Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-319-2015.pdf
PDF · 92.46 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/319/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky K. W., T.. W., N.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K., N. L. B. Č.. XX, za účasti odporcu T. W., N.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho M. K. N. L. F. Č.. XX a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti W., Y. T., N.. XX.X.XXXX P. F. Q., N.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov matky K. W., T.. W., N.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K., N. L. B. Č.. XX a otca T. W., N.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho M. K.J. N. L. F. Č.. XX, v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov T. W., N.. XX.XX.XXXX P. K. W., T.. W., N.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. Č.P. K. - B. V. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloleté deti W. Y. T., N.T.. XX.X.XXXX P. F. Q., N.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého Y. T. sumou po 150 € mesačne a na výživu maloletého F. Q. sumou po 150 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. - dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 28.8.2015 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie manželstva účastníkov a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, a to tak, že obe maloleté deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s právom detí zastupovať a spravovať ich majetok a schváliť rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností s tým, že odporca by bol oprávnený stýkať sa s oboma maloletými deťmi kedykoľvek po vzájomnej dohode. K tomuto návrhu pripojila i písomné vyhotovenie rodičovskej dohody, ktorú rodičia uzavreli dňa 27.8.2015 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom.
Kolízny opatrovník v správe doručenej súdu dňa 29.10.2015 doporučoval v prípade rozvodu manželstva účastníkov schváliť rodičovskú dohodu.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo F. XX.X.XXXX, toto ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. Č. K. - B. V. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľka má ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, odporca má ukončenú strednú školu s maturitou, u oboch ide o manželstvo prvé, ich predmanželská známosť trvala po dobu 3 rokov.
K narušeniu manželského spolužitia účastníkov začalo dochádzať v roku 2008, ako obaja zhodne uviedli, v dôsledku vycestovania odporcu za prácou do zahraničia, následné dlhodobé vzájomné odlúčenie manželov viedlo k narušeniu ich vzájomných vzťahov, začali sa prejavovať ich odlišné názory na výchovu detí, uvedené viedlo medzi nimi k hádkam a následne k rozpadu ich vzájomného vzťahu. Navrhovateľka následne nadviazala mimomanželskú známosť a s novým partnerom žije zhruba po dobu štyroch rokov spätne v spoločnej domácnosti. Žiaden z manželov nie je ochotný obnoviť manželské spolužitie.
Navrhovateľka s oboma deťmi a priateľom býva v štvorizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, s bývaním v ktorom súvisia mesačné náklady 220,-Eur. Jej priateľ je zamestnaný a dosahuje príjem okolo 500,-Eur mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi býva i stará matka zo strany navrhovateľky, ktorá im prispieva na náklady na domácnosť sumou 120,-Eur mesačne. Navrhovateľka okrem uvedeného bytu iný majetok nevlastní, finančne jej vypomáha jej matka žijúca v zahraničí sumou okolo 300,-Eur mesačne. Navrhovateľka s terajším priateľom hospodári spoločne.
Odporca býva v podnájme, v súvislosti s ktorým hradí mesačné platby 400,-Eur, v tomto žije sám, mimomanželskú známosť nemá, nevlastní žiaden majetok.
Žiaden z manželov okrem týchto dvoch detí pochádzajúcich z ich manželstva iné vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletý Y. je žiakom 4.ročníka základnej školy a maloletý F. je žiakom 3.ročníka tej istej základnej školy, Y. je hradený ročný poplatok ZRPŠ 20,-Eur, rovnako ako maloletému F., obe deti navštevujú školský klub, kde im je hradený poplatok po 11,-Eur mesačne a je im hradený poplatok za obedy v priemere okolo 22,- Eur mesačne, obe deti navštevujú krúžok florbalu, kde je hradený ročný poplatok po 50,-Eur a maloletý Y. navštevuje aj výtvarný krúžok, kde je mu hradený mesačný poplatok 8,-Eur. Obe deti sú zdravé.
Navrhovateľka je zamestnankyňou spoločnosti C. - A. B..T..Y.. K., u ktorého zamestnávateľa pracuje od 1.9.2015 a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 43,30 Eur. Pred nástupom do tohto pracovného pomeru pracovala v spoločnosti K., B..T..Y.. K., kde dosahovala obdobný príjem ako u terajšieho zamestnávateľa.
Odporca dlhodobo pracuje v zahraničí, kde dosahuje príjem, ako uviedol sám vo svojej výpovedi, okolo 1.100,-Eur mesačne. V súčasnosti má, ako uviedol vo výpovedi, úspory vo výške okolo 4-5.000,- Eur mesačne.
V priebehu konania vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je dlhodobo hlboko rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, manželia viac ako 4 roky nežijú v spoločnej domácnosti, počas uvedených štyroch rokov navrhovateľka žije v domácnosti s novým priateľom, v súčasnosti žiaden z manželov nemá záujem na obnovení ich manželského spolužitia a vzhľadom na rozvrat vzájomných vzťahov účastníkov, nie je možné ani očakávať, že by do budúcna mohlo dôjsť k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Ako dôvod rozpadu manželstva súd vyhodnotil povahové odlišnosti manželov.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky s právom deti zastupovať a spravovať ich majetok, keďže dospel k záveru, že navrhovateľka starostlivosť o deti od ukončenia spolužitia manželov zabezpečuje sama a túto zabezpečuje na požadovanej úrovni, v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, so zverením detí do jej starostlivosti súhlasil ako odporca, tak i kolízny opatrovník.
Súd zároveň schválil aj rodičovskú dohodu o určení výšky výživného zo strany odporcu voči maloletým deťom, keďže rodičmi dohodnuté výživné je primerané ako k odôvodneným potrebám maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, tak i k osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom na stranách rodičov, po zohľadnení rodinných prídavkov, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletých detí a po zohľadnení pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo navrhovateľky o deti formou osobnej starostlivosti o ne. Keďže účastníci - rodičia maloletých detí, zhodne žiadali styk odporcu s maloletými deťmi neupravovať, tento styk odporcu s deťmi súd rozhodnutím súdu neupravil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 ods. 1 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci konania sa práva podať ho účinne vzdali.