Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_72S-15-2020.pdf
PDF · 180.5 KB
Case nature
Area
Subarea
72S/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: RAPIER, s.r.o., Nová 118/20, 962 62 Sása, IČO: 44 565 445, zastúpeného: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101166442/2020 zo dňa 13. júla 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102617786/2019 zo dňa 14.11.2019 (ďalej len „Protokol“). Protokol bol spolu s Výzvou č. 102618081/2019 zo dňa 14.11.2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol a výzva boli žalovanému doručené dňa 25.11.2019 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Dňa 26.11.2019 bolo začaté vyrubovacie konanie.
Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
2. Na základe výsledku kontroly dane z príjmov právnickej osoby a na základe vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 100557413/2020 zo dňa 28.02.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 60 876,07 €. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia správca dane uviedol, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 bola u žalobcu vykonaná na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly č. 102037895/2018 zo dňa 12.10.2018 a začatie daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené na deň 14.11.2018 Oznámením č. 102039897/2018 zo dňa 15.10.2018 o daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 (doručené dňa 05.11.2018). Dňa 11.11.2018 bolo správcovi dane elektronicky doručené podanie žalobcu, v ktorom tento požiadal správcu dane v súlade s § 46 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) o zmenu termínu začatia daňovej kontroly, a to konkrétne na deň 13.12.2018. Správca dane žiadosti žalobcu vyhovel a nový termín začatia daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016 oznámil žalobcovi v Oznámení o zmene termínu daňovej
kontroly č. 102235021/2018 zo dňa 13.11.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.12.2018. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016 bola začatá dňa 13.12.2018 na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen spísaním Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102585172/2019 za prítomnosti konateľa žalobcu. V deň začatia daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 boli predložené doklady v písomnej forme, ktoré boli v zápisnici zaznamenané. Dňa 17.01.2019 boli predložené v elektronickej forme účtovné zostavy, o čom bolo vystavené Potvrdenie č.10021145912019 zo dňa 17.01.2019. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt na základe výziev správcu dane predkladal ďalšie doklady a písomnosti potrebné k jej výkonu. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol, b ktorom bol vyčíslený výsledok kontroly nasledovne: základ dane 305 488,20 €, daň po kontrole 67 207,40 € a rozdiel dane po kontrole vo výške 60 876,07 €. Po začatí vyrubovacieho konania sa dňa 02.12.2019 na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen dostavil JUDr. I.. U. P., U.., splnomocnený zástupca žalobcu vo veci prevzatia dokladov predložených ku kontrole a vo veci nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly. Vo veci odovzdania dokladov bola spísaná Zápisnica č. 102766405/2019 o vykonaní úkonu zo dňa 02.12.2019, do ktorej sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril, že doklady odmieta prevziať z dôvodu, že doklady nie sú tie, ktoré boli správcovi dane odovzdané počas celého konania a spis neobsahuje ani zlomok dokladov, ktoré boli predložené správcovi dane. Tiež uviedol, že správca dane nezákonne lustroval súkromné údaje advokáta a požiadal o odstúpenie zápisnice orgánom činným v trestnom konaní. Vo veci nahliadnutia do spisu bola spísaná Zápisnica č. 102764516/2019 z ústneho pojednávania zo dňa 02.12.2019, do ktorej sa splnomocnený zástupca daňového subjektu vyjadril, že spis neobsahuje listiny a dôkazy, z ktorých vychádza Protokol a správca dane neeviduje v spise doklady, ktoré boli predložené počas kontroly. Dňa 16.12.2019 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole. V podanom vyjadrení žalobca uviedol, že: daňovú kontrolu považuje za premlčanú z dôvodu nedodržania ročnej lehoty; správca dane neeviduje spis ako podklad danej kontrole, spis neobsahuje predložené doklady a dôkazy a Protokol nemá oporu v spise; správca dane si lustroval informácie o súkromných pomeroch advokáta daňového subjektu (adresu trvalého pobytu advokáta); správca dane viedol celé konanie protizákonne. Správca dane vo vyrubovacom konaní nové, doplnené dokazovanie nevykonával. Splnomocnený zástupca žalobcu sa v podanom vyjadrení vyjadroval len k vyššie uvedeným skutočnostiam a ku konkrétnym kontrolným zisteniam, ktoré majú vplyv na vyčíslený rozdiel dane za kontrolované obdobie sa nevyjadril. Dňa 17.02.2020 sa konalo ústne pojednávanie so žalobcom vo veci prerokovania jeho pripomienok a dôkazov predložených vo vyjadrení k Protokolu o čom bola spísaná Zápisnica č. 100444265/2020 zo dňa 17.02.2020. Správca dane v zápisnici oboznámil žalobcu so svojim stanoviskom k jednotlivým bodom jeho vyjadrenia: Kontrola bola začatá dňa 13.12.2018 a ukončená dňa 25.11.2019, t.j. daňová kontrola bola vykonaná v súlade s daňovým poriadkom a nebola prekročená zákonom stanovená ročná lehota na jej vykonanie. Z daňovej kontroly ako aj z následného vyrubovacieho konania je riadne vedený administratívny spis s chronologicky zoradenými dokumentami a všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vypracovanie Protokolu. Vyjadrenia žalobcu o lustrácii jeho osoby zo strany kontrolórok vykonávajúcich daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016 nemajú opodstatnenie. Pri spisovaní Zápisnice č. 102766405/2019 zo dňa 02.12.2019 a Zápisnice č. 10276451612019 zo dňa 02.12.2019 sa pracovalo s údajmi, ktoré má k dispozícii finančná správa a ktoré je finančná správa oprávnená spracovávať. Správca dane v zápisnici oboznámil žalobcu tiež s tým, že jeho požiadavky a vyjadrenia zaznamenané v Zápisnici č. 10276451612019 zo dňa 02.12.2019 a Zápisnici č. 102766405/2019 zo dňa 02.12.2019 boli dňa 11.12.2019 odstúpené na ďalšie konanie na Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica. Splnomocnený zástupca žalobcu T.. I.. U. P., U.. do vyjadrenia v Zápisnici č. 100444265/2020 zo dňa 17.02.2020 uviedol, že vznáša námietku zaujatosti voči kontrolórkam vykonávajúcim daňovú kontrolu a uviedol, že tento stav trvá od 02.12.2019. K podanej námietke správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie č. 100487139/2020 zo dňa 21.02.2020 z dôvodu, že námietka bola uplatnená po lehote. Vo vyrubovacom konaní neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na daňovú povinnosť vyčíslenú v Protokole.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 16.04.2020 odvolanie, v ktorom navrhol, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil v celom rozsahu.
Rozhodnutie žalovaného
4. Žalovaný rozhodnutím č. 101166442/2020 zo dňa 13.07.2022 rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona Daňového poriadku potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k odvolacej námietke
nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej premlčania žalovaný uviedol, že žalobca žiadosťou podanou dňa 11.11.2018 požiadal o posunutie termínu daňovej kontroly stanoveného v oznámení č. 102039897/2018 zo dňa 15.10.2018 na deň 13.12.2018. V uvedenej žiadosti kontrolovaný žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že žiada o posunutie termínu daňovej kontroly, nie o zmenu momentu doručenia podkladov, ako to uvádza v odvolaní. Dôvodom jeho žiadosti o posunutie termínu daňovej kontroly na deň 13.12.2018 bola skutočnosť, že bol služobne vzdialený v Nemecku. Správca dane akceptoval dôvod žiadosti žalobcu a termín začatia daňovej kontroly stanovil na deň 13.12.2018. Oznámením č. 102235021/2018 zo dňa 13.11.2018 správca dane oznámil žalobcovi nový termín začatia daňovej kontroly. Daňová kontrola bola začatá dňa 13.12.2018 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102585172/2018 zo dňa 13.12.2018 s konateľom kontrolovaného daňového subjektu pánom D. A.. Z vyššie uvedených zápisníc vyplýva, že postup správcu dane bol v súlade s daňovým poriadkom. Správca dane mal právny podklad na zmenu termínu daňovej kontroly, a to žiadosť žalobcu. Ustanovenie § 46 ods. 1 Daňového poriadku umožňuje správcovi dane posunúť termín začatia daňovej kontroly, ak nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený na oznámení o daňovej kontrole. Na základe žiadosti samotného žalobcu správca dane posunul termín začatia daňovej kontroly zo dňa 14.11.2018 na deň 13.12.2018. Daňová kontrola začala dňa 13.12.2018, t.j. do 40 dní od doručenia oznámenia č. 102039897/2018 zo dňa 15.10.2018, postup správcu dane bol teda v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 Daňového poriadku. V zmysle § 44 ods. 2 Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Uvedené ustanovenie uvádza možnosť vykonať daňovú kontrolu buď u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje, nestanovuje povinnosť začať daňovú kontrolu primárne u daňového subjektu. Skutočnosť, že správca dane začal daňovú kontrolu na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen dňa 13.12.2018 nie je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 začala dňa 13.12.2018, o čom bola spísaná zápisnica č.102585172/2018 zo dňa 13.12.2018. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 bola ukončená dňa 25.11.2019 doručením Protokolu. Správca dane teda dodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly jeden rok odo dňa jej začatia v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
5. K odvolacej námietke žalobcu, v ktorej namietal, že sa správca nevysporiadal s podanou námietkou zaujatosti a protizákonne lustroval informácie o advokátovi žalobcu žalovaný uviedol, že dňa 02.12.2019 správca dane spísal zápisnicu o vykonaní úkonu č. 102766405/2019, predmetom ktorej bolo vrátenie dokladov predložených k daňovej kontrole. Pri vykonávaní úkonu boli prítomné a zápisnicu podpísali kontrolórky Mgr. Q. M. a I.. I. Y. a ako iné osoby bola prítomná a zápisnicu podpísala I.. J. C., vedúca oddelenia daňovej kontroly 2. Žalobca vzniesol námietku zaujatosti dňa 17.02.2020 v zápisnici č. 100444265/2020 voči dvom zamestnankyniam správcu dane, pričom táto zaujatosť podľa jeho vyjadrenia nastala a trvá už od 02.12.2019. Správca dane k tejto námietke zaujatosti zaslal kontrolovanému žalobcovi oznámenie č. 100487139/2020 zo dňa 21.02.2020 o tom, že jeho námietka bola uplatnená po lehote, keďže tento stav mal nastať už od 02.12.2019, avšak do zápisníc zo dňa 02.12.2019 takúto námietku zaujatosti nevzniesol. V odvolaní žalobca oproti pôvodnému textu námietky zaujatosti vznesenej v zápisnici č. 100444265/2020 zo dňa 17.2.2020 dodatočne uvádza, že cit.: „námietka zaujatosti podaná advokátom Platiteľa dane bola podaná voči všetkým osobám“. Pretože námietka zaujatosti vznesená v zápisnici č. 100444265/2020 zo dňa 17.2.2020 bola vznesená, cit.: „voči obom zamestnankyniam správcu dane“, teda dvom zamestnankyniam (I.. Y. a L.. M.) a nebola vznesená menovite voči vedúcej oddelenia Ing. C., nenastal žiadny dôvod, aby ako priama nadriadená obidvoch kontrolórok o námietke nemohla rozhodnúť. V zmysle § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietka zaujatosti zamestnankýň správcu dane však bola žalobcom podaná po lehote, ktorú ustanovuje § 60 ods. 4 Daňového poriadku. Na námietku podanú po lehote stanovenej zákonom sa neprihliada, čo správca dane oznámil žalobcovi oznámením č. 10048713912020 zo dňa 21.02.2020. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že „správca dane námietku nezákonne odignoroval a vôbec sa ňou nezaoberal“ je podľa vyššie uvedených skutočností nepravdivé. Čo sa týka trestného oznámenia, ktoré mal podľa žalobcu správca dane odstúpiť orgánom činným v trestnom konaní žalovaný uviedol, že príslušníci finančnej správy nemajú zákonnú povinnosť na požiadanie daňových subjektov odstupovať zápisnice alebo iné vytvorené dokumenty orgánom činným v trestnom konaní, a najmä nie v prípade, keď nemajú pochybnosti o svojom konaní. K odvolacej námietke týkajúcej sa lustrovania informácií o súkromných pomeroch advokáta žalobcu žalovaný uviedol, že jeho zástupca svoje osobné údaje, t.j. meno, priezvisko, titul, adresu trvalého bydliska a iné poskytol správcovi dane (pôvodne Daňový úrad Malacky) v roku 2005 pri registrácii fyzickej osoby vyplnením
tlačiva žiadosti o registráciu, ktorého vzor v danom čase podľa § 31 ods. 9 zákona 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov určovalo daňové riaditeľstvo. Uvedené údaje, okrem iných údajov, je povinná poskytnúť správcovi dane v zmysle § 67 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku každá fyzická osoba (v roku 2005 táto povinnosť vyplývala z § 31 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Adresu trvalého bydliska a adresu miesta podnikania zástupca žalobcu taktiež uviedol na tlačive „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“ Daňovému úradu Bratislava dňa 02.10.2015, ev. č. 2/00105115/2015 a oznámil „doplnenie činnosti“. Všetky údaje uvedené v žiadosti o registráciu, ako aj údaje o splnomocnených osobách sa nachádzajú v informačnom systéme finančnej správy, z ktorého sú pri príprave niektorých dokumentov automaticky doťahované do príslušných častí dokumentu. Podobne je to aj pri vypracovávaní zápisnice o ústnom pojednávaní, resp. zápisnice o vykonaní úkonu, do ktorej informačný systém automaticky doplní tie údaje o splnomocnenej osobe, ktoré osoba uviedla v žiadosti o registráciu, t.j. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Osobné údaje splnomocneného zástupcu žalobcu neboli zo strany správcu dane nikomu poskytnuté ani nikde zverejnené. Osobné údaje sa nachádzajú len v zápisniciach, pri spísaní ktorých sa zástupca žalobcu osobne zúčastnil. Pri doručovaní dokumentov splnomocnenému zástupcovi žalobcu správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov a dokumenty doručoval na adresu advokátskej kancelárie. Vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu ohľadom údajného protiprávneho, nezákonného, až trestnoprávneho konania správcu dane neobjasňujú, ako konkrétne protiprávne mal správca dane manipulovať s údajmi o adrese bydliska advokáta, ako konkrétne zneužil právomoc verejného činiteľa a ako malo dôjsť k poškodeniu žalobcu. Tieto vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu sú len jeho subjektívnym názorom, nie sú podložené objektívnymi dôkazmi a nemajú oporu v právnych predpisoch.
6. K odvolacej námietke marenia konania prostredníctvom snahy o vrátenie len časti dôkazov predložených správcom dane žalovaný uviedol, že správca dane pri začatí daňovej kontroly dňa 13.12.2018 prevzal od žalobcu k výkonu daňovej kontroly účtovné a daňové doklady v písomnej forme, o čom bola spísaná zápisnica č. 102585172/2018. Doklady boli žalobcim predkladané aj počas výkonu daňovej kontroly. Na základe výziev správcu dane niektoré požadované dokumenty a písomnosti žalobca zasielal aj v elektronickej forme v prílohách všeobecných podaní. Doklady, ktoré nebolo možné podať v prílohách všeobecných podaní boli doručené správcovi dane osobne prostredníctvom konateľom stanovenej kontaktnej osoby PhDr. E.. O zapožičaní dokladov správca dane žalobcovi vždy vystavil potvrdenie. Účtovné zostavy za rok 2016 žalobca poskytol ku kontrole v elektronickej forme a na ich poskytnutie správca dane taktiež vystavil potvrdenie. Zoznam všetkých poskytnutých účtovných zostáva zapožičaných dokladov v písomnej ako aj elektronickej forme je uvedený v Protokole. Dňa 02.12.2019 sa dostavil na Daňový úrad Banská Bystrica pobočka Zvolen splnomocnený zástupca žalobcu z dôvodu nahliadnutia do spisu žalobcu vedeného z kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016. Z nahliadnutia do spisu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č 10276451612019. Splnomocnenému zástupcovi bol predložený nežurnalizovaný daňový spis časť daňová kontrola, ktorý obsahuje súbor registratúrnych záznamov o daňovom subjekte, ktorý vznikol z úradnej činnosti správcu dane pri daňovej kontrole, t.j. daňový spis neobsahoval doklady predložené žalobcom ku kontrole. Splnomocnený zástupca žalobcu si do vlastného mobilu vyhotovil fotokópie niektorých dokladov a písomností. Dňa 02.12.2019 bola so zástupcom žalobcu spísaná tiež zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102766405/2019, predmetom ktorej bolo vrátenie dokladov predložených žalobcom ku kontrole. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti alebo dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že správca dane mu chcel podsunúť nekompletné podklady, originály, resp. doklady, ktoré žalobca nepredložil ku kontrole. Žalobca neuviedol, ktoré konkrétne doklady mali chýbať, resp. v čom považuje doklady za nekompletné. To, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z predložených dokladov a písomností patriacich žalobcovi a že sa jedná o doklady tohto daňového subjektu spoľahlivo a jednoznačne vyplýva z ich formálnej a obsahovej stránky. Doklady poskytnuté žalobcom elektronicky sú nespochybniteľné. Skutočnosť, že doklady, ktoré chcel správca dane vrátiť sú doklady žalobcu, je možné tiež jednoducho odkontrolovať preverením ich zaúčtovania v predložených účtovných zostavách, ktoré poskytol v elektronickej forme a je nespochybniteľné, že sa jedná o účtovníctvo žalobcu. Pri výkone daňovej kontroly za rok 2016 správca dane vychádzal okrem dokladov predložených priamo žalobcom aj z informácií, ktoré má k dispozícii z vlastného informačného systému. Nahliadnutím do spisu vedeného z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania po daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 správca dane zistil skutočnosti, ktoré mali rozhodujúci vplyv aj na správne určenie daňovej povinnosti a vyčíslenie dane z príjmov právnickej osoby
za rok 2016. Z nahliadnutia do tohto spisu správca dane spísal úradný záznam č. 101219651/2019 zo dňa 22.05.2019, ktorý je spolu s relevantnými dokladmi a dôkazmi súčasťou spisu z daňovej kontroly. Z vyššie uvedeného postupu správcu dane v súvislosti s požičaním a vrátením dokladov žalobcovi vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom.
Žalobné body
7. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že tieto rozhodnutia ako aj ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, považoval v celom rozsahu za nesprávne a nezákonné a také, ktorými sme boli ukrátený na jeho právach garantovaných Ústavou SR, predovšetkým bol ukrátený na práve na spravodlivý proces. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Správnu žalobu žalobca podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a hlavne z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
8. V prvom žalobnom bode žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu jej premlčania. Uviedol, že v oznámení o začatí kontroly bolo uvedené, že daňová kontrola začína 14.11.2018 na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, pričom v uvedenom oznámení žiadal správca dane predloženie viacerých dokumentov a evidencie. Na základe skutočnosti, že žalobca bol čase v Oznámení o začatí daňovej kontroly odcestovaný a nemohol v deň začatia kontroly predložiť dokumenty, požiadal správcu dane o iný termín doručenia podkladov. Tvrdil, že nežiadal o odklad začatia daňovej kontroly, ale len o zmenu momentu doručenia podkladov. Týmto konaním nie je a nemôže byť ovplyvnený termín začatia daňovej kontroly. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v nadväznosti na § 44 ods. 2 Daňového poriadku má daňová kontrola začať primárne u daňového subjektu, no v tomto prípade tomu tak však nebolo, keďže správca dane začal daňovú kontrolu na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen - t.j. na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Vyslovil domnienku, že daňová kontrola nezačala u daňového subjektu pravdepodobne preto, lebo si účel daňovej kontroly vyžadoval ju začať na daňovom úrade. Ak možno začať daňovú kontrolu na daňovom úrade, teda možno dedukovať, že nie je nevyhnutne nutné ju začať u daňového subjektu a teda pre začatie kontroly stačia podklady, ktorými správca dane disponuje. Keďže je tomu tak, neexistoval zákonný dôvod na začatie daňovej kontroly až v decembri, t.j. zmena termínu daňovej kontroly nemala zákonný podklad, keďže naň nebol zákonný dôvod a teda daňová kontrola začala 14.11.2018. Správca dane podľa neho na nezákonnom podklade zmenil termín daňovej kontroly, pričom na takúto zmenu nemal právny podklad, t.j. neexistoval zákonný dôvod na odklad jej začatia. Odklad daňovej kontroly bol len jeden zo základných prvkov prieťahov v konaní vytvorenými správcom dane na škodu žalobcu, ktorý chcel daňovú kontrolu predĺžiť o mesiac a začať ju až v decembri 2018, inak by vykonanie daňovej kontroly nestihol. Správca dane podľa názoru žalobcu nemohol uvedený jeho dokument vyhodnotiť ako žiadosť o odklad daňovej kontroly a to priamo z povahy dokumentu a zásady prednosti obsahu nad formou v § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalobca tým chcel len dať najavo, že nie je schopný doručiť požadované dokumenty v deň začatia kontroly, t.j. 14.11.2018 a nežiadal o zmenu začatia daňovej kontroly. Doručením protokolu dňa 25.11.2019 bola daňová kontrola vykonávaná dlhšie ako jeden rok, čím bola porušená maximálna lehota na jej vykonanie v zmysle §46 ods. 10 Daňového poriadku a teda je nezákonná. Správca dane vyhodnotil podanie žalobcu v jeho neprospech a s dôsledkom prieťahov a teda v rozpore s § 3 ods.1 a nasl. Daňového poriadku. Na základe vyššie uvedeného žalobca vzniesol námietku premlčania, ktorej však vyhovené nebolo.
9. V druhom žalobnom bode žalobca namietal nevysporiadanie sa s námietkou zaujatosti počas daňovej kontroly a protizákonné lustrovanie informácií o jeho advokátovi. Poukázal na to, že na úkone zo dňa 02.12.2019 boli prítomné a podpísané kontrolórky L.. Q. M. a I.. I. Y. a ako iné osoby bola prítomná I.. J. C.. Tá istá I.. J. C. vydala dňa 21.02.2020 Oznámenie, na základe ktorého sa neprihliada na námietku zaujatosti. Toto konanie zamestnancov správcu dane je podľa názoru žalobcu v rozpore s § 60 Daňového poriadku. Navyše podľa § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Žalobca namietol, že o námietke zaujatosti nerozhodoval nadriadený orgán, zamestnanec nenahlásil svoju jasnú zaujatosť, vykonal úkony v rozpore s Daňovým poriadkom, keďže konal viac ako len nevyhnuté úkony a so zreteľom na pomer k veci alebo k účastníkovi konania je pochybnosť o
jeho nezaujatosti. Námietka zaujatosti podaná advokátom žalobcu bola podaná voči všetkým osobám. Na základe uvedeného ide podľa žalobcu o trestnú činnosť zamestnancov správcu dane s cieľom uškodiť mu a jeho advokátovi. Jeho advokát vzniesol počas daňovej kontroly dňa 17.02.2020 námietku zaujatosti, pričom z povahy veci a pri vzatí v úvahu všetkých skutočností vyplývajúcich z prebiehajúceho konania mali aj samotní zamestnanci správcu dane sami oznámiť nadriadenému orgánu svoju zaujatosť a to už dňa 02.12.2019 keď bolo na nich podané trestné oznámenie. Tým že tak neučinili pokračovali podľa neho v nezákonnom konaní a to úmyselne. Správca dane podľa žalobcu námietku nezákonne odignoroval a vôbec sa ňou nezaoberal, rovnako ani žalovaný o nej doposiaľ nerozhodol.
10. Ďalším veľmi znepokojujúcim konaním správcu dane je podľa žalobcu lustrovanie informácií o súkromných pomeroch jeho advokáta. Správca dane zisťoval súkromnú adresu advokáta, ktorú nemal nijak inak vedieť, ako lustrovaním, na ktorý nebol zákonný podklad. Správca dane vykonával úkony so súkromnou adresou advokáta, ktorú sa nemal ako dozvedieť. V zápisnici z úkonu zo dňa 02.12.2019 jeho advokát vyslovene podal na zamestnancov správcu dane trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a Trestného zákona, a zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a manipuláciu s údajmi s cieľom poškodiť daňový subjekt ktorého advokátom je. Prejavom a vyvrcholením nezákonnosti je podľa žalobcu aj informácia o vybavení žiadosti zo dňa 10.12.2019, kedy daňový úrad postúpil trestné oznámenie advokáta žalobcu Finančnému riaditeľstvu. Podľa § 60 Daňového poriadku tým že jeho advokát do zápisnice dal na nich trestné oznámenie, tak v ten moment mali kontrolóri povinnosť sa sami vylúčiť z konania do rozhodnutia, resp. urobiť len nevyhnutné úkony. Tým, že tak neurobili a keď sa to žalobca dozvedel a upozornil na to, tak mu osoba, voči ktorej tiež oznámenie smerovalo, rozhodla o námietke, že bola podaná po lehote, tým podľa žalobcu deklarovali úmyselný trestný čin, že vedeli a mali vedieť o zaujatosti, nekonali a zmarili konanie žalobcu, ktoré realizoval v prvý deň keď sa dozvedel, že sami seba nenamietli, aj keď mali povinnosť. Tým, že advokát podanie označil ako trestné oznámenie a žiadal odstúpiť konanie na orgány činné v trestnom konaní, pričom kontrolóri podanie odstúpili na Finančné Riaditeľstvo, tak sa dopustili trestného činu Neoznámenie trestného činu podľa § 340 Trestného zákona a zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona s cieľom dosiahnuť sebe prospech - vyhnúť sa ich vlastnému trestnému stíhaniu a škodu žalobcovi. Žalovaný síce uvádza na strane 7 napadnutého rozhodnutia argumentáciu, že takéto lustrovanie osobných údajov je zákonné, avšak žalobca sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil a nepovažuje ju za dostatočnú, keďže ani skutkovo, ani právne neospravedlňuje neoprávnené zisťovanie údajov o advokátovi žalobcu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že preukázateľne došlo k neoprávnenému nakladaniu s údajmi advokáta, čo zakladá nezákonnosť a zo strany daňových kontrolórov malo konanie až trestnoprávny charakter. Druhým nezákonným prístupom správcu dane je doposiaľ nevyhodnotená námietka zaujatosti, o ktorej rozhodovala tá istá osoba, voči ktorej bola námietka vznesená.
11. V treťom žalobnom bode žalobca namietal marenie konania prostredníctvom snahy o vrátenie len časti dôkazov predložených správcom dane. Uvedený žalobný bod odôvodnil tým, že jeho advokát vo vyjadrení k Protokolu, ako aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 02.12.2019 jasne demonštroval, že mu neboli navrátené všetky podklady, ktoré mu počas konania daňový subjekt poskytol, pričom ich poskytnutie zo strany žalobcu vyžadoval. Správca dane sa s týmto v prvostupňovom rozhodnutí podľa neho vôbec nezaoberal. Zamestnanci správcu dane sa mu snažili podstrčiť nekompletné podklady, originály. Takéto konanie možno podľa názoru žalobcu označiť za úmyselné konanie s cieľom poškodiť žalobcu čím porušili aj zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Dôkazom skutočnosti, že pravdepodobne prebiehali rôzne machinácie so spisom, spis nebol jednotný a zamestnanci správcu dane arbitrárne a účelovo vyberali dôkazy je aj podľa žalobcu aj Oznámenie správcu dane zo 17.12.2019, t.j. po uvedenom ústnom pojednávaní, kde správca dane demonštruje zmätočnosť a neprofesionálnosť svojho konania, pričom neodbornosť ohľadne nakladania s dôkazmi a podkladmi spadajúcimi pod daňové tajomstvo daňového subjektu je len odraz nekompetentnosti zamestnancov správcu dane. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 02.12.2019 advokát žalobcu jasne uviedol, prečo nemožno niektoré podklady dodať. Správca dane pravdepodobne stratil doklady a snaží sa tým vyvolať situáciu, že chýbali a tým spôsobiť škodu žalobcovi. Správca dane vykonával v minulosti kontroly iných rokov a doposiaľ riadne všetky doklady žalobcovi nevrátil, s čím sa ani v rozhodnutí nevysporiadal. Zo spisu podľa žalobcu jasne vyplýva, že správca dane samotný nevedel akými podkladmi disponoval, aké podklady sa na ktorom úrade nachádzajú, neevidoval jemu doručené dôkazy a nevie preukázať aké dôkazy vrátil.
12. Vo štvrtom žalobnom bode žalobca namietal nekompletnosť spisu po doručení Protokolu. Podľa žalobcu jasné pochybenia v prvostupňovom konaní konštatuje aj samotný, kedy na strane 8 napadnutého rozhodnutia v druhom odseku uvádza, že „Splnomocenenému zástupcovi bol predložený nežurnalizovaný daňový spis - časť daňová kontrola “ a „daňový spis neobsahoval doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom ku kontrole“. Na základe uvedeného samotný žalovaný konštatuje, že ani po premlčanom doručení Protokolu nebol spis kompletný, žurnalizovaný, čo len potvrdzuje argumentáciu o nekompletnosti spisu a nezákonnosti vedenia daňovej kontroly.
13. V závere žaloby žalobca zopakoval svoje tvrdenie, že daňová kontrola trvala dlhšie ako rok, na základe čoho už vo vyjadrení k Protokolu vzniesol námietku premlčania. Daňová kontrola je primárne z tohto dôvodu teda nezákonná. Na základe prezentovaných záverov mal žalobca ďalej za to, že postup a konanie zamestnancov správcu dane predstavuje takú nezákonnosť a také hrubé zneužitie právomoci, že nie je za súčasnej situácie možné vydať rozhodnutie, ktoré by netrpelo vadami nezákonnosti. Preto považoval konanie správcu dane za nezákonné, arbitrárne a hrubo zasahujúce do práv žalobcu a jeho právneho zástupcu. Konanie zo strany správcu dane má navyše trestnoprávny charakter, keďže také konanie napĺňa znaky viacerých skutkových podstát trestného činu. Je potrebné preskúmať aj samotné omitérne konanie zamestnancov správcu dane, ktorí od 02.12.2019 vedeli o svojej zaujatosti resp. o pochybnosti o svojej nestrannosti ale zámerne túto skutočnosť tajili a následne zneužili právomoc aby tento nezákonný aspekt nezákonne zhojili. Nie je teda možné považovať daňovú kontrolu za zákonnú, keď ju nevykonávali nezávislý kontrolóri. Pokiaľ nebola námietka zaujatosti prejednaná nadriadeným orgánom, ktorý by vyslovil záver o jej (ne) zákonnosti, nebolo možné daňovú kontrolu zákonne ukončiť. Potvrdením skutočností o nezákonnosti celého konania je konštatovanie žalovaného, že správca dane mal aj po Protokole z daňovej kontroly nežurnalizovaný spis, ktorý neobsahoval doklady predložené žalobcom ku kontrole. Na základe takého spisu nie je možné vydať zákonné rozhodnutie.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k námietkam žalobcu „Nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu jej premlčania“ , „Nevysporiadanie sa s námietkou zaujatosti počas daňovej kontroly a protizákonné lustrovanie informácií o advokátovi daňového subjektu“ a „Marenie konania prostredníctvom snahy o vrátenie len časti dôkazov predložených správcom dane“ uviedol vyjadrenie zhodné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K námietke „Nekompletnosť spisu po doručení Protokolu“ žalovaný uviedol, že spis, ktorý predložil správca dane žalobcovi neobsahoval doklady, ktoré predložil samotný žalobca správcovi dane. Tieto doklady mal však žalobca k dispozícii počas kontroly, keďže ich sám predkladal. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v tomto žalobnom bode neuviedol, že by mu niektoré konkrétne doklady neboli správcom dane predložené, takže nie je jasné, čo vlastne žalobca namieta.
15. K záverečnej časti žaloby žalovaný uviedol, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016 bola u žalobcu vykonaná v zákonom stanovenej ročnej lehote. Tvrdenie žalobcu o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly a o nezákonnom postupe správcu dane nemá oporu v zákone a nie je založené na objektívnych dôkazoch. Pri daňovej kontrole správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu, dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane nelustroval a nezisťoval osobné údaje splnomocneného zástupcu daňového subjektu a ani s nimi nemanipuloval. Údaje o subjektoch vkladané do informačného systému správcu dane oddelením registra na základe podkladov poskytnutých daňovým subjektom pri ich všeobecnej registrácii sa kontrolóri nemajú možnosť v informačnom systéme správcu dane meniť. Správca dane vo veci námietky daňového subjektu o zaujatosti konal v súlade s ustanovením § 60 Daňového poriadku. Správca dane vychádzal z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu zaznamenaného do Zápisnice č. 100444265/2020 zo dňa 17.02.2020, kedy vzniesol námietku zaujatosti voči dvom zamestnankyniam správcu dane (kontrolórkam). Keďže vyjadrenie k námietke nesmerovalo proti Ing. J. Longajovej, vedúcej oddelenia daňovej kontroly 2 Daňového úradu Banská Bystrica, v súlade s § 60 ods. 6 Daňového poriadku, bolo vydané oznámenie č. 100487139/2020 zo dňa 21.02.2020 a toto bolo zaslané žalovanému. Kontrolórky správcu dane, ktoré boli poverené vykonaním daňovej kontroly u žalobcu, nemali pochybnosti o svojej nezaujatosti a nestrannosti voči kontrolovanému žalobcovi a voči osobe jeho splnomocneného zástupcu. Trestné oznámenie môžu daňové subjekty podávať orgánom činným v trestnom konaní, ktorým správca dane nie. Dôvod, aby nadriadenému orgánu kontrolóri oznamovali svoju zaujatosť, resp. dokonca sami seba oznamovali
orgánom činným v trestnom konaní, neexistoval. Skutočnosť, že z daňovej kontroly správca dane riadne vedie administratívny spis, ktorý obsahuje všetky dokumenty, písomnosti a dôkazy týkajúce sa daňovej kontroly a vyrubovacieho konania po daňovej kontrole, je nespochybniteľná. Súčasťou spisu sú všetky relevantné dokumenty a písomnosti, ktoré správcovi dane poskytol žalobca a tiež aj dokumenty a písomnosti, ktoré má správca dane k dispozícii zo svojej činnosti a na základe ktorých správca dane dospel k výsledku daňovej kontroly a ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia č. 100557413/2020 zo dňa 28.02.2020. Správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správca dane dokazovanie vykonal v logickej časovej súslednosti, výsledky preverovaní sú jednoznačné a zrozumiteľné na prijatie záveru, že náklady zaúčtované na základe preverovaných účtovných dokladov a náklady súvisiace s nepreukázaným a neodôvodneným úbytkom skladovaných zásob tovaru v súvislosti s vykonávanou podnikateľskou činnosťou nemožno uznať za daňové výdavky (náklady) v zmysle § 2 písm. i) ako aj v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nakoľko ich súvislosť s podnikateľskou činnosťou nebola preukázaná. V odvolaní proti rozhodnutiu č. 100557413/2020 zo dňa 28.2.2020 sa žalobca neodvolal ani proti jednej položke zvyšujúcej výsledok hospodárenia. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením č.k. 72S/15/20202-64 zo dňa 11.05.2021, tak, že návrh s poukazom na § 188 SSP zamietol. Rozhodnutie nadobudoi právoplatnosť dňa 19.05.2021.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
18. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní vzhľadom na to, že on žalobu nepísal, len poukázal na jej obsah, s ktorým sa stotožnil. Zotrval na správnej žalobe a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný zotrval na obsahu podaného písomného vyjadrenia k správnej žalobe a navrhol správnu žalobu zamietnuť.
19. Podľa § 2 ods. 1,2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 44 ods. 1 a 4 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. ((2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.
24. Podľa § 46 ods. 1, 6 a 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (6) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b). V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt. (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
25. Podľa § 60 Daňového poriadku (1) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. (2) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. (3) Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu. (4) Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní. (5) Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. (6) O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. (7) Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. (8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.
26. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
27. Podľa § 164 Daňového poriadku, na účely správy daní sú správca dane, finančné riaditeľstvo a ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov daňových subjektov a iných osôb podľa osobitného predpisu; 95)osobné údaje možno sprístupniť len obci ako správcovi dane, finančnej správe a ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením úloh podľa osobitného predpisu 96) aj inej osobe, súdu a orgánom činným v trestnom konaní. V informačných systémoch 95) možno
spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pri registrácii pridelené identifikačné číslo. 95) Zákon č. 428/2002 Z.z.o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
28. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP). V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi.
30. Námietku nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej premlčania a nesplnenia zákonných podmienok pre jej začatie, správny súd posúdil ako nedôvodnú a nebolo možné z tohto dôvodu konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že daňová kontrola je súčasťou výkonu správy daní, ktorá je upravená v Daňovom poriadku. Daňový poriadok je osobitný procesný predpis, ktorý v zmysle § 1 ods. 1 upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Správou daní sa v zmysle § 2 písm. a) Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňová kontrola sa spravuje ustanoveniami § 44 a nasl. Daňového poriadku. Daňovou kontrolou správca dane v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola slúži na získanie a zhromaždenie podkladov pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Daňový poriadok obsahuje v treťom diele prvej hlavy druhej časti komplexnú úpravu daňovej kontroly, v rátanie podmienok na jej začatie, priebeh a skončenie.
31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správcom dane boli daňovej kontrole dodržané náležitosti začatia daňovej kontroly vyžadované v zmysle § 46 Daňového poriadku a to vrátane náležitostí oznámení správcu dane o začatí daňovej kontroly, v súvislosti s ktorými správny súd nezistil žiadne pochybenie správcu dane. Oznámenia o začatí daňovej kontroly obsahovali v súlade s § 46 ods.1 Daňového poriadku miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobia, pričom správca dane určil žalobcovi lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane Oznámením o daňovej kontrole č. 102039897/2018 zo dňa 15.10.2018 žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly pre daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 s tým, že daňová kontrola sa mala začať 14.11.2018 o 10:00 hod. na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen a bude vykonávaná na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen. Súčasťou tohto oznámenia bola výzva správcu dane na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly ako aj poučenie o možnosti dohodnutia nového termínu začatia daňovej kontroly v prípade , ak z dôvodu na strane žalobcu ju nemožno začať v deň uvedený v tomto oznámení
a poučenie o následkoch nesplnenia povinností kontrolovaného daňového subjektu. Ustanovenie § 46 ods. 1, veta štvrtá Daňového poriadku výslovne ustanovuje, že ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Žalobca konajúci konateľom D. A. v podaní zo dňa 11.11.2018 uviedol: „Na základe doručenej výzvy o vykonanie daňovej kontroly č. 102039897/2018 Vás žiadame v zmysle par. 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 o posunutie termínu daňovej kontroly na deň 13.12.2018 nakoľko som služobne vzdialený v Nemecku odkiaľ máme zastúpenie pre značky LAICA a MINOX.“ Uvedené podanie žalobcu správca dane správne posúdil ako žiadosť žalobcu o zmenu termínu začatia daňovej kontroly. Tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že nežiadal o odklad začatia daňovej kontroly, ale len o zmenu momentu doručenia podkladov, nemá oporu v administratívnom spise. V danom prípade iniciatíva smerujúca k dohode o novom termíne začatia daňovej kontroly jednoznačne vyšla od žalobcu. Správca dane akceptoval dôvod žiadosti žalobcu a termín začatia daňovej kontroly stanovil na žalobcom požadovaný deň 13.12.2018, o čom bol žalobca informovaný Oznámením č. 102235021/2018 zo dňa 13.11.2018. Nový termín začatia daňovej kontroly bol dohodnutý v zákonom stanovenej 40 dňovej lehote od doručenia oznámenia o daňovej kontrole žalobcovi. Daňová kontrola bola začatá dňa 13.12.2018 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102585172/2018. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup správcu dane v súvislosti so začatím daňovej kontroly u žalobcu bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.
32. Ako nedôvodnú súd posúdil aj námietku nedodržania zákonom stanovenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V zmysle § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu. Daňová kontrola slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane, vydané vo vyrubovacom konaní. Nakoľko ide o závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový subjekt, je toto obdobie ohraničené dĺžkou jej trvania. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Pre posúdenie, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 u žalobcu začala dňa 13.12.2018 a bola ukončená dňa 25.11.2019 doručením Protokolu. Tvrdenie žalobcu o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly a o nezákonnom postupe správcu dane nemá oporu v administratívnom spise. Správca dane dodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, existencia žalobcom tvrdených prieťahov v konaní vytvorených správcom dane na jeho škodu nebola v konaní preukázaná. Z uvedených dôvodov správny súd posúdil žalobnú námietku premlčania daňovej kontroly v celom rozsahu ako nedôvodnú.
33. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že sa žalovaný ani správca dane nevyporiadali s námietkou zaujatosti vznesenou jeho právnym zástupcom dňa 17.02.2020 voči „všetkým osobám“. Žalobca poukázal na to, že o uvedenej námietke rozhodovala I.. J. C., ktorá bola prítomná na úkone zo dňa 02.12.2019. Žalobca namietal aj skutočnosť, že zamestnanci správcu dane mali samy oznámiť nadriadenému orgánu svoju zaujatosť a to už dňa 02.12.2019 keď bolo na nich podané trestné oznámenie. Na základe uvedeného išlo podľa žalobcu podľa o trestnú činnosť zamestnancov správcu dane s cieľom uškodiť jemu ako aj jeho advokátovi. Z administratívneho spisu vyplýva, že na výkon daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 u žalobcu boli správcom dane poverené jeho zamestnankyne Ing. I. Y. a L.. Q. M., ktoré sa zúčastnili obidvoch úkonov zo dňa 02.12.2019 ako aj prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k Protokolu zo dňa 17.02.2020. Dňa 02.12.2019 správca dane spísal dve zápisnice o ústnom pojednávaní so žalobcom: Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102766405/2019, kde predmetom úkonu bolo vrátenie žalobcom predložených dokladov, ku ktorému bola privolaná aj vedúca oddelenia daňovej kontroly 2 I.. J. C. a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102764516/2019 o nahliadnutí žalobcu do administratívneho spisu. Správca dane žalobcom vznesenú námietku zaujatosti v súlade s jej obsahom vyhodnotil ako námietku vznesenú voči kontrolórkam vykonávajúcim daňovú kontrolu, na rozhodnutie o ktorej bola oprávnená I.. J. C., vedúca oddelenia daňovej kontroly 2, ako najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec namietaných zamestnancov správcu dane. Vzhľadom k tomu, že námietka zaujatosti nebola žalobcom podaná v lehote 15 dní odo dňa, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel (žalobca námietku zaujatosti odôvodňoval konaním zamestnankýň správcu dane ich konaním pri ústnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2019), správca dane na ňu neprihliadal, o čom zaslal žalobcovi Oznámenie č. 100487139/2020 zo
dňa 21.02.2020. Žalovaný odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej namietal uvedený postup správcu dane, vyhodnotil ako nedôvodnú z dôvodu, že námietka zaujatosti nebola vznesená menovite voči vedúcej oddelenia I.. C., a preto nenastal žiadny dôvod, aby ako priama nadriadená obidvoch kontrolórok o námietke nemohla rozhodnúť. Po preštudovaní administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že ani uvedená žalobná námietka nie je dôvodná. Ako nepravdivé, nemajúce oporu v administratívnom spise, správny súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu o podaní námietky zaujatosti voči „všetkým osobám“. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100444265/2020 zo dňa 17.02.2020 vyplýva, že právny zástupca žalobcu vzniesol námietku voči „obom zamestnankyniam správcu dane“, ktoré dňa 02.12.2019 preukázateľne, nezákonne zasiahli do osobnej slobody mňa ako advokáta...“ z obsahu ktorej nemožno vyvodiť, že smerovala voči Ing. C., vedúcej oddelenia daňovej kontroly 2. Vzhľadom k tomu, že žalobca dňa 17.02.2020 vzniesol námietku zaujatosti voči obom zamestnankyniam správcu dane, ktorú odôvodnil tým, že „najneskôr 02.12.2019 vedeli o svojej zaujatosti a mali ju namietať“, je zrejmé že v tom istom okamihu sa aj žalobca, zastúpený svojim právnym zástupcom, dozvedel o skutočnosti, ktorá by mohla preukazovať vylúčenie zamestnancov správcu dane. Keďže námietka zaujatosti nebola podaná najneskôr do pätnástich dní, odkedy sa o dôvodoch zaujatosti daňový subjekt dozvedel, na takúto oneskorene uplatnenú námietku zaujatosti sa v zmysle § 60 ods. 4 Daňového poriadku neprihliada, o čom bol žalobca správcom dane oboznámený. Ako nemajúce oporu v administratívnom spise sa ukázalo aj tvrdenie žalobcu o nevyporiadaní sa s námietkou zaujatosti vznesenou jeho právnym zástupcom dňa 17.02.2020. Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení kritizoval a namietal postup zamestnankýň správcu dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní bez ďalšieho samo o sebe nezakladá ich pomer k veci alebo k účastníkovi konania, v dôsledku ktorého možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti a z tohto titulu im ani nevznikla povinnosť neodkladne oznámiť túto skutočnosť svojmu príslušnému nadriadenému zamestnancovi za účelom rozhodnutia o ich vylúčení.
34. Žalobca ďalej uviedol, že ďalším veľmi znepokojujúcim konaním správcu dane je lustrovanie informácií o súkromných pomeroch jeho advokáta, keď správca dane zisťoval jeho súkromnú adresu, čo zakladá nezákonnosť, pričom takéto konanie správcu dane malo podľa neho až trestnoprávny charakter. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa v danom prípade nejedná o lustráciu „navyše“. Žalovaný a správca dane zákonnosť spracovávania osobných údajov právneho zástupcu žalobcu náležite zdôvodnili a vyjadrenia žalobcu o neoprávnenej lustrácii považovali za neopodstatnené. Že sa v danom prípade nemohlo jednať o neoprávnené lustrovanie osobných údajov právneho zástupcu žalobcu vyplýva aj zo zákonného oprávnenia správcu dane, ktorý je v zmysle ustanovenia § 164 Daňového poriadku oprávnený na účely správy daní pracúvať nielen osobné údaje daňových subjektov, ale aj ich zástupcov a iných osôb podľa osobitného predpisu, pričom v informačných systémoch možno spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pri registrácii pridelené identifikačné číslo. Hoci žalobca s argumentáciu žalovaného uvedenou k odvolacej námietke v rovnakom znení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nestotožnil, nepovažuje ju za dostatočnú a v správnej žalobe polemizuje so závermi a hodnoteniami uvedenými v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, takto všeobecne formulovaná námietka je podľa názoru správneho súdu len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s tým, ako vec vyhodnotili správca dane a žalovaný. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Za nekonkrétnu a všeobecnú námietku možno považovať aj ďalšiu časť tohto žalobného bodu, v ktorom žalobca poukazoval na trestnoprávny charakter konania zamestnancov správcu dane. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102766405/2019 zo dňa 02.12.2019 ohľadom údajného protiprávneho, nezákonného, až trestnoprávneho konania správcu dane podľa žalovaného neobjasňovali ako konkrétne protiprávne mal správca dane manipulovať s údajmi o adrese bydliska advokáta, ako konkrétne zneužil právomoc verejného činiteľa a ako malo dôjsť k poškodeniu žalobcu. Uvedené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu nemožno ani podľa názoru správneho súdu považovať za trestné oznámenie, ktoré v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) možno podať prokurátorovi alebo policajtovi. Je nesporné, že v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku sú štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby, a teda aj žalovaný, povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. V danom prípade konajúce orgány verejnej správy vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu ohľadom trestnoprávneho konania zamestnancom správcu dane vyhodnotili ako ničím
neodôvodnené tvrdenia nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. V zmysle interného riadiaceho aktu správca dane vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ako podnet obsahujúci skutočnosti nasvedčujúce protizákonnému konaniu príslušníkov finančnej správy predložil Finančnému riaditeľstvu SR, Sekcii inšpekcie a vnútornej kontroly, Odboru vnútornej kontroly, ktorý skonštatoval, že pri prešetrení procesného postupu správcu dane nebolo zistené porušenie ustanovení Daňového poriadku ani interných riadiacich aktov. Čo sa týka žalobcom požadovaného odstúpenia Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102766405/2019 zo dňa 02.12.2019 orgánom činným v trestnom konaní žalovaný uviedol, že príslušníci finančnej správy nemajú zákonnú povinnosť na požiadanie daňových subjektov odstupovať zápisnice alebo iné vytvorené dokumenty orgánom činným v trestnom konaní, a najmä nie v prípade, keď nemajú pochybnosti o svojom konaní. Správny súd uvedenú námietku opätovne vyhodnotil len ako všeobecné vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom a závermi žalovaného a správcu dane. Uvedené však nestačí na to, aby bolo možné na základe takejto námietky dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko samotný nesúhlas nestačí na záver o nezákonnosti rozhodnutia.
36. V konaní neboli preukázané ani tvrdenia žalobcu o machináciách s administratívnym spisom, nekompletnosti administratívneho spisu a pravdepodobnej strate dokladov zo strany správcu dane. Správnemu súdu bol predložený riadne žurnalizovaný a zviazaný administratívny spis za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré obsahuje spisový prehľad s vyznačením zoznamu príloh, pričom jednotlivé listiny a podania, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, sú riadne očíslované, a preto uvedené námietky žalobcu, nemajú oporu v predloženom administratívnom spise. Správny súd konštatuje samotným prieskumom spisu, že tento nie je neúplný, nachádzajú sa v ňom listiny a dôkazy, z ktorých konajúce orgány verejnej správy vychádzali a podľa ktorých v konaní postupovali a teda obsahuje všetky podklady, ktoré boli relevantné a mali vplyv na prejednávanú vec. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že ustanovenia Daňového poriadku expressis verbis neupravujú definíciu administratívneho spisu, jeho náležitosti a ani spôsob jeho vedenia. Predložený administratívny spis však bezpochyby zodpovedá požiadavkám kladeným na obsah, formu a úplnosť administratívneho spisu tak, ako bolo definované rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 5Sžf/13/2016 zo dňa 30.05.2017, podľa ktorého: „Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť správnemu súdu kompletný, žurnalizovaný administratívny spis spolu s kompletným, žurnalizovaným administratívnym spisom správneho orgánu prvého stupňa, na základe ktorých môže správny súd posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia.“ Prehľadné, verné a zrozumiteľné zaznamenanie vlastného procesného postupu žalovaného v administratívnom spise je základnou požiadavkou na kontrolu zákonnosti jeho postupu a výkonu právomoci. Iba na základe administratívneho spisu možno preskúmať zákonnosť vykonaného postupu orgánov verejnej správy. Žurnalizácia spisu nie je však vnímaná izolovane ako samostatný dôvod pre zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, ale je spájaná s neúplnosťou spisu. Pokiaľ je v dôsledku chybnej alebo dokonca absentujúcej žurnalizácie spisu tento neúplný, alebo vznikla aspoň pochybnosť o jeho úplnosti, vtedy má prípadné pochybenie pri žurnalizácii význam. Z tohto dôvodu je potrebné, aby bola s nedostatkom žurnalizácie spochybnená aj úplnosť spisu a to na podklade konkrétnych tvrdení, na základe ktorých možno zistiť, napr. ktorá listina, či doručenka chýba v spise. Žalobca síce namietal možnú manipuláciu so spisom, avšak na podporu tohto tvrdenia neoznačil, ktoré konkrétne listiny, dôležité pre rozhodnutie, by mali v administratívnom spise chýbať a teda v dôsledku čoho by ho bolo možné považovať za neúplný. Rovnako žalobca bližšie nešpecifikoval, konkrétne ktoré nekompletné originály dokladov sa mu mal správca dane pokúsiť podstrčiť. Pokiaľ bol žalobcovi dňa 02.12.2019 predložený k nahliadnutiu nezažurnalizovaný daňový spis z daňovej kontroly, v ktorom v čase jeho predloženia neboli založené originály dokladov predložených žalobcom, ktoré sa mu bol správca dane podľa § 46 ods. 6 Daňového poriadku povinný najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly vrátiť a v ten deň ich pripravil na odovzdanie žalobcovi, takýto postup, najmä za situácie, že uvedené žalobcom správcovi dane pre účely daňovej kontroly zapožičané doklady tvorili podklad rozhodnutia správcu dane a sú uvedené v Súpise kontrolovaných dokladov nachádzajúcom sa v Protokole, takýto postup žalobcu podľa názoru správneho súdu nemožno vyhodnotiť ako porušenie ustanovení o konaní zo strany správcu dane. Svoje tvrdenia žalobca preukazoval aj odkazom na Oznámenie správcu dane zo dňa 17.12.2019, ktoré malo byť uskutočnené tesne pre ukončením daňovej kontroly, pričom takéto oznámenie sa v administratívnom spise nenachádza a daňové kontrola bola ukončená dňa 25.11.2019 doručením Protokolu. V tomto žalobnom bode žalobcom uvedené všeobecné tvrdenia o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného a vadách ich postupu nemajú podľa správneho súdu podklad v obsahu administratívneho spisu. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú súdny
prieskum zákonnosti, pretože uvedené žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Správny súd je viazaný tak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu (spisov) a napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí) a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane, ako aj postupu orgánov verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je zo žalobcom uvedených dôvodov nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.
38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
39. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.