Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Sp-2-2006.pdf
PDF · 118.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sp/2/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX V., 2/ Ing. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčianska 38, 821 01 Bratislava 2, IČO: 50 145 860, 3/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX V., 4/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX V., 5/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX V. proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 338-1/2004/D zo dňa 10. novembra 2005, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č.j.: 338-1/2004/D zo dňa 10. novembra 2005 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodní navrhovatelia, G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V. ako navrhovateľ 1/ a I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX V. ako navrhovateľ 2/, sa včas podaným opravným prostriedkom, postupom podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O.s.p.“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 338-1/2004/D zo dňa 10.11.2005, ktorým o ich reštitučnom nároku uplatnenom dňa 25.02.2004, rozhodol tak, že vlastnícke právo k pozemku parc.č. XXXX/XX vedenom v PK vložke č. 252, orná pôda o výmere 4 273 m2, v katastri nehnuteľností ako parc.č. - časť XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. V. - L. im nepriznáva, pretože nespĺňajú podmienky uvedené v ust. § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „reštitučný zákon“ alebo „zák.č. 503/2003 Z.z.“).
2. Pôvodní navrhovatelia v priebehu preskúmavacieho konania zomreli, a preto súd ďalej konal s ich dedičmi. Navrhovateľ 1/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, a jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia 3/ až 5/, ako dedičia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k.: I D/344/2006-14, Dnot 61/06 zo dňa 04.08.2006.
3. Navrhovateľ 2/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, a jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia 1/ a 2/, ako dedičia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V. č.k.: I D/438/2012-14, Dnot 61/2012 zo dňa 04.12.2013.
4. Odporca v odôvodnení rozhodnutia odkázal na spoločnú žiadosť žiadateľov, ktorou si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku parc.č. XXXX/XX vedenom v katastri nehnuteľností v PK vložke
č. 252, orná pôda o výmere 4 273 m2, ako parc.č. - časť XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. V. - L., ktorý získali po svojom starom otcovi, U. S., zomrelom v roku XXXX (podľa úmrtného listu). Jeho vlastníctvo k pozemku preukazovali úradným prekladom rozsudku Štátneho majetkosprávneho súdu Maďarska č.k 24528/1923 zo dňa 26.02.1925 a s ním súvisiacim výnosom Krajinského pozemkového súdu č. 13385/1927, ktorými boli pozemky pôvodného vlastníka, Dr. G. V. - F., zapísané v prospech Maďarského štátu a súčasne aj na prídelcov, podľa zoznamu prídelcov overenej prídelovej pozemkovej knihy, medzi ktorými bol aj U. S. ako prídelca na parc. č. XXXX/XX.
5. V roku 1956, kedy mal pozemok znárodnením prejsť do vlastníctva štátu, mala byť jeho vlastníčkou matka žiadateľov, R. O. (rod. S.), na ktorú malo vlastníctvo k pozemku prejsť v roku 1943, dedením po zomrelom U. S., po ktorom sa ako pozostalosť uvádza pozemok parc. č. XXXX/XX v kat. úz. L., o ploche 1188 štvorcových siah, pridelené O.F.B., zatiaľ do pozemkovej knihy nezapísané. Nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku si žiadatelia neuplatnili po matke, ale po starom otcovi, U. S., ktorý už v čase prechodu pozemku na štát, v roku 1956 nebol jeho vlastníkom (v roku 1942 zomrel). Odporca zdôraznil, že skutočnosť osvedčujúca, že by U. S. bol vôbec vlastníkom uvedeného pozemku, nebola jednoznačne preukázaná, nakoľko v čase jeho smrti v roku 1942 sa v dedičskom konaní po ňom konštatuje, že vlastníctvo nebolo v pozemkovej knihe zapísané. V PK vložke č. 252 sa pod B/4 nachádza len zápis z roku 1927, kde je ako vlastník zapísaný Maďarský štát, vložka obsahuje zápis, že sa prídel uskutočnil podľa tam uloženej overenej prídelovej pozemkovej knihy. Za reštitučný titul označili žiadatelia, znárodnenie vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady, podľa ust. § 5 zák.č. 354/1921 Zb., na základe ktorého došlo v roku 1956 k prechodu vlastníctva na štát.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia návrh na jeho preskúmanie, v ktorom vyjadrili nesúhlas so závermi odporcu a presvedčenie, že vlastníctvo U. S. k dotknutému pozemku dostatočne preukázali a osvedčili. Už v reštitučnej žiadosti preukázali, že vlastnícke právo nadobudol na základe rozsudku Štátneho majetko-správneho súdu Maďarska, č.k. 24528/1923 zo dňa 26.02.1925 a s ním súvisiaceho uznesenia Krajinského pozemkového súdu na usporiadanie pozemkového vlastníctva č. 13385/1927, ktorými sa pozemky pôvodného vlastníka, Dr. G. V. - F., určené na vykúpenie, previedli do PK vložky č. 252 a zároveň sa preregistrovali do oddelenej vložky pozemkovej knihy so zápisom vykúpeného vlastníka, t.j. zápisom v overenej prídelovej pozemkovej knihe z roku 1925. Cenu určenú za pridelený majetok prídelcovia splácali vopred, v ročných splátkach a pozemky sa potom v pozemkovej knihe zapísali priamo na nových vlastníkov. Už v reštitučnej žiadosti tvrdili, že pozemok bol predmetom dedičského konania dňa 25.01.1943, po pôvodnom vlastníkovi U. S., o čom kráľovský verejný notár v Mosonmagyarovari spísal notársku zápisnicu č. 469/1942 Kjö.sz. a Kráľovský okresný súd v Mosonmagyarovari vydal dňa 19.03.1943 rozhodnutie o dedičstve Pk 858/1943 sz.. Na základe tohto rozhodnutia po ňom predmetný pozemok zdedila jeho dcéra, R. O., rod. S.. Vlastnícke právo k pozemku prešlo podľa zápisu pod B4 v PK vložke 252 na československý štát dňa 04.05.1956, č.d. 1374/56 - podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb. a prevod bol podľa presvedčenia navrhovateľov vykonaný v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady podľa ust. § 3 ods. 1 písm. n/ zák. č. 503/2003 Z.z..
7. Ak potom konajúci správny orgán konštatoval, že vlastníctvo U. S. nie je v danom prípade celkom jednoznačne osvedčené, s predloženými listinnými dôkazmi sa podľa navrhovateľov nedostatočne vysporiadal. Nesúhlasili s konštatovaním o nejednoznačnej preukázateľnosti vlastníctva uvedeného pozemku U. S., keďže k tomuto pozemku prebehlo dedičské konanie, kráľovský verejný notár spísal notársku zápisnicu a kráľovský okresný súd vydal rozhodnutie o dedičstve. Vlastníctvo bolo dokladované aj pozemkovou knihou z roku 1928-1929, pričom prvým pôvodným vlastníkom, zapísaným v pozemkovej knihe bol U. a následným prechodom vlastníckeho práva v dedičskom konaní ho nadobudla jeho dcéra, R. O. rod. S., čo uviedli aj v žiadosti č.j. 338/2004 zo dňa 25.02.2004 a dokladovali notárskou zápisnicou a rozhodnutím okresného súdu.
8. K námietke odporcu, že žiadatelia G. O. a I. O. si reštitučný nárok uplatnili len vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi U. S. konštatovali, že tak učinili na základe odporúčania samotného správneho orgánu, s ktorým už pred podaním reštitučnej žiadosti vec konzultovali, ten ich na nedostatok žiadosti nikdy neupozornil, nevyzval na opravu, ani prípadné doplnenie ďalších chýbajúcich dôkazov. Z uvedených dôvodov potom žiadali, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude ich žiadosti vyhovené.
9. Odporca sa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku, doručenému súdu dňa 18.05.2006, vychádzajúc z toho, že opravný prostriedok podali navrhovatelia po zákonnej 30 dňovej lehote, k meritu veci nevyjadril a navrhol, aby ho súd ako oneskorene podaný odmietol. V rámci preskúmavacieho konania, po osvedčení včasnosti podania, zástupca odporcu zotrval na právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a žiadal, aby súd opravnému prostriedku navrhovateľov nevyhovel a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Akcentoval nesplnenie podmienok pre navrátenie vlastníctva, či priznanie náhrady za predmetný pozemok v zmysle ust. § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z..
10. Zúčastnená osoba, Slovenský pozemkový fond, sa v konaní s vecnom správnosťou napadnutého rozhodnutia stotožnila a tiež navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
11. Právny zástupca splnomocnený navrhovateľom 2/, Ing. E. O. (na posledné pojednávanie súdu), namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľné odôvodnenie na jeho druhej strane, kde odporca konštatoval, že U. S. mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a aj to, že táto nehnuteľnosť bola na základe dedičského rozhodnutia pridelená p. R. S. a na tej istej strane, avšak bez poukazu na akékoľvek zákonné ustanovenia, konštatuje nejednoznačné preukázanie, že právni predchodcovia navrhovateľov boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Obdobnú vadu vytkol aj dôvodom, pri naplnení ktorých bolo možné požiadať o navrátenie pozemkov s paušálnym odkazom na ust. § 3 zák.č. 503/2003 Z.z., pričom správny orgán v jednej vete uviedol, že tieto ustanovenia nie je na daný prípad možné aplikovať.
12. Pri vydávaní predmetného rozhodnutia a pri právnom posúdení veci však správny orgán nebol viazaný dôvodom, ktorý pri uplatnení svojho nároku uviedli právni predchodcovia navrhovateľov (uviedli, že sa má posudzovať podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zák.č. 503/2003 Z.z.), nakoľko do úvahy prichádza ešte minimálne písmeno o/ tohto ustanovenia, s čím sa však odporca vôbec nevysporiadal a aj táto vada robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Nepreskúmateľné je aj z dôvodu čisto formalistického postupu odporcu, ktorý na strane 2 tiež konštatuje, že právni predchodcovia navrhovateľov mali v návrhu na vydanie pozemku označiť ako pôvodného vlastníka p. U. S., avšak je zrejmé, že v čase, keď malo dôjsť k znárodneniu spornej nehnuteľnosti, bola už vlastníčkou p. R. O., rod. S.. V tejto súvislosti poukázal na listinu zo dňa 16.02.2004, označenú ako uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva, z časti 4 ktorej je zrejmé, že p. R. S. bola v tomto návrhu označená riadne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva zmätočný spôsob vypracovania predmetného rozhodnutia, z ktorého nie je možné ani pochopiť, akým spôsobom dospel odporca k výroku, ktorým žiadateľom nepriznal vlastnícke právo a ani nárok na náhradu za túto nehnuteľnosť. S poukazom na ust. § 5 ods. 3 zák.č. 503/2003, podľa ktorého sa na konanie o navrátení vlastníctva k pôde vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, nesúhlasil s argumentáciou odporcu ani ďalšieho účastníka. Do pozornosti dal nielen zák.č. 354/1921, ale aj stanovisko Okresnej prokuratúry Bratislava 5 zo dňa 11.04.2001 označené ako vybavenie podnetu, v ktorom konštatuje, že predmetný zákon sa na daný prípad, na základe ktorého došlo k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti z Maďarskej na Československú republiku nevzťahuje a odporcova argumentácia je teda neprijateľná. Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
13. Zástupkyňa odporcu sa plne stotožnila s napadnutým rozhodnutím, uviedla, že U. S. ako vlastník predmetného pozemku nebol vedený, a preto pozemkový úrad jeho vlastníctvo určiť nevedel a rovnako uvádzaný titul prechodu na štát podľa zák. č. 354/1921 nie je uvedený ako reštitučný titul podľa zák. č. 503/2003, teda nie je možné priznať právo uplatnené navrhovateľmi a ani priznať náhradu za uvedenú nehnuteľnosť. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.
14. Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka k prednesu právneho zástupcu žalobcu 2/, upriamujúceho pozornosť len na formálnu stránku rozhodnutia označila uvádzané dôvody za právne irelevantné, pretože v tomto konaní mohol správny orgán posudzovať uplatnený nárok len v zákonných limitoch zák. č. 503/2003 Z.z. a rozhodujúcim dôvodom pre negatívne rozhodnutie bola absencia reštitučného titulu, ktorý nebol preukázaný. V danej veci síce išlo o znárodnenie, ale nie také, na ktoré by sa vzťahoval zák. č. 503/2003 Z.z. Nesplnenie podmienok reštitučného nároku sa dá ustáliť z rozhodnutia č.d. 1374/1956, na základe ktorého bolo v roku 1956 zapísané vlastnícke právo pre Československý štát podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb. Správny orgán nie je oprávnený skúmať, či pôvodný vlastník, ktorý svoje vlastníctvo dostatočne nepreukázal, bol skutočne vlastníkom. Vlastnícke právo v preskúmavanej
veci nebolo jednoznačne preukázané, je sporné, a preto sa tohto práva mali navrhovatelia domáhať určovacou žalobou cestou civilného súdu. Ak by bol správny orgán oprávnený rozhodovať o spornom vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľov, znamenalo by to odmietnutie možnosti štátu hájiť svoje záujmy. Z uvedeného dôvodu správny orgán nemal možnosť o uplatnenom nároku rozhodnúť inak ako negatívne a rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.
15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporcu preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov opravného prostriedku, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a z uvedeného dôvodu ho potvrdil (ust. § 250 q ods. 3 O.s.p.).
16. Podľa § 491 ods. 1, 2 zák.č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
17. Podľa § 492 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
18. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
19. Podľa tretej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č.j.: 3381/2004/D zo dňa 10.11.2005, ktorým odporca reštitučnému nároku žiadateľov (pôvodných navrhovateľov), G. a I. uplatnenému podľa zák. č. 503/2003 Z.z. vo vzťahu k parcele č. XXXX/XX, vedenej v PK vložke č. 252, nachádzajúcej sa v kat. úz. V. nevyhovel, a tiež či v kontexte námietok navrhovateľov o vecnej nesprávnosti rozhodnutia z dôvodu neosvedčenia vlastníckeho práva pôvodného vlastníka U. k predmetnému pozemku je napadnuté rozhodnutie vecne správne a či sa odporca s predloženými písomnými dôkazmi aj dostatočne vysporiadal.
21. Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.): Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b/ lesný pôdny fond.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a ktorý pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (ďalej aj „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ust. § 3.
23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c/ deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e/ súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c/ postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e/ vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f/ toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g/ zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h/ dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i/ súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j/ kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k/ odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n/ znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p/ politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r/ odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s/ prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t/ prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.
25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
26. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadatelia, G. a I. (pôvodní navrhovatelia), ako vnuci pôvodného vlastníka U. zomrelého dňa 1X.XX.XXX2, ako aj ďalšie oprávnené osoby, si v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 503/2003 Z.z., v zákonnej lehote, v súlade s ust. § 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z. uplatnili dňa 25.02.2004 u odporcu reštitučný nárok vo vzťahu k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. úz. V. L., vedenému v PK vl. č. 252, ako parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 1200 siah. Matka žiadateľov,
R. (vydatá O.), ktorá mala predmetný pozemok po pôvodnom vlastníkovi zdediť, nebola v reštitučnej žiadosti ako pôvodný vlastník uvedená. Ako reštitučný titul žiadatelia uviedli znárodnenie vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady, k čomu malo dôjsť dňa 04.05.1956 rozhodnutím č.d. 1374/56, v zmysle ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb.
27. Z výpisu zo zápisnice č. 469/1942 Kjö.sz. z dedičského konania po poručiteľovi U. S., zomrelom dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu, naposledy bytom v L., spísanej kráľovským verejným notárom v Mosonmagyaróvari vyplýva, že U. S. mal byť vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. L., podľa vložky č. 252 ako parc.č. XXXX/XX, roľa o výmere 1188 štvorcových siah predelených O.F.B. a zatiaľ do pozemkovej knihy nezapísaných, ktorej dedičom sa stala R. S. (W. S.). Nadobudnutie vlastníckeho práva poručiteľa k predmetnému pozemku rieši aj rozsudok Štátneho majetkosprávneho súdu v Budapešti, č. 24528/1923 O.F.B. zo dňa 26.02.1925, v zmysle bodu 7 výrokovej časti ktorého, však o prevode vykúpených častí pozemku, tu aj parc.č. XXXX, a o pokynoch pre zaznamenanie do pozemkovej knihy, malo byť týmto súdom rozhodnuté neskoršie. Takéto ďalšie rozhodnutie sa však v spise odporcu nenachádza.
28. V zmysle bodu 1 výrokovej časti tohto rozsudku sa okrem iných, aj v prípade parc.č. XXXX nariadil výkup pozemkov z pôvodného majetku kniežaťa, Dr. G. V. - F., v prospech nadobúdateľov uvedených v zozname tvoriacom prílohu č. 9 rozsudku, v ktorom sa pod poradovým číslom 3/II. skupiny, nachádza meno U. S., s vykupovanou výmerou 1200 štvorcových siah. Vo výpise z pozemkovej knihy, vložka č. 252, sa pod A/16 nachádza záznam o parc.č. XXXX/XX, oráčina o výmere 1 188 siah. Podľa identifikácie parciel č. XX/XX, vydanej dňa 28.04.2004 Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, vložka č. 252, parc.č. XXXX/XX, roľa o výmere 4 273 m2, je v stave katastra nehnuteľností vedená ako parc.č. XXX/ XX orná pôda, výmera - časť A zapísaná na LV č. XXX v prospech MUDr. Y. X..
29. Uznesením Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 04.05.1956 bol vo vložke č. 252, parc.č. XXXX/ XX - XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/XX povolený zápis podľa ust. § 5 zák. č. 354/1991 Zb. z.a. n. - nariadené vlastnícke právo pre Čsl. štát. Z dedičského uznesenia Okresného súdu Bratislava V. č.k. D 339/93, Dnot. 333/93 zo dňa 09.02.1995, právoplatného dňa 06.03.1995 vyplýva, že pozemok vedený pod takýmto parcelným číslom nebol po poručiteľke R. O., rod. S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX prejednaný a dedičské konanie vedené po poručiteľke skôr, pod sp.zn. XXX/XX, bolo pre nemajetnosť zastavené.
30. Odporca v zmysle uvedeného o reštitučnom nároku pôvodných navrhovateľov rozhodol napadnutým rozhodnutím č.j.: 338-1/2004/D zo dňa 10.11.2005 tak, že žiadatelia G. O. a I. O. nespĺňajú podmienky uvedené v ust. § 2 ods. 1 a § 3 zák. č. 503/2003 Z.z. a preto sa im vlastnícke právo k pozemku parc.č. XXXX/XX, vedenom v PK vl.č. 252 ako orná pôda o výmere 4273 m2, v KN parc.č. - časť XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. V. - L., nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že navrhovatelia si nárok na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku uplatnili po svojom starom otcovi U. S., avšak v čase prechodu vlastníctva pozemku na štát v roku 1956, mala byť jeho vlastníčkou ich matka, R. O., rod. S., ktorá ho mala zdediť v roku 1943. Po matke R. O. si žiadatelia nárok neuplatnili. Jednoznačne nebolo preukázané ani vlastníctvo pozemku U. S., nakoľko v čase jeho smrti v roku 1942, kedy platil prísny intabulačný princíp a vlastníctvo k pozemku sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy (tento princíp bol prelomený až Občianskym zákonníkom 141/1950 Zb., podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou), sa v dedičskom konaní po ňom konštatuje, že vlastníctvo nebolo v pozemkovej knihe zapísané a v PK vl.č. 252 sa pod B/4 nachádza len zápis z roku 1927 o tom, že prídel sa uskutočnil podľa tam uloženej overenej prídelovej pozemkovej knihy.
31. Za reštitučný titul žiadatelia označili akt štátu vykonaný podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb., na základe ktorého došlo v roku 1954 k zmene vlastníctva na Československý štát bez vyplatenia náhrady, teda znárodnenie, vykonané podľa vtedy platných predpisov. Uvedený zákon však nie je reštitučným titulom vymedzeným v ust.§ 3 zák.č. 503/2003 Z.z. a potom reštitučnej žiadosti žiadateľov nebolo možné vyhovieť. Ak žalobca 2/ namietal neskúmanie postupu podľa písm. o/, reštitučného zákona, túto svoju námietku nijako bližšie argumentačne nepodložil a správny orgán nie je zaťažený povinnosťou unesenia dôkazného bremena za žiadateľov.
32. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
33. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel správny súd k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Plne sa stotožnil s názorom odporcu, že reštitučný nárok bol síce podaný v zákonnej lehote, ale žiadatelia G. O. a I. O. si ho uplatnili vo vzťahu k osobe U. S., ktorá mala byť pôvodným vlastníkom žiadaného pozemku. U. S. však dňa XX.XX.XXXX zomrel, a preto v roku 1956, t.j. v čase prechodu vlastníctva na štát, nemohol byť jeho vlastníkom. Bolo potom namieste, aby žiadatelia reštitučný nárok vo vzťahu k predmetnému pozemku uplatnili ako ďalšie oprávnené osoby (§ 2 ods. 2 zákona) už nie pôvodného vlastníka U. S., ale jeho dcéry a dedičky a ich matky, R. O., rod. S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Tento postup závisel výlučne od vôle samotných žiadateľov a unesení dôkazného bremena na nich spočívajúceho.
34. Žiadateľ G. O. a dedičia po zomrelom I. O., ako navrhovatelia 2/ až 4/, si počas preskúmavacieho konania podali určovaciu žalobu, ktorou sa domáhali, že R. O. bola vlastníčkou nehnuteľnosti, parc.č. XXXX/XX, zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. 252, nachádzajúcej sa v kat.úz., ktorú súd vylúčil na samostatné konanie a na prejednanie a rozhodnutie ju postúpil vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V., ktorý vo veci rozhodol uznesením č.k. 41C/72/2012-123 zo dňa 29.06.2016 tak, že konanie na základe späťvzatia návrhu zastavil.
35. Naviac vlastnícke právo k parc.č. XXXX/XX, roľa o výmere 4 276 m,2 vložka č. 252, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vedenej ako parc.č. XXX/XX orná pôda, výmera - časť A zapísaná na LV č. XXX, je podľa stavu katastra zapísané v prospech MUDr. Y. X..
36. Správny súd sa potom v preskúmavanej veci, vzhľadom ku všetkým zisteniam vyplývajúcim z predložených listinných dôkazov, osobitne z výpisu pozemkovej knihy vl.č. 252 vo vzťahu k parc.č. XXXX/ XX, rozsudku Štátneho majetkosprávneho súdu č. 24528/1923 O.F.B. zo dňa 26.02.1925, z bodu 7 ktorého vyplýva potreba vydania ďalšieho rozhodnutia o zápise zakúpených pozemkov do pozemkovej knihy, a takúto listinu už žiadatelia správnemu orgánu nepredložili, musel stotožniť s rozhodnutím odporcu. Nejde o vady podania, na ktoré mal správny orgán upozorniť a vyzvať na ich odstránenie, ako to tvrdia navrhovatelia. Napokon ani z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. č.k. D 339/93, Dnot. 333/93 zo dňa 09.02.1995, právoplatného dňa 06.03.1995, rovnako nevyplýva nadobudnutie vlastníctva aj k predmetnému pozemku žiadateľmi G. a I. O. titulom dedenia, keďže predmetný pozemok vôbec nebol predmetom prejednania v tomto a ani v skoršom dedičskom konaní po poručiteľke R. O., rod. S., (D172/87), ktoré bolo dňa 01.06.1987 zastavené pre jej nemajetnosť.
37. Vychádzajúc z uvedeného sa súd potom musel stotožniť s názorom odporcu, že v danom prípade nie sú splnené podmienky uvedené v ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., keď v reštitučnom konaní žiadatelia nad akúkoľvek pochybnosť neosvedčili vlastníctvo nimi tvrdeného pôvodného vlastníka U. S. k predmetnému pozemku v čase, kedy mal v roku 1956 prejsť do vlastníctva Československého štátu, nakoľko v uvedenom čase ani nemohol byť vlastníkom pozemku, keďže prechodu vlastníctva predchádzalo jeho úmrtie dňa 10.09.1942.
38. Súd sa musel stotožniť aj s ďalším záverom odporcu, že žiadatelia v reštitučnej žiadosti uviedli ako reštitučný titul znárodnenie vykonané v roku 1956 v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady (č.d. 1374/56) podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb. zákonov a nariadení o prevzatí statkov a majetkov pripadlých podľa mierových zmlúv Československému štátu, avšak tento zákon nie je v taxatívnom výpočte reštitučných titulov, enumerovaných v ust. § 3 zák. č. 503/2003 Z.z., obsiahnutý.
39. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorý vo veci postupoval zákonne a s predloženými listinami (dôkazné bremeno na strane žiadateľov) sa aj riadne a dostatočne vysporiadal a z týchto vyvodil aj vecne správny právny záver, podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
40. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a v konaní neúspešným navrhovateľom náhradu trov nepriznal, keďže základným predpokladom priznania trov konania ( § 250k ods. 1 O.s.p.) je úspech v konaní, ktorý navrhovatelia nedosiahli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).