Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42T/72/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného C. B., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2022 v Pezinku, takto

rozhodol:

Obžalovaný: C. B., B.. XX. X. XXXX P. I., O. X. D.. W. X. XXXX/XX, I.,

uznáva sa za vinného, že

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas voči synovi C.. B., B.. XX.XX.XXXX v období od mesiaca jún 2019 až doposiaľ, a to i napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva, predovšetkým z a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. -18 zo dňa 10.02.2015, vykonateľného a právoplatného dňa 14.03.2015, ktorým je povinný prispievať na výživu svojho syna C.. B.., mesačne sumou 200,-€, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vopred k rukám matky J. B., X. W. XX, U. R., čím mu tak za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 7.800,-€ z celkovej dlžnej sumy 8.000,-€, nakoľko v januári 2020 zaplatil sumu 200,- €

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ .

Za to mu súd ukladá

Podľa , s použitím , , , trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil k rukám J. B., narodenej XX. 9. XXXX, trvale bytom W. XX, U. R., zameškané výživné vo výške 7.800 €.

odôvodnenie:

1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného C. B. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 19. októbra 2020 obžalobu pod číslom Pv 313/20/1107-8 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

2 Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré vykonal v dňoch 15. júna 2022 a 5. októbra 2022.

3 Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2022 predniesol podanú obžalobu, samosudca poučil obžalovaného o zmene právnej kvalifikácie skutku na prečin zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zák . a o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v , , , pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Následne samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v , , , a , na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal: "áno". Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa prijal vyhlásenie obžalovaného podľa , pričom vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.

4 Hlavné pojednávanie dňa 5. októbra 2022 súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v (obžalovanému bola doručená obžaloba, obžalovaný bola na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a napokon obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, pričom obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil).

5 V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne J. B. a čítaním listinných dôkazov: č.l. 109 - odpis z registra trestov; č.l. 110-116 - lustrácia CESDAP.

K dokazovaniu

6 Obžalovaný vypovedal, že prispieval na syna tým, že mu platil telefón každý mesiac. Dobíjal mu kredit, niekedy aj 2-3x do týždňa 10 euro, ale výživné neplatil. Poukázal na to, že žije s priateľkou, s ktorou má dve dcéry. Prvá dcérka sa narodila 14.11.2018, druhá sa narodila 26.06.2021. So synom má vynikajúci vzťah, kupuje mu doplnky k športu- suplementy cca 30 euro mesačne, ale na riadne výživné nevedel prispievať, kvôli jeho zlej finančnej situácií.

7 Svedkyňa J. B. vypovedala, že obžalovaný synovi platí nejaký kredit, aby si zavolali, suplementy k športu mu kúpil na narodeniny a na Vianoce. Inak jej výživné neplatí a to už asi sedem rokov.

8 Obžalovaný bol v minulosti raz súdne trestaný, avšak jeho odsúdenie už bolo zahladené. Obžalovaný sa v minulosti dopustil šiestich priestupkov na úseku cestnej dopravy.

K výroku o vine k právnej kvalifikácií

9 Keďže obžalovaný uznal svoju vinu zo skutku uvedeného v obžalobe, bolo zrejmé, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval skutok obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ .

10 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

11 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

12 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

13 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

14 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

15 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že u obžalovaného najlepšie splní účel trestu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, s dostatočne dlhou skúšobnou dobou, v rámci ktorej mu bude uložená povinnosť, aby podľa svojich schopností nahradil zameškané výživné, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd mal pritom na zreteli to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr.zák., čo je účelom a cieľom trestu, ako aj to, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno

páchateľovi trestného činu zanedbania povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Inými slovami povedané, pre spoločnosť je vždy lepšie, ak si páchateľ zanedbanie svojej vyživovacej povinnosti len tzv. „neodsedí „ počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody , ale keď je pri uložení iného druhu trestu donútený svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť riadne splniť dodatočne a taktiež je počas výkonu iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody nútený riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v sume určenej mu súdnym rozhodnutím.

16 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

17 Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť , a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil žiadne. Následne trestnú sadzbu ustanovenú v § 207 ods. 3 Tr. zák. (1 rok až 5 rokov modifikoval s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a zistil, že obžalovanému je možné ukladať trest v rozpätí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Za toho stavu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určeného rozpätia v trvaní 12 mesiacov, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna.

18 Ako súd už vyššie uviedol, nedospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, práve naopak, sú u neho splnené podmienky podľa písm. / a preto obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

19 Následne sa súd zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určiť, pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v na 1 rok až 5 rokov, bude potrebné obžalovanému skúšobnú určiť v dolnej polovici takto daného rozpätia, t.j. v trvaní 2 roky, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne individuálne preventívna.

20 Uložený trest na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, podmienečne odložený na skúšobnú dobu určenú v dolnej polovici zákonom stanoveného rozpätia považuje súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu za trest primeraný, spravodlivý, dostatočne zodpovedajúci represívnej funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie, ktorý bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .

21 Na podklade znenia súd pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému uložil aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich síl a schopností zaplatil zameškané výživné.

22 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.