Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-44-2014.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu U. L. L., a.s., so sídlom Bratislava, T. Nivy XX/A, IČO: 35 815 256, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej T. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., F. XX, o zaplatenie 1.559,55 € istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 17C 258/2012-63 z 26.9.2013 v znení opravného uznesenia 17C 258/2012-81 zo 17.12.2013 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
N e p r i p ú š ť a zmenu návrhu.
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a vo výroku o trovách konania.
Odmieta odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu v zvyšnej časti zamietol.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 95,29 € a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.559,55 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 346,28 € od 1.1.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,23 € od 5.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.153,04 € od 29.6.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 377,90 € pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 93,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 284,40 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesením 17C 258/2012-81 zo 17.12.2013, vydaným podľa § 164 O.s.p., súd opravil v záhlaví rozsudku označenie žalobcu na správne znenie: U. L. L., a.s., N.: XX XXX XXX, X., T. B. XX/A.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia ceny za dodaný zemný plyn podľa uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov, na základe ktorej žalobca dodal žalovanej zemný plyn do miesta odberu určeného v zmluve o dodávke plynu, avšak žalovaná mu nezaplatila za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, vyúčtovanú faktúrami č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, splatnými 31.12.2010 a 28.6.2011, a z dôvodu neplnenia finančných záväzkov a neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. a § 1 ods. 9 vyhl. 155/2005 Z.z. mu nezaplatila v zmysle zmluvných dojednaní vystavenú a riadne doručenú faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 76,23 € s dátumom splatnosti do
4.5.2011, ani náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle zmluvných dojednaní v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka účtované v sume 1 € a 15 € faktúrami č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX splatnými 4.4.2011 a 31.3.2011, a to aj napriek opakovaným telefonickým a písomným výzvam. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete žalobcu s účinnosťou od 1.1.2009, ustanovení § 16 ods. 1 zák. č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon), § 2 ods. 1 vyhl. Ministerstva palív č. 8/1965 Zb. o dodávke vyhrievacích plynov obyvateľstvu, § 2 ods. 1 vyhl. č. 140/1979 Zb. o dodávke vykurovacích plynov obyvateľstvu, ust. § 54 ods. 7, § 59 ods. 1 až 3 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov účinného do 31.8.2012, § 1 ods. 1 písm. a), ods. 3, ods. 9 vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, podľa informačného systému žalobcu dňa 17.11.1977 alebo 17.11.1997 a žalovaná nezaplatila žalobcovi dohodnutú cenu za dodaný zemný plyn v žalovanom období. Súd uviedol, že žalovaná celé roky riadne platila platby za dodávku plynu podľa uzavretej zmluvy, pričom v konaní nepreukázala, že by žalobcovi bola nahlásila zmenu odberateľa. Zdôraznil, že zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je vedená ako odberné miesto (ul. F. XX, W. - F.), sama o sebe automaticky nevedie aj k zmene odberateľa, lebo uvedenú skutočnosť je potrebné nahlásiť dodávateľovi, inak v zmluvnom vzťahu ostáva pôvodný odberateľ, a pokiaľ odberateľ umožní inej osobe odoberať na odbernom mieste plyn bez toho, aby zmenu odberateľa dodávateľovi oznámil, je potom jeho povinnosťou následne sa vyporiadať s novým odberateľom. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že podľa tvrdenia žalovanej P. a N. J. sú ochotní cenu za nimi spotrebovaný plyn uhradiť, a uviedol, že žalovanej nič nebráni uplatniť si voči nim pohľadávku, ktorú je povinná žalobcovi uhradiť, keďže na predmetnom odbernom mieste bol žalobcom riadne dodávaný plyn až do odstúpenia od zmluvy. Žalovaná neuhradila nedoplatok za plyn za obdobie 19.11.2009 až 1.6.2010 vo výške 348,28 € vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 31.12.2010 a za obdobie 19.11.2010 až 1.6.2011 vo výške 1.153,04 € vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX zo 14.6.2011 splatnou 28.6.2011, preto ju zaviazal na zaplatenie dlžnej ceny za dodávku plynu, ako aj na zaplatenie náhrady škody za prerušenie/ obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu nedodržania platobných podmienok - neoprávneného odberu podľa § 59 ods. 1 písm. g) zákona č. 656/2004 Z.z. a § 1 vyhl. č. 155/2005 Z.z. vo výške 76,23 € vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnej 4.5.2011. Keďže žalovaná nezaplatila pohľadávku žalobcovi riadne a včas, dostala sa s plnením dlžnej sumy do omeškania a je preto povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške určenej k prvému dňu omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.559,55 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 346,28 € od 1.1.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,23 € od 5.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.153,04 € od 29.6.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide náklady na „uzatvorenie dohody na splátky“ v sume 15 € a zmluvnú pokutu v sume 1 €, súd považoval tento za nedôvodný, keďže žalobca nepreukázal, na základe čoho bol oprávnený uvedené náklady účtovať a či skutočne došlo k uzatvoreniu tvrdenej dohody so žalovanou alebo s jej splnomocneným zástupcom, preto v uvedenej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 93,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 284,40 € za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava, žaloba, vyjadrenie k odporu) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a uviedol, že v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaná povinná náhradu trov konania celkom vo výške 377,90 € zaplatiť na účet advokáta žalobcu.
Rozsudok napadla žalovaná včas podaným odvolaním, v ktorom namietala okrem neúplného označenia žalobcu v záhlaví napadnutého rozsudku (chýbajúce IČO) aj absolútne porušenie jej procesných práv, zásady rovnosti účastníkov konania, ako aj zásady materiálnej pravdy, ale hlavne porušenie zásady „súd pozná právo“ a zásady uvedenej v § 2 O.s.p., kde okrem iného je uvedené, že súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými osobami a dbajú pritom na to, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Vytýkala súdu prvého stupňa, že aj keď žalobca nepredložil ani len kópiu zmluvy o dodávke plynu, ktorá mala byť s ňou uzatvorená, pretože táto sa v archíve žalobcu nenachádza, no aj napriek tomu vo veci rozhodol a porušil zákon. Podľa jej názoru nie
je možné, aby súd priznal žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku len na základe toho, že bol predložený akýsi výpis z informačného systému žalobcu, z ktorého má vyplynúť, že mala údajne uzatvoriť zmluvu so žalobcom dňa 17.11.1977, resp. 1997, a že toto uzatvorenie malo zákonite predchádzať odstúpeniu od zmluvy. Ale odstúpenie od akej zmluvy a kedy k takémuto odstúpeniu došlo a bolo jej toto odstúpenie od zmluvy aj platne doručené zo strany žalobcu ? Poukázala tiež na to, že v r. 1977 ešte nebola v obci Ťahanovce plynofikácia, teda ak aj akási zmluva o odbere by bola realizovaná, tak len o odbere a dodávke možno prenosných plynových bômb. Avšak nebolo dokazovaním preukázané, ani aký typ zmluvy o dodávke plynu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mali byť aj obchodné podmienky, mala podpísať a uzatvoriť a aby na tejto zmluve bol jej podpis. Nesúhlasila so skutkovým zistením súdu, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dodávke plynu, čo súd konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku aj napriek skutočnosti, že žalobca nevedel súdu predložiť písomnú zmluvu, resp. prihlášku. Tak teda ako mal súd za preukázané, že nejaký platný právny vzťah medzi ňou a žalobcom vôbec vznikol, keď ani žalobca sám vo veci neuniesol dôkazné bremeno. Súd nerešpektujúc zásady občianskeho súdneho konania ako aj práva hmotného, rozhodol doslova bez reálne existujúcich dôkazov. Keďže žalobca nepreukázal reálnu existenciu zmluvy o dodávke plynu, nemohol súd prijať za svoje, že zmluva s takýmto označením a názvom bola reálne medzi účastníkmi uzatvorená a s akým obsahom, resp. aký obsah mali obchodné podmienky ku tejto zmluve, a či vôbec vznikol platne právny vzťah medzi účastníkmi a za akých podmienok. S poukazom na neúplnosť, nejasnosť, nejednoznačnosť, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, považovala napadnutý rozsudok aj za nepreskúmateľný pre absenciu takého právneho a skutkového odôvodnenia rozhodnutia súdu, z obsahu ktorého by neboli najmenšie pochybnosti o vykonaných dôkazoch. Vytýkala súdu, že rozhodol predčasne a bez dôkazov, pričom napadnutý rozsudok vykazuje aj znaky zmätočnosti, keďže ani súčtom súm 346,28 € plus 76,23 € plus 1.153,04 €, nie je suma 1.559,55 €, ale len suma 1.575,55 €, teda rozdiel je 16 €. Na základe uvedeného s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f), § 221 ods. 1, písm. f) a h) O.s.p. navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu za neodôvodnené, účelové a postrádajúce oporu v zákone, ako aj v zistenom skutkovom stave. Rozsudok považoval za vecne správny v celom rozsahu, lebo súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci a na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že opakovane dodával zemný plyn do miesta odberu podľa určenia žalovanej, a to na základe záväzkovo - právneho vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 17.11.1997. Vzhľadom na odstup času od uzatvorenia zmluvy o dodávke plynu, sa žalobcovi nepodarilo túto dohľadať vo svojom archíve. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi trval do odstúpenia od zmluvy o dodávke plynu zo dňa 9.5.2011. Samotné odstúpenie od zmluvy o dodávke plynu adresované žalovanej podporne len potvrdzuje, že medzi ním a žalovanou bola uzavretá zmluva o dodávke plynu, od ktorej žalobca odstúpil z dôvodu neplnenia platobných povinností žalovanou. Uviedol, že žalobou si uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie ceny za dodávku plynu do miesta odberu, na základe riadne uzavretej zmluvy o dodávke plynu, na cenu za dodaný zemný plyn do miesta odberu v súlade so zmluvnými dojednaniami zmluvy o dodávke plynu vystavil a doručil žalovanej: faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 346,28 € s dátumom splatnosti dňa 31.12.2010, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 1153,04 € s dátumom splatnosti dňa 28.6.2011, a zároveň vo faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 4.5.2011 vyúčtoval žalovanej náhradu nákladov za prerušenie/ obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu v sume 76,23 € podľa ust. § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. a § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 Z.z. Na základe uvedeného „upravil“ petit žalobného návrhu a navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 575,55 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 346,28 € od 1.1.2011 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 76,23 € od 5.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 1 153,04 € od 29.6.2011 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 379,69 € na účet jeho zástupcu JUDr. Y.C., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.12.2015 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, rozhodol podľa § 95 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. tak, že nepripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom v odvolacom konaní z dôvodu, že žalobca
v tomto štádiu konania už nemôže disponovať predmetom konania a rozširovať žalobu v odvolacom konaní, keď odvolanie proti rozsudku nepodal a odvolací súd v prejednávanej veci rozhoduje o odvolaní podanom žalovanou a nemohol rozhodnúť o tej časti nároku, ktorý nebol prejednaný v prvostupňovom konaní, lebo by to znamenalo porušenie zásady dvojinštančnosti súdneho konania - § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, lebo je vecne správny a odvolanie žalovanej smerujúce proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., lebo týmto rozhodnutím súdu nebola žalovanej spôsobená žiadna ujma na jej právach, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku.
Z ust. § 205 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol napadnutý, pričom je viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi vrátane toho, ako ich odvolateľ v odvolaní obsahovo vymedzil (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Žalovaná v odvolaní označila všetky odvolacie dôvody upravené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., avšak podľa obsahu odvolania a konkrétnych námietok a skutočností v ňom uvedených možno vyvodiť, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a po posúdení konkrétnych námietok žalovanej uvedených v odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku je zákonný a vecne správny a žalovanou uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa relevantných právnych noriem, ktoré správne vyložil aj aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Správny je záver súdu prvého stupňa o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania v rozhodujúcom období založeného platnou zmluvou o dodávke plynu pre odberné miesto na ul. F. XX v W. uzavretou v r. 1997, ako aj o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku vyplývajúceho zo zmluvy o dodávke plynu a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi požadovanú dlžnú sumu 1.559,55 € s príslušenstvom.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V súlade s cit. ust. sa odvolací súd stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, a konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu (skutkových záverov) a právneho posúdenia prejednávanej veci, a neumožňujú ani záver o vadách konania (rozhodnutia), v dôsledku ktorých by účastníkom bola odňatá možnosť konať pred súdom alebo ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia.
K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa, z ktorých nepochybne vyplynulo, že v spornom období na odbernom mieste ul.
F. XX v W. bol uskutočnený odber plynu (žalobcom dodaného) a to oprávneným odberateľom, t.j. odber plynu na základe uzavretej zmluvy, pričom cenu za dodávku plynu počas trvania zmluvy žalobca odberateľovi riadne fakturoval v súlade s Obchodnými podmienkami pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti. Súd správne tiež zistil, že žalovaná žalobcovi neoznámila ukončenie odberu plynu, resp. nenahlásila zmenu odberateľa plynu v existujúcom odbernom mieste, a neuniesla tak dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdenej skutočnosti o ukončení odberu plynu pred fakturovaným (žalovaným) obdobím. So zreteľom na uvedené súd správne uzavrel, že žalovaná zodpovedá za odber plynu v odbernom mieste na adrese F. XX v W. počas trvania zmluvy s odberateľom až do ukončenia odberu, a je preto povinná zaplatiť žalobcovi fakturovanú cenu za dodané množstvo plynu v spornom období.
K námietke žalovanej, ktorou spochybňuje uzavretie platnej zmluvy o dodávke plynu, treba poznamenať, že v prípade odberu plynu bez uzavretej (platnej) zmluvy, by sa odber plynu v domácnosti považoval za neoprávnený (§ 59 ods. 1 písm. a/ zák. č. 656/2004 Z.z.), čo by znamenalo, že v takom prípade odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, by mal povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla (vo výške vyčíslenej podľa vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu), príp. nahradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (§ 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov účinného do 31.8.2012).
Žalovaná v odvolaní tiež namietala, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Ani táto odvolacia námietka neobstojí, lebo odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 157 ods. 1 O.s.p. Dôvody rozsudku sú zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, keďže z odôvodnenia je zrejmé, k akým skutkovým a právnym záverom dospel súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov, akými úvahami sa pritom spravoval, podľa akých právnych noriem vec právne posúdil, aké práva a povinnosti účastníkov z nich vyplynuli a z akých dôvodov považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný a obranu žalovanej za neopodstatnenú, resp. neakceptovateľnú.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.
Žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, preto mu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia jeho advokáta (vyčíslené v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.), a to odmena v tarifnej sadzbe 71,37 € za vyjadrenie k odvolaniu z 8.1.2014, k tomu paušálna náhrada hotových výdavkov 8,04 €, a náhrada 20 % DPH vo výške 15,88 € podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 4 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, spolu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 95,29 €, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.