Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-89-2015.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/89/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. R., V.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky Q. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. X., L.. A. XXX a otca R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, o zmenu zverenia takto
rozhodol:
I. R. B. R., V.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.
II. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Matka je povinná prispievať výživným na maloletú B. sumou 40,-Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, s účinnosťou od 01.12.2015.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 9C/17/2008-204, zo dňa 24.04.2008 v časti úpravy práv a povinností k maloletej B..
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
XXXXXXXXXsU.áUznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.10.2015, č. k. 8P/89/2015-6 súd začal konanie o zmenu zverenia mal. B..
Otec uviedol, že maloletú nemal v starostlivosti 10 rokov, vždy sa snažil, aby mal maloletú v svojej starostlivosti a to od prvého pojednávania rozvodového konania. Maloletá mala nejaké nezhody s matkou, pokiaľ bývali v blízkom okolí, s maloletou sa stretával pravidelne, potom sa minulý rok v lete odsťahovali do X., okres Rimavská Sobota. V auguste tohto roku mu matka sms správou oznámila, že si má prísť maloletú zobrať, že chce byť v jeho starostlivosti, od toho času má maloletú vo svojej starostlivosti. Maloletá navštevuje prvý ročník SOŠ obchodu a služieb, odbor obchodná akadémia v Novom Meste nad Váhom.
Matka uviedla, že súhlasí so zverením mal. B. do starostlivosti otca, maloletá má 15 rokov, tak rešpektuje jej názor. Navrhla, aby súd určil výživné z jej strany vo výške 40,- Eur mesačne, je nezamestnaná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, pochádzajúcim z druhého manželstva, s výdavkami jej pomáha priateľ.
Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti otca a s určením výživného zo strany matky vo výške 40,- Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením potvrdenia o návšteve školy, rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9C/17/2008 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 9C/17/2008, zo dňa 24.08.2008, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej B., mal. B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk mesačne), mal. K., pochádzajúca z manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené výživné vo výške 26,55 Eur (800,- Sk mesačne).
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.08.2015, č. k. 3P/21/2015-6, súd dočasne zveril maloletú do starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného vo výške 27,13 Eur mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2015 a vykonateľnosť dňa 24.08.2015.
Matka maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti z druhého manželstva, deti sú vo veku 8 a 9 tokov, býva s nimi v spoločnej domácnosti ako aj s priateľom, je dobrovoľne nezamestnaná, nemá žiadny príjem, finančne jej pomáha priateľ. Prispieva na výživu mal. K. sumou 40,- Eur mesačne a od augusta 2015 prispieva i na výživu mal. B. sumou 40,- Eur mesačne.
Otec mal. je zamestnaný, dosahuje príjem cca 500,- až 600,- Eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K. R.lovej, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Býva spolu s mal. K., ako i mal. B. v samostatnej bytovej jednotke v rodičovskom dome, má primerané výdavky na domácnosť. Výdavky spojené so starostlivosťou o mal. B. sú štandardné.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej veci je v záujme mal. B., pokiaľ bude zverená do osobnej starostlivosti otca. Otec o maloletú zabezpečuje starostlivosť od augusta 2015, kedy maloletá prejavila záujem byť v starostlivosti otca, matka s takouto úpravou zmeny zverenia súhlasila. V starostlivosti otca o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Z vyššie uvedených dôvodov súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca.
Zo strany matky, súd určil výživné vo výške 40,- Eur mesačne a to s účinnosťou od 01.12.2015, matka prispieva na výživu maloletej v uvedenej sume od kedy je maloletá v starostlivosti otca (podľa vyjadrenia otca). Výživné je povinná platiť vždy do 20. dňa vopred k rukám otca. Otec je zamestnaný, dosahuje príjem vo výške cca 500,- až 600,- Eur mesačne netto. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K., ktorá pochádza z ich rozvedeného manželstva (matka prispieva na jej výživu sumou 40,- Eur mesačne), matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom vo veku 8 a 9 rokov.
Týmto rozsudkom sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 9C/17/2008-204, zo dňa 24.04.2008 v časti úpravy práv a povinností k maloletej B..
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.