Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4Er-729-2014.pdf
PDF · 107.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/729/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00 419 702, právne zast. MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti povinnému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zast. JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou so sídlom ul. 1. mája 22, 953 01 Zlaté Moravce, na vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 544/2014, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/729/2014 - 69 zo dňa 07.10.2014, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že zotrváva na svojich námietkach, že exekučný titul nie je voči nemu vykonateľný, pretože ho zaväzuje k povinnosti, ktorej nie je zákonným nositeľom. Vydávací výrok v rozsudkoch (Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C 105/2007 - 914 zo dňa 14. 03. 2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/316/2013 - 960 zo dňa 13.11.2013), ktoré sú exekučným titulom, je výrokom uloženia povinnosti konať na ťarchu vlastníka, pričom v petite smeruje voči nevlastníkovi, keďže Slovenská republika nebola účastníkom súdneho konania. Žalovaný, označený v tomto konaní ako povinný, mohol konať za vlastníka lesných pozemkov iba formou uzavretia dohody o vydaní nehnuteľných vecí. Povinný poukázal na to, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, vyhovel protestu prokurátora a svojím rozhodnutím zo dňa 25.08.2014 č.k. UP-4/2014 zrušil zápis záznamového konania Z 426/14 zo dňa 20.05.2014, predmetom ktorého bol zápis vlastníctva k pozemkom v k.ú. Trhová Hradská v prospech oprávneného titulom uvádzaných súdnych rozhodnutí. Pokiaľ štát v reštitučnom zákone zmocnil správcu svojho majetku nakladať s ním iba formou uzavretia dohody o vydaní nehnuteľných vecí a reštitučné konanie ukončené súdnym rozhodnutím mu takúto povinnosť neukladá, akékoľvek iné nakladanie správcu so štátnym majetkom by bolo v rozpore s jeho zákonnými oprávneniami a uvedené nie je možné konvalidovať ani prostredníctvom exekučného konania. K odvolaniu pripojil fotokópie rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, č.k. UP-4/2014 zo dňa 25.08.2014, ktorým vyhovel protestu prokurátora, rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/29/2007 zo dňa 20.06.2011 a výpis z M. Č.. XXXX L..Ú. Trhová Hradská.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že nemožno súhlasiť s názormi povinného, že rozsudky súdov, ktoré sú exekučnými titulmi v predmetnej exekúcii, nie je možné vykonať, nakoľko ukladajú povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo nevlastníkovi a že on ako správca je osobou povinnou len na účely uzavretia dohody o vydaní. Námietky, ktoré povinný vznáša sa týkajú skutočností,
o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, a teda sa nimi súd v rámci rozhodovania o námietkach ani nemôže zaoberať. Povinný mal možnosť brániť sa pred Okresným súdom Dunajská Streda a Krajským súdom v Trnave. Skutočnosť, že v týchto konaniach nebol úspešný, nezakladá dôvodnosť pre námietky. Povinný sústavne vyvíja aktivity, aby zmaril navrátenie vlastníctva v prospech oprávneného. V dôsledku tohto konania oprávnenému vzniká škoda, nakoľko je vylúčený z užívania týchto nehnuteľností. Povinný sám uznal, že spravuje nehnuteľnosti, o ktorých vydanie ide a na základe reštitučnej výzvy bol oprávnený uzavrieť dohodu o vydaní. Na druhej strane povinný spochybňuje svoju pasívnu legitimáciu v súdnom konaní. Podľa názoru oprávneného, táto námietka nemá oporu v platnej právnej úprave a navyše o pasívnej legitimácii povinného bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že súdy uložili povinnému povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, potvrdili tým, okrem iného, aj jeho pasívnu legitimáciu. Obdobne v judikatúre NS SR a ÚS SR je ustálený názor v tom, že povinnou osobou v zmysle reštitučného zákona je správca nehnuteľností vo vlastníctve štátu a na jeho postavení sa nič nemení ani márnym uplynutí lehoty na uzavretie dohody o vydaní (napr. právny názor vyslovený v uznesení NS SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo 48/2009, v uznesení ÚS SR zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. IV. ÚS 27/2012-19, v rozsudku NS SR zo dňa 29. 06. 2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 2/04). Formulácia petitu "vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam" je správna, určitá a vykonateľná a v súlade s platnou právnou úpravou. Splnenie podmienok vyžadovaných reštitučným zákonom bolo predmetom viacerých konaní pred NS SR a ÚS SR a ani v jednom nevyslovili záver, že by formulácia petitu bola nevykonateľná alebo nesprávna. Povinný nielenže neakceptuje povinnosť uloženú právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami, ale oprávnenému bráni v pokojnom užívaní nehnuteľností. Z uvedených dôvodov oprávnený žiadal odvolaním napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného, v zmysle § 374 ods. 4 vety prvej a tretej Exekučného poriadku, došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vydať a navrátiť oprávnenému vlastníctvo k nehnuteľnostiam spolu s dokumentáciou k nim prislúchajúcou a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda 7C/105/2007-914 zo dňa 14. 03. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/316/2013-960 zo dňa 13. 11. 2013 (ďalej len "exekučný titul"). Poverením č. 5601 117238 * zo dňa 10. 03. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Haburská 49/ A, 821 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 544/2014.
Súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") postúpil exekučnému súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekučný titul nie je vykonateľný, nakoľko mu ukladá povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k lesným pozemkom, ktoré povinný nevlastní, má ich iba v zákonnej správe a vydávací výrok rozsudku je výrokom uloženia povinnosti konať na ťarchu vlastníka, pričom v danom prípade smeruje voči nevlastníkovi. Vlastníkom predmetných pozemkov je Slovenská republika, pričom však tento vlastník nebol účastníkom súdneho konania. Vlastnícke právo môže platne previesť iba vlastník, výnimku z tohto pravidla môže ustanoviť iba zákon. Exekučný titul vznikol v procese súdneho konania o rozhodovaní reštitučného nároku podľa zákona č. 161/2005 Z.z. Žalovaný štátny podnik, označený v tomto konaní ako povinný, mohol konať za vlastníka lesných pozemkov iba formou uzavretia dohody o vydaní nehnuteľných vecí. Povinný ďalej uviedol, že povinná osoba definovaná v reštitučnom zákone č. 161/2005 Z.z. nie je totožná s vlastníkom nehnuteľných vecí, a teda nie je možné od nej žiadať navrátenie vlastníctva k veci, ktorú nevlastní a samotný zákon jej takéto oprávnenie neumožňuje (v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. je správca zmocnený konať za štát len uzavretím dohody o vydaní nehnuteľností). Reštitučný zákon č. 161/2005 Z.z. nevylúčil štát ako vlastníka reštituovaných nehnuteľností z procesu plnenia formou vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam po uplynutí 60-dňovej lehoty na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností od doručenia písomnej výzvy. Povinný ďalej uviedol, že formuláciu a predkladanie žalobných návrhov ponechal zákon na voľbu oprávnenej osoby, ktorá mohla buď žalovať povinnú osobu (správcu štátneho majetku) na uloženie povinnosti uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona (pričom petit žaloby má obsahovať presné znenie dohody, resp. samotná dohoda má tvoriť jeho súčasť), alebo žalovať formou žaloby na plnenie a navrátenie vlastníctva, pričom žalovaným mal byť vlastník - Slovenská republika. Žalobný návrh a aj výrok rozsudku musí smerovať voči nositeľovi zákonnej povinnosti, čo sa v danom prípade nestalo, nakoľko exekučný titul neobsahuje výrok voči zažalovanému účastníkovi konania v postavení správcu štátneho majetku na splnenie si jeho povinnosti, a to uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí. Žalobný návrh je právne postavený ako vlastnícka žaloba voči nevlastníkovi. Povinný v tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/102/2008 zo dňa 04. 11. 2008 a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/169/2008 zo dňa 01. 07. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/22/2013 zo dňa 15. 01. 2013 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 395/2013 zo dňa 10. 07. 2013. Nevykonateľnosť exekučného titulu voči povinnému dokazuje aj kvalifikácia rozsudkov znejúcich na vydanie a navrátenie vlastníctva zo strany prokuratúry, ktorá hodnotí tieto rozsudku ako listiny nespôsobilé k vykonaniu zmien vlastníctva v záznamoch katastra nehnuteľností, a to či už vkladom alebo záznamom (protest prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno sp. zn. Pd 108/10-5 zo dňa 14. 02. 2011 s následným rozhodnutím vtedajšej Správy katastra Komárno o zrušení zápisu zmien vlastníctva v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora, rozhodnutie Správy katastra Krupina o vyhovení protestu prokurátora). Povinný ďalej uviedol, že exekučný súd je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t. j. či bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne aj materiálne vykonateľný a či súd oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu. Súdne rozhodnutie, označené v tomto konaní ako exekučný titul, zaväzuje povinného k povinnosti vydať a navrátiť vlastníctvo k majetku formou, ktorou nemá právo nakladať s majetkom iného ani na základe jeho výslovného súhlasu, ani na základe žiadneho právneho predpisu. Súdne rozhodnutie nepostihuje majetok povinného. Súdne rozhodnutie, ak má byť rozsudkom o určení vlastníctva, vzišlo v konaní, v ktorom účastníkom nebol skutočný vlastník. Na základe uvedených skutočností považuje povinný exekučný titul za nevykonateľný, v dôsledku čoho považuje aj hradenie trov právneho zastúpenia pri exekúcii ako aj vyčíslené predbežné trovy exekúcie za nedôvodné. Povinný navrhol, aby súd námietkam proti exekúcii v celom rozsahu vyhovel a po právoplatnosti rozhodnutia o námietkach exekúciu zastavil. Povinný k námietkam pripojil výpis z M. Č.. XXXX Q. N. XX. XX. XXXX, H. Q. M. Č.. XXXX Q. N. XX. XX. XXXX, fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/102/2008-202 zo dňa 04. 11. 2008, fotokópiu uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/169/2008-257 zo dňa 01. 06. 2012, fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/22/2013-287 zo dňa 15. 01. 2013, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 395/2013-10 zo dňa 10. 07. 2013, fotokópiu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno č. k. Pd 108/10-5 zo dňa 14. 02. 2011, fotokópiu rozhodnutia Správy katastra Komárno č. UP 1/2011-1 zo dňa 16. 03. 2011 a fotokópiu rozhodnutia Správy katastra Krupina o proteste prokurátora č. Z 920/2011 zo dňa 21. 07. 2013.
K námietkam povinného sa na výzvu súdu vyjadril oprávnený. Uviedol, že v zmysle § 41 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, pričom zo znenia exekučného titulu jednoznačne vyplýva povinnosť povinného vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v exekučnom titule jednoznačne vymedzené. Ďalej uviedol, že povinný mohol konať pred podaním, ale aj po podaní reštitučnej žaloby tak, že by uzavrel dohodu o vydaní žalovaných nehnuteľností s oprávneným. Povinný sa však rozhodol dohodu neuzavrieť nielen v tejto veci ale plošne aj vo vzťahu k ostatným uplatneným nárokom oprávneného. Preto bolo potrebné podať reštitučné žaloby v zmysle § 5 ods. 4 Reštitučného zákona, inak by uplatnený nárok zanikol. Splnenie podmienok vyžadovaných reštitučným zákonom bolo predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky a ani v jednom rozhodnutí uvedené súdy nevyslovili záver, že by formulácia petitu "vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam" bola nevykonateľná. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2009 zo dňa 30. 11. 2010 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 138/2011-15 zo dňa 06. 04. 2011. Podľa oprávneného z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaných v súvislosti s reštitučnými nárokmi uplatnenými podľa Reštitučného zákona vyplýva, že žalobný petit, ktorým sa oprávnená osoba domáha vydania a navrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je dostatočne určitý, jednoznačný a vykonateľný. Na základe exekučného titulu má povinný navrátiť vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam a previesť držbu k týmto nehnuteľnostiam na oprávneného. Oprávnený považuje jednanie povinného za účelovú obštrukciu, ktorá nemá žiaden právny základ. Oprávnený taktiež poukázal na skutočnosť, že vo všetkých ostatných reštitučných prípadoch (kde na strane povinnej osoby vystupuje obec alebo Slovenský pozemkový fond alebo iná povinná osoba) dochádza bez výnimky po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorý potvrdí reštitučný nárok, k uzavretiu dohody o vydaní žalovaných nehnuteľností medzi povinnou osobou a oprávneným. Žiadny z povinných subjektov nemal pochybnosť, ako má v zmysle rozhodnutia súdu postupovať a ako má splniť uloženú povinnosť. Povinný pokračuje protiprávne v hospodárskom užívaní reštituovaného majetku, čím dochádza na strane oprávneného k značným hospodárskym škodám. Takéto konanie je v príkrom rozpore so samotným reštitučným zákonom, ktorého cieľom bolo zmiernenie majetkových krívd. Postavenie oprávneného vo vzťahu k žalovaným nehnuteľnostiam je právne neisté, a to v dôsledku konania povinného, ktorý nielenže neakceptuje povinnosť uloženú právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami, ale oprávnenému bráni v pokojnom užívaní nehnuteľností. Z uvedených dôvodov pristúpil oprávnený k nútenému výkony exekučného titulu tak, aby predmetné nehnuteľnosti prešli fakticky nielen do vlastníctva ale aj do držby oprávneného. Oprávnený ďalej uviedol, že námietkou povinného o nedostatku pasívnej legitimácie a nevykonateľnosti exekučného titulu sa v konaní vo veci samej dostatočne zaoberal Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave. Vo vzťahu k námietke povinného týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie oprávnený poukázal na ust. § 4 ods. 1 Reštitučného zákona a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 48/2009 zo dňa 28. 10. 2009. Aj v rozsudkoch, ktoré sú v predmetnom exekučnom konaní exekučnými titulmi, Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave potvrdili, že povinný je pasívne legitimovanou osobou v zmysle Reštitučného zákona. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že povinný je povinnou osobou pre účely tohto exekučného konania, a preto nemožno námietku pasívnej legitimácie považovať za odôvodnenú. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 Sž-o-KS 2/04. Oprávnený taktiež uviedol, že voči povinnému sú vedené viaceré exekúcie, predmetom ktorých je rovnako vymoženie uloženej povinnosti vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na podklade právoplatných a vykonateľných rozsudkov vydaných v súlade s Reštitučným zákonom. Povinný aj v týchto konaniach podal námietky, avšak Okresný súd Banská Bystrica ich zamietol. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu oprávnený navrhol, aby súd námietky povinného proti exekúcii v plnom rozsahu zamietol. Oprávnený pripojil k svojmu vyjadreniu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2009 zo dňa 30. 11. 2010, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 138/2011-15 zo dňa 06. 04. 201, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sž-o-KS 2/04 zo dňa 29. 06. 2004 a fotokópiu uznesení Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/3438/2013-120 zo dňa 17. 06. 2014 a č.k. 4Er/37/2014-91 zo dňa 02. 07. 2014. Podľa § 41 ods. ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Vzhľadom na uvedené súd podanie povinného zo
dňa 26. 06. 2014 vyhodnotil podľa jeho obsahu ako námietky proti exekúcii, napriek tomu, že povinný v tomto podaní uvádza aj to, že hradenie trov právneho zastúpenia pri exekúcii a predbežných trov exekúcie považuje za nedôvodné. Námietky proti trovám majú význam iba v prípade, že sú trovy určené (vypočítané) nesprávnym spôsobom, avšak nenamieta sa zároveň neprípustnosť exekúcie. Ak námietky smerujú proti exekúcii, namietajú sa tým ipso facto aj trovy exekúcie, nie však ich nesprávny výpočet, ale ich opodstatnenie čo do právneho základu. Povinný vo svojom podaní nenamieta nesprávny výpočet trov exekúcie, ale neprípustnosť samotnej exekúcie. Tým, že povinný namieta neprípustnosť samotnej exekúcie, namieta tým nevyhnutne aj opodstatnenosť trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd podanie povinného zo dňa 26. 06. 2014 posúdil len ako námietky proti exekúcii a nie zároveň aj ako námietky proti trovám exekúcie. V súlade s ustanovením § 50 ods. l Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Je potrebné vychádzať z charakteru námietok ako inštitútu procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, či už celkom alebo sčasti, z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno chápať ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii, ( nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
Z týchto dôvodov je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej ( v tzv. základnom konaní ). V konaní o vymoženie takto určeného práva ( v exekučnom konaní ) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej ( v tzv. základnom konaní ) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa završuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní ( viď uznesenie KS v BB č.k. 41 COE/77/2014-97 ).
Námietkové konanie sa spravuje prísnou koncentračnou zásadou, čo znamená, že po uplynutí zákonnej 14-dňovej procesnej lehoty nemôže povinný dôvody námietok dopĺňať ani ich meniť. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/105/2007-914 zo dňa 14. 03. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12. 2013 a vykonateľnosť dňa 13. 12. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/316/2013-960 zo dňa 13. 11. 2013. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný, aby oprávnenému vydal a navrátil vlastníctvo k nehnuteľnostiam: parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXX G., parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXX G., parcela č. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere XXXX G., parcela č. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere XXXX G., parcely reg. C vytvorené na základe geometrického plánu č. 77/2007 vyhotoveného dňa 27. 10. 2007 Ing. Ivanom Tischliarom, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 23. 11. 2007 a úradne overeného Správou katastra Dunajská Streda dňa 15. 01. 2008 pod č. 2079/07 pre katastrálne územie Trhová Hradská; parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 5186 m2, parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXX G., parcely reg. C vytvorené na základe geometrického plánu č. 82/2007 vyhotoveného dňa 21. 10. 2007 Ing. Ivanom Tischliarom autorizovaným geodetom a kartografom dňa 23. 11. 2007 a úradne overeného Správou katastra Dunajská Streda dňa 15. 01. 2008 pod č. XXXX/XX pre kat. úz. Trhová Hradská a parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 7779 m2, parcela č. XXXX/ X - lesné pozemky o výmere 2059 m2, parcely vedené Okresným úradom Dunajská Streda (predtým katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda) v obci Trhová Hradská v kat. úz.
Trhová Hradská v katastri nehnuteľnosti v registri C na LV č. XXXX (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti") spolu s nasledovnou dokumentáciou: lesný hospodársky plán, evidencia ťažby dreva, evidencia plochy po ťažbe dreva, evidencia plochy na zalesnenie, evidencia zalesňovania a prirodzeného zmladenia, evidencia pestebnej činnosti, výkaz bilancie zalesňovacích povinností podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa, výkaz porastovej evidencie ťažieb, výkaz porastovej evidencie zalesnenia, výkaz porastovej evidencie pestovnej činnosti, výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov za kategóriu lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za príslušný rok, grafická evidencia, plochové tabuľky, porastové mapy, ťažbové mapy, projekty pestebnej, ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty pôvodu porastu, hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia holín, priemerkovací manuál, súhlas na ťažbu dreva, evidencie požiarov a požiarna ochrana, evidencia škôd pôsobených zverom, evidencia sadbového materiálu, záznamy priestupkového konania, ktorá k nim prislúcha (ďalej len "dokumentácia"), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Povinný namietal, že predmetné nehnuteľnosti nevlastní a preto ich nemôže vydať, t.j. že v tejto exekučnej veci nie je pasívne vecne legitimovaný.
Námietkou povinného o jeho pasívnej vecnej legitimácie sa v konečnom dôsledku zaoberal prvostupňový súd i druhostupňový súd už v základnom konaní, v ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej "nové" právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 OSP. (z uznesenia NS SR sp. zn. 1 Cdo 44/2010 zo dňa 31. 01. 2012). Otázku pasívnej vecnej legitimácie povinnej osoby uvedenej v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. v "reštitučnom spore" riešil tiež NS SR (napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 48/2009 zo dňa 28. 10. 2010 a sp. zn. 2 Cdo 208/2009 zo dňa 30. 11. 2010), ktorý dospel k záveru, že z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. vyplýva, že povinnou osobou nie je Slovenská republika, ale právnická osoba, ktorá vec vo vlastníctve Slovenskej republiky spravuje alebo drží; pri existencii takejto osoby z uvedeného reštitučného zákona nemožno vyvodiť iný záver než ten, že uvedená právnická osoba je pasívne vecne legitimovaná v spore o nárokoch oprávnenej osoby na súde.
Podľa § 37 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Podľa § 37 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Z exekučného titulu vyplýva, že ten, kto je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený ako oprávnený, je na návrh aktívne legitimovaný, a ten, kto je v návrhu uvedený ako povinný, je pasívne legitimovaný (ide o procesnú legitimáciu). V danom prípade teda možno viesť exekúciu voči povinnému, ktorý bol priamo rozsudkom zaviazaný na plnenie v prospech oprávneného.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí ( exekučných titulov ) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti.
Po oboznámení sa s exekučným titulom súd dospel k záveru, že tento je vykonateľný tak po materiálnej ako aj formálnej stránke. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie. Súd je toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Poučenie:
Proti tomto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.