Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-87-2007.pdf
PDF · 81.09 KB
No categories available
2C/87/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. G. Z. XXX, zast. JUDr. Michalom Kačurom, advokátom so sídlom Jarková 73, 080 01 Prešov, proti žalovanému T.. Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O. L. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Nám. Sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 4.244,89 € (127.881,55,- Sk), takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.244,89 € so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.244,89 € počnúc 09.09.2000 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 13.3.2003 domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 4.244,89 € (127.881,55,- Sk) s príslušenstvom. Návrh odôvodnili tým, že ako vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti sú zapísaní v zozname spoločníkov pozemkového spoločenstva Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo obce Hanigovce. Žalovaný bol v tom čase odborným lesným hospodárom, s ktorým žalobcovia menom svojej Urbárskej spoločnosti dňa 10.7.1999 uzavreli Dohodu o výkone prác odborného lesného hospodára. Žalovaný ako lesný hospodár zabezpečoval pre žalobcov ťažbu a predaj dreva prostredníctvom svojej firmy T.. Ľ. I. - Y. A.. Žalobcovia na základe dodacích výkupných listov menom svojej spoločnosti vyfakturovali žalovanému predaj dreva. Žalovaný pristúpil iba k čiastočnej úhrade. Celkom neuhradená pohľadávka z uvedených faktúr bola 210.955,05 Sk. Žalobcovia menom spoločnosti vyzvali dňa 16.3.2001 žalovaného o vysporiadanie záväzkov a pohľadávok a zaslali mu aj dohodu na urovnanie. Žalovaný na výzvy nereagoval a k dohode sa nevyjadril. Z týchto dôvodov žalobcovia na celkovú neuhradenú pohľadávku 210.955,05 Sk započítavajú neuhradené odmeny žalovanému za výkon odborného lesného hospodára a faktúru za práce v lesnom poraste v celkovej hodnote započítania 83.073,50 Sk. Pohľadávka žalobcov preto predstavuje sumu 127.881,55 Sk.
Vo veci sa žalovaný vyjadril tak, že žalobu považuje za nedôvodnú, nezákonnú a bez akéhokoľvek právneho základu. Žalobu neuznáva a z opatrnosti namietol aj premlčanie žalovaného nároku. So žalobcami nebol v žiadnom obchodno-právnom vzťahu. Uviedol, že faktúry, ktoré sú predmetom konania sú podľa neho iba zdrojom papiera, sú prepisované, škrtané, opravované, už len ich formálny stav vzbudzuje prinajmenšom pochybnosti. Je pravdou, že na faktúrach je jeho pečiatka, ale vzhľadom na ich spoluprácu ho predseda urbárskej spoločnosti p. P. zrejme požiadal, aby mu opečiatkoval nejaké listiny, tak to urobil. Ďalej uviedol, že v urbárskej spoločnosti bol vtedy chaos a neporiadok a to bol hlavný dôvod, prečo právny vzťah odborného lesného hospodára ukončil. Faktúry neboli podložené žiadnymi
relevantnými dokladmi, nebol priložený a neexistuje žiaden doklad, ktorý by preukazoval, že od žalobcu čokoľvek kúpil. Dodacie listy nie sú nikým potvrdené a teda nie je preukázané, že či vôbec k predaju a nákupu dreva došlo a kto ho mal kupovať.
Žalobca sa cestou právneho zástupcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.11.2015 tak, že žalobca preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku relevantnými dôkazmi. Zo strany žalobcu boli súdu predložené dôkazy, že medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) ako podnikateľskými subjektmi boli uzatvorené kúpne zmluvy a predaji drevnej hmoty žalovanému, ktorému o prevzatí dreva boli vydané dodacie výkupné lístky v roku 2000, ktoré oprávňovali žalovaného disponovať s prevzatým drevom a na základe ktorých žalobca žalovanému vystavil faktúry. Žalobca z toho titulu dňa 30.8.2000 žalovanému vystavil faktúry č. 6/2000, 7/2000, 8/2000, 9/2000, 10/2000, 11/2000, 12/2000, 13/2000 a 14/2000. Všetky uvedené faktúry sú evidované v Knihe odoslaných faktúr žalobcu v roku 2000 (ďalej len „KOF“) pod poradovým číslom 18 až 26 nasledovne:
- Faktúra č. 6/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 9.715,- Sk
- Faktúra č. 7/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 10.758,20 Sk
- Faktúra č. 8/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 32.368,- Sk
- Faktúra č. 9/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 12.950,25 Sk
- Faktúra č. 10/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 46.760,75 Sk
- Faktúra č. 11/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 88.312 Sk
- Faktúra č. 12/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 77.448,- Sk
- Faktúra č. 13/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 9.240,70 Sk
- Faktúra č. 14/2000 zo dňa 30.8.2000 na sumu 11.875,40 Sk
Žalobca ďalej uviedol, že uvedené dôkazy jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalovaného, že od žalobcu nikdy nič neprevzal, nenakupoval od neho. K faktúram boli pripojené dodacie listy, faktúry ako aj prevzatie dodacích listov osobne podpísal žalovaný, jeho podpis je identický s podpisom na Oznámení o dohode výkonu odporného lesného hospodára z 14.7.1999 ako aj na faktúrach žalovaného o vyúčtovaní odmien za výkon odborného lesného hospodára. Žalovaný svoj podpis na predmetných faktúrach nespochybnil.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na deň 15.12.2015, na ktoré sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca, ako aj právny zástupca žalovaného. Na uvedenom pojednávaní sa súd oboznámil s návrhom, ako aj s pripojenými listinnými dôkazmi (najmä faktúry č. 6 - 14/2000, dodacie listy, dohoda pozemkového spoločenstva Hanigovce so žalovaným a ďalšie).
Podľa § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.
Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 410 Obchodného zákonníka zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru. Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 19 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, hospodári v lesoch a na vodných plochách. Spoločenstvo vykonáva činnosti podľa odseku 1 v súlade s osobitnými predpismi. Spoločenstvo môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Diskontná sadzba (Základná úroková sadzba) Národnej banky Slovenska platná ku dňu 9.9.2000 bola 8,80 %, takže dvojnásobok diskontnej sadzby je vo výške 17,60 %. Preto si žalobca správne uplatnil úrok z omeškania vo výške 17,60 % z dlžnej sumy ročne a súd mu ho v uvedenej výške priznal.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.244,89 € so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.244,89 € počnúc 09.09.2000 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, táto je neopodstatnená z dôvodu, že návrh na začatie konania bol podaný v marci 2003, pričom jednotlivé neuhradené faktúry 10, 11, 12 /2000 z 30.8.2000 sú za predaj dreva žalovanému a drevná hmota bola žalovaným aj prevzatá podľa dodacích listov zo dňa 20.4.2000, 2.5.2000 a pod.. Z toho dôvodu právo žalobcu nemohlo byť premlčané.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.