Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/517/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: I. B., nar. X. J. XXXX, bytom R. P., M.. U. XXXX/XX, proti žalovanému: L. B., nar. XX. M. XXXX, bytom C., P. XX, o 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 10. júna 2014 č. k. -129 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti veci samej týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti istiny 1.000 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 1.1.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšku veci samej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í.

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 491 ods. 1, § 494, § 559 ods. 1 a 2 a § 657 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 a § 132 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne dôvodil, že účastníci uzavreli 28.9.2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1000 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobkyni do roku 2010. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 1 000 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že jej uvedenú sumu žalovaný nevrátil. Žalovaný uzavretie zmluvy o pôžičke ani skutočnosť, že od žalobkyne prevzal predmetné finančné prostriedky nepopieral, popieral však tvrdenie žalobkyne, že jej peniaze nevrátil. Účastníci predložili súdu Čestné prehlásenie z 28.10.2011 (č. l. 24 a 49 spisu), v zmysle ktorého žalobkyňa 28.10.2011 prevzala od žalovaného sumu 1000 eur z titulu poskytnutej pôžičky, avšak žalobkyňa napriek skutočnosti, že predmetné čestné prehlásenie podpísala, tvrdila, že peniaze jej žalovaný nevrátil, čo žalovaný popiera. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa neosvedčila svoje tvrdenie o tom, že jej žalovaný nevrátil požičané peniaze. Žalobkyňa sa snažila svoje tvrdenie preukázať svedeckými výpoveďami. V prospech tvrdení žalobkyne sčasti svedčí len svedecká výpoveď nepriameho charakteru svedka C. K., ktorý vypovedal že v presne neurčený dátum žalobkyňa musela odísť do Bratislavy, kde pracovala ako pomocná sila v kuchyni a v ten deň mala prevziať od žalovaného peniaze z titulu pôžičky, podľa výpovede svedka, keď sa žalobkyňa z Bratislavy vrátila do R. P., oznámila svedkovi, že boli so žalovaným a jeho priateľkou - terajšou manželkou u notára niekde v Bratislave, čestné vyhlásenie mala u seba priateľka žalovaného, po podpise čestného vyhlásenia u notára mali ísť žalovaný so svojou priateľkou do banky pre peniaze, avšak už sa nevrátili. Z predmetnej svedeckej výpovede však nebolo možné jednoznačne vyvodiť, že žalovaný sumu 1 000 eur žalobkyni nevrátil. V konaní tak nebol produkovaný ani jeden dôkaz o tom, že peniaze neboli žalobkyni vrátené. Z jedinej priamej svedeckej výpovede svedkyne S. B. vyplýva, že žalovaný dlžné peniaze

žalobkyni vrátil. Účastníci konania predložili súdu listinný dôkaz - čestné prehlásenie, ktorým bolo preukázané, že žalovaný žalobkyni dlžné peniaze vrátil. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané aj to, že žalovaný v období mesiaca október 2011 disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami umožňujúcimi mu vrátenie dlžnej sumy. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jej suma 1 000 eur nebola vrátená, keď tvrdenia žalobkyne nie sú preukázané listinným dôkazom a ani jedinou priamou svedeckou výpoveďou, z ktorého dôvodu bola žaloba posúdená ako nedôvodná a bola zamietnutá. Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené právne poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O. s. p., vecne plným úspechom žalovaného v konaní, nevyčíslením si žalovaným trov a tým, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v celom jeho rozsahu včas odvolanie iba žalobkyňa so zrejmým návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že trvá na svojom tvrdení, že napriek podpísaniu čestného prehlásenia jej nebola dlžná čiastka 1.000 eur vyplatená, žalovaný je aj s jeho manželkou podvodník, ktorý mal dávno všetko dopredu premyslené kým ju zavolal podpísať čestné prehlásenie, v ktorom jej údajne vrátil peniaze, ktoré v skutočnosti nemal k dispozícii a mal ísť po podpísaní do banky ich vybrať, čo však neurobil a aj s manželkou ušli z miesta jej vtedajšej práce, kam jej sľúbili priniesť peniaze a viac sa jej už neozvali a odišli aj s podpísaným prehlásením o vrátení. Prehlásenie podpísala z dôvodu jej dôverčivosti, nakoľko verila v čestnosť a hlavne ľudskosť, keďže obaja vedeli v akej sa nachádza finančnej situácii a že peniaze súrne potrebuje, nakoľko jej hrozilo vysťahovanie z bytu, oni sa však bezohľadne rozhodli, že jej peniaze nevrátia, nakoľko vedeli, že už podala žalobu na súd, čím sa jej chceli pomstiť. Je ochotná potvrdiť svoje tvrdenia aj na detektore lži, o ktorý by týmto chcela požiadať súd pri vypočúvaní jej aj žalovaného.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Tvrdenie žalobkyne, že jej peniaze neboli vrátené označil za účelové, nakoľko čestné prehlásenie sama, dobrovoľne, na základe jej vôle podpísala, k ničomu nebola prinútená a preto žalovaný nerozumie prečo uvádza, že peniaze neobdržala, keďže jej odovzdal 2 päťstoeurové bankovky.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú vec (keďže od rozhodnutia vo veci samej bolo závislým i rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v ktorom by bolo nutným prejednávanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vecne správny v časti veci samej týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti istiny 1.000 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 1.1.2011 do zaplatenia (keď v tejto časti súd prvého stupňa v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec predovšetkým správne posúdil po právnej stránke), čo však neplatí o zostávajúcej časti veci samej. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.).

Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu prvého stupňa 19.4.2011, domáhala aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 1 000 eur a 5% úrok (t. j. 50 eur) za každý mesiac, ktorý uplynul od doby splatnosti pôžičky. V podaní z 13.6.2011 žalobkyňa doplnila, že žiada priznať aj úroky z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia celej dlžnej sumy 1000 eur, výšku úroku z omeškania neuviedla. V podaní z 8.11.2011, doručenom súdu prvého stupňa 9.11.2011 upresnila, že okrem istiny 1 000 eur žiada aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne už od 1.1.2010, tzv. bežný úrok už nežiadala, čím prišlo k zmene žaloby jej rozšírením (o úrok z omeškania) a zároveň k čiastočnému späťvzatiu žaloby (v časti úroku) ešte pred otvorením prvého pojednávania. V podaní z 10.2.2014 žalobkyňa uviedla, že okrem istiny 1.000 eur si uplatňuje úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1.000 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, čím upresnila požadovanú zmenu žaloby (keď opäť žiadala úrok z omeškania až od 1.1.2011).

Uznesením z 3.3.2014 pod č. k. -103 súd prvého stupňa pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000 eur od 1.1.2011 do zaplatenia. Žalobkyňa prevzala uznesenie 14.3.2014, odporcovi nebolo doručené, keď zásielka pre neho sa súdu vrátila z pošty s poznámkou adresát je neznámy (viď doručenku na č. l. 120).

Odvolací súd uvádza, že uvedené uznesenie posúdil podľa jeho obsahu a je toho názoru, že vzhľadom na žalobný návrh a jeho zmeny súd prvého stupňa uvedeným spôsobom formulovaným výrokom uznesenia o zmene žaloby pozitívne vymedzil čo bude naďalej predmetom konania, ale aj de facto zastavil konanie (i keď nie procesne správnym spôsobom) ohľadom 5% úroku (t. j. 50 eur) za každý mesiac, ktorý uplynul od doby splatnosti pôžičky (nárok uplatnený v žalobe na č. l. 1), keď pripustil zmenu návrhu uvedeným spôsobom a tým obmedzil predmet konania iba na zaplatenie istiny 1.000 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, iba v ktorom rozsahu by bol súd prvého stupňa potom oprávnený rozhodovať v prípade nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (čo sa zatiaľ nestalo).

Z odôvodnenia i záhlavia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo však súd v rozsudku presne nešpecifikoval, nespomenul v odôvodnení ani uvedené uznesenie, preto potom nebolo z čoho sa domnievať, že predmetom konania nebola aj pôvodná požiadavka (týkajúca sa úroku), keďže sa zo spisu nepodáva doručenie uznesenia žalovanému a teda jeho právoplatnosť. Kým sa uznesenie riadne nedoručí žalovanému, tak je predmetom konania síce je aj 5% úrok (t. j. 50 eur) za každý mesiac, ktorý uplynul od doby splatnosti pôžičky, ohľadom ktorého však už bolo rozhodnuté (aj keď neprávoplatne) nevecne (de facto zastavením konania ako už bolo vyššie uvedené) a už nie je možné v takejto časti rozhodovať vecne, t. j. zamietnutím žaloby alebo inak, nakoľko to je nedostatok podmienky konania spočívajúcej v tom, že táto časť predmetu konania už nie je krytá žalobou (v dôsledku späťvzatia) a ide o sporové konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Ust. § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p. pri jeho rozširujúcom výklade platí aj na prípady, keď sa návrh (v kontexte prejednávanej veci žaloba v časti o úroku) síce podal, ale neskôr bol vzatý späť a súd si nevšimol, že už nemá o čom rozhodovať vecne, keďže v danej časti nemá už návrh (žalobu v časti úroku, keďže bola v takejto časti vzatá späť).

Na základe uvedeného bol napadnutý rozsudok v časti presahujúcej zamietnutie žaloby v časti o istine 1.000 eur a úroku z omeškania 9% ročne z istiny od 1.1.2011 do zaplatenia, t. j. vo zvyšku (o zamietnutí žaloby v časti o 5% úroku (t. j. 50 eur) za každý mesiac, ktorý uplynul od doby splatnosti pôžičky) zrušený podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p., neprišlo však zároveň k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v takejto časti, nakoľko o nej už bolo rozhodnuté vo vyššie uvedenom uznesení, ktoré nebolo zatiaľ žalovanému doručené.

Odvolací súd však nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia v časti týkajúcej sa istiny 1.000 eur a úroku z omeškania 9% ročne z istiny od 1.1.2011 do zaplatenia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vysporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 28.9.2009 medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom, ani skutočné odovzdanie predmetu pôžičky - finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému. Rovnako nebolo sporným ani to, že žalobkyňa a žalovaný podpísali Čestné prehlásenie z 28.10.2011, v ktorom sa okrem iného uvádza, že žalobkyňa prevzala od žalovaného sumu 1.000 eur v hotovosti a naraz a že sa jedná o vrátenie pôžičky z 28.9.2009.

Ak sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy 1.000 eur a tvrdila, že napriek tomu, že podpísala uvedené čestné prehlásenie jej žalovaný sumu 1.000 eur nevrátil, potom na nej spočívalo dôkazné bremeno o tomto tvrdení.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení (ako tomu bolo aj v prípade žalobkyne v prejednávanej veci), avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa je v súlade s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky. Za situácie, keď nevrátenie pôžičky vyplývalo iba z tvrdenia žalobkyne, súd správne vychádzal pri posudzovaní takého tvrdenia zo skutkových zistení. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti), čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby.

Vyšetrenie na polygrafe (ľudovo detektor lži) nevykonáva súd ale potrebným oprávnením a technickým vybavením disponujúca osoba, preto ho nebolo možné vykonať súdom a žalobkyňa výsledky takéhoto vyšetrenia nepredložila ako dôkaz. Vyšetrenie na polygrafe nie je možné vykonať tak, že vyšetrovaná osoba bude k vyšetreniu donútená, je potrebný súhlas vyšetrovanej osoby. Žalobkyňa nepredložila a ani zo spisu sa nepodáva súhlas žalovaného s vyšetrením na polygrafe, preto túto odvolaciu námietku žalobkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Odvolací súd pri riadení sa týmito úvahami a pre stotožnenie sa aj so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa preto napadnutý rozsudok súdu prvého v časti týkajúcej zamietnutia žaloby v časti istiny 1.000 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vecne správnym nebol rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania, nakoľko kým nepríde k doručeniu vyššie uvedeného uznesenia žalovanému nie je uzavreté konanie vo veci samej ako celok a rozhodnutie o trovách konania tak bolo predčasným, z ktorého dôvodu odvolaciemu súdu neostalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. a odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona) s tým, že (po právoplatnosti uznesenia z č. l. 103) s poukazom na § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov (prvostupňového i odvolacieho).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.