Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-357-2015.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/357/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľky: V. Y., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A. N. XXX, zastúpená JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom proti odporcom: 1/ M. O.Š., 2/ N. O., 3/ C. O., všetci odporcovia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ L.. M. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., 5/ M. A., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území U. A. N. a sú zapísané na LV č. XXXX ako CKN parc. č. 416/2 vyznačená ako záhrada o výmere 198 m2, CKN parc. č. 417/2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2 a CKN parc. č. 417/6 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128m2 z r u š u j e.
Súd nehnuteľnosti v katastrálnom území U. A. N., zapísané na LV č. XXXX ako CKN parc. č. 416/2 vyznačená ako záhrada o výmere 198m2, CKN parc. č. 417/2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2 a CKN parc. č. 417/6 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128m2 p r i k a z u j e do vlastníctva navrhovateľky, V. Y., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXX, v celosti.
Navrhovateľka je p o v i n n á vyplatiť odporcovi v 1. rade sumu 10 €, odporkyni v 2. rade sumu 10 €, odporkyni v 3. rade sumu 10 €, odporcovi v 5. rade sumu 20 €, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na Depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN Z. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, vedený v Štátnej pokladnici.
Navrhovateľka je p o v i n n á vyplatiť odporcovi v 4. rade sumu 10 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 07.10.2015 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. A. N., a to k pozemkom CKN parc. č. 416/2 vyznačená ako záhrada o výmere 198 m2, CKN parc. č. 417/2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2 a CKN parc. č. 417/6 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128m2, zapísaným na LV č. XXXX a ich prikázania do svojho výlučného vlastníctva s tým, že odporcom vyplatí náhradu za prikázané spoluvlastnícke podiely, odporcom 1/, 2/ a 3/ vo výške 10 € každému zvlášť, odporcovi 5/ vo výške 18
€ na účet Slovenského pozemkového fondu a odporcovi 4/ vo výške 10 €. Návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na veľkosť jej spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach a skutočnosť, že sporné pozemky dlhodobo obhospodaruje, má záujem tieto prevziať do svojho vlastníctva, a to aj s poukazom na to, že je vlastníčkou susediacich nehnuteľností parc č. CKN 417/1,7,8, parc. č. CKN 416/1 a rodinného domu súpisné č. postaveného na parcele č. CKN 417/1, ktoré všetky pozemky tvoria jeden celok.
Slovenský pozemkový fond, ako zástupca odporcu 1/, odporkyne 2/ a 3/ a odporcu 5/ s návrhom navrhovateľky pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva a spôsob jeho vyporiadania súhlasil. Súhlasil aj s navrhovanou výškou výplaty primeranej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom.
Odporca 4/ s návrhom navrhovateľky súhlasil.
Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 16.12.2015 v neprítomnosti odporcu 4/, ktorý sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v odporcu 4/, pričom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpisom z LV č. XXXX katastrálne územie U.H. A. N., výpisom z LV č. XXX katastrálne územie U. A. N., výpisom z LV č. XXX katastrálne územie U. A. N. a geometrickým plánom č. XXXXXXXX/X/XXXX.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 136 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný.
Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý zároveň vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. V prípade ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Predpokladom tohto spôsobu vyporiadania je záujem jedného alebo viacerých spoluvlastníkov mať vec vo vlastníctve. Súd nemôže rozhodnúť proti vôli jedného zo spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorému bola prikázaná spoločná vec súdom, je potom povinný poskytnúť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. A. N., a to pozemkov CKN parc. č. 416/2 vyznačená ako záhrada o výmere 198 m2, CKN parc. č. 417/2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14m2 a CKN parc. č. 417/6 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128m2, zapísaných na LV č. XXXX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“). Navrhovateľka je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 1/60, 47/60, 3/40 a 3/40, spolu teda
v podiele 19/20. Odporca 1/ je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/120, odporkyňa 2/ v podiele 1/120, odporkyňa 3/ v podiele 1/120, odporca 4/ v podiele 1/120 a odporca 5/ v podiele 1/60.
Navrhovateľka bola potom oprávnená podať na súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže je preukázateľne jedným zo spoluvlastníkov a k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou medzi účastníkmi nedošlo. Správne bolo aj označenie účastníkov konania z hľadiska ich vecnej legitimácie, keď navrhovateľka v súlade z výpisom z katastra nehnuteľností za odporcov označila všetkých spoluvlastníkov sporných nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o zastúpenie odporcov 1/, 2/, 3/ a 5/ majúcich status neznámych vlastníkov, ustanovenie § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách určuje, že za neznámych vlastníkov koná pred súdom pozemkový fond, a to vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo neznámych vlastníkov je sporné.
Po ustálení účastníctva súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že neprichádza do úvahy reálne rozdelenie nehnuteľností medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (výpis z LV č. XXXX, geometrický plán) mal súd dostatočne preukázané, že rozdelenie sporných nehnuteľností nie je dobré možné vzhľadom na malé podiely odporcov 1/, až 4/ na týchto nehnuteľnostiach, a to vo výmere 1,65 m2, 0,11 m2 a 1,06 m2 (podiel 1/120 na pozemku parc. č. 416/2, parc č. 417/2 a parc. č. 417/6) a odporcu 5/ vo výmere 3,3 m2, 0,23 m2 a 2,13 m2 (podiel 1/60 na pozemku parc. č. 416/2, parc č. 417/2 a parc. č. 417/6). Navrhovateľke pri podiele 19/20 na sporných nehnuteľnostiach prislúcha výmera 188,10 m2, 13,30 m2 a 121,60 m2 (podiel 19/20 na pozemku parc. č. 416/2, parc č. 417/2 a parc. č. 417/6). Pri veľkosti podielov u každého z odporcov 1/ až 5/ je podľa názoru súdu vylúčené účelné využitie pozemkov parc. č. 416/2, parc č. 417/2 a parc. č. 417/6, nakoľko oproti veľkosti spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky ide o zanedbateľné výmery spoluvlastníckych podielov. Reálne rozdelenie sporných nehnuteľností by pri uvedených výmerách bolo bez pochybností v rozpore so zásadou ich účelného využitia.
Účelnosť využitia sporných nehnuteľnosti navrhovateľkou bola deklarovaná aj v samotnom návrhu, kde navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosti obhospodaruje a má vôľu robiť tak aj do budúcna, keď navyše z predloženého geometrického plánu vyplynulo, že sporné pozemky bezprostredne susedia s pozemkami vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky zapísanými na LV č. XXX a na LV č. XXX, ktorou ďalšou skutočnosťou je osvedčená účelnosť využívania nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide.
Súd preto podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam zrušil vychádzajúc aj z vyjadrení Slovenského pozemkového fondu (ako zástupcu odporcov 1/, 2/, 3/ a 5/) a z vyjadrenia odporcu 4/, z obsahu ktorých vyplynulo, že s návrhom súhlasia a nemajú voči nemu žiadne výhrady, a to jednak pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva ako aj pokiaľ ide o prikázanie sporných nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky. Aj s ohľadom na uvedené tak nebol zistený žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zrušil a nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva.
Súd súčasne zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi 1/ sumu 10 €, odporkyni 2/ sumu 10 €, odporkyni 3/ sumu 10 € a odporcovi 5/ sumu 20 € na účet Slovenského pozemkového fondu a odporcovi 4/ sumu 10 € titulom primeranej náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely. Otázka primeranej náhrady nebola medzi účastníkmi sporná, keď voči navrhovanej finančnej náhrade 3,32 € / m2 neboli zo strany odporcov vznesené žiadne výhrady. Pojem „primeraná náhrada“ je pritom v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý prisúdený ostatným spoluvlastníkom. To znamená, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti a veku pozemku ale aj od záujmu oň, t. j. od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Navrhovanú cenu náhrady 3,32 € / m2 súd vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú, považoval za primeranú a adekvátnu, zodpovedajúcu charakteru vysporiadavaných pozemkov. Finančnú náhradu ustupujúcich podielových spoluvlastníkov súd ustálil v navrhovanej výške aj s poukazom na hospodárnosť konania, kedy by znalecké dokazovanie vzhľadom
na veľkosť spoluvlastníckych podielov odporcov 1/ až 5/ niekoľkonásobne prevýšilo hodnotu samotných podielov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V prejednávanej veci bola plne úspešná navrhovateľka, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka trovy konania nežiadala priznať, súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).