Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-3-2014.pdf
PDF · 159.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Cpr/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: P. Š., G.. X.X.XXXX, K. L. Č.. XXX, XXX XX K., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, so sídlom Rudnayovo nám. č. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Základná umelecká škola, so sídlom ul. Československej armády č. 1207, 908 45 Gbely, IČO: 37 840 851, právne zastúpená: SKLEGAL s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o určenie trvania pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej danej žalobcovi listom zo dňa 26.3.2014 je neplatné.
Pracovný pomer medzi žalovanou a žalobcom naďalej trvá.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 8 116,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.8.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.9.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.10.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.11.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.12.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.1.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.2.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.3.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.4.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.5.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.6.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.7.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcu, k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 969,80 eur.
Žalovaná je povinná zaplatiť titulom súdneho poplatku Slovenskej republike na účet Okresného súdu A. sumu 685,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde A. dňa 31.7.2014 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej danej žalobcovi listom zo dňa 26.3.2014 je neplatné a pracovný pomer medzi žalovanou a žalobcom naďalej trvá. Zároveň žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 1.7.2014 do doby, keď bude umožnené žalobcovi pokračovať v práci, a to aj s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Dňa 18.9.2015 upresnil petit ohľadne náhrady mzdy tak, že žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 11 580,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.8.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.9.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.11.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.1.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.2.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.3.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.4.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.5.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.7.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.8.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.9.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 676,34 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 82,50 eur od 16.1.2016 do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že žalovaná listom zo dňa 26.3.2014 žalovaná doručila žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.3.2015 z dôvodu existencie rozhodnutia o organizačných zmenách, na základe ktorého došlo ku zrušeniu pracovnej pozície učiteľ v elokovanom pracovisku zamestnávateľa. Žalobca listom dňa 26.6.2014 žalovanej oznámil, že ukončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné a domáhal sa ďalšieho zamestnávania. Žalobca bol od 12.3.2013 zvolený za podpredsedu Základnej organizácie OZ PŠaV pri ZUŠ Gbely. Keďže v čase výpovede z pracovného pomeru bol naďalej podpredsedom, vzťahuje sa na neho ochrana v zmysle § 240 ods. 9 Zák. práce. Žalovaná nikdy nepožiadala odborový orgán OZ PŠaV pri ZUŠ Gbely o súhlas s udelením výpovede žalobcovi. Na rokovaní dňa 26.3.2014 nebol predmetom rokovania súhlas, alebo nesúhlas s výpoveďou. Odborový orgán preto nedal súhlas s výpoveďou žalobcovi. Žalobcovi ako podpredsedovi odborového orgánu bola dňa 17.3.2014 doručená žiadosť o prerokovanie výpovedí zamestnancov vrátane žalobcu. Ako dôvod žiadosti bol uvedený nadbytočnosť zamestnancov na základe rozhodnutia žalovanej zo dňa 13.3.2014 o organizačných zmenách týkajúcich sa elokovaného pracoviska ZUŠ Z. C.. Žalovaná taktiež organizačnú zmenu neprerokovala so zástupcami zamestnancov. Organizačná zmena bola len zámienkou pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom, nakoľko žalobca spolu s Ďalšími pracovníkmi poukazovali na nedostatky v činnosti žalovanej.
V písomnom vyjadrení k návrhu dňa 23.3.2015 žalovaná uviedla, že na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 17.3.2014 miestom výkonu práce žalobcu bolo elokované pracovisko žalovanej na Š. F. Z. C., ktoré bol v priestoroch Základnej školy v Kútoch. K zrušeniu nájmu týchto priestorov došlo z dôvodu, že od 1.9.2014 mala začať činnosť Základná umelecká školy C. a obec C. potrebovala priestory používané elokovaným pracoviskom ZUŠ Gbely pre činnosť ZUŠ C.. Nájom priestorov bol ukončený ku dňu 30.6.2014. Žalovaná dňa 13.3.2014 prijala rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorým bolo rozhodnuté nepokračovať vo výchovno - vzdelávacej činnosti v elokovanom pracovisku, zrušiť pracovné pozície vytvorené v elokovanom pracovisku, ukončiť pracovné pomery so všetkými zamestnancami žalovanej, ktorých miestom výkonu práce je elokované pracovisko, a to ku dňu 30.6.2014. Žalobca sa na základe toho stal nadbytočným. Žalovaná dňa 13.3.2014 požiadala zástupcov zamestnancov o prerokonanie výpovedí voči zamestnancom, medzi nimi aj žalobcovi. Dňa 26.3.2014 došlo k prerokovaniu výpovedí medzi žalovanou a odborovými organizáciami. Na tomto rokonaní žalovaná ústnou formou požiadala o súhlas zástupcov zamestnancov s výpoveďami. Zástupkyňa odborovej organizácie NZO OZ pri ZUŠ Gbely Ž. B. s výpoveďami ústne súhlasila, žalobca ako podpredseda ďalšej odborovej organizácie uviedol, že výpovede by chceli k 31.7.2014. Z toho dôvodu žalovaná listom zo dňa 26.3.2014 ukončila so žalobcom pracovný pomer výpoveďou. Do novozriadenej ZUŠ C. prešli všetci učitelia žalovanej, ktorí pracovali na elokovanom pracovisku Z. C.Ú.. Tým že žalobca mal dohodnuté miesto výkonu práce v elokovanom pracovisku, objektívne zanikla ďalšia možnosť zamestnávania žalobcu. V súvislosti s ustanovením § 240 ods. 10 Zák. práce ani absencia súhlasu, resp. nesúhlasu zástupcov zamestnancov nie je prekážkou toho, aby súd uznal skončenie pracovného pomeru platným v prípade, ak sú splnené všetky ostatné materiálne a formálne predpoklady skončenia pracovného pomeru a ak sa
zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zriadením ZUŠ C. došlo k úbytku žiakov žalovanej o 180, z čoho je opodstatnené aj zníženie počtu zamestnancov. Preto sú splnené zákonné predpoklady na použitie ustanovenia § 240 ods. 10 Zák. práce. Na základe uvedeného žalovaná žiadala návrh zamietnuť, určiť, že výpoveď je platná a priznať náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovanej, výsluchom svedkov, pracovnou zmluvou zo dňa 24.6.1996, dohodami o zmene pracovnej zmluvy, dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 17.3.2014 (č. l. 19 spisu), ukončením prac. pomeru zo dňa 26.3.2014 (č. l. 20), oznámením žalobcu zo dňa 26.6.2014 (č. l. 21), Stanovami odborovej organizácie ZO OZPŠaV ZUŠ, Gbely, Zápisnicou zo dňa 12.3.2013 z voľby členov výboru, Oznámením o založení odborovej organizácie, žiadosťou o prerokovanie výpovedí zo strany zamestnávateľa zo dňa 14.3.2014 ( č .l. 27 ), rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.3.2014 ( č. l. 28 ), záznamom z rokovania medzi zamestnávateľom a odborovými organizáciami zo dňa 26.3.2014 ( č. l. 29 ), mzdovými listami žalobcu, oznámením Úradu práce Senica, pracovnou zmluvou ( č. l. 186), dodatkom číslo 1. ( č.l. 181 ), menovaním ( č.l. 182 ), oznámením o výške a zložení funkčného platu (č.l. 194) a ostatným spisovým materiálom.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovanej pracoval od roku 1996 ako učiteľ dychových nástrojov. Zo začiatku pracovného pomeru vyučoval Z. W. a taktiež v priebehu týždňa aj v C.. Neskôr už učil len v C.. V C. učil z dôvodu, že mal veľa žiakov a nepýtali sa ho na jeho stanovisko. V roku 2014 boli v Kútoch piati učitelia, okrem neho aj učitelia: O., P., K., B. a spev vyučovala ešte učiteľka K.. Žalobca bol členom odborovej organizácia, ktorá vznikla z pracovníkov žalovanej, ktorí poukazovali na nesprávnosti ohľadom dodržiavania pracovno - právnych predpisov. Táto organizácia vznikla v roku 2013. Členmi tejto odborovej organizácie boli Q. P. - predseda odborovej organizácie, L. W., M. B. Q. Q. K.. Žalobca bol podpredsedom tejto odborovej organizácie. O pripravovaných zmenách ohľadom zániku pracoviska Z. C. sa dozvedel koncom školského roku 2013/2014 pred prázdninami. Na odborovú organizáciu, ktorej je členom neprišla žiadosť od zamestnávateľa o prejednanie ukončenia pracovného pomeru. Žiadosť žalovanej, ktorú prevzal dňa 17.3.2014 v odborovej organizácii prejednávali. Výsledkom prejednávania bolo, že rozhodli, že nesúhlasia s týmito výpoveďami. Túto skutočnosť zamestnávateľovi oznamovali aj písomne. Potom ako prevzal za odborovú organizáciu žiadosť o prerokovanie výpovedí Odborová organizácia jednala so zamestnávateľom ohľadom týchto výpovedí avšak nevie kedy to bolo. Záznam podľa neho vypracovávala pani B.Ň. a oni ho nepodpísali z dôvodu, že nesúhlasili s tým, čo bolo v tomto zázname zapísané. Bolo to z dôvodu, že v rámci tohto jednania zamestnávateľ nechcel prerokovať výpovede zamestnancom. Nepamätá si, či sa o týchto výpovediach hovorilo. Za ich odborovú organizáciu bola na tomto jednaní prítomná L. W.. Výpoveď z pracovného pomeru prevzal. Na konci školského roka sa dozvedel, že pracovisko odporcu Z. C. zaniklo. Po uplynutí výpovednej lehoty prestali pracovať, bolo to na konci školského roku kedy odovzdávali aj kľúče od priestorov. Všetci zamestnanci, ktorí vyučovali na pracovisku Z. C. ukončili pracovný pomer. Od 1.9.2014 bola Z. C. zriadená ZUŠ C. a on je zamestnaný od 1.9.2014 v tejto ZUŠ. Pracovný pomer má na dobu určitú 5 rokov a je riaditeľom tejto ZUŠ na dobu 5 rokov. Také je funkčné obdobie riaditeľa. Mzda od žalovanej mu bola vyplácaná do konca júna 2014. Trvá na tom, aby mu odporca naďalej udeľoval prácu. Pokiaľ mu odporca navrhne adekvátne vyučovania ako mal pôvodne u neho, bude riešiť skutočnosť ohľadom jeho súčasného zamestnania v ZUŠ C..
Štatutárny zástupca žalovanej - riaditeľka M. P., vo svojej výpovedi uviedla, že funkciu riaditeľky vykonáva od 1.8.2013. Žalovaná mala elokované pracovisko Z. C., G. Š. F.. Tieto priestory patrili ZŠ Z. C. a tieto priestory žalovaná mala na základe nájomnej zmluvy prenajaté vždy na jeden rok. Dňa 6.11.2013 bola pozvaná na jednanie s riaditeľkou ZŠ C. a starostom Mesta C., kde jej oznámili, že bola podaná žiadosť na Ministerstvo školská SR o zriadenie samostatnej ZUŠ C. a že tejto žiadosti bolo vyhovené a od 1.9.2014 začne táto ZUŠ svoju činnosť. Z toho dôvodu starosta oznámil, že zašle návrh dohody na ukončenie nájmu priestorov, ktoré žalovaná Z. C. užívala. Táto dohoda bola podpísaná 4.12.2013. Starosta jej oznámil na tomto stretnutí, že naďalej počíta pre ZUŠ C. so zamestnancami, ktorí pracovali na tomto elokovanom pracovisku. Takže títo o prácu neprídu. Nájomná zmluva skončila k 30.6.2014. Tieto skutočnosti oznámila zamestnancom, zrejme 21.11.2013 s tým, že dôjde k organizačným zmenám, že pracovisko zanikne. Vo februári 2014 dvom zamestnancom elokovaného pracoviska ponúkla zamestnanie na pracovisku Z. W. a to učiteľke K., ktorá učila tanec, ktorá túto ponuku odmietla a učiteľke klavíru O., ktorá tiež odmietla túto ponuku.
Ostatným zamestnancom prácu Z. W. neponúkali, pre navrhovateľa nemali pracovné miesto v jeho odbore, nakoľko Z. W. sú dvaja učitelia na plechové dychové nástroje a to Z.Z. Q. A. V., ktorý pracoval len na skrátený úväzok, nakoľko zo strany žiakov nebol väčší záujem o vyučovanie. Na prerokovanie organizačných zmien pozvala predsedov odborových organizácií, o tomto bola robená zápisnica. Na tomto stretnutí bol prítomný aj žalobca. Následne potom zamestnanci dostali výpovede s tým, že im od apríla 2014 začala plynúť 3 mesačná výpovedná lehota. Po skončení rokovania rozprávala s pánom U. zástupcom odborov a informovala ho o podmienkach ukončenia pracovného pomeru, oboznámila ho, že zamestnancom bude preplatená dovolenka a bude im vyplatené odstupné, na čo uviedol, že im ponúkame maximum podľa zákonníka práce. Navrhovateľovi bolo vyplatené odstupné trojnásobok jeho funkčného platu. Prerokovanie výpovedí bolo na základe písomnej žiadosti ZUŠ W. zo dňa 14.3.2014. Záznam z rokovania spisovala pani B., ktorá bola prítomná na tomto rokovaní a tento záznam spisovala po ukončení rokovania. Pri podpisovaní zápisnice navrhovateľ a L. W. nesúhlasili s obsahom tejto zápisnice ale nevie v čom konkrétne nesúhlasili, navrhovateľ ešte telefonoval svojmu právnemu zástupcovi ohľadom tejto zápisnice. Do zápisnice uviedli, že s touto nesúhlasia nakoľko predmetom rokovania nebol súhlas alebo nesúhlas s výpoveďami. Na tomto jednaní sa prejednával súhlas, resp. nesúhlas s výpoveďami a na jednaní pán Š. a pani W. oznámili, že nesúhlasia s týmito výpoveďami. Nevie z akého dôvodu nie je v tomto zázname uvedený, či bol daný súhlas, resp. nesúhlas s výpoveďami. Vedela, že Z.P. vyžaduje takúto podmienku na ukončenie pracovného pomeru. Nevie prečo to nie je zachytené. Žalobca pracoval na elokovanom pracovisku výlučne Z. C. asi 8 rokov. Ona na tomto pracovisku Z. C. pracovala 7 rokov predtým ako som sa stala riaditeľkou a navrhovateľa na tomto pracovisku stretávala.
Svedkyňa L. W. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnancom Základnej umeleckej školy W., pracuje ako učiteľka. V súčasnosti je predsedníčkou odborovej organizácie a to tej, ktorá vznikla ako prvá. Predsedníčkou je od roku 2014 od času keď žalobca ukončil pracovný pomer. Členkou tejto odborovej organizácie bola hneď od jej začiatku. V súvislosti s výpoveďou navrhovateľa si pamätá, že niekedy v marci 2014 na odborovú organizáciu prišlo predvolanie od zamestnávateľa za účelom oboznámenia organizačných zmien v súvislosti so zrušením elokovaného pracoviska Z. C.. Zúčastnila sa tohto zasadnutia, prítomný na tomto zasadnutí bol žalobca ako podpredseda odborovej organizácie, riaditeľka žalovanej pani P. a zástupca školy Ľ. Z. a pani B. predsedníčka druhej odborovej organizácie u žalovanej. Ona robila záznam z tohto rokovania. Na tomto stretnutí riaditeľka žalovanej ich oboznámila s organizačnými zmenami týkajúcimi sa pracoviska Z. C. s tým, že oznámila, že bude ukončený pracovný pomer so všetkými učiteľmi na tomto pracovisku Z. C. a taktiež ešte s upratovačkou. Na tomto stretnutí im bolo predložené aj rozhodnutie odporcu o zrušení tohto pracoviska ku dňu 30.6.2014. Oboznámila ich, že ukončenie pracovného pomeru bude s týmito zamestnancami ukončené z dôvodu nadbytočnosti. Svedkyňa a pán Š. sa pýtali či nie je potrebný súhlas na ukončenie pracovného pomeru týchto pracovníkov. Riaditeľka žalovanej im oznámila, že nepotrebuje súhlas k týmto výpovediam, že už je aj tak rozhodnuté a predsedníčka druhej odborovej organizácie, ktorá vznikla druhá v poradí na škole oznámila, že súhlasí s týmito výpoveďami. Na tomto stretnutí neboli konkrétne prejednávané výpovede pracovníkov a to žalobcu a pani B.. Žalobca sa ešte pýtal riaditeľky žalovanej prečo mu nebola ponúknutá práca na pracovisku Z. W. načo mu riaditeľka uviedla, že Z. W. nie je voľné pracovné miesto. Z tohto stretnutia bola spísaná zápisnica, ktorú písala pani B.. Táto bola spísaná na základe poznámok pani B., na základe ktorých následne túto zápisnicu spísala. Po prečítaní tejto zápisnice svedkyňa a žalobca túto zápisnicu nepodpísala a uviedli, že so zápisnicou nesúhlasia nakoľko predmetom rokovania nebolo udelenie súhlasu alebo nesúhlasu s výpoveďami. Odborová organizácia ktorej je členkou dostala nejakú žiadosť o prerokovanie výpovedí zamestnancov. Ona s týmto bola oboznámená predsedníčkou odborovej organizácie pani P. alebo pánom Š.. Ich odborová organizácia mala zasadnutie k tejto žiadosti. Nevie sa vyjadriť kedy to bolo. Bolo to však v období ešte pred stretnutím so zamestnávateľom o ktorom už vypovedala z ktorého zápisnicu nepodpísali. Zo zasadnutia odborovej organizácie sa robil záznam, podpisovali ho všetci členovia odborovej organizácie. Členovia odborovej organizácie rozhodli, že nesúhlasia s výpoveďami pre zamestnancov Š. Q. B.. Toto rozhodnutie odborovej organizácie nedávali na vedomie žalovanej na rokovaní z ktorého nepodpísala zápisnicu nakoľko mysleli, že bude ešte ďalšie stretnutie odborovej organizácie so zamestnávateľom ohľadne prejednávania výpovedí. V minulosti pokiaľ boli dávané zamestnancom výpovede tak postup zo strany žalovanej bol iný a oni predpokladali, že aj v tomto prípade bude postupovať rovnakým spôsobom. Predtým bol postup taký, že v prípade zamestnanca pani P. zamestnávateľ dal žiadosť odborovej organizácie o písomné vyjadrenie k výpovedi. Odborová organizácie túto žiadosť prejednala a oznámila písomne zamestnávateľovi rozhodnutie, v danom prípade nesúhlas a takýmto istým spôsobom to prebiehalo aj v prípade pani B.j. Na rokovaní so
zamestnávateľom z ktorého nepodpísali záznam nebola ani ústne vyslovená žiadosť zo strany pani P. alebo Z. ohľadne vyslovenia súhlasu alebo nesúhlasu s výpoveďou pre pána Š. alebo pani B.. Čo sa týka pani P.Č. dávali vyjadrenie pre skončenie pracovného pomeru a to nesúhlas. Robili tak na základe písomnej žiadosti. Nesúhlas s výpoveďou v prípade pána Š. dali z dôvodu, že podľa ich názoru by sa preňho Z. W. našla adekvátna práca. Bolo to z dôvodu, že Z. W. pracovali zamestnanci na dobu určitú, ktorí mali rovnakú kvalifikáciu ako pán Š.. Pracovný pomer uvedených zamestnancov mal končiť ku dňu 30.6.2014, jednalo sa o Y. K., ďalších neviem uviesť. Na rokovaní kde sa hovorilo o výpovediach zamestnancov riaditeľka žalovanej oznamovala, že Z. C.Ú. bude zriadená Základná umelecká škola. Nehovorila o tom, že či budú prijatí do tejto základnej umeleckej školy nejakí zamestnanci a ktorí. Nevie sa vyjadriť či žalobca pociťoval túto výpoveď ako nejakú stratu, bol však na úrade práce evidovaný 2 mesiace a nemal istotu či Z. C. nastúpi do zamestnania. Jej žalobca povedal, že ide pracovať na ZUŠ Z. C. až tesne predtým ako tam nastúpil pracovať. Pani B. ešte predtým dostala jednu výpoveď z pracovného pomeru, ktorú pani riaditeľka zrušila, bolo to v auguste 2013. Predsedníčka ďalšej odborovej organizácie na rokovaní dala súhlas k výpovediam a to bez odôvodnenia.
Svedok T.. K. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že je starostom obce C. od roku 2010. Od roku 2010 Z. C. bolo detašované pracovisko ZUŠ Gbely, pracovisko C.. Činnosť vykonávali v obecných priestoroch v priestoroch Základnej školy C.. Detašované pracovisko fungovalo Z. C. do konca júna 2014 a od 1.9.2014 Z. C. bola zriadená ZUŠ C.. K týmto zmenám došlo na základe toho, že obec C. chcela mať vlastnú ZUŠ a z tohto dôvodu požiadali v roku 2013 Ministerstvo školstva o súhlas k zriadeniu ZUŠ. Tento súhlas dostali od Ministerstva školstva v júni. Priestory pre ZUŠ C. mali byť tie isté ako pôvodne pre detašované pracovisko ZUŠ Gbely. S obcou W. sa dohodli na uvoľnení priestorov pôvodného detašovaného pracoviska k septembru 2014. Nevie sa vyjadriť kedy tieto priestory boli presne uvoľnené, ale vie že v auguste 2014 robili úpravy týchto priestorov, jednalo sa asi o 5 učební a chodbu. Ohľadne týchto záležitostí jednal s riaditeľkou ZUŠ Gbely a s prednostkou a primátorom W.. Výučba začala od 2.9.2014. Od 1.9.2014 ZUŠ C. mala 7 pedagógov. Pracovné pomery s nimi uzatvárali k 1.9.2014. K 1.9.2014 svedok poveril navrhovateľa vykonávaním funkcie riaditeľa a tento následne uzatváral zmluvy s ďalšími pracovníkmi. V júni 2014 začal hľadať zamestnancov do ZUŠ C. a vtedy aj prišiel na detašované pracovisko ZUŠ Gbely Z. C. a povedal pedagógom, že pokiaľ budú chcieť oni ich prijmú do zamestnania nakoľko nevedel ako sa rozhodne ZUŠ Gbely ohľadne ich ďalšieho zamestnávania. Taktiež ešte rokoval na ZUŠ I. s riaditeľom ohľadne možného využitia ich pedagógov. Nevie či to bolo z ich iniciatívy alebo zo strany ich zamestnancov, ale s budúcimi zamestnancami sa začali stretávať v ZUŠ C. v auguste 2014. Žalobca prejavil záujem pracovať na ZUŠ C. posledný augustový týždeň. On navrhovateľa oslovil s tým, že či by ho mohol poveriť vykonávaním funkcie riaditeľa a do pol roka muselo byť vypísané výberové konanie na funkciu riaditeľa ZUŠ. Navrhovateľ uviedol, že by to skúsil a po pol roku uvidí či sa prihlási do výberového konania na funkciu riaditeľa. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy so žalobcom mali k dispozícii doklady o vzdelaní, výpis z registra trestov, osobný dotazník, zrejme nemali od neho žiadosť o prijatie do pracovného pomeru. Podklady k pracovnej zmluve pripravovala personalistka. S navrhovateľom nerozprával v súvislosti s uzatvorením pracovnej zmluvy ohľadne jeho zámerov, názorov na činnosť ZUŠ C., to bolo predmetom až výberového konania. Pracovnú zmluvu uzatvárali na dobu určitú najdlhšie do 28.2.2015 kedy končila polročná lehota, ktorú mali na ukončenie výberového konania na funkciu riaditeľa. Pred uplynutím tejto doby prebehlo výberové konanie na funkciu riaditeľa, ktoré vyhral žalobca. Z toho dôvodu s ním uzatvorili zmluvu na funkciu riaditeľa. Dodatok je znovu na dobu určitú nakoľko funkcia riaditeľa je na dobu 5 rokov. Nevie sa vyjadriť či v súvislosti s uzatváraním pracovného pomeru na ZUŠ C. na funkciu povereného riaditeľa resp. následne na funkciu riaditeľa ZUŠ C., či ho žalobca informoval o tom, že sa považuje naďalej za zamestnanca ZUŠ Gbely. Informoval ho, že sa domáha neplatnosti výpovede z pracovného pomeru voči ZUŠ Gbely. Informoval ho, že je v súdnom spore a svedka toto do detailov nezaujímalo. Pre svedka to nemalo žiadny význam boli by spravili po ukončení sporu iné výberové konanie, keby chcel ostať Z. W. alebo by bol zamestnancom aj Z. C., aj Z. W.. ZUŠ C. bola zriadená k 1.9.2014. V júni 2014 už mali rozhodnutie Ministerstva školstva, že môžu od 1.9.2014 zriadiť ZUŠ. V júni 2014 keď oslovoval zamestnancov nemal pre nich vtedy konkrétnu a záväznú ponuku. Povedal im len to, že to čo učili dovtedy by mohli učiť aj na ZUŠ C.. Na ZUŠ C. pracujú zamestnanci, ktorí predtým pracovali v ZUŠ Gbely: Š., Y., O., B., K. Q. P.Á. ako nepedagogický zamestnanec. Oni ešte prijali ďalších troch zamestnancov. V júni 2013 už mali oznámenie od Ministerstva školstva, že od 1.9.2014 môže byť zriadená ZUŠ C.. Budúcich zamestnancov začali oslovovať až v nasledujúcom roku t.j. po roku.
Z pracovnej zmluvy (č. l. 15 spisu), uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej (Školská správa Z. A.) a žalobcom zo dňa 24.6.1996 mal súd preukázané, že žalobca bol prijatý do pracovného pomeru na miesto učiteľa na dobu neurčitú. Miesto výkonu práce bolo určené ZUŠ Gbely. Od 1.7.2001 do 1.7.2004 žalobca vykonával funkciu riaditeľa ZUŠ Gbely.
Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.3.2014 ( č. l. 28 ) súd zistil, že dňa 13.3.2014 žalovaná rozhodla o organizačných zmenách, a to nepokračovať vo výchovno - vzdelávacej činnosti ktorá prebieha v elokovanom pracovisku, zrušiť pracovné pozície vytvorené v elokovanom pracovisku a ukončiť všetky pracovné pomery so všetkými zamestnancami žalovanej, ktorých miestom výkonu práce je elokované pracovisko, a to ku dňu 30.6.2014. Zároveň sa ruší k 13.3.2014 okrem iného pracovná pozícia učiteľ, ktorá sa týka zamestnanca - žalobcu.
Z dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 17.3.2014 ( č.l. 19 ) súd zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 17.3.2014 dohodu o zmene miesta výkonu práce na elokované pracovisko Kúty.
Zo žiadosti o prerokovanie výpovedí zo strany zamestnávateľa zo dňa 14.3.2014 (č.l. 27) súd zistil, že žiadosťou doručenou dňa 17.3.2014 žalovaná požiadala Základnú organizáciu OZ ŠaV pri ZUŠ Gbely o prerokovanie výpovedí zamestnancom pracujúcim na elokovanom pracovisku ZUŠ Gbely Z. C., okrem iného aj k žalobcovi, z dôvodu nadbytočnosti. Zároveň bolo uvedené, že žalobcovi žalovaná nemá možnosť ponúknuť inú vhodnú prácu na pracovisku Z. W.. Prerokovanie výpovedí žiada uskutočniť najneskôr do 7 dní.
Zo záznamu z rokovania medzi zamestnávateľom a odborovými organizáciami pri ZUŠ Gbely zo dňa 26.3.2014 ( č. l. 29 ) súd zistil, že programom bolo prerokovanie výpovedí zo strany zamestnávateľa. S výpoveďami súhlasila pani B. za odborovú organizáciu NZO OZ pri ZUŠ Gbely, žalobca za ZO OZ pri ZUŠ Gbely k výpovediam nezaujal súhlasné stanovisko a pripojil vyjadrenie, že nesúhlasí zo znením zápisnice, nakoľko predmetom rokovania nebol súhlas, resp. nesúhlas s výpoveďami.
Z ukončenia prac. pomeru výpoveďou zo dňa 26.3.2014 (č. l. 20) súd zistil, že dňa 26.3.2014 bola doručená žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce pre nadbytočnosť v dôsledku rozhodnutia žalovanej o organizačných zmenách týkajúcich sa elokovaného pracoviska.
Z oznámenia žalobcu zo dňa 26.6.2014 (č. l. 21) súd zistil, že žalobca uvedeného dňa oznámil žalovanej že trvá na tom aby ho naďalej zamestnávala, nakoľko výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú.
Z oznámenia o založení odborovej organizácie zo dňa 29.1.2013 ( č.l. 25 ) a zo zápisnice zo dňa 12.3.2013 z voľby členov výboru súd zistil, že dňa 29.1.2013 ZO OZPŠaV ZUŠ Gbely oznámila žalovanej založenie základnej odborovej organizácie. Dňa 12.3.2013 na členskej schôdzi ZO OZPŠaV ZUŠ, Gbely bol žalobca zvolený do funkcie podpredsedu tejto základnej organizácie.
Z potvrdenia Úradu práce A. ( č.l. 189 ) súd zistil, že žalobca bol od 1.7.2014 do 31.8.2014 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.2014 ( č.l. 186 ) súd zistil, že žalobca sa od 1.9.2014 zamestnal v Základnej umeleckej škole C., druh práce výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná riaditeľom školy s funkčným platom 890,- eur brutto. Od 1.2.2015 bol žalobca menovaný do funkcie riaditeľa Základnej umeleckej škole C..
Zo mzdových listov žalobcu ( č.l. 143 - 148 ) súd zistil, že za mesiac:
- január 2014 mal žalobca u žalovanej mzdu 549,93 eur, príplatky vo výške 36,86 eur a počet odpracovaných 151,50 hod.
- február 2014 mal žalobca u žalovanej mzdu 436,39 eur, príplatky vo výške 30,11 eur a počet odpracovaných 105,50 hod.
- marec 2014 mal žalobca u žalovanej mzdu 606,88 eur, príplatky vo výške 41,74 eur a počet odpracovaných 153,50 hod.
Podľa čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce, fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.
Podľa čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 59 ods.1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a), Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak: a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť: 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2, Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak: a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 230 ods. 1, 2 Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu. (2) Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku.
Podľa § 232 ods. 2 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
Podľa § 240 ods. 9, ods. 10, Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. (10) Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pracovného pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď medzi iným musí byť písomná a doručená druhému účastníkovi pracovného pomeru, zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba výpovedný dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v nej musí skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom ( § 61 ods. 1, ods. 2 Zák. práce ). Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Súd najskôr skúmal, či žaloba bola podaná včas, t.j. či neuplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby v zmysle § 77 Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru prevzal žalobca dňa 26.3.2014, preto výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.4.2014. Výpovedná lehota mala skončiť dňa 30.6.2014 a uvedeným dňom mal skončiť aj pracovný pomer. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby potom uplynula dňa 31.8.2014, žaloba bola podaná v uvedenej lehote dňa 31.7.2014.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná dňa 13.3.2014 rozhodla o organizačných zmenách, a to nepokračovať vo výchovno - vzdelávacej činnosti ktorá prebieha v elokovanom pracovisku, zrušiť pracovné pozície vytvorené v elokovanom pracovisku a ukončiť všetky pracovné pomery so všetkými zamestnancami žalovanej, ktorých miestom výkonu práce je elokované pracovisko, a to ku dňu 30.6.2014. Zároveň zrušila k 13.3.2014 okrem iného pracovnú pozíciu učiteľa - žalobcu. Táto skutočnosť napĺňa dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce, keď žalovaný ako pracovník s miestom výkonu práce v elokovanom pracovisku sa týmto rozhodnutím zamestnávateľa stal nadbytočným. Preukázané bolo, že žalovaná po 30.6.2014 už svoju činnosť v elokovanom pracovisku v Kútoch nevykonávala. Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.3.2014 obsahuje podľa názoru súdu všetky formálne náležitosti, je podpísaná štatutárnym zástupcom žalovanej, vo výpovedi je presne uvedený dôvod výpovede, a tento je dôkazmi aj preukázaný.
Žalobca vykonával u žalovanej prácu učiteľa ( umeleckej školy ) na základe uzavretej pracovnej zmluvy a to od 24.6.1996. Pracovná zmluva bola uzatvorená s právnym predchodcom žalovanej. Počas zmien právnej subjektivity zamestnávateľa neboli so žalobcom uzatvárané nové pracovné zmluvy. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 17.3.2014 žalobca a žalovaná sa dohodli na mieste výkonu práce - elokované pracovisko C.. Toto bolo v čase, keď žalovaná už rozhodla o organizačných zmenách (dňa 13.3.2014), t.j. už keď bolo rozhodnuté nepokračovať vo výchovno - vzdelávacej činnosti ktorá prebieha v elokovanom pracovisku Z. C., keď bolo rozhodnuté o zrušení pracovných pozícií vytvorených v elokovanom pracovisku a o ukončení všetkých pracovných pomeroch so všetkými zamestnancami žalovanej, ktorých miestom výkonu práce je elokované pracovisko, a to ku dňu 30.6.2014.
V ďalšom súd skúmal, či boli zamestnávateľom splnené ustanovenia § 74 Zákonníka práce a § 240 ods. 9 Zákonníka práce.
V zmysle ustanovenia § 74 Zák. práce výpoveď v danom prípade musí byť vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, a v prípade člena odborového orgánu, tomuto môže byť daná výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov ( § 240 ods. 9 Zák. práce ), inak je neplatná.
Dňa 17.3.2014 žalovaná doručila Základnej organizácii OZ ŠaV pri ZUŠ Gbely žiadosť o prerokovanie výpovedí zo strany zamestnávateľa ( žiadosť je s dátumom 14.3.2014 ). Prevzatie žiadosti písomne potvrdil za uvedenú odborovú organizáciu žalobca. V uvedenej žiadosti sa jednalo o výpovede zamestnancom pracujúcim na elokovanom pracovisku ZUŠ Gbely Z. C., okrem iného aj k žalobcovi, z dôvodu nadbytočnosti. Zároveň bolo uvedené, že žalobcovi žalovaná nemá možnosť ponúknuť inú vhodnú prácu na pracovisku Z. W.. Prerokovanie výpovedí žiada uskutočniť najneskôr do 7 dní. Táto žiadosť neobsahuje žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobcovi.
Do 7 dní, t.j. do 24.3.2014 túto žiadosť mala príslušná odborová organizácia prejednať a zaujať stanovisko. Keďže v súdnom konaní nebol predložený dôkaz o prerokovaní týchto výpovedi zo strany príslušnej odborovej organizácie, v zmysle § 74 Zák. práce platí, že k prerokovaniu došlo.
U žalovanej pôsobia dve odborové organizácie, žalobca je podpredsedom Základnej organizácie OZ PŠaV, Č.. Q. XXXX, W. odo dňa 12.3.2013, kedy bol členskou schôdzou zvolený do tejto funkcie. Založenie uvedenej odborovej organizácie bolo žalovanej oznámené písomne dňa 29.1.2013. Na žalobcu, ako člena príslušného odborového orgánu odborovej organizácie sa potom vzťahuje ustanovenie § 240 ods. 9 Zák. práce, keď zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom tejto odborovej organizácie. Pokiaľ u zamestnávateľ pôsobí viac odborových organizácií, v zmysle ustanovenia § 232 ods. Zák. práce, v pracovnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa zamestnanca vystupuje príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
V prípade žalobcu potom vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch voči zamestnávateľovi - žalovanej Základná organizácia OZ PŠaV, ktorej musí byť doručená v súvislosti s výpoveďou žalobcovi žiadosť o súhlas s výpoveďou a ktorá odborová organizácia musí v 15 dňovej lehote udeliť súhlas s výpoveďou žalobcovi.
Žalovaná v súdnom konaní nepreukázala, že by požiadala Základnú organizácie OZ PŠaV o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobcovi. Žiadosť doručená dňa 17.3.2014, o prerokovanie výpovedí zamestnancom nie je možné považovať za žiadosť v zmysle § 240 ods. 9 Zák. práce, nakoľko v tejto žiadosti nie je žiadané o súhlas a taktiež lehota uvedená na prejednanie ( 7 dní ) je lehotou vzťahujúcou sa k § 74 Zák. práce, ktorý upravuje povinnosť prerokovania výpovedí so zástupcami zamestnancov.
Taktiež zo záznamu z rokovania medzi zamestnávateľom a odborovými organizáciami pri ZUŠ Gbely zo dňa 26.3.2014 vyplýva, že programom bolo prerokovanie výpovedí zo strany zamestnávateľa, t.j. zamestnávateľ uvedeného dňa prerokoval so zástupcami zamestnancov výpovede zamestnancom. S výpoveďami súhlasila pani Jureňová za odborovú organizáciu NZO OZ pri ZUŠ Gbely. Toto prerokovanie však nie je možné pokladať za rozhodovanie odborovej organizácie zamestnancov o udelení súhlasu s výpoveďou žalobcovi, ktoré rozhodnutie odborová organizácia môže urobiť na svojej členskej schôdzi, resp. na zasadnutí príslušného orgánu. Takého rozhodnutie nebolo, nakoľko ku žiadosti zo strany zamestnávateľa na uvedenie súhlasu s výpoveďou žalobcovi ani nedošlo. Navyše súhlas s výpoveďou musí byť daný písomne.
Jediná žiadosť zo strany žalobcu na príslušnú odborovú organizáciu bola doručená dňa 17.3.2014, preto 15 dňová lehota na rozhodovanie odborovej organizácie na udelenie súhlasu, resp. nesúhlasu uplynula až dňa 1.4.2014, pričom žalobcovi bola doručená výpoveď z pracovného pomeru už 26.3.2014.
Na základe uvedeného je súd názoru, že nebol zo strany príslušnej odborovej organizácie - zástupcov zamestnancov udelený súhlas s výpoveďou žalobcovi, a preto výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.3.2014 je podľa § 240 ods. 9 Zák. práce neplatná pre nedodržanie tejto povinnej náležitosti výpovede z pracovného pomeru.
Nakoľko sa však žalovaná dovolala toho, aby sa súd zaoberal v zmysle § 240 ods. 10 Zák. práce platnosťou výpovede z pracovného pomeru z dôvodu, že sú splnené ostatné podmienky výpovede a že od zamestnávateľa sa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, súd v ďalšom skúmal aj skutočnosti vyžadované v ustanovení § 240 ods. 10 Zák. práce.
V súdnom konaní bolo preukázané, že žalobca sa v dôsledku rozhodnutí žalovaného stal nadbytočným. Za daného skutkového stavu, podľa názoru súdu ani v prípade preukázania existencie výpovedného dôvodu, nebolo by možné použiť ustanovenie § 240 ods. 10 Zák. práce ohľadom skutočnosti, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Súd je názoru že žalovaný vopred pripravoval podmienky na výpoveď z pracovného pomeru pre žalobcu, keď v čase keď už bolo rozhodnuté o zrušení elokovaného pracoviska Z. C., túto skutočnosť pred žalobcom zamlčal a uzatvoril s ním dohodu, na základe ktorej bolo pre žalobcu určené miesto výkonu práce elokované pracovisko C., ktoré malo zaniknúť 30.6.2014 a všetkým pracovníkom mali byť dané výpovede z pracovného pomeru. Takýto postup žalovaného je porušením základnej zásady uvedenej v čl. 2 Zákonníka práce, keď výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu v prospech žalovaného nie je možné aplikovať požiadavku, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Takáto možnosť sa týka hlavne prípadov, že zo strany zamestnanca dôjde k porušeniu pracovnej disciplíny spôsobom, pre ktorý by zotrvanie zamestnanca mohlo narušovať činnosť kolektívu zamestnávateľa a plnenie úloh zamestnávateľa ( napr. urážky medzi zamestnancami, poškodzovanie majetku zamestnávateľa, narúšanie pracovného procesu zamestnávateľa a pod. ).
Navyše ustanovenie § 240 ods. 10 Zák. práce je možné aplikovať v prípade, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas, pričom bolo preukázané, že zástupcovia zamestnancov súhlas ani neudeľovali, nakoľko o takýto súhlas neboli požiadaní.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť ani argumentácii žalovanej súvisiacej s použitím ustanovenia § 240 ods. 10 Zák. práce.
Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu ohľadne neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a vyhovel a tiež určil, že pracovný pomer naďalej trvá.
Súd z uvedených dôvodov zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov B. Q. Z.. Výpovede týchto svedkov by boli nadbytočnými vzhľadom k existujúcim dôkazom týkajúcich sa skutočností prejednávaných na rokovaní dňa 26.3.2014.
Keďže výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a pracovný pomeru naďalej trvá, žalobca má nárok v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce na náhradu mzdy za čas odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní ( t.j. od 26.6.2014 až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci ). Keďže dňa 26.6.2014 žalobca ešte vykonával prácu v dobe plynutia výpovednej doby, nárok na náhradu mzdy má od 1.7.2014. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa znovu zamestnal po pomerne krátkom čase od 1.9.2014 ako učiteľ a riaditeľ Základnej umeleckej školy v Kútoch, a nezamestnaný bol počas obdobia dvoch mesiacov. Žalobca u nového zamestnávateľa vykonával prácu na tom istom mieste výkonu práce, kde pracoval v rámci pracovného pomeru u žalovanej a s rovnakým, resp. aj vyšším príjmom aký dosahoval u žalovanej. Súd z uvedených dôvodov, keďže žalobcovi postupom žalovanej nevznikla závažnejšia ujma, náhradu mzdy žalobcovi za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznal.
Súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 1.7.2014 do 30.6.2015 so splatnosťou k 15. dňu v jednotlivé mesiace počas uvedeného obdobia.
V období troch mesiacov kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho ukončeniu pracovného pomeru podľa výpovede z pracovného pomeru ( § 134 ods. 2 Zák. práce ) bola mzda žalobcu za január 2014 v sume 549,93 eur + príplatky vo výške 36,86 eur, za február 2014 v sume 436,39 eur + príplatky vo výške 30,11 eur a za marec 2014 v sume 606,88 eur + príplatky vo výške 41,74 eur, t.j. celkovo 1.702,01 eur. Za uvedené obdobie odpracoval žalobca v januári 2014 spolu 151,50 hod., vo februári 2014 spolu 105,50 hod. a v marci 2014 spolu 153,50 hod. celkovo za uvedené obdobie 410,50 hod. Hodinová mzda žalobu je potom 4,1460 eur (1.702,01 eur : 410,50 hod.).
V prípade 7,5 hod. týždenného pracovného času je počet odpracovaných hodín v mesiaci roku 2014 v počte 37,5 hod. Potom priemerný mesačný zárobok žalobcu je 676,34 eur (4,1460 x 37,50 hod.). Za obdobie 12 mesiacov je to 8 116,08 eur ( 676,34 x 12 mesiacov ), ktorú sumu súd žalobcovi priznal a vo zvyšku uplatnenej náhrady mzdy súd žalobu zamietol.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis neobsahuje úpravu úrokov z omeškania, súd v úrokoch z omeškania postupoval podľa občianskoprávnych predpisov (uznesenie NS SR A.. J.. XCdo XXX/XXXX). Žalovaná je v omeškaní s úhradou jednotlivých mesačných miezd vždy od nasledujúceho dňa splatnosti mzdy ( splatná do 15. dňa v mesiaci ). Úrok z omeškania je vo výške 5,05 % ročne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal pomernú časť náhrady trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. V danej veci sa žalobca domáhal jednak určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a jednak náhrady mzdy, ktorú najskôr číselne nešpecifikoval, avšak v priebehu konania ju vyčíslil v sume 11 580,28 eur, vo vzťahu ku ktorej súd pripustil úpravu petitu návrhu, z ktorej súd žalobcovi priznal sumu 8 116,08 eur, teda 70 % z vyčíslenej náhrady mzdy, čo predstavuje 40 % čistý úspech navrhovateľa v tejto časti konania ( 70% úspech - 30 % neúspech ). Žalobca tak bol plne úspešný v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a pomerne úspešný v 70 % v časti náhrady mzdy.
Súd priznal navrhovateľovi odmenu za tieto právne úkony: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 2014 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 237,34 eur 2. Písomné podanie na súd- žaloba zo dňa 30.7.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 237,34 eur
3. Účasť na pojednávaní 24.3.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 237,34 eur. 4. Účasť na pojednávaní 21.7.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 237,34 eur. 5. Účasť na pojednávaní 8.9.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 237,34 eur. 6. Účasť na pojednávaní 15.12.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vo výške 237,34 eur.
Súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal odmenu za úkon - prípis súdu - úprava petitu 16.9.2015 vo výške 237,34 eur s režijným paušálom 8,39 eur, nakoľko súd takýto úkon nepovažoval za účelný. Žalobca už v návrhu na začatie konania požadoval náhradu mzdy za presne vymedzené obdobie, pričom prípisom zo dňa 16.9.2015 len doplnil presnú sumu, ktorú požaduje, pričom toto mal už urobiť v návrhu na začatie konania. To, že jeho návrh bol neúplný a bolo potrebné ho doplniť, nemožno hodnotiť tak, ako keby išlo o ďalší plnohodnotný a účelný úkon urobený advokátom. Súd výšku tarifnej odmeny určil v zmysle § 10 ods.2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „Vyhláška“), tak ako si ju uplatnil žalobca.
Odmena za úkony právnej služby predstavuje 1 424,04 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi režijný paušál vo výške 49,64 eur a to 2x 8,04 eur za úkony v roku 2014 a 4 x 8,39 eur za úkony v roku 2015.
Cestovné náhrady pri použití osobného automobilu M. K. A. XXX R. za cestu na pojednávanie dňa 24.3.2015 predstavujú sumu 54,10 eur pri počte 182 km (2x 91 km), priemernej spotrebe paliva 9,6 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,190 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR.
Cestovné náhrady pri použití osobného automobilu M. K. A. XXX R. za cestu na pojednávanie dňa 21.7.2015 predstavujú sumu 53,70 eur pri počte 182 km (2x 91 km), priemernej spotrebe paliva 9,6 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,167 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR.
Cestovné náhrady pri použití osobného automobilu M. K. A. XXX R. za cestu na pojednávanie dňa 8.9.2015 predstavujú sumu 52,20 eur pri počte 182 km (2x 91 km), priemernej spotrebe paliva 9,6 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,081 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR.
Cestovné náhrady pri použití osobného automobilu M. K. A. XXX R. za cestu na pojednávanie dňa 15.12.2015 predstavujú sumu 51,22 eur pri počte 182 km (2x 91 km), priemernej spotrebe paliva 9,6 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,025 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).
Právnemu zástupcovi súd v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času vo výške 335,52 eur ako stratu času zo dňa 24.3.2015 v sume 83,88 eur za 6 polhodín á 13,98 eur, stratu času za deň 21.7.2015 vo výške 83,88 eur za 6 polhodín á 13,98 eur, stratu času za deň 8.9.2015 vo výške 83,88 eur za 6 polhodín á 13,98 eur, stratu času za deň 15.12.2015 vo výške 83,88 eur za 6 polhodín á 13,98 eur, za čas strávený na pojednávania.
V súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky súd priznal DPH zo sumy 2 020,42 eur, t.j. sumu 404,08 eur. Trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu 2 424,50 eur a sú vyčíslené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z takto vypočítaných trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi náhradu vo výške úspechu vo veci v sume 969,80 eur ( 40 % z 2 424,50 eur ).
Zároveň súd rozhodol o povinnosti žalovanej uhradiť štátu súdny poplatok, ktorý by mal uhradiť za podanú žalobu žalobca, pokiaľ by nebol oslobodený os platenia súdneho poplatku. Súdny poplatok tvorí 6 % z priznanej sumy náhrady mzdy 486,50 eur a poplatok za určovaciu žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru 99,50 eur a trvanie pracovného pomeru 99,50 eur, spolu 685,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu Z. E., vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).