Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-15-2022.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., adresa na doručovanie E. XXX/XX, XXX XX C. X, F. G., proti žalovanej: A. H. I. J., so sídlom K. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená: Mgr. Marek Šmida, advokát, so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 206 076,71 eura s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 10C/3/2019-144 zo dňa 1. decembra 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol tak, že zamietol žalobu a priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 206.076,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9. marca 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca tvrdil, že uplatnená suma je kompenzáciou za prevzaté živé neukončené exekučné spisy. Uviedol, že 9. februára 2016 v súlade s ústnou dohodou a zápisnicou odovzdal žalovanej ako svojej náhradníčke živé spisy exekútorského úradu, pričom žalovaná mala písomne vysporiadať pracovné a finančné záležitosti súvisiace s prevzatím exekútorského úradu. Žalovaná mu od 9. februára 2016 neoznámila, že aspoň niektoré prevzaté spisy, v ktorých sú vložené aj jeho peňažné prostriedky, boli ukončené vymožením alebo zastavením. Žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje tým, že ukončené spisy finančne nevysporiadala. Peňažné prostriedky vložené do spisov nevie presne vyčísliť, ale odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie najmenej 33,19 eura a najviac 33.193,29 eura. Pri odovzdaní a prevzatí živých spisov v počte 6209 a zákonnej náhrade 33,19 eura žalovaná suma predstavuje 206.076,71 eura.
3. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 04641/2015/52 zo 7. júla 2015 odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom M. N. v D., C. XXXX/XX s účinnosťou od 4. januára 2016, čím mu podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zanikol výkon funkcie súdneho exekútora a za jeho náhradníčku bola ustanovená žalovaná. Pri odovzdaní exekútorského úradu bola spísaná zápisnica o vykonaní súpisu stavu exekučných spisov podľa registra vedeného Exekútorským úradom A. A. B., ktorá bola podpísaná žalobcom, žalovanou a štyrmi svedkami, z ktorej vyplýva, že bolo odovzdaných 6209 neukončených spisov. Z tohto súpisu stavu exekučných vecí nie je možné
zistiť spisovú značku odovzdaných exekučných vecí, rok začatia exekúcie, ani to, či spolu so spismi boli odovzdané aj peňažné prostriedky týkajúce sa týchto exekučných spisov, resp. či žalovaná mala prístup k peňažným prostriedkom z týchto exekučných spisov. Podľa odseku 12 smernice Slovenskej komory exekútorov (SKE), ktorou sa upravuje postup odovzdávania exekučnej agendy, „Dohodou o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora“ vydanej podľa ust. § 16 ods. 7 Exekučného poriadku účinného od 23. februára 2009 (ďalej len „smernica“) v deň súpisu exekučných spisov podľa registra vedeného na zaniknutom exekútorskom úrade sa vykoná iba súpis stavu exekučných spisov. Finančné vysporiadanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora sa vykoná na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu, nástupca exekútora v nadväznosti na uplatnené pohľadávky (trovy exekúcie) exekútora, ktorému výkon funkcie exekútora zanikol. Podľa odseku 13 smernice finančné vyúčtovanie je povinný ukončiť nástupca najneskôr v lehotách pre podanie daňového priznania dane z príjmov, riadnej, resp. predĺženej (§ 49 ods. 2, 3 zákona č. 595/2003 Z.z.) a zosúladiť ho s pohľadávkami exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol, ktoré si navzájom odsúhlasia a uznajú v nadväznosti na riadne vedené účtovníctvo a vykonávaný audit audítorom zabezpečeným SKE. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, nakoľko k odovzdaniu exekučných spisov došlo k 9. februáru 2016 a žaloba bola podaná 11. februára 2019.
4. Prvoinštančný súd aplikoval na daný právny vzťah ust. § 16 ods. 1, ods. 7, § 16a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7, ods. 9 Exekučného poriadku, smernicu SKE a ustanovenia § 101, § 122 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník – OZ). Dospel k záveru, že ak 9. februára 2016 bol vykonaný súpis stavu exekučných vecí, tak trojročná premlčacia doba začala plynúť 10. februára 2016 a uplynula by 10. februára 2019, kedy bola nedeľa, a preto sa posledný deň lehoty posunul na najbližší pracovný deň, t. j. na 11. februára 2019, a teda žaloba bola podaná včas. V konaní nebolo preukázané, či sa dostali k žalovanej také plnenia z exekučných vecí, ktoré by bolo možné so žalobcom reálne vysporiadať, dôkazné bremeno je na žalobcovi. Výška odmeny sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej v čase začatia exekučného konania. V exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 bola podľa § 5 ods. 1 tejto vyhlášky odmena v sume najmenej 500,- Sk a najviac 1.000.000,- Sk. Keďže žalobca presne nešpecifikoval koľko exekučných konaní bolo začatých pred rokom 2008, považoval prvoinštančný súd za nesprávne prisúdiť ku každému spisu odmenu vo výške 33,19 eura. Žalobca ani v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd nezohľadnil objektívny stav a právne skutočnosti, ktoré tento stav jednoznačne potvrdili, ale zameral sa na konštatáciu skutočností, ktoré pre podstatu kauzy nemali nijaký dopad, iba konštatovali stav, ktorý tejto žalobe predchádzal. Za schizofréniu súdu považuje, ak súd na jednej strane právnu normu aplikuje, ale na druhej strane ju ignoruje, a to aj vzhľadom na analógiu prípadu, ktorú už prejudikoval aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3Co/150/2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/11/2007. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, ak nevzhliadne dôvody na postup podľa § 388 CSP.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP) preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.09.2022 (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis, ktorý aj správne vyložil. Na dôvody uvedené v tomto rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje (§ 382 ods.2 CSP). Naviac, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, k veci uvádza:
8. Ako dôvodné nemožno hodnotiť tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nezohľadnil objektívny stav a právne skutočnosti, ktoré tento stav jednoznačne potvrdili, pretože pri rozhodovaní o predmetnej žalobe zohľadnil skutkový stav zistený na základe vykonaného dokazovania a na základe toho rozhodol tak, že žalobu zamietol. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaná je náhradníčkou žalobcu, ktorý jej, podľa zápisnice z 9. februára 2016, odovzdal a od ktorého ona v ten istý deň prevzala 6209 neukončených exekučných spisov. Žalobca však nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že v súvislosti s týmito 6209 spismi mu voči žalovanej vznikla pohľadávka presne vo výške 206.076,71 eura.
9. Pokiaľ žalobca poukazoval na analógiu danej veci s vecou vedenou Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 4C/11/2007, odvolací súd zdôrazňuje, že v porovnávanej veci síce bola žalobcom ako dedičom odvolaného súdneho exekútora priznaná suma zodpovedajúca odmene súdneho exekútora vo výške 16,60 eur za 3773 exekučných spisov (žalobe bolo čiastočne vyhovené) bez toho, aby bola výška žalovanej sumy žalobcami v konaní bližšie preukázaná, ale v porovnávanej veci si žalobcovia uplatnili odmenu vo výške 16,60 eur za každý exekučný spis a nižšia suma odmeny súdneho exekútora v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v tom čase ani neprichádzala do úvahy.
10. Ak by prvoinštančný súd priznal žalobcovi žalovanú sumu za okolností, keď nemal preukázané, koľko zo 6209 exekučných konaní bolo začatých do 30. 04 2008, mohlo by na strane žalobcu vzniknúť bezdôvodné obohatenia.
11. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca už v samotnej žalobe uviedol, že ani v teoretickej rovine nevie presne vyčísliť vložené finančné prostriedky. Smernica SKE pritom jasne stanovuje, že finančné vysporiadanie vykoná nástupca exekútora na podklade dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu, v nadväznosti na uplatnené pohľadávky (trovy exekúcie) exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol s tým, že toto vysporiadanie bude vzájomne odsúhlasené a uznané, s ohľadom na riadne vedené účtovníctvo a audit zabezpečený auditorom SKE. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že žalobca vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou neuniesol povinnosť tvrdenia, ale ani dôkaznú povinnosť na preukázanie výšky uplatnenej pohľadávky.
12. Správne postupoval prvoinštančný súd, keď rozhodol o trovách strán sporu podľa zásady úspechu v prejednávanej veci, čo je v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia zohľadnil úspech strany v spore v prejednávanej veci a rozhodol o tom, že úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tejto veci.
13. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešnou stranou sporu. Žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, v odvolacom konaní nezaujala žiadne stanovisko k odvolaniu žalobcu a z obsahu spisového materiálu nevyplýva, aby jej vznikli trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.