Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/93/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: L. U., Z.. XX.X.XXXX, B. V. B., R.. X. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Kružlíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Ďatelinova č. 2, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. apríla 2013 č. k. - 498 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi strpieť uverejnenie ospravedlnenia jednak v označených printových médiách, jednak jeho odvysielania aj v spravodajských reláciách vybraných televíznych staníc ako aj náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daná pasívna legitimácia odporcu, keďže k namietanému zásahu došlo zo strany inej osoby, a to vtedajšieho primátora odporcu, F. G.. Na tlačovej konferencii primátora odporcu v januári 2011 nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, keďže kritika smerovala voči Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., a nie voči osobe navrhovateľa, v tom čase generálneho riaditeľa tejto spoločnosti. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia návrhu na začatie konania. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, keďže primátor na tlačovej konferencii dňa 19.1.2011 vystupoval ako štatutárny zástupca odporcu. Nesúhlasil so záverom súdu, že kritika primátora bola primeraná sledovanému cieľu, t. j. odvolaniu navrhovateľa ako generálneho riaditeľa BVS, a.s., keďže uvedený cieľ mohol odporca dosiahnuť iným spôsobom, konaním orgánov spoločnosti, v ktorých mal svojich zástupcov. Namietal tiež, že hodnotiaci úsudok o tunelovaní spoločnosti je z ekonomického hľadiska nesprávny /tunelovanie spoločnosti s poukazom na stratu (účtovný údaj) vo vzťahu k nárastu výroby, strate vody (technický údaj), nevýhodný vzťah s dcérskou spoločnosťou z dôvodu spätného nájmu vozidiel, predstavujúcich vklad BVS, a.s. do dcérskej spoločnosti/, ako aj, že vychádza z nepreukázaných skutkových tvrdení /neexistencia faktúry za výmenu žiarovky v sume 560 €, nezvýšenie odstupného pre menežment spoločnosti v decembri 2010, nepreukázanie tvrdeného predaja hektárov pozemkov/, na overenie pravdivosti ktorých mal odporca vynaložiť väčšiu mieru opatrnosti. Odporca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že namietané výroky nepredstavovali zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Hodnotiaci úsudok o tunelovaní spoločnosti predstavoval oprávnenú kritiku s ohľadom na podozrenia o nehospodárnom nakladaní s prostriedkami v rámci BVS, a.s., založenými na výročných správach a audítorskej správe z decembra 2010, listoch zamestnancov, stanoviskách členov dozornej rady atď. Navrhovateľ nebol označený za osobu, ktorá

spoločnosť tunelovala, ale za osobu z titulu svojej funkcie zodpovednú za zhoršené ekonomické parametre spoločnosti. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním navrhovateľa, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvého stupňa vyplýva, že primátor odporcu ako väčšinového akcionára Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. krátko po nástupe do funkcie zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej informoval zástupcov printových i vysielacích médií o pomeroch v tejto obchodnej spoločnosti i o jeho zamýšľanom budúcom postupe. V úvode tlačovej konferencie boli prezentované grafy, týkajúce sa ekonomických ukazovateľov BVS, a.s., predovšetkým poklesu zisku v tejto spoločnosti, nárastom výroby vody a strát vody v potrubiach. Po ich prezentácii primátor uviedol, že z jeho pohľadu sa pravdepodobne jedná o tunelovanie tejto spoločnosti, pretože iné vysvetlenie na dosiahnutú stratu pri raste výroby vody nemá. Vychádzajúc z predĺženia zmluvy o výhradnom dodávateľovi až do roku 2024, pred vypršaním pôvodne určenej doby platnosti, zo zistených nezrovnalostí pri fakturáciách, z nevýhodného spätného nájmu vozidiel, predstavujúcich vklad BVS, a.s. poukázal tiež na nevýhodný vzťah medzi BVS, a.s. a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, a.s. Napokon konštatoval, že v tejto dcérskej spoločnosti došlo ku skrytej privatizácii, keď strategický partner nebol vyberaný napr. prostredníctvom verejnej súťaže a k zvýšeniu jej základného imania upisovaním nových akcií došlo napriek charakteru materskej spoločnosti deň pred komunálnymi voľbami. Na otázku novinára primátor uviedol, že za stav v spoločnosti je zodpovedný jeho menežment, osobitne jej generálny riaditeľ (identifikovaný menom a priezviskom), teda navrhovateľ. Za tohto skutkového stavu nemožno považovať za správny záver súdu prvého stupňa, že odporca nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Primátor odporcu nesporne vystupoval na tlačovej konferencii ako štatutárny zástupca odporcu, a nie ako fyzická osoba. Akcionárom obchodnej spoločnosti, ktorej sa kritika týkala, totiž nebol primátor ako fyzická osoba, ale odporca. Rovnako súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že namietané výroky neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, keďže primátor za zodpovednú osobu za stav spoločnosti menovite označil navrhovateľa. Napriek nesprávnosti uvedených záverov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za vecne správny. Odvolací súd sa totiž stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že odporcovu kritiku treba považovať za oprávnenú a nepriznanie súdnej ochrany navrhovateľovi obstojí v teste primeranosti. Pri kolízií ústavných práv na informácie a navrhovateľovho práva na ochranu dobrého mena a cti bolo potrebné uprednostniť právo verejnosti na informácie. Predovšetkým je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vychádzať zo skutočnosti, že akcionármi BVS, a.s. sú mestá a obce západoslovenského regiónu, t.j. verejný sektor. Predmet jej činnosti, výroba a dodávka vody ako strategickej suroviny je existenčnou záležitosťou obyvateľstva i podnikateľských subjektov. Otázka hospodárenia takejto spoločnosti je preto otázkou s vysokým verejným záujmom, teda so zvýšenou ochranou šírenia informácií, kde nielen samotná spoločnosť, ale i členovia jej orgánov musia zniesť širšiu mieru kritiky, obdobne ako verejne činné osoby. (porovnaj K. K. V.. D., I. V.. J.). Primátor odporcu napadnuté hodnotiace úsudky (tunelovanie spoločnosti, nevýhodný vzťah s dcérskou spoločnosťou, jej skrytá privatizácia) prezentoval po oznámení niektorých ekonomických ukazovateľov spoločnosti ako pravdepodobný stav v spoločnosti (...pravdepodobne...,... z môjho pohľadu... ), ktorý bude možné verifikovať po výmene jej vedenia (dozorná rada, predstavenstvo, generálny riaditeľ). Pre svoje hodnotiace úsudky, podložené i konkrétnymi prípadmi (predaj pôdy, fiktívne faktúry, vysoká cena za výmenu žiaroviek, zvýšenie odstupného, rozhodnutie o zvýšení základného imania dcérskej spoločnosti deň pred komunálnymi voľbami) mal odporca dostatok indícií jednak z informácii od zástupcov odporcu v dozornej rade, jednak z listov samotných zamestnancov BVS, a.s. o nehospodárnom nakladaní s prostriedkami spoločnosti, ako i z audítorskej správy za rok 2010). Svojím postupom teda ponechal priestor adresátom informácií na vytvorenie vlastného názoru. Pokiaľ odvolateľ namietal, že hodnotiace úsudky sú z ekonomického hľadiska nesprávne (tunelovanie s poukazom na stratu spoločnosti vo vzťahu k nárast výroby, nevýhodný vzťah s dcérskou spoločnosťou z dôvodu spätného nájmu vozidiel, predstavujúcich vklad BVS do dcérskej spoločnosti), ako aj že vychádzajú z nepreukázaných skutkových tvrdení (neexistencia faktúry za výmenu žiarovky v sume 560 €, nezvýšenie odstupného pre menežment v decembri 2010, nepreukázanie tvrdeného predaja hektárov pozemkov), odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tlačová konferencia, respektíve tvrdenia, ktoré na nej odzneli, neboli adresované ekonomickým expertom. Boli určené pre zástupcov médií, aby mohli širokú verejnosť informovať o krokoch nového vedenia mesta vo vzťahu k takejto strategickej spoločnosti. Kritika nehospodárneho nakladania s prostriedkami v oblasti verejného sektora (majetok

miest a obcí) je plne legitímna v demokratickej spoločnosti, najmä za situácie, keď zo samotného prostredia tejto spoločnosti (zamestnanci) opakovane dochádzalo k upozorneniam na neefektívne hospodárenie vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, boli zistené pochybenia pri odpredávaní nadbytočného majetku BVS, a.s., vrátane jej nehnuteľného majetku. I keď odporca mal zastúpenie v jednotlivých orgánoch BVS, a.s. nie je vyšetrovacím orgánom, preto je celkom pochopiteľné, že nemohol mať k dispozícii detailné informácie o dianí v spoločnosti. Kritika odporcu mala preto dostatočný skutkový základ pre hodnotiace úsudky, ktoré na konferencii odzneli. Z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť úmysel odporcu ľstivo uvádzať skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Forma kritiky bola primeraná, bez použitia neprimeraných hanlivých či expresívnych výrazov na adresu navrhovateľa ako jej dlhoročného predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na charakter odporcu, predmet činnosti navrhovateľa , viacročné pochybnosti o efektívnom hospodárení s verejnými prostriedkami (upozornenia zamestnancov ešte z roku 2008), zásah do osobnostných práv navrhovateľa možno považovať za potrebný pre dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. efektívnejšieho hospodárenia s verejnými prostriedkami v BVS, a.s., pričom nemožno opomenúť, že primátor odporcu za zodpovedného za situáciu v spoločnosti označil okrem navrhovateľa i orgány spoločnosti a predchádzajúce vedenie odporcu . Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( § 219 ods. 1,2 O.s.p. ), z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatnil (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.