Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu K. Y. podnikajúceho pod obchodným menom K. Y. - U. s miestom podnikania T. X. XXX/X, I., IČO XX XXX XXX, zastúpeného HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO 36 669 661 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102486488/2021 zo dňa 6. decembra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 102486488/2021 zo dňa 6. decembra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101130272/2021 zo dňa 30. júna 2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 06.08.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 11.09.2019. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 10.08.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101259979/2020 zo dňa 05.08.2020 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne, v poradí prvým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101774233/2020 zo dňa 23.11.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 13 316,65 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, keď správca dane neuznal žalobcovi splnenie podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 66 zákona o DPH z dodávateľských faktúr s predmetom ojazdené osobné motorové vozidlá a to od dodávateľa U. E. F., Q.-V.-W. XX, S., IČ DPH a to faktúry č. 2017-1061 zo dňa 7.12.2017 v sume 7 800 Eur. Ďalej faktúry od dodávateľa Q. F. č. 2209 zo dňa 7.12.2017 v sume 7 800 Eur, faktúra č. 2210 zo dňa 7.12.2017 suma 10 300 Eur, faktúra č. 2211 zo dňa 7.12.2017 suma 10 900 Eur, faktúra č. 2212 zo dňa 7.12.2017 suma

7 700 Eur, faktúra č. 2266 zo dňa 13.12.2017 suma 9 400 Eur, faktúra č. 2300 zo dňa 20.12.2017 suma 9 000 Eur , faktúra č. 2332 zo dňa 28.12.2017 suma 9 200 Eur, faktúra č. 2336 zo dňa 28.12.2017 suma 7 800 Eur. Uvedené dodávateľskú faktúry žalobca neuviedol v záznamoch vedených podľa § 70 zákona o DPH, neuviedol ich v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie december 2017 a nepriznal a nezaplatil daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Na druhej strane evidoval vo svojej účtovnej evidencii faktúry pre tuzemských odberateľov za predaj ojazdených vozidiel, z ktorých vyplýva, že ojazdené motorové vozidlá boli odpredané fyzickým osobám s prirážkou 100 Eur.

2. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa § 66 ods. 16 Zák. o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, ktorá znamená, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským odberateľom. Žalobca sa neoprávnene odvoláva na rozsudok ESD C-624/15, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať za účelové, neodrážajúce skutočnosť.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný svojím rozhodnutím č. 100837585/2021 zo dňa 14.05.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.11.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2017 rozdiel dane v nesprávnej sume. V poradí druhým rozhodnutím Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101130272/2021 zo dňa 30. júna 2021 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 12 016,64 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, keď správca dane opätovne neuznal žalobcovi splnenie podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 66 zákona o DPH z dodávateľských faktúr uvedených v bode 1 tohto rozsudku.

4. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 6. decembra 2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101130272/2021 zo dňa 30. júna 2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, toto obsahuje odôvodnenie, v ktorom sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúceho sa, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 zákona o DPH.

5. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Žalovaný poukázal na to, že na základe rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia“, teda oslobodený od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký zákon o DPH a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť i žalobca (základ dane podľa § 22 ods. 1 Zák. o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval žalobca v súlade so Zákonom o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne Ing. Pastierikovej, na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné,

nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi, i podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti postupu podľa § 66 Zák. o DPH. Zároveň žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa vedome nepodieľa na podvodných transakciách. Žalobca si nikdy neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na nemecký zákon o DPH (týkajúca sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu) a naopak uvedenie ďalšej poznámky odkazujúcej na osobitnú úpravu zdanenia, ktorá bola v slovenskom jazyku, by u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalostí. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že v zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav a záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 Zák. o DPH je vecne správny.

II.

Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia zo dňa 6. decembra 2021. Žalobca sa nestotožňuje s názorom správcu dane a žalovaného o nesplnení podmienok na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH založili na základe zistení, že nemeckí dodávatelia vykázali pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. § 66 ods. 1 písm. c), 2, 10 a 16 zák. o DPH ako i na ust. § 74 ods. 1 písm. n) zák. o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckých dodávateľov MA. v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. § 66 ods. 16 zák. o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemeckí dodávatelia žalobcovi dodali v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko na faktúrach od uvedených dodávateľov sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného vyplýva, že nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar,

v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti, zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). 7. Žalobca v žalobe poukázal na to, že bol presvedčený o svojom správnom postupe, nakoľko dodávatelia ho neformálne (ústne) ubezpečili o tom, že vozidlá nakupujú tiež v osobitnom režime zdaňovania a na začiatku spolupráce s nimi uzatvoril aj Rámcové dohody o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávatelia sa zaväzujú poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime, a to dostatočne určitým spôsobom. Ani jeden z dodávateľov nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s Rámcovými dohodami nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky. 8. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckých dodávateľov o tom, že nerozumeli poznámke na faktúrach, resp. že si mysleli, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime, považuje za nanajvýš nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku a ich výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitli, keď je voči nim zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že vypovedali spôsobom, ktorým obhajovali svoj (nesprávny) postup, pre ktorý im hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností. 9. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne H.. V., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne Ľudmily V., účtovníčky žalobcu. 10. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika Dr. Z., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018 a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žaloba v čase obchodov nemal. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne,

neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrubili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda. 12. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. -93 zo dňa 4.5.2022 tak, že návrhu vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dôvody pre jeho priznanie. 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. Zopakoval, že vyrubenie DPH žalobcovi je dôsledkom jeho nezákonného konania, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použil osobitný režim zdaňovania a daň odviedol podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH, teda zdanil len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou vozidiel, napriek tomu, že bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1, 2 Zák. o DPH, t.j. daň priznať a zaplatiť z celkovej predajnej ceny vozidiel zníženej o daň. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osôb registrovaných pre daň v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), ktoré nadobudli predmetné vozidlá od iných dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane. Nemeckí dodávatelia žalobcu tiež uplatňovali oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu, teda žalobcovi ich predávali v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 Smernice Rady 2006/112/ES (obdoba nášho § 43 Zák. o DPH), čo znamená, že žalobca ojazdené vozidlá nadobudol v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 Zák. o DPH a vznikla mu povinnosť priznať a odviesť daň z nadobudnutého tovaru podľa § 11 v spojení s § 20 ods. 1, 2 a § 69 ods. 6 Zák. o DPH a za splnenia podmienok upravených v § 49 a § 51 Zák. o DPH mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období dodal použité motorové vozidlá rôznym tuzemským odberateľom na základe faktúr, z ktorých mal odviesť DPH podľa § 22 ods. 1, 2 v spojení s § 69 ods. 1 Zák. o DPH a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že každý prípad je špecifický a s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, podľa ktorých si spoločnosť J. u daňových orgánov overovala význam označenia „Section 69-71“ uvedeného na faktúrach a dostala od nich potvrdenie, že faktúry s týmto označením sú dostatočným dôkazom, ktorý jej umožňuje uplatňovať úpravu zdaňovania prirážky a aj litovská vláda uznala, že uvedené označenie samo o sebe nepredstavuje okolnosť, ktorá by mala v spoločnosti vzbudiť podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu, dospel Súdny dvor k záveru, že uvedené dvojaké označenie na faktúrach nie je takej povahy, aby u obozretného hospodárskeho subjektu, vzbudzovalo podozrenie. Skutkové okolnosti u žalobcu sú odlišné, nakoľko žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností, že sa vedome na podvodnej činnosti nepodieľa. Na faktúrach predložených žalobcom sú dve protichodné poznámky, týkajúce sa zdanenia, vzájomne sa vylučujúce, čo u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie. Žalobca sa neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, neoveroval si význam poznámky v nemeckom jazyku, nepreukázal ani to, že na začiatku spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom. Pochybnosť o konaní žalobcu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na § 66 Zák. o DPH na žiadosť žalobcu, čo žalobca sám potvrdil. Žalobca nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia prirážky, nepreukázal, že o použití takéhoto zdanenia mu informáciu poskytli nemeckí dodávatelia ústne, naopak dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali bežný režim zdanenia, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením informácie o uplatnení oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na nemecký zákon o DPH. Naopak žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informácie, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku. Žalobca teda nekonal už v čase realizácie sporných transakcií v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku a neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plnenia neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní žalobcu v dobrej viere. Žalovaný k námietke žalobcu, že osobitný režim zdanenia bol dohodnutý v rámcových zmluvách uzatvorených s nemeckými dodávateľmi uviedol, že z odpovede

nemeckej finančnej správy vyplýva, že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, nepoužíva sa v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy dane. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane všetky dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a v konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 Zák. o DPH, žalovaný sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí. 14. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

III.

Konanie na správnom súde 15. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní ( S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech, a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie ( S.s.p. v spojení s , S.s.p.). 16. Podľa , , Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 17. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 18. Podľa Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 19. Podľa Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 20. Podľa Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 21. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní

tovaru podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 22. Podľa , základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 23. Podľa , na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene. 24. Podľa , obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. 25. Podľa , základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >. 26. Podľa , obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane. 27. Podľa , ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101>. 28. Podľa , platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa , faktúra vyhotovená osobou podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

30. Správny súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný prípad ako vo viacerých veciach žalobcu vedených na tunajšom krajskom súde napr. pod sp. zn. ( zdaňovacie obdobie máj 2016), sp. zn. (zdaňovacie obdobie január 2016), sp. zn. (zdaňovacie obdobie september 2016), v ktorých krajský súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Skutková súvislosť týchto druhovo rovnakých vecí je daná totožnosťou žalobcu, totožnosťou komodity a jej pohybu, totožnosťou subjektov predmetného obchodného reťazca ako i totožnosťou spornej právnej otázky, či správca dane a žalovaný dôvodne neuznali žalobcovi splnenie podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 66 zákona o DPH z dodávateľských faktúr s predmetom ojazdené osobné motorové vozidlá. Rozdielne je len posudzované daňové obdobie, keď v tejto veci je zdaňovacím obdobím december 2017. Krajský súd ako správny súd je dôležitým zjednocovateľom administratívnej praxe správnych orgánov, preto ústavná konformnosť vyžaduje, aby krajský súd v týchto prípadoch postupoval procesne rovnako. Krajský súd sa teda v obdobných veciach nesmie dostať do zásadného rozporu v procesnom postupe a pri rozhodovaní. 31. Správny súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a konaním mu predchádzajúcim musí konštatovať, že záver žalovaného o nedobromyseľnosti žalobcu je predčasný a vo svojej podstate nedostatočne zdôvodnený. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodnutie je zavŕšením činnosti správcu dane a žalovaného a len rozhodnutím možno ukladať daňovému subjektu povinnosti.

Preto sú na rozhodnutie kladené nároky, nielen po formálnej, ale najmä po obsahovej stránke. Je samozrejmé, že rozhodnutie musí vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu. Rovnako je však dôležité, aby rozhodnutie bolo presvedčivé a takéto je vtedy, ak správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom reaguje, a následne vyhodnotí a zodpovie na všetky vo veci relevantné skutočnosti a to aj s prihliadnutím na aplikačnú prax a judikatúru nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ. Preto je v citovanom ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku orgánu vydávajúcemu rozhodnutie uložená povinnosť, aby v odôvodnení uviedol úvahy, ktoré ho viedli pri vydaní rozhodnutia. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t.j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. V tomto ohľade zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane. V zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa dobrá viera daňového subjektu predpokladá. Aj v ostatnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EU ( rozsudok C-281/00 zo dňa 11.11.2021 Ferimet) bolo potvrdené, že všetky prvky preukazujúce, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu a to vrátene dôkazov o nedostatku jeho dobrej viery ako jednej z významných indícii takého zapojenia do daňového podvodu je povinný preukázať správca dane. 32. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalobca v daňovom konaní poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. Tieto rámcové dohody, podpísané nemeckými dodávateľmi žalobca správcovi dane i predložil. Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku a slovo „Sonderregime“ skutočne podľa prekladových slovníkov znamená „osobitný režim“. Skutočnosť, že uvedené slovo nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky podľa názoru správneho súdu nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú. 33. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 34. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 35. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 36. Ako už bolo uvedené vyššie, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vo veci rozhodli predčasne, keď pre záver o nedobromyseľnosti žalobcu ako dôvode nepriznania nároku na uplatnenie osobitného zdanenia podľa § 66 zákona o DPH pri dodávkach deklarovaných na sporných faktúrach, nemali dostatok dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutie správcu dane v tomto smere, je teda nedostatočné. Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 37. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a teda že

žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. 38. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť, a to v súlade s aplikačnou praxou a judikatúrou nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ, vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia, pričom správny súd zdôrazňuje, že je potrebné sa hlavne vysporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode. 39. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania ( S.s.p.). 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).