Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-258-2015.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/258/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Košice, Komenského 50, IČO: 36 570 460, proti žalovanej R. Č., Q.. XX. XX. XXXX, U. D., Q. XXX, v konaní o zaplatenie 78,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 78,66 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 71,02 Eur, za čas od 17. 07. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7,64 Eur, za čas od 19. 11. 2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 78,66 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 71,02 Eur, za čas od 17. 07. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7,64 Eur, za čas od 19. 11. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je právnou nástupkyňou po pôvodnom odberateľovi. Žalobca poskytoval právnemu predchodcovi žalovanej služby vo forme dodávky vody (vodné), na odbernom mieste D., Q. XXX. Žalobca právnemu predchodcovi fakturoval uvedené služby v celkovej výške 78,66 Eur, ktoré neboli uhradené právnym predchodcom žalovanej v období od 02. 05. 2012 do 13. 06. 2012 a v období od 02. 05. 2014 do 22. 10. 2014. Žalobca doručoval fakturáciu na osobu pôvodného odberateľa, s poukazom na to, že nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa ust. § 26 ods. 1 písm. g.) Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Bolo povinnosťou dedičky právneho predchodcu oznámiť zmenu, resp. nové údaje o odberateľovi. Žalobca zistil, že nehnuteľnosť na horeuvedenom odbernom mieste užíva žalovaná na základe osvedčenia o dedičstve 4D/67/2014. Uvedená informácia vyplynula z LV č. XXXX k. ú. D..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaná sa nevyjadrila k doručenej žalobe a k pripojeným listinným dôkazom, napriek tomu, že bola poučená v zmysle uznesenia o procesných poučeniach, ktoré prevzala dňa 01. 10. 2015. Rovnako žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu ohľadom užívania uvedenej nehnuteľnosti. Súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Žalobca vyfakturoval žalovanej na základe faktúry za vodné č. 2119180583 zo dňa 28. 10. 2014, splatnej 18. 11. 2014, adresovanej na meno H. Č., sumu vo výške 7,64 Eur za obdobie 02. 05. 2014 do 22. 10. 2014. Faktúrou č. 2116129218 za vodné zo dňa 27. 06. 2012, splatnej 16. 07. 2012, žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 71,02 Eur za obdobie od 02. 05. 2012 do 13. 06. 2012 a za obdobie 14. 06. 2012, kedy bolo vykonané odpojenie.
Oboznámením sa so spisom č. k. 4D/67/2014 tunajšieho súdu bolo zistené, že jedinou dedičkou po H. Č., Q.. XX.XX.XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, bola jeho dcéra R. Č., N.. Č., Q.. XX. XX. XXXX.
Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, účinného ku dňu fakturácie, konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3). Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
Podľa ust. § 32 ods. 1 písm. m) citovaného zákona, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti.
Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/vyhl. č. 397/2003 Z.z., množstvo vody dodanej verejným vodovodom sa určuje určeným meradlom podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak sa meranie množstva vody dodávanej verejným vodovodom zabezpečuje určeným meradlom, určí sa množstvo odoberanej vody z verejného vodovodu odpočtom z tohto meradla.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytoval právnemu predchodcovi žalovanej dodávku vody minimálne v období do jeho úmrtia, do XX. XX. XXXX. Žalovaná ako jediná dedička zodpovedá za poručiteľovi dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Z toho dôvodu je povinnosťou žalovanej zaplatiť dlžnú žalobcovi, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by bol právny predchodca žalovanej alebo žalovaná reklamovali doručené faktúry. Z toho súd vyvodil, že faktúry boli akceptované z ich strany.
Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením predmetných služieb prvým dňom po lehote splatnosti vyššie označených faktúr.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úroku z omeškania sa v čase vzniku omeškania riadila ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. v zmysle ktorého je výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európske centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
Základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania, tzn. ku dňu 17. 07. 2012 v prípade faktúry č. 2116129218 predstavovala výšku 8,75 % (0,75 % základnej sadzby ECB + 8 percentuálnych bodov) a ku dňu omeškania 19. 11. 2014 v prípade faktúry č. 2119180583 predstavovala výšku 8,05 % (0,05 % základnej sadzby ECB + 8 percentuálnych bodov).
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia dlžných súm, vrátane priznaného zákonného úroku z omeškania voči žalovanej, z toho dôvodu súd žalobe vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade mal vo veci úspech žalobca, ktorému súd priznal uplatnenú náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.