vo výzve zo dňa 10. 04. 2015 vyzval žalovaného, aby súdu predložil administratívny spis súvisiaci s vecou spolu so spisom správcu dane ako prvostupňového daňového orgánu, pričom žalovaného vo výzve zo dňa 10. 04. 2015 zároveň poučil, čo treba rozumieť pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu (žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúci sa veci vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí). Výzva na predloženie spisu bola žalovanému doručená dňa 16. 04. 2015 a dňa 18. 05. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 13. 05. 2015 v predmetnej veci ako i administratívny spis k žalobe sp. zn. , ktorý žalovaný rozčlenil na tri časti (A - spis FR SR, B - spis správcu dane a vyrubovacie konanie) s tým, že číselné označenie prílohy je uvedené v pravom hornom rohu prvej strany každej prílohy.

Po oboznámení sa s predloženými listinami súd dospel k záveru, že mu nebol predložený úplný administratívny spis žalovaného, nakoľko jednotlivé listiny boli ľubovoľne označené číslom (rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2015, ktoré bolo vydané ako posledné je označené ako č. l. 1, pričom pod č. l. 1 je zároveň uvedené i poverenie na vykonanie daňovej kontroly vydané dňa 04. 01. 2011) bez časovej súvislosti a následnosti (nadväznosti) ich vzniku, resp. ich vytvorenia alebo doručenia a niektoré na seba absolútne nenadväzujú, v dôsledku čoho nie je možné vytvoriť si ani obraz a úsudok o postupnosti vykonaných úkonov a priebehu konania. Tiež je potrebné uviesť, že predložený administratívny spis nie je tvorený zväzkom listín, keďže každá listina sa v ňom nachádzala osobitne, bez toho, aby boli jednotlivé listiny administratívnym orgánom riadne zažurnalizované a očíslované v poradí, v akom vznikli, resp. boli správcom dane vytvorené alebo jemu doručené. V predloženom administratívnom spise sa nachádza množstvo listín, ktoré s predmetným kontrolovaným zdaňovacím obdobím, t. j. august 2009 ani nesúvisia, resp. ich súvis nebol preukázaný, čo spôsobuje neprehľadnosť a obsiahlosť spisu. Nie je úlohou súdu, aby v obsiahlom spise a v množstve listín vyhľadával, ktoré z množstva dôkazov vykonaných správcom dane, resp. dožiadaným správcom dane sa týkajú kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a konkrétne dodávok (vrátane prepravy) betonárskej ocele pre odberateľa Active Service Kft., Budapest a ďalšieho odberateľa CARE CAPITAL s.r.o., Praha, teda do iných členských štátov, ktoré správca dane považoval za nepreukázané.

Napriek množstvu listín, ktoré sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise, však súd zistil, že sa v ňom nenachádzajú všetky listiny, ktoré mali tvoriť podklad správneho rozhodnutia a na ktoré sa správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvolávajú a z ktorých vychádzali pri svojom rozhodovaní. Jedná sa konkrétne o odpoveď daňovej správy iného členského štátu na medzinárodné dožiadanie, ktorá mala by doručená správcovi dane dňa 29. 06. 2012 (podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o poslednú odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií) a tento deň žalobca považoval za deň, kedy pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2011 prerušená. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, teda začatie konania v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle čl. 5 Nariadenia rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, pričom daňová kontrola bola prerušená do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie od zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu s tým, že v daňovej kontrole s bude pokračovať, len čo pominú prekážky jej prerušenia.

V predloženom administratívnom spise sa nachádza odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 02. 08. 2011 (týkala sa daňového subjektu v Poľskej republike ThyssenKrupp Energostal S.A., Torun) a následne sa v spise nachádza oznámenie správcu dane až zo dňa 02. 07. 2012 adresované žalobcovi, ktorým mu oznamoval, že dňa 29. 06. 2012 mu bola doručená

posledná odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorá sa však v predloženom spise nenachádza a nie je ani zrejmé, ktorého daňového subjektu so sídlom v inom členskom štáte (ktorom ?) by sa mala týkať. Nakoľko správca dane tento deň, t. j. 29. 06. 2012 považoval za deň, kedy pominuli prekážky výkonu daňovej kontroly a od ktorého dňa začala podľa jeho tvrdenia opätovne plynúť lehota na jej vykonanie, jedná sa o dôležitý listinný dôkaz. Dôležitosť tohto listinného dôkazu vyplýva i z toho, že podľa názoru žalobcu daňová kontrola začatá u neho dňa 08. 02. 2011 prekročila zákonom stanovenú lehotu, resp. nebol ani dôvod na jej prerušenie, resp. prerušenie sa skončilo už skôr, a to faktickým vykonávaním úkonov buď správcom dane alebo dožiadaným správcom dane. Vzhľadom na námietku žalobcu, týkajúcu sa trvania daňovej kontroly, sa súd v predmetnej veci prioritne musel zamerať na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2009, avšak v dôsledku neúplného administratívneho spisu nebolo možné túto námietku preskúmať a posúdiť dĺžku trvania daňovej kontroly u žalobcu.

Taktiež sa v predloženom administratívnom spise nenachádza ani splnomocnenie pre zástupcu žalobcu v daňovom konaní, ktoré malo byť udelené dňa 05. 10. 2012 pre spoločnosť GT&C Slovakia k. s., konajúcu prostredníctvom Ing. G. K. K. (čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 10. 2012). Pokiaľ bola dňa 29. 06. 2012 skutočne doručená správcovi dane posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií a v októbri 2012 predložené plnomocenstvo udelené žalobcom inému subjektu na zastupovanie žalobcu v daňovom konaní a tieto dôležité listinné doklady sa v predloženom spise nenachádzajú, je potrebné konštatovať, že obsah predloženého administratívneho spisu potom nezodpovedá skutočnosti a reálnemu stavu administratívneho konania.

V predmetnej veci je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca podal na tunajší súd samostatné žaloby, o ktorých sa koná pod sp. zn. , sp. zn. (toto konanie) a sp. zn. , pričom sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného, ktoré boli vo vzťahu k nemu vydané za jednotlivé zdaňovacie obdobia a týkajú sa vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za tieto zdaňovacie obdobia. Jedná sa teda o rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe jednej daňovej kontroly, ale na základe iných dôkazov, ktoré boli vykonávané vo vzťahu k jednotlivým odberateľom žalobcu, resp. prepravcom, ktorí mali vykonávať prepravu tovaru do iného členského štátu. Súd je toho názoru, že povinnosťou žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu bolo súdu v jednom konaní predložiť originál úplného a žurnalizovaného administratívneho spisu vrátane dokladov o doručení rozhodnutí, ako i listinné doklady a dôkazy, ktoré sa týkajú konkrétneho zdaňovacieho obdobia a v ostatných prípadoch, pokiaľ sa vykonané dôkazy týkali viacerých alebo všetkých zdaňovacích období, by bolo možné akceptovať i predloženie fotokópie listín (okrem rozhodnutí a dokladov o ich doručení) opatrených pečiatkou „súhlasí s originálom“, dátumom a podpisom zodpovedného zamestnanca.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovaného tak dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu úplný administratívny spis aj napriek tomu, že na jeho predloženie bol riadne písomne vyzvaný. V dôsledku nepredloženia úplného administratívneho spisu, týkajúceho sa predmetnej veci (vyrubenia dane z riadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009), súd nemohol náležite preskúmať, či daňové orgány pri riešení konkrétnych žalobou vymedzených otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy, nakoľko mu chýbali základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci a nemohol posúdiť, či rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu zodpovedá obsahu úplného spisu a či je dostačujúce pre posúdenie veci.

Nakoľko teda zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu súdom požadovaného úplného administratívneho spisu, nezostávalo súdu nič iné, ako postupovať podľa ust. § 250j ods. 3 OSP, zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to pre nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 spôsobenú práve žalovaným, ktorý predložil neúplný administratívny spis, v ktorom sa nenachádzajú vyššie uvedené listiny (odpoveď daňovej správy iného členského štátu na medzinárodné dožiadania vo veci výmeny daňových informácií, plnomocenstvo pre zástupcu žalobcu v daňovom konaní). Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaný znemožnil súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako i postup, ktorý mu predchádzal.

Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2015 č. 1100301/1/13159/2015/14003 zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 OSP pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovaného z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný.

Vo všeobecnosti a s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu SR však k žalobcom namietanému postupu správcu dane ohľadne prerušenia daňovej kontroly z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (t. j. začalo sa konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií) možno uviesť nasledovné. I keď zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov výslovne nehovoril o prerušení daňovej kontroly, ale len o prerušení daňového konania, bolo potrebné vychádzať z toho, že súčasťou daňového konania je nesporne i daňová kontrola a z toho dôvodu potom s poukazom na ust. § 25a vyššie citovaného zákona bolo možné prerušiť i daňovú kontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody na jej prerušenie, ku ktorým patril i prípad, kedy je potrebné požiadať príslušný orgán členského štátu o výmenu daňových informácií. Ustanovenie § 25a vyššie citovaného zákona o prerušení konania sa vzťahovalo i na daňovú kontrolu, ktorú potom na základe tohto zákonného ustanovenia bolo možné v odôvodnených prípadoch i prerušiť a táto otázka bola už opakovane predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. , zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. ) a Ústavného súdu SR (uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -11, uznesenie zo dňa 19. 03. 2013 č. k. -10). Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nebolo možné vyvodiť záver o vylúčení použitia ust. § 25a tohto zákona na daňovú kontrolu. Naopak, z ust. § 25a ods. 5 tohto zákona jednoznačne vyplývalo, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona, teda i lehoty na vykonanie daňovej kontroly zakotvené v ust. § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona, neplynú.

Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňového subjektu (odberateľov žalobcu) v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho správca dane potom daňovú kontrolu prerušil, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozilo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -11, v ktorom bola riešená obdobná problematika. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že „v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty“. Ústavný súd SR v tomto svojom rozhodnutí zároveň zdôraznil, že „výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010, ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12. 2011.

Vo svojom vyššie označenom rozhodnutí Ústavný súd SR zároveň konštatoval, že „daňová kontrola je procesom kontrolným, nie rozhodovacím. Takýto záver však nevylučuje alternatívu aplikovania ustanovení o možnosti prerušiť konanie aj na daňovú kontrolu (rovnako ako sa na daňovú kontrolu nepochybne vzťahujú napríklad základné zásady daňového konania v zmysle § 2 zákona o správe daní a poplatkov)“. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly a počas jej prerušenia neplynú zákonné procesné lehoty, čo znamená, že neplynú lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní a ani na ukončenie daňovej kontroly.

K námietke žalobcu, že dožiadaní správcovia dane vykonávali ústne pojednávania so svedkami, pričom žalobca nebol o tomto ani upovedomený, možno taktiež len vo všeobecnosti uviesť, že pokiaľ sa vypočutí svedkovia vyjadrovali k okolnostiam, ktoré sa týkajú i žalobcu a u neho vykonávanej daňovej kontroly, potom podľa názoru súdu bolo potrebné žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu o ich výsluchu upovedomiť a umožniť žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a to s poukazom na ust. § 15 ods. 5,

písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. ust. § 45 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Taktiež nie je podľa názoru súdu prípustné, aby správca dane, resp. dožiadaný správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal výsluch svedka (iného daňového subjektu) v rámci úkonu miestneho zisťovania tvrdiac, že o takomto úkone nie je povinný upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt, nakoľko miestne zisťovanie sa vykonáva u iného daňového subjektu. Dožiadaný správca dane musí taktiež zachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva daňových subjektov, ktoré sú stanovené zákonom a (rovnako ako správa dane) nemôže vykonávať úkony v prípade, ak je daňová kontrola prerušená. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. zo dňa 20. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. , zo dňa 03. 04. 2012 v konaní pod sp. , zo dňa 29. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. , ako i z rozsudkov v konaní pod sp. zn. , a ), v ktorých bola riešená obdobná právna problematika týkajúca sa vykonávania miestneho zisťovania a výsluchu osôb, u ktorých sa miestne zisťovanie vykonávalo. I keď od vydania týchto rozhodnutí došlo k zmene právnej úpravy a daňové konanie vrátane daňovej kontroly je upravené zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úprava procesných práv a povinností daňových subjektov zakotvená v ust. § 45 ods. 1, 2 tohto zákona zodpovedá právnej úprave zakotvenej v ust. § 15 ods. 5, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého bola vykonaná daňová kontrola, zákonnosť ktorej bola posudzovaná Najvyšším súdom SR v jeho vyššie označených rozhodnutiach.

Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250j ods. 7 OSP a v ďalšom konaní bude jeho povinnosťou skompletizovať a riadne zažurnalizovať administratívny spis (v časovej následnosti vzniku, resp. vytvorenia alebo doručenia jednotlivých listín), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 14. 10. 2014, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu v podanej žalobe. V odvolacom konaní má žalovaný rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2, 3, 4 zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v prípade, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zruší, bude i správca dane viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 831,73 eur (634,78 eur + 126,95 eur daň z pridanej hodnoty + 70,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 634,78 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu v sume 559,32 eur, t. j. za 4 úkony právnej služby vykonaný v roku 2015 po 139,83 eur (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, podanie písomného vyjadrenia na základe výzvy súdu týkajúce a veci samej, účasť na pojednávaní) podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, 2x c/, d/, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 33,56 eur, t. j. 1 x 8,39 eur režijný paušál k vykonaným úkonom, zo sumy 13,94 eur (to je 1/3 náhrady hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Nitry a späť dňa 16. 12. 2015 pri základnej náhrade 31,11 eur = 0,183 eur za 1 km x 170 km + k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 10,69 eur = 5,7 l : 100 km x 170 km x 1,104 eur) a z náhrady za stratu času v sume 27,96 eur (1/3 zo sumy 83,88 eur, t. j. 6 polhodín x 13,98 eur za čas strávený cestou na pojednávanie z Bratislavy do Nitry a späť). Právna zástupkyňa žalobcu predložila osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jej odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.

Právna zástupkyňa žalobcu sa dňa 16. 12. 2015 zúčastnila na 3 pojednávaniach na Krajskom súde v Nitre (sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ), pričom náhradu hotových výdavkov - cestovného a náhradu za stratu času si potom v predmetnej veci pod sp. zn. správne uplatnila vo výške 1/3 týchto náhrad, na ktoré jej vzniklo právo v súvislosti s účasťou na uvedených pojednávaniach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (ust. § 250ja ods. 1 OSP a contrario).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).