Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-158-2007.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Subarea
4Er/158/2007
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, právne zastúpený: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti povinnému: B. Š., D. XX.XX.XXXX, R. XX.XX.XXXX, D. N. G. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 66,39 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, so sídlom Exekútorského úradu Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, nástupcom odvolaného súdneho exekútora JUDr. Michala Feciľaka, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 3,98 Eur, zaväzuje oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5808 013636 * zo dňa 23.01.2008 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.11.2007. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava č. k. Ro 8645/1997 zo dňa 31.10.1997.
Dňa 13.08.2014 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný dňa 13.10.2012 zomrel a dedičské konanie po ňom bolo pre nemajetnosť zastavené. Spolu so žiadosťou o zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 43,81 Eur, a fotokópiu príslušných častí spisu, sp. zn. EX 10811/2008, preukazujúce nárok súdneho exekútora na ním uplatnené trovy exekúcie.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.11.2007, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013 a v rozsahu citovaného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení podľa Exekučného poriadku v platnom znení.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava č. k. 4D/202/2012-19 zo dňa 14.02.2013, ktoré je založené v spise, súd zistil, že povinný dňa 13.10.2012 zomrel a súd konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi (povinnom) predmetným uznesením pre nemajetnosť zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 28.11.2007, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov znení účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa § 14 ods. 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods.1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 43,81 Eur a špecifikoval nasledovným spôsobom:
1. Odmena podľa vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie..........................................................3,32 Eur
- odmena za zariadenie exekučného záložného práva.........................................33,19 Eur Spolu:............................................................................................................................36,51 Eur 2. DPH 20 %..................................................................................................................7,30 Eur Celkom spolu.................................................................................................................43,81 Eur
Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie jeden úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie) vo výške 3,32 Eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu v plnej výške.
Súd mu nepriznal odmenu vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 33,19 Eur. V tejto súvislosti súd konštatoval, že odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa ust. § 6 vyhlášky. Zároveň ma súd za to, že pod pojem „zexekvovaná nehnuteľnosť“ nemožno zahŕňať iba doručenie exekučného príkazu, či príkazu na začatie exekúcie dotknutým subjektom, ale predovšetkým ďalšie úkony súdnemu exekútorovi, smerujúce k vymoženiu pohľadávky predajom nehnuteľnosti.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 3,98 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 3,32 Eur (20 % zo sumy 0,66 Eur).
V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že povinnosť zaplatiť odmenu súdneho exekútora má oprávnený, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 3,98 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Podľa § 205 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.