Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-36-2008.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/36/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. F., F.. XX.XX.XXXX, T. T., D. XX/X, 2/ L. F., F.. XX.XX.XXXX, T. T., D.. P. XXX/XX, 3/ W. S., F.. XX.XX.XXXX, T. C. F. F. XXX, proti odporcovi Koželužne Group Bošany, a.s. v likvidácii, IČO: 35 762 578, so sídlom v Bošanoch, Továrenská 10, o zaplatenie 2384,85 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 788,89-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania voči navrhovateľkám v 2. a 3. rade n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka v 1. rade a odporca n e m a j ú navzájom právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateliek v 1až 3 rade sa podaným návrhom zo dňa 13.02.2001 domáhal zaplatenia sumy 1535,68-€ / 46 264 Sk/ rozšíreným na sumu 2384,85-€ /71 846 Sk/ dňa 21.05.2001, súd doručil rozšírený návrh odporcovi a pripustil zmenu petitu, teda sa domáhal proti odporcovi náhrady mzdy celkom v sume 2384,85-€ /71 846 Sk/, a to za mesiace jún 2000 vo výške 213,24-€ /6424,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania do 31.07.2000, za mesiac júl 2000 vo výške 255,23-€ /7 689,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 31.08.2000 do zaplatenia, za mesiac august 2000 vo výške 278,33- € /8385,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 30.09.2000 do zaplatenia, za mesiac september 2000 vo výške 255,26-€ /7690,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 31.10.2000 do zaplatenia, za mesiac október 2000 vo výške 266,81-€ /8038,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 30.11.2000 do zaplatenia, za mesiac november 2000 vo výške 266,81-€ /8038,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 31.12.2000 do zaplatenia, za mesiac december 2000 vo výške 255,26-€ /7690,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 31.01.2001 do zaplatenia, za mesiac január 2001 vo výške 64,96-€ /1 957,- Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 3.03.2001 do zaplatenia, za mesiac február vo výške 528,95- € /15 935,-Sk/ s príslušným úrokom z omeškania od 31.03.2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2D/2/2014 súd zistil že navrhovateľ dňa 06.12.2013 zomrel. Súd zistil, že zákonní dedičia po poručiteľovi - navrhovateľovi sú navrhovateľky v 1. až 3. rade.
Navrhovateľ zomrel po začatí konania, stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania pred meritórnym rozhodnutím vo veci, čím nastala prekážka konania.
Vzhľadom k predmetu konania - rozhodovaniu o peňažných nárokoch právneho predchodcu navrhovateliek, súd tak konal s právnymi nástupcami navrhovateľa a to jeho manželkou ako navrhovateľkou v 1. rade a deťmi ako navrhovateľkami v 2. a 3. rade. Navrhovateľky v 1. až 3. rade v písomných podaniach doručených súdu dňa 18.05.2015 na č.l. 83-85 uviedli, že trvajú ja podanom návrhu, pričom nenavrhli jeho zmenu vychádzajúc z písomného podania č.l. 114 doručeného súdu 24.11.2015.
Súd konal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods.2 OSP, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané a tiež navrhovateliek v 1 až 3. rade, ktoré súhlasili s konaním v neprítomnosti (č.l. 114).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 05.08.1999 č.l.4, potvrdenia o dlžnej mzde vystaveného zamestnávateľom dňa 12.01.2001v sume 1535,68-€ / 46 264 Sk/ za obdobie jún až november 2000 č.l.5, pokusu o zmier z 150.1.2001 č.l. 6, rozšírenia návrhu č.l.11-12, potvrdenia odporcu, že dlhuje právnemu predchodcovi navrhovateliek celkom sumu 2384,85- € /71 846 Sk/ zo dňa 17.052001 č.l.13, rozviazania pracovného pomeru ku dňu 28.02.2001 č.l.14 spisu, uznesenia o vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu pod sp. zn. 2K 83/01zo dňa 07.05.2001 č.l. 36-376, rozvrhového uznesenia č.l.50-53 spisu pod č. k. 2K 83/2001-1584 zo dňa 31.01.2011,opravným uznesením č. l 54-55 spisu, výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že odporca je toho času v likvidácii, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav.
Právny predchodca navrhovateliek D. F. bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.08.1999 s nástupom do práce 05.08.1999 ako koželuh a ďalšie práce podľa rozhodnutia vedúceho dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu vo výške 2384,85-€ /71 846 Sk/, a to za mesiace jún 2000 vo výške 213,24-€ /6424,-Sk/ , júl 2000 vo výške 255,23-€ /7 689,-Sk/, za mesiac august 2000 vo výške 278,33-€ /8385,-Sk/, za mesiac september 2000 vo výške 255,26-€ /7690,-Sk/, za mesiac október 2000 vo výške 266,81-€ /8038,-Sk/, za mesiac november 2000 vo výške 266,81-€ /8038,-Sk/, za mesiac december 2000 vo výške 255,26-€ /7690,-Sk/, za mesiac január 2001 vo výške 64,96-€ /1 957,-Sk/, za mesiac február vo výške 528,95-€ /15 935,-Sk/, čo súdu potvrdil odporca potvrdením zo dňa 17.05.2001.
Z dôvodu, že konkurzné konanie bolo riadne ukončené a odporca vstúpil do likvidácie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní.
Z rozvrhového uznesenia vyplýva, že právny predchodca navrhovateliek si pohľadávku do konkurzu riadne prihlásil, jej nárok bol uspokojený iba čiastočne v rozvrhovom uznesení č. k. 2K 83/2001 -1584 zo dňa 31.01.2011 vo výške 296,96-€.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2D/2/2014, na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 2D/2/2014-16 (D not 5/2014) z 13.03.2014 súd zistil, že pohľadávka poručiteľa voči odporcovi z titulu náhrady mzdy nebola prejednaná v dedičskom konaní. Súd v rámci dedičského konania vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom zo spisu je zrejmé, že manželka poručiteľa
- navrhovateľka v 1. rade žila v spoločnej domácnosti s D. F..
Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného od 01.04.2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 260 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného od 01.06.2000 do 31.03.2002 nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia smrťou zamestnanca zaniká.
Podľa § 260 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného od 01.06.2000 do 31.03.2002 ostatné peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
Podľa § 275 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného od 01.06.2000 do 31.03.2002 Zisťovanie a používanie priemerného zárobku upravuje osobitný zákon. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/20010701?ucinnost=28.02.2000>
Podľa § 17 ods. 1,2 Z. č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podľa § 11 ods. l a 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. účinného od 1.6.2000 zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie s ním dojednať ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď táto fyzická osoba ukončí povinnú školskú dochádzku.
Podľa § 111 ods. l až 4 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.
Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 112 ods. l a 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.
Zamestnancom sa nezávisle od celkových výsledkov zamestnávateľa zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.
Podľa § 119 ods. l Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky vydanou po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateliek pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.1999 s nástupom do práce 05.08.1999 ako koželuh a ďalšie práce na základe rozhodnutia vedúceho na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Odporca nevyplatil právnemu predchodcovi navrhovateliek mzdu vo výške 2384,85-€ /71 846 Sk/, a to za mesiace jún 2000 vo výške 213,24-€ /6424,-Sk/ , júl 2000 vo výške
255,23-€ /7 689,-Sk/, za mesiac august 2000 vo výške 278,33-€ /8385,-Sk/, za mesiac september 2000 vo výške 255,26-€ /7690,-Sk/, za mesiac október 2000 vo výške 266,81-€ /8038,-Sk/, za mesiac november 2000 vo výške 266,81-€ /8038,-Sk/, za mesiac december 2000 vo výške 255,26-€ /7690,- Sk/, za mesiac január 2001 vo výške 64,96-€ /1 957,-Sk/, za mesiac február vo výške 528,95-€ /15 935,-Sk/, čo súdu potvrdil odporca potvrdením zo dňa 17.05.2001. Navrhovateľka v 1. rade ako spolu žijúca manželka právneho predchodcu navrhovateliek, má podľa § 260 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného od 01.06.2000 do 31.03.2002 nárok na mzdové nároky právneho predchodcu navrhovateliek do výšky zodpovedajúcej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Pretože rozhodným je obdobie štvrtého štvrťroku roku 2000 je oprávneným nárok navrhovateľky v 1. rade vo výške 8038,-Sk + 8038,-Sk + 7690,-Sk teda spolu 23 766,-Sk /788,89-€/. Nárok spojený s prechodom mzdových nárokov v prípade smrti zamestnanca je nárok vyplývajúci z právneho predpisu. Tento nárok na oprávnenú osobu prechádza smrťou zamestnanca, z uvedeného dôvodu s neuhradením uvedenej sumy nevzniká oprávnenej osobe právo na úrok z omeškania, o to viac, že nebolo preukázané, že by sa proti odporcovi tohto nároku navrhovateľka v 1. rade dožadovala. Z dôvodu smrti pôvodného navrhovateľa vznikli dva samostatné nároky. Nárok pozostalej manželky podľa § 260 ods. 2 z.č. 65/1965 Zb., ktorý súd navrhovateľke v 1. rade priznal a druhý nárok vo zvyšku nárokov dedičov podľa výsledku dedičského konania po pôvodnom navrhovateľovi.
V rozsahu nárokov presahujúcich trojnásobok priemerného zárobku právneho predchodcu navrhovateľa sa tieto stávajú predmetom dedičstva.
Nadobudnutie práva k pohľadávke voči odporcovi podľa dedičských podielov musí byť potvrdené rozhodnutím v dedičskom konaní. Táto právna skutočnosť nebola preukázaná.
Navrhovateľky sa svojim návrhom, domáhajú zaplatenia sumy 2384,85-€ /71 846 Sk/ spoločne a nerozdielne. Pokiaľ napriek smrti svojho právneho predchodcu trvajú na pôvodnom návrhu a návrh nezmenili, domáhajú sa nároku, ktorý im z hľadiska hmotného práva nepatrí. Navrhovateľky nepreukázali, že sú z hľadiska výšky žalovaného nároku, právnym nástupcom veriteľa (ich právneho predchodcu). Navrhovateľky si mohli a mali prihlásiť svoju pohľadávku na zaplatenie mzdy svojho právneho predchodcu v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi a pohľadávky mala byť prejednaná ako aktívum dedičstva. Ak tak neurobili, môžu sa v civilnom konaní domáhať už len určenia, že pohľadávky patrí do dedičstva po ich poručiteľovi. Súd v tomto konaní nemá právomoci dedičského súdu a nemôže rozhodnúť o tom, v akom rozsahu nadobúdajú navrhovateľky v 1. až 3. rade pohľadávku svojho právneho predchodcu z titulu dedenia.
Súd tak návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
O náhrade trov konania vo vzťahu odporcu k navrhovateľkám v 2. a 3. rade rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP. Pretože bol odporca v konaní úspešný v celom rozsahu, ale trovy konania si neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania voči navrhovateľkám v 2. a 3. rade nepriznal.
Vo vzťahu navrhovateľky v 1. rade k odporcovi súd rozhodol podľa § 142 ods.2 OSP pretože účastníci mali úspech čiastočný - navrhovateľka vo vzťahu k nároku vo výške 3 násobku priemerného mesačného zárobku jej právneho predchodcu a odporca v časti nároku navrhovateľky presahujúceho tento nárok do výšky žalovanej sumy 2384,85-€. Súd preto rozhodol tak, že navrhovateľka v 1. rade a odporca nemajú navzájom právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej vety OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.