Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20CoP-31-2015.pdf
PDF · 123.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. Z. Y. F. K. T. O. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom Z. Č.. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Trnavská č. 1, Senec, dieťa rodičov: matka W.. S. Z. Y. F. K. T. O. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom Z. Č.. XXX, otec W. Z. Y. F. K. T. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom Z., O.R. K. Č.. XX, zastúpený JUDr. Annou Kubik, advokátkou v Bratislave, Grösslingova č. 51, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. februára 2015, č.k. 12 P 302/2013-218, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. februára 2015, č.k. 12 P 302/2013-218, p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Pezinok rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 4.2.2015, č.k. 12 P 302/2013-218, I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. z doterajšej sumy 130,-- € mesačne na sumu 170,-- € mesačne počnúc dňom 1.3.2013, ktorú sumu je otec maloletého dieťaťa povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa mesiaca vopred; II. zročné výživné otca za čas od 1.3.2013 do 4.2.2015 v sume 570,-- € otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke dieťaťa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; III. tým zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.3.2011, č.k. 5 C 1/2011-31, vo výroku o výživnom na maloleté dieťa; IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal z návrhu matky podaný na súde prvého stupňa dňa 22.3.2013, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.3.2011, č.k. 5 C 1/2011-31, vo výroku o výživnom tak, že otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej O. zvýši zo sumy 130,-- € mesačne na sumu 200,-- € mesačne z dôvodov v návrhu uvedených.
Súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 9.4.2014, č.k. 12 P 302/2013-88, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. na sumu 170,-- € mesačne počnúc dňom 1.3.2013; zročné výživné otca za čas od 1.3.2013 do 9.4.2014 v sume 520,-- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky dieťaťa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; tým zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.3.2011, č.k. 5 C 1/2011-31; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 13.8.2014, č.k. 20 CoP 92/2014-118, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Otcovi dieťaťa dal do pozornosti, že Zákon o rodine poskytuje najväčšiu mieru ochrany právu na výživné maloletých detí, výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
vlastných potrieb. Súd v konaní o výživnom je viazaný vyhľadávacím princípom, je teda povinný vykonať aj také dôkazy na zistenie skutkového stavu veci, ktoré účastníci nenavrhli. V prejednávanej veci bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistiť, aká suma bola otcovi vyplatená v dôsledku zrušenia poistnej zmluvy, dôvod, pre ktorý našetrené finančné prostriedky dieťaťu neposkytol. Vytýkal, že súd sa nezaoberal návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý v zhode s návrhom matky navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,-- € mesačne; nevyporiadal sa s nákladmi, ktoré otec v konaní preukazoval (na bývanie, stravu, mobilný telefón, cestovné náklady, hygienické potreby a pod.) v sume 500,-- € mesačne. Zákon a ani súd nemôže poskytnúť ochranu špekulatívnemu správaniu povinného rodiča, ktorý svoj príjem deklaruje vo výške, ktorá zjavne nepokrýva ani záväzky, ktoré je povinný mesačne platiť. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol úplnú absenciu právneho posúdenia zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Na priznanie spätného výživného je nevyhnutná existencia dôvodov osobitného zreteľa, ktoré musia byť preukázané. Napokon odvolací súd vyslovil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská, nakoľko obsahuje množstvo lexikálnych chýb. Konkrétne abstentujú interpunkčné znamienka, bodky na konci vety, sú uvedené nesprávne slovné zvraty. Upriamil pozornosť súdu na absenciu presného označenia všetkých účastníkov konania v záhlaví, vrátane adries ich sídla, či bydliska. Uložil povinnosť súdu prvého stupňa opätovne zhodnotiť vykonané dokazovanie, rozhodnúť kvalifikovaným spôsobom o návrhu matky na zvýšenie výživného a rozhodnúť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu.
Po vrátení veci súd prvého stupňa po zopakovaní dokazovania, po doplnení dokazovania, mal zistený nasledovný skutkový stav veci. Manželstvo rodičov maloletej O. Z., narodenej dňa X.X.XXXX, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.3.2011, č.k. 5 C 1/2011-31, na čas po rozvode bola maloletá O. zverená do výchovy matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 130,-- € mesačne. V tom čase mala 10 rokov, bola žiačkou prvého stupňa základnej školy. Maloletá O. je od septembra 2012 žiačkou druhého stupňa základnej školy v Senci. Je zdravá, mesačné náklady na úhradu jej potrieb dosahujú čiastku 445,30 €. Žije v domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome v Z.; v domácnosti ďalej žije matka navrhovateľky a staršia plnoleté dcéra, ktorá je poslucháčkou vysokej školy. Matka maloletej pracuje v trvalom pracovnom pomere s príjmom 650,-- € mesačne. Otec maloletej bol samostatne zárobkovo činnou osobou, teraz pracuje ako elektrotechnik, uvádzal príjem 176,-- € mesačne. Má priateľku, striedavo žije v jej domácnosti a striedavo v domácnosti svojej matky. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére F.. Od poslednej úpravy výživného stúpli náklady na školu, na stravu a oblečenie dieťaťa. Dieťa sa stretáva s otcom sporadicky, psychicky ťažko nesie, že otec stráca o ňu záujem. Okrem toho má vrodenú vadu obličiek, je oslobodená od telesnej výchovy. Je tiež obézna, čo si vyžaduje zvýšené náklady na oblečenie; navštevuje psychológa. Otec prezentoval, že platí toľko, koľko mu jeho finančná situácia dovoľuje. Mal zdravotné problémy, čo sa odrazilo na jeho príjme. V čase, keď je s dcérou, snaží sa jej kúpiť to, čo potrebuje, poprel, že o dcéru nejaví záujem. Musel prerušiť živnosť a založil obchodnú spoločnosť, ktorej je zamestnancom. Matka spätné výživné žiada priznať preto, že otec dieťaťa, okrem výživného, neprispel ničím naviac, s maloletým dieťaťom sa nestýkal. Dieťa je vo veku, kedy neustále rastie, dospieva, čím sa náklady zvyšujú, najmä na oblečenie a hygienu. Poistku, ktorú dieťa malo, jej otec zrušil a peniaze si ponechal pre svoju potrebu. Náklady na život sú čoraz vyššie, otec dieťaťa sa nikdy nezaujímal, čo dieťa potrebuje, nepodieľa sa na nákladoch, hoci sľúbil, že bude hradiť polovicu. Maloletá O. má proporcie dospelého človeka, a preto treba oblečenie často dokupovať. Otec dieťaťa už nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti UMYMAX s.r.o., táto je v súčasnosti nezisková. Opätovne požiadal o možnosť splátok zročného výživného, nakoľko nie je v jeho schopnostiach uhradiť zročné výživné naraz. Pracuje na dohodu, neoficiálne a jeho príjem nie je pravidelný, má aj 200,-- €, aj 500,-- € mesačne, v zime je práce menej. Súd ďalej dôvodil, že spoločnosť UMYMAX je zapísaná v obchodnom registri vedenom na Okresnom súde Bratislava I, vo vložke č. 79014/B, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 46 513 272, s dňom zápisu 8.2.2012. Otec maloletého dieťaťa je spoločníkom, so splateným vkladom spoločníka v sume 6.750,-- €. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 otec maloletého dieťaťa mal príjmy zo živnosti v sume 19.994,08 €, z toho výdavky v sume 11.347,25 €. Na účte vedený v Č., F..M.., mal otec priemerný zostatok v roku 2013 v sume 1.096,11 €, v roku 2014 príjem otca dieťaťa rapídne klesol, za mesiac január 2015 bol zostatok na účte 46,82 €. Z výdavkov, ktoré sa objavovali na účte pravidelne, bola preukázaná platba inkasa v sume 47,07 €, trvalý príkaz na sumu 130,-- €, od júna 2014 i platba výživného v sume 170,-- €. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vyplýva, že príjmy otca maloletého dieťaťa za rok 2013 predstavovali sumu 11.224,40 € a výdavky sumu 3.537,41 €. S odkazom na lekársku správu zo dňa 2.2.2015 je otec dieťaťa objednaný na operáciu kolena, trpí
na vysoký krvný tlak, ktorý je t.č. ustálený; u lekára uviedol, že je živnostník, pracuje cez deň, neužíva žiadne lieky, žiadne vážne zdravotné problémy nepreukázal. Kolízny opatrovník navrhol súdu prvého stupňa zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť na sumu 170,-- € mesačne, zročné výživné uhrádzať po 50,-- € mesačne.
Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. l, ods. 2, § 75 ods. l, § 77 ods. l veta prvá, druhá Zákona o rodine a skutkovo tým, že Zákon o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné sú celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné sa živiť. Výživou sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb dieťaťa, to znamená všetkých nákladov súvisiacich s jeho fyzickým a psychickým rastom. Dieťa okrem jedla a vody potrebuje vzdelávanie na pôde školy i mimo nej, potrebuje dostatok stimulov na osobnostný rast, športové a kultúrne aktivity s prihliadnutím na životnú úroveň oboch rodičov. Dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov, na ich výchovu a prirodzený mužský i ženský vzor. Pokiaľ rodič dieťaťa zúži svoju rodičovskú aktivitu iba na plnenie súdom určenej vyživovacej povinnosti, prenáša všetku zodpovednosť za vývoj a výchovu spoločného dieťaťa na rodiča druhého. Ten na to, aby mohol suplovať absenciu druhého rodiča, potrebuje okrem dvojnásobnej trpezlivosti a empatie i finančné prostriedky na naplnenie všetkých alebo aspoň odôvodnených potrieb dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti a možnosti" rodičov súd zhodnocuje zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov sa zohľadňujú a posudzujú nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Pri zvýšení výživného zákon predpokladá zmenu pomerov, ktorá nastala či už na strane maloletého dieťaťa, alebo jeho rodičov. Zmenou pomerov môže byť na strane dieťaťa napríklad zmena bydliska, školy, štúdia, zmena voľno-časových aktivít, alebo zmena zdravotného stavu. Na strane rodičov zmena pomerov môže predstavovať stratu alebo zmenu zamestnania, zmena osobnostného stavu, či počtu vyživovacích povinností, zvýšenie alebo zníženie príjmu, zmena zdravotného stavu a podobne. Spoločným znakom je skutočnosť, že sa táto zmena prejavila v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku.
V prejednávanej veci v čase poslednej úpravy výživného bol príjem matky v sume 600,-- € mesačne, príjem otca dieťaťa bol v sume 330,-- € mesačne, obaja rodičia dieťaťa mali ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu narodenému v prvom manželstve. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola maloletá O. žiačkou 5. triedy základnej školy, v čase vyhlásenia rozsudku žiačkou (druhého stupňa) 6. triedy základnej školy. Matka dieťaťa je zamestnankyňou Ružinovského domova seniorov v Bratislave, kde jej príjem v roku 2013 dosiahol sumu 10.800,04 € brutto (8.272,23 € netto); priemerný mesačný príjem matky dieťaťa je 660,-- €. Matka s maloletou O. žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Z., ktorý vlastní v podiele 1/4 k celku; spolu s nimi žije i plnoletá dcéra matky, ktorá je študentkou vysokej školy. Náklady na dieťa vyčíslila matka dieťaťa na sumu cca 460,-- € mesačne (na školu 10,-- €, krúžky 25,-- €, drogéria 10,-- €, strava 150,-- €, telefón 10,-- €, poistka, lieky a platby u lekára 50,-- €, náklady na bývanie 200,-- €). Otec maloletého dieťaťa bol podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne od roku 2012 zamestnancom spoločnosti UMYMAX, s.r.o., kedy počas konania mal tvrdený príjem v sume 176,-- € mesačne, bol 10 % spoločníkom obchodnej spoločnosti; podľa jeho tvrdenia už spoločníkom nie je. Otec dieťaťa je stále rozvedený, žije striedavo u svojej matky a svojej priateľky. Svoje výdavky platí z úspor, ktoré má z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ku zmene pomerov došlo predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré od poslednej úpravy výživného prešlo na druhý stupeň základnej školy. S prechodom dieťaťa na druhý stupeň základnej školy je štandardne spojené zvýšenie nákladov na školské pomôcky, nakoľko sa mení skladba vyučovacích predmetov a ich náročnosť. Ide o skutočnosť všeobecne známu, ktorú netreba dokazovať. Dieťa je t.č. o takmer 4 roky staršie, čo je spojené s nárastom potrieb na hygienu, oblečenie i obuv; je daný aj všeobecný nárast životných nákladov. Na
strane matky maloletého dieťaťa zmena pomerov, pokiaľ ide o príjem, nenastala. Zvýšili sa jej však náklady i na ďalšie dieťa žijúce s ňou v domácnosti, ktoré dosiahlo plnoletosť a študuje na vysokej škole, čo je tiež za zmenu pomerov možné považovať. Otec dieťaťa začal v roku 2012 podnikať a stal sa spoločníkom v obchodnej spoločnosti UMYMAX, s.r.o. Za rok 2013 dosiahli jeho príjmy sumu 19.994,08 € a výdavky sumu 11.347,25 €, takže rozdiel týchto položiek predstavuje sumu 8.648,83 €. Priemerný mesačný príjem v roku 2013 tak dosiahol sumu 720,74 €, čo pri základnej odvodovej povinnosti predstavuje sumu 590,-- € mesačne. Uvedená skutočnosť je v priamom rozpore s tvrdením otca dieťaťa, že jeho príjem dosahuje sumu 176,-- € mesačne. V tejto súvislosti pripomenul právny názor Krajského súdu v Bratislave obsiahnutý v zrušujúcom uznesení sp.zn. 20 CoP 92/2014, a síce že príjem otca v sume 176,-- € je výsledkom jeho rozhodnutia, ktoré nie je možné vnímať inak ako účelové rozhodnutie v snahe preukazovať, že svojou podnikateľskou činnosťou dosahuje otec dieťaťa príjem účelovo hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy. Je notoricky známou skutočnosťou, že snahou podnikateľa je svojim zamestnancom určovať príjem v najspodnejšej hranici priemernej mzdy, z dôvodu čo najnižších odvodov za zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Za daného zistenia je skutočne otázkou, z akých finančných prostriedkov hradí otec dieťaťa potom svoje tvrdené, avšak nepreukázané náklady v sume 845,-- €. Ak sám tvrdí, že z úspor, potom z rovnakých úspor je schopný platiť i zvýšené výživné. V závere konania sa rodičia maloletej Veroniky, kolízny opatrovník, stotožnili so zvýšenou výškou výživného otca v sume 170-- € mesačne; nedohodli sa len na spôsobe zaplatenia zročného výživného. Vzhľadom na uvedené zhodné vyjadrenia účastníkov konania, a tým i pred súdom deklarovanú schopnosť otca dieťaťa platiť výživné v sume 170,-- € mesačne, súd z dôvodu hospodárnosti konania už nevykonával dokazovanie naznačené odvolacím súdom, ktoré by smerovalo k zisteniu, či otec dieťaťa zrušil poistku pôvodne určenú v prospech maloletého dieťaťa a aké finančné prostriedky mu boli následkom tohto právneho úkonu vyplatené a tiež dokazovanie smerujúce k zisteniu zostatku finančných prostriedkov získaných z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd zvýšil výživné na dieťa počnúc dňom 1.3.2013, teda prvým dňom v mesiaci, v ktorom bol podaný matkou návrh na začatie konania. Zákon o rodine pre spätné priznanie výživného predpokladá existenciu dôvodov osobitného zreteľa. Bližšie zákon dôvody osobitného zreteľa nedefinuje, je teda na úvahe konajúceho súdu, aby existenciu dôvodov osobitného zreteľa zisťoval s ohľadom na ďalšie a konkrétne okolnosti veci. Všeobecne platí, že dôvodmi osobitného zreteľa sú dôvody, ktoré robia požiadavku na spätné výživné oprávnenou. Matka dieťaťa videla dôvody osobitného zreteľa v skutočnosti, že otec dieťaťa okrem súdom určeného výživného, ničím na dieťa neprispel, nepodieľa na úhrade jej mimoriadnych nákladov a takmer vôbec sa s dieťaťom nestretáva. Súd preto v danom prípade videl existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a spätné výživné na maloleté dieťa priznal. Nestotožnil sa s námietkami otca dieťaťa, že prispieva koľko môže a stretáva sa s dieťaťom kedy a koľko môže. Rodič je v prvom rade povinný urobiť všetko preto, aby svoje príjmy a výdavky usporiadal tak, aby dieťa a jeho potreby boli na prvom mieste, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou. Výšku zročného výživného za obdobie od 1.3.2013 do 4.2.2015 v sume 570,-- € (rozdiel medzi zvýšeným a zaplateným výživným), s tým, že od mája 2014 otec dieťaťa plní zvýšenú vyživovaciu povinnosť na dieťa, súd určil otcovi dieťaťa zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z dikcie ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že vyčíslené zročné výživné má povinná osoba zaplatiť po doručení rozsudku, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré je predbežne vykonateľné. Otec okrem tvrdenia, že zročné výživné nevie zaplatiť v celosti, žiadnym spôsobom nepreukázal, ani len neosvedčil žiadnymi rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami.
Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok odôvodnil ustanovením § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Nevyhovel preto návrhu otca, aby uložil matke povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie otec dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Na pravde sa nezakladajú tvrdenia matky v tom, že sa mu zvýšil príjem, nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, nevlastní motorové vozidlo, býva so svojou matkou v jednoizbovom byte, má dve vyživovacie povinnosti, jednu v sume 130,-- € mesačne, druhú v sume 170,-- € mesačne, okrem maloletej O. má dcéru z prvého manželstva vo veku 17 rokov; vyživovaciu povinnosť má aj ku svojej matke, ktorá má len dôchodok. Prechod na druhý stupeň základnej školy je jediná zmena, ktorá u maloletej O. nastala, čo ale neznamená podstatnú zmenu pomerov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v priebehu posledných dvoch rokov došlo u matky k zvýšeniu príjmu zo 600,-- € mesačne na 660,-- € mesačne,
jeho priemerný mesačný príjem sa naopak znížil, matka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom spolu s dcérou býva, zatiaľ čo on nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou. Matka svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére S. z prvého manželstva nie je nútená plniť v celom rozsahu, keďže je už plnoletá a popri štúdiu na vysokej škole si privyrába na brigádach. Naopak on má dve vyživovacie povinnosti v plnom rozsahu. Od posledného určenia výživného u neho došlo k podstatnému zhoršeniu jeho životných pomerov. Ako živnostník svoje podnikateľské aktivity ukončil, rovnako aj svoju majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti UMYMAX s.r.o., príjem mu plynie len z príležitostných zákaziek, svoje nevyhnutné potreby financuje z peňazí získaných z vyporiadania BSM; má zdravotné ťažkosti, ktoré si vyžadujú operácie pohybového ústrojenstva a pravidelné a časté rehabilitácie. Preto nemohol a stále nemôže naplno vykonávať svoju prácu. S maloletou O. sa stretáva najmenej 2x mesačne, denne si telefonujú, bráva ju do kina, na obedy do reštaurácie, kúpi jej, čo potrebuje, podieľa sa na financovaní školy v prírode, letných táborov, zobral ju na lyžovačku. Maloletá O. nemá špecifické koníčky, nezhoršil sa jej zdravotný stav, stále je žiačkou základnej školy. Súdu vysvetlil, preukázal príjem, nevyhnutné výdavky, jeho majetkovú situáciu, na ktoré ale súd neprihliadal. Súd sa mal zaoberať otázkou možnosti, resp. nemožnosti platiť vyššie výživné na maloletú O. a či tu skutočne existuje objektívna potreba pôvodnú výšku výživného zvyšovať. Nesúhlasil ani s povinnosťou zaplatiť zročné výživné v sume 570,-- € naraz do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V závere odvolania vytkol súdu chronologické i faktické nezrovnalosti; napr. v novembri 2014 už nebol spoločníkom spoločnosti UMYMAX, s.r.o. a v čase, keď ním bol, nebola výška jeho splateného vkladu 6.750,-- €, ale 750,-- €, k doplneniu dokazovania označenom dátumom dňa 28.11.2014 došlo až na pojednávaní dňa 4.2.2015. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania; v prípade, e sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa ohľadom zvýšenia výživného, navrhol určiť povinnosť zaplatiť zročné výživné v 30,-- € mesačných splátkach.
Matka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného došlo k preukázateľným zmenám pomerov na strane dieťaťa a tiež na strane otca, svoje tvrdenie preukázala. Hoci žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,-- € mesačne, rešpektuje rozhodnutie súdu. Po rozvode otec dieťaťa jej znemožnil spravovať majetok dieťaťa, ktorým bolo životné poistenie založené na meno otca a na ktorom spoločne počas manželstva šetrili peniaze v prospech dieťaťa, ktoré malo dostať z poistky vyplatené po dovŕšení 18. roku veku, pretože otec poistenie zrušil a obohatil sa na úkor dieťaťa vyplatenou dovtedy našetrenou sumou; nedodržuje dohodu, že sa bude podieľať na ostatných mimoriadnych nákladoch dieťaťa polovicou. Na letný tábor prispel naposledy v roku 2012 sumou 50,-- € zo sumy 120,-- €, v roku 2013, 2014 neprispel ničím. Neobmedzený styk s dcérou nevyužíva, navštevuje dcéru čoraz menej. Dva víkendy dieťa s ním strávilo u jeho priateľky v Rakúsku. Keďže si ale jeho priateľka neželá, aby tam dieťa ešte niekedy priviedol, otec túto skutočnosť dieťaťu oznámil a prestal s ním tráviť víkendy úplne, čo dieťa ťažko znášalo a museli vyhľadať pomoc psychológa, o čom založila do spisu doklad. Dieťa nenavštevuje z dôvodov pracovnej vyťaženosti, neprispieva jej žiadnym vreckovým, do kina ho vezme maximálne 2 x do roka. Otec nepreukázal svoje mesačné výdavky týkajúce sa bývania, vyčísľuje svoje mesačné náklady na 845,-- €, pričom tvrdí, že má príjem 176,-- € mesačne, že má peniaze na čierno 200,-- € až 500,-- € mesačne, že žije z úspor. Všetkých pojednávaní sa zúčastnila jeho právna zástupkyňa, ktorá ale v odvolaní jeho finančnú situáciu vykresľuje inak, k mnohým vyjadreniam právnej zástupkyne sa už krajský súd vyjadril vo svojom rozhodnutí k prvému odvolaniu a napriek tomu ich právna zástupkyňa znova uvádza; napr. že má vyživovaciu povinnosť ku svojej matke (ktorá ale stále pracuje). Pritom otec dieťaťa u svojej matky nežije, po opustení ich spoločnej domácnosti sa nasťahoval ku svojej priateľke, s ktorou žil v spoločnej domácnosti takmer 4 roky, u svojej matky má len hlásenú adresu trvalého bydliska, v súčasnosti žije v jednoizbovom byte prenajatom. Po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením otec navrhol zvýšené výživné na sumu 170,-- € s tým, že zročné výživné v sume 600,-- € bude splácať po 20,-- € mesačne, čo je zaznamenané aj v zápisnici zo dňa 28.11.2014. S navrhovaným zaplatením zročného výživného nesúhlasila. Od podania návrhu na zvýšenie výživného prešli dva roky, dieťa potrebuje peniaze teraz a nie v splátkach trvajúcich dva a pol roka. Na jednej strane otec tvrdí, že nemá peniaze, ale na druhej strane od začiatku konania ho zastupuje advokátska kancelária, ktorej platí za všetky služby. Odhliadnuc od toho od januára 2015 jej otec z vlastného rozhodnutia na výživu maloletej O. platí 170,-- € mesačne a zročné výživné po 30,-- € mesačne. Dcéra S. študuje na vysokej škole formou denného štúdia, ak sa dá, brigáduje, ale nie za účelom toho, aby ju finančne odbremenila, ale za účelom možnosti vôbec študovať, pretože štúdium na vysokej škole je finančne náročné. Jej otec zomrel v roku 1994 a dcéra
po ňom poberá sirotský dôchodok v sume 130,-- €, takže všetko zabezpečuje sama. Súd prvého stupňa zobral do úvahy všetky predložené dôkazy, prihliadol na finančné možnosti otca dieťaťa.
Kolízny opatrovník sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení v konaní predložených.
Otec sa už k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa (v poradí druhému) nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 209 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. decembra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, kolízny opatrovník, právna zástupkyňa otca, upovedomení zákonným spôsobom.
Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.
Výživným, ako správne uvádzal aj súd prvého stupňa, sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.
Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v
čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa v rozsudku citovanými zákonnými ustanoveniami, vyššie uvedenými zásadami, dôsledne riadil, vykonal primerané dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane dieťaťa i na strane rodičov v čase poslednej úpravy (v roku 2011), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania (v roku 2015), v neposlednom rade zohľadniac ďalšie vyživovacie oboch rodičov. Z tohto dokazovania vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Nie je sporným, že k podstatnej zmene pomerov došlo u maloletej O., zvýšili sa odôvodnené potreby jednak vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, ale aj na plnenie povinností v základnej škole. Nebolo možné tiež opomenúť, ani sa tak nestalo, možnosti a schopnosti oboch rodičov, ani to, že ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej O. na sumu 170,-- € mesačne od 1.3.2013. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo; správne vyhodnotil chovanie otca, nesplnenie jeho základnej povinnosti tvrdenia (ktorú má účastník aj v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu), následne osobné, majetkové pomery otca, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.
Otec v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody, neuvádzal konkrétne, iné, skutočnosti, dôvody, ktorými by odôvodňoval vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa (v poradí druhého). Neuvádzal vôbec, z čoho žije, ako uhrádza životné potreby (stravu, ubytovanie, ošatenie) svoje a svojho dieťaťa z prvého manželstva, ale ani maloletej Veroniky. Na jednej strane otec tvrdí, že je pracuje len príležitostne, iný príjem nemá, žije z úspor, a na druhej strane je ochotný a schopný prispievať na výživu maloletej Veroniky určenou sumou. Nevysvetlil svoje rozdielne tvrdenie v tom, že na pojednávaní na súde prvého stupňa súhlasil so zvýšením výživného na sumu 170,-- € mesačne, ale v odvolaní už túto výšku namieta, pričom neuviedol žiadne skutočnosti, nové (iné) len tie, ktoré už uvádzal v odvolaní v poradí prvom. Neuviedol, prečo zrušil poistnú zmluvu, kedy, koľko získal z nej, čo urobil s peniazmi, aké má úspory. Otec v odvolaní nenamietal také vady súdu prvého stupňa, také nezistil ani odvolací súd, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Jeho odvolanie tak možno hodnotiť len ako účelové.
Vzhľadom na život otca v súčasnosti, jeho vek, vzdelanie, predchádzajúce zamestnanie, z toho prameniace pracovné skúsenosti, zdravotný stav, odvolací súd ustálil, že je v jeho silách zabezpečiť si príjem minimálne v sume 700,-- € mesačne netto. Z nej výšku výživného na maloletú O. v sume 170,-- € mesačne, pri zohľadnení povinnosti matky prispievať na výživu maloletej O. sumou 50,-- € mesačne a vo zvyšku v osobnom plnení (vzhľadom na vek zabezpečovať každodennú rozsiahlu osobnú starostlivosť o maloletú O.), pri súčasnom zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti u oboch rodičov, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa považuje za primeranú veku a potrebám maloletej O., reálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Je v možnostiach otca zaplatiť zročné výživné naraz.
Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.).
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.