Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/241/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: S. R., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. XX/XXX, XXX XX L. I., zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 976,79 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 976,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 976,79 eur od 19.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 553,74 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Andreja Cifru vedeného v Tatra banke, a. s., Lučenec, Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, L. T.: XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 58,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.04.2015, došlým Okresnému súdu Topoľčany dňa 28.04.2015, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 976,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 976,79 eur od 19.04.2014 do zaplatenia, a náhrady trov právneho zastúpenia. Opodstatnenosť návrhu odôvodnil tým, že dňa 21.10.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom „Žiadosť o aktiváciu BANKOMATKY QUATRO Č.. XXXXXXXXXX“ (ďalej aj len ako „zmluva o úvere“), na základe čoho odporca poskytol navrhovateľovi kreditnú kartu s úverovým rámcom 18.000,- Sk (t. j. 597,49 eur). Odporca poskytol peňažné prostriedky navrhovateľovi prostredníctvom kreditnej karty, a preto navrhovateľ podriadil predmetnú zmluvu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len ako „zákon č. 258/2001 Z. z.) s poukazom na § 1 ods. 3 tohto zákona, podľa ktorého sa zákon ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti, ktoré obsahovať mala v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, a to konkrétne náležitosti § 4 ods. 2 písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; písm. h) ročnú úrokovú sadzbu; písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Poukazujúc na ustanovenie § 4 ods. 3 veta posledná zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom

čase, podľa ktorého, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, mal za to, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitosti § 4 ods. 2 písm. g), h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase v zmluve o úvere, mal odporca právny titul iba na uhradenie skutočne vyčerpanej sumy. Na preukázanie skutočne vyčerpanej sumy navrhovateľom, predložil navrhovateľ „Výpis z bankomatky Quatro“, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ za obdobie od 01.04.2009 od 02.02.2015 čerpal od odporcu prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 705,01 eur (súčet všetkých súm pod položkami „ATM...“ - výber z bankomatu a platba kartou), uhradil odporcovi sumu 1.681,90 eur (súčet všetkých súm prislúchajúcich k položkám „Kreditná transakcia“). Mal preto za to, že navrhovateľ čerpal peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty spolu v celkovej výške 705,01 eur a doposiaľ uhradil sumu spolu vo výške 1.680,80 eur. Prijímaním jednotlivých úhrad zo strany navrhovateľa na účet odporcu dochádzalo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa, keďže odporca nemal právny titul na jednotlivé úhrady zo strany navrhovateľa. Celkovo sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil sumou vo výške 976,79 eur. O skutočnosti, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, sa dozvedel navrhovateľ v priebehu mesiaca december 2014 od svojho právneho zástupcu. Navrhovateľ si uplatnil nárok, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktoré uskutočnil v období od 02.05.2012 do 18.10.2014 spolu vo výške 976,79 eur. Bezdôvodné obohatenie predstavuje uhradená suma zo strany navrhovateľa, ktorá presahuje reálne poskytnuté finančné prostriedky. Navrhovateľ pritom zastal názor, že konanie odporcu možno považovať za úmyselné, keďže ako odborne znalý dodávateľ je povinný postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Mal za to, že odporca o tejto povinnosti vedel, resp. o povinnosti vedieť mal a mohol. Z uvedeného vyvodil, že zo strany odporcu došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu s poukazom na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 976,79 eur počnúc dňom nasledujúcim po poslednej úhrade, resp. po poslednej úhrade zakladajúcej bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, t. j. od 19.10.2014, odkazujúc na ustanovenie § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom do 31.01.2013 bola výška úrokov z omeškania 8% + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so zaplatením sumy, t. j. + 0,05% (základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 19.10.2014). Záverom navrhovateľ upriamil pozornosť na to, že je v pozícii spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) osobne oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 08.06.2015, doručeného súdu dňa 09.06.2015. Vo vyjadrení namietol pasívnu vecnú legitimáciu odporcu dôvodiac, že v súčasnosti nie je odporca v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2015 postúpila odplatne pohľadávku spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, ako postupníkovi. Preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Nakoľko však navrhovateľ v návrhu napáda zmluvnú dokumentáciu odporcu, vyjadril sa odporca aj k veci samej. Tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal, že by na jeho prípad boli aplikované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, či ustanovenia iných predpisov zakotvených na ochranu spotrebiteľa. Odporca popísal mechanizmus uzavretia zmluvy o úvere, ktorej zmluvnú dokumentáciu v pravom právnom zmysle tvorilo viacero samostatných dokumentov, konkrétne vyplnená a oboma zmluvnými stranami podpísaná žiadosť, obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list, ako komponenty zmluvy o úvere. Odporca poukázal na to, že pokiaľ ide o povahu navrhovateľa, s poukazom na ním vyplnené údaje v žiadosti (medzi ktorými sú aj údaje o navrhovateľovi ako o podnikateľskom subjekte - ním uvádzané IČO, základ dane podnikateľa), je zrejmé, že otázka aplikácie starého zákona o spotrebiteľských úveroch nebola doposiaľ zo stany navrhovateľa presvedčivo zodpovedaná. Odkazujúc na ustanovenia § 2 písm. b) a § 3 ods. 2 starého zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.), mal za to, že postavenie spotrebiteľa a spotrebiteľskú povahu úveru navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal. Vyslovil presvedčenie, že pokiaľ sa majú v jeho prípade aplikovať ustanovenia starého zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.), resp. ustanovenia akéhokoľvek predpisu na ochranu spotrebiteľa, je jeho dôraznou povinnosťou a bremenom preukázať, že „každé jedno euro a cent“ (resp. s ohľadom na dátum uzavretia zmluvy prípadne aj „slovenská koruna a halier“) boli z jeho strany použité (podľa terminológie zákona) na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko doposiaľ, podľa odporcu, navrhovateľ jednoznačne nepreukázal svoj status spotrebiteľa, neuplatňujú

sa v jeho prípade ustanovenia starého zákona o spotrebiteľských úveroch, ale výlučne § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Ďalej dôvodil, že nie je možné na jeho strane benefitovať z personálnej exempcie z povinnosti hradiť súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania z zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a nie je možno v jeho prípade uplatniť výberovú osobitnú miestu príslušnosť zakotvenú v § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Odporca vzniesol aj námietku premlčania vo vzťahu k platbám uskutočneným navrhovateľom pred dátumom 28.04.2012, nakoľko bola žaloba podaná na súd dňa 28.04.2015. Odporca žiadal, aby súd v prípade, ak navrhovateľ neuskutoční procesný úkon späťvzatia žaloby v celom rozsahu alebo procesný úkon podľa § 92 ods. 4 OSP, návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

K písomnému vyjadreniu sa odporcu k návrhu na začatie konania podal písomné vyjadrenie navrhovateľ podaním zo dňa 08.07.2015, doručeným súdu dňa 15.07.2015. Uviedol v ňom, že argumentácia odporcu je relevantná výlučne vo vzťahoch obchodníkov, ale stráca právne opodstatnenie na poli vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Previazanosť zmluvných formulárov „právnym putom“, o ktorom sa zmieňuje odporca, navrhovateľ nenachádza. Naopak dôvodí, že právnym putom zmluvného vzťahu strán je predovšetkým sloboda a vážnosť vôle účastníkov zmluvného vzťahu vyplývajúca z porozumenia obsahu kontraktu. Vo vzťahu navrhovateľ a odporca preto nemožno hovoriť o platnom dojednaní odplaty za poskytnutie úveru, nakoľko na to neboli splnené zákonné predpoklady. Dogmatickú teóriu absolútneho obchodu považoval v kontexte kogentnej a špeciálnej spotrebiteľskej úpravy za dnešného stavu spoločenského vývoja za prekonanú. Odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M zo dňa 16.01.2013, kde dovolací súd ustálil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Vyjadril názor, že odporca sa v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti zmluvných formulárov a obchodných podmienok na pochopenie nedostupných svojím obsahom a štylistikou, ktoré podľa jeho subjektívnej mienky majú byť spojené „právnym putom“, teda ani právnych účinkov z nich plynúcich, ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech spotrebiteľa. Ďalej mal za to, že navrhovateľ mal v predmetnom právnom vzťahu, založenom predmetnou zmluvou o úvere, jednoznačne postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dodal, že navrhovateľ poskytnuté peňažné prostriedky využil výlučne pre svoju osobnú potrebu, resp. ich využíval na úhradu bežných nákladov súvisiacich s chodom domácnosti a pod. Naviac poznamenal, že bezúčelový spotrebný úver je úver, pri ktorom finančné inštitúcie nepožadujú od klienta dokladovať účel použitia finančných prostriedkov. Z predmetnom zmluvy o úvere nijakým spôsobom nevyplýva, že bol navrhovateľovi poskytnutý iný ako bezúčelový úver, a tiež mu z nijakého ustanovenia zmluvy nevyplýva povinnosť dokladovať použitie poskytnutých peňažných prostriedkov. Z jednotlivých častí formulára, že zrejmé, že formulár, ktorý pripravil a sčasti vopred vyplnil odporca, je určený pre spotrebiteľov, a nie pre fyzické osoby - podnikateľov. Skutočnosť, že navrhovateľ v čase poskytnutia úveru vykonával podnikateľskú činnosť nijakým spôsobom nemohlo mať vplyv na to, aby ako fyzická osoba čerpal bezúčelový spotrebiteľský úver, a taktiež nemožno z informácií, ktoré uvádzal vo zmluvnom formulári v časti týkajúcej sa jeho zamestnania, vyvodiť, že mu bol poskytnutý úver ako podnikateľovi. Informácie o zamestnaní žiadateľa o úver, resp. informácie o jeho majetkových pomeroch majú slúžiť predovšetkým dodávateľovi za účelom overenia bonity spotrebiteľa, ktorý o úver žiada. Za nedôvodnú označil navrhovateľ odporcom vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie v konaní. V súvislosti s touto námietkou uviedol, že odporca v podanom vyjadrení uvádza, že na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 01.04.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že už pri posudzovaní námietky pasívnej vecnej legitimácie je nevyhnuté špecifikovať obsah pohľadávky, ktorá má byť postúpená, a teda pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. K špecifikácii pohľadávky dal do pozornosti bod I a II návrhu na začatie konania, z ktorého je zrejmé, že ak zo strany odporcu došlo k poskytnutiu úveru vo výške 705,01 eur, na základe zmluvy o úvere, ktorá má zjavné zásadné nedostatky, vznikla navrhovateľovi povinnosť vrátiť úver vo výške 705,01 eur. Pohľadávka je to, čo je niekto niekomu povinný vrátiť. Ide o nárok veriteľa (právnickej osoby alebo fyzickej osoby) na peňažné alebo vecné plnenie zo strany dlžníka. Peňažná pohľadávka zo zmluvy o úvere v tomto prípade predstavuje sumu 705,01 eur a zo strany navrhovateľa došlo k jej splneniu okamihom, keď odporca prijal od navrhovateľa sumu 705,01 eur. Na ďalšie plnenie zo zmluvy o úvere nemá právny titul, a teda odporca voči navrhovateľovi žiadnu pohľadávku nemôže

evidovať, a ak aj došlo k postúpeniu pohľadávky, mohlo dôjsť jedine k postúpeniu pohľadávky vo výške 705,01 eur, ktorá už bola splatená v čase pred jej postúpením. K bezdôvodnému obohateniu odporcu dochádzalo v dôsledku prijímania úhrad navrhovateľa bez právneho dôvodu a preto je odporca povinný vzniknuté bezdôvodné obohatenie vrátiť. Na uvedené nemá žiadny vplyv, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere na iný subjekt, nakoľko aj v zmysle zásady „nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má“ mohlo dôjsť k postúpeniu jedine existujúcej pohľadávky (pohľadávky, na ktorú existuje právny titul), ktorú postupca skutočne aj vlastnil. Znova zdôraznil, že predmetná úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje zákonom požadované náležitosti uvedené už v návrhu na začatie konania. Podľa názoru navrhovateľa, odporca nastavil úmyselne svoj úverový produkt tak, aby navrhovateľ opakovane (cyklicky) čerpal peňažné prostriedky v priebehu časovej periódy bez toho, aby mal (resp. reálne mohol mať) prehľad o koľko v skutočnosti požičané peniaze preplatí.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Za zásadnú skutočnosť v prejednávanej veci označil to, že kreditná karta, ktorá bola poskytnutá navrhovateľovi na základe žiadosti o vydanie bankomatky, je potrebné považovať peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté navrhovateľovi na za také, na ktoré nebolo možné odporcovi poskytnúť odplatu. Vychádzal zo zásady nedostatkov spomínanej žiadosti, ktorá neobsahovala ani základné náležitosti, ktoré sa pre takýto typ zmlúv vyžaduje. V uvedenom zmluvnom formulári, ku ktorému navrhovateľ poskytol svoj podpis, nie je uvedená ani len ročná úroková sadzba, ktorú považujeme za jeden zo základných znakov takýchto typov zmlúv. Taktiež v predmetnej žiadosti absentuje dôležitý údaj o RPMN a o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na charakter úveru existujú právne názory, že tieto údaje je možné určiť pri uzatváraní zmluvy. Absenciu ročnej úrokovej sadzby pri tomto type zmlúv považoval za neakceptovateľnú a mal zato, že poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru môže považovať za bezúročné a bez poplatkov. Odporca mal nárok na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré boli navrhovateľovi poskytnuté, ale už nemal nárok na ďalšie. Aj napriek tejto skutočnosti, odporca prijímal platby od navrhovateľa, a tieto prijaté úhrady je nutné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko na ne neexistuje právny titul. Ak by sa odporca chcel domáhať platnosti akýchkoľvek iných listín a dojednaní v týchto listinách je nevyhnutné, aby preukázal v dostatočnej miere že navrhovateľa s nimi oboznámil.

Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že kartu obdržal od spoločnosti Quatro poštovou poukážkou ako verný klient. Dovtedy splácal tovar na splátky, platil načas, keď to splatil, bolo tam písané, že je to ako železná rezerva do vrecka. Bolo mu to doručené na adresu S. R., ako fyzickej osobe, nie ako fyzickej osobe - podnikateľovi, lebo mali jeho údaje ako fyzickej osoby, nie jeho firmy. Bola tam čiastka 18.000,- Sk, ktoré som použil na stavbu prístrešku na auto. Navrhovateľ uviedol, že počítal s nejakým preplatením, keďže mal skúsenosti s touto spoločnosťou, ale nepočítal až s takým vysokým preplatením. Platil a stále na karte nič nebolo strhnuté. Zaplatil cca 2.000,- eur a stále mal dlžobu tú istú. Uviedol, že odporca to riešil cez spoločnosť Intrum Justicia, chodil pracovník tejto firmy v sobotu. Navštívil ho cca trikrát doma a túto sumu vymáhal, dával mu návrhy, aby si zobral úver v Poštovej banke a pod. a vyplatil tento úver, čo ho zarazilo, že takéto situácie takto riešia. Potom dal túto vec na súd on sám, keďže odporca chcel len aby platil a platil. Navrhovateľ počas výsluchu na otázky jeho právneho zástupcu uviedol, že v obálke zaslanej mu spoločnosťou Quatro bola iba žiadosť o aktiváciu bankomatky, nič iné obálka neobsahovala. Túto žiadosť mal vyplniť a zaslať späť + čistá obálka na zaslanie tam bola. Žiadosť vyplnil, podpísal a zaslal späť. Následne mu do 7 alebo 10 dní prišiel doporučene PIN kód na aktiváciu bankomatky. Ustálil, že na základe žiadosti, ktorú vyplnil, odoslal spoločnosti, mu bola poskytnutá karta s finančnými prostriedkami.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní kládol navrhovateľovi množstvo otázok: Ak navrhovateľ použil finančné prostriedky z tejto úverovej zmluvy na stavbu prístrešku na auto, či vie preukázať, že finančné prostriedky z tejto bankomatky použil na iný účel než na účel v súvislosti s podnikaním. Na to navrhovateľ odpovedal, že on dostal kartu ako fyzická osoba, a preto žiadne faktúry a bloky neodkladal. Keby si úver bral ako fyzická osoba - podnikateľ, bol by som si bloky odložil. Na to reagoval právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že vzhľadom k tomu, že bol poskytnutý bezúčelový úver´, nevyplývala povinnosť preukázať, na aký účel bude úver použitý, zo žiadneho ustanovenia zmluvy.

Právny zástupca odporcu poukázal na § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania, alebo podnikania. Za podstatné považoval v tomto smere vyhodnotiť reálne využitie peňažných prostriedkov, nakoľko údaje, ktoré sú uvedené v žiadosti, predstavujú údaj označujúci účastníka zmluvy, a nie to, kam skutočne, t. j. na aký účel sa peňažné prostriedky použili. Podrobnejšie poukázal na jeho vyjadrenie.

Na ďalšie otázky právneho zástupcu odporcu, odpovedal navrhovateľ nasledovne:

- Bránil Vám niekto v prečítaní žiadosti o úver? Ja som žiadosť povypisoval, prečítal som si to zbežne hlavne údaje ako meno, priezvisko, nemal som nikdy s nimi problémy, to drobným písané som nečítal, nemal som dôvod im neveriť. -Bránilo Vám niečo v prečítaní si zmluvy, iné ako ľudské faktory? Ja som mal dobré skúsenosti s nimi, povypisoval som to a poslal. -Nikto Vám nebránil a nič Vám nebránilo v prečítaní zmluvy? Nie. -Mali ste dostatok času na prečítanie zmluvy, alebo ste boli pod nátlakom, v tiesni? Nebol som. -Nútil Vás niekto k podpisu tejto žiadosti? Nie, podpísal som ju dobrovoľne. -Boli ustanovenia žiadosti pre Vás zrozumiteľné? Sú tam paragrafy a kto sa v tom vyzná, paragrafom som vôbec nerozumel. -Bolo možné si prečítať obsah tejto zmluvy? Ja som si všímal len meno, priezvisko, údaje o klientovi, aby som to tam vyplnil, moje údaje, druhú stranu žiadosti som ani nečítal a podpísal som to. -Takže ste čítali len údaje, kde bolo treba vyplniť rukou údaje? Áno. -Je pravdivé tvrdenie, že zmluva nie je nečitateľná? Je to čitateľné, ale pre mňa nezrozumiteľné. -Ak Vám bol obsah zmluvy nezrozumiteľný, obrátili ste sa na niekoho, aby Vám ustanovenia vysvetlil? Neobrátil, dovtedy ma neoklamali. (Voči tomuto tvrdeniu o klamaní sa právny zástupca odporcu dôrazne ohradil.) -Čo nasledovalo po odovzdaní tejto žiadosti? Potom mi prišiel PIN kód aj s podpísanou kópiou. -Vedeli by ste nám to ukázať? Originál máte Vy v Quatro . -Akým spôsobom ste zistili, že Vám bol poskytnutý úver? Doručením PIN kódu a podpísanou kópiou žiadosti. -Na základe čoho ste uhrádzali splátky? Vkladmi vo VÚB. -Ako ste vedeli, v akej výške máte uhrádzať splátky? Bolo to v zmluve 18.000,- Sk úver a po 600,- Sk.

Na margo týchto otázok právneho zástupcu odporcu a navrhovateľových odpovedí na ne, právny zástupca navrhovateľa reagoval, že listinou, s ktorou sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť, je jedine žiadosť, ktorá je založená v spise. Na základe tejto žiadosti, ktorá sa neskôr stala zmluvou, mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo forme spotrebiteľského úveru. Ak sa odporca odvoláva na platnosť akýchkoľvek listín, je potrebné toto tvrdenie aj preukázať. Podstatou celej prejednávanej veci je, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi peňažné prostriedky, ako spotrebiteľovi, je uvedená žiadosť. Ako je uvedené aj v závere žiadosti, táto žiadosť sa stáva zmluvou vydaním kreditnej karty, a na takýto typ zmlúv sa v čase podpísania žiadosti vzťahoval zákon o spotrebiteľských úveroch.

Právny zástupca odporcu uviedol, že právny zástupca navrhovateľa veľmi rešpektívne interpretuje ako zmluvu o úvere len jej jednu časť, konkrétne žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, pričom oni (odporca) vo vyjadrení veľmi podrobne vysvetľujú dôvody, pre ktoré je, nielen v prípade nášho klienta, ale je aj všeobecnou obchodnou praxou bánk, že časť obsahu zmluvy určia aj odkazom na písomne dohodnuté a označené súčasti. Ďalej uviedol, že zo žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro, v prípade ktorej sa dozvedáme, že navrhovateľ si ju ani neprečítal, resp. neporozumel, tak sa dozvedáme, že za súčasti zmluvy o úvere sa považujú obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list. Poukázal tiež v tejto súvislosti na článok 6 ods. 4 žiadosti. Konštatoval, že veľmi úzko chápané zmluvy o úvere ako

len v jednej jej časti, aj keď je priamo v tejto zmluve uvedené, že sa skladá z viacero jej súčasti, tak takéto závery protistrany považuje za právne nepodložené a nesprávne, nesúladné s bežnou obchodnou praxou bánk.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na nález Ústavného súdu ČR , v ktorom je zadefinované, akým spôsobom by mal dodávateľ pristupovať k spotrebiteľom. V takýchto vzťahoch, kde na jednej strane je silná organizácia, spoločnosť, a na druhej strane bežný človek, by mali byť dodržiavané určité pravidlá slušnosti a morálky. Tento nález nemá priamy súvis, ale sú tu vzťahy dodávateľ - spotrebiteľ. Možno ho analogicky použiť aj na uvedený prípad, v tom smere, že tak dôležité údaje, ako je úroková sadzba a iné obligatórne náležitosti, majú byť súčasťou listiny, na ktorú žiadateľ (spotrebiteľ) pripája svoj podpis.

K tomuto nálezu Ústavného súdu ČR právny zástupca odporcu zaujal názor, že nie je potrebné dokladať tento dôkaz - nález do spisu, nakoľko už len na jeho časti citované v doplňujúcom vyjadrení je zrejmé, že posudzuje otázku dohody o zmluvnej pokute, ktorá sa v tomto konaní vôbec nerieši, preto žiadnu analógiu nevnímame a navyše zmluvná pokuta je špecificky zabezpečujúci inštitút. Aj z tohto pohľadu nevidíme súvislosť, relevantnosť daného nálezu v tomto konaní.

Právny zástupca odporcu predložil súdu ako dôkaz Vyhlášku MF SR č.620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podstata tohto dôkazu spočíva v tom, že samotný zákonodarca normatívnym právnym aktom vyslovene konštatoval, že údaj o RPMN z objektívnych dôvodov nie je možné vyjadriť konkrétnym číslom. To je na margo výpočtu, ktorý je v zmluve uvedený. Naopak, indikatívny výpočet, ktorý je v žiadosti, predstavoval jediný spôsob, ktorým mohol odporca vyjadriť aspoň príkladmo údaj o RPMN, a to výlučne v prospech spotrebiteľa.

Právny zástupca odporcu na otázku súdu, prečo schválenie žiadosti neobsahuje údaje o dátume konečnej splatnosti úveru, uviedol, že podstata tohto úveru spočíva v tom, že úverový rámec, resp. prostriedky, sa neustále čerpajú a dopĺňajú podľa vôle klienta. To znamená, že z objektívnych príčin táto požiadavka - údaj o konečnej splatnosti úveru - nie je vyjadrená konkrétnym dňom. V tejto súvislosti poukázal na bod 58 Obchodných podmienok, v ktorom je uvedené, že táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich, alebo zrušením kartového účtu. Otázka splatnosti úveru bola dohodnutá tak, že zmluva sa uzavrela na dobu neurčitú.

Právny zástupca navrhovateľa považoval za nutné uviesť, že platnosť ustanovení Obchodných podmienok je otázna. Z toho, čo bolo predložené protistranou, nie je zrejmé, či bol navrhovateľ oboznámený s tým, že tieto ustanovenia považujeme za neplatné. Stále zostáva podstatná zmluva.

Právny zástupca odporcu predložil súdu ako ďalší dôkaz dokumenty z internetu, ktoré sú vypracované odborníkmi z Národnej banky Slovenska a veľmi prehľadne opisujú a šíria osvetu k otázke zodpovedného prístupu spotrebiteľa pri vstupe do finančných vzťahov. Z ich obsahu vyplýva, že spotrebiteľ by mal všetky podmienky zmluvy prečítať, porozumieť im, informovať sa o poplatkoch, v prípade, ak nerozumie niečomu, opýtať sa, nechať si čas na rozmyslenie, sledovať zmeny v zmluvných podmienkach a najmä, ak má problém, okamžite kontaktovať finančnú spoločnosť a informovať sa o riešeniach. Mal závažnú pochybnosť, vzhľadom na dnešný výsluch, či zo strany navrhovateľa došlo aspoň v minimálnom rozsahu k prístupu, ktorý sa dá označiť ako prístup zodpovedného a obozretného spotrebiteľa. V prípade, že spotrebiteľ nedbá o zmluvný vzťah, tak mal zato, že spotrebiteľská ochrana mu nepatrí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, výsluchom právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: návrhom na začatie konania; výpisom z kreditnej platobnej karty navrhovateľa; úrokovými sadzbami ECB; výpisom z obchodného registra odporcu; písomným vyjadrením odporcu zo dňa 08.06.2015, doručeným súdu dňa 09.06.2015; zmluvou o postúpení pohľadávok; odovzdávacím a preberacím protokolom; žiadosťou o aktiváciu Bankomatky QUATRO; informáciou sprostredkovateľa poistenia pred uzatvorením poistenia; schválením Žiadosti o Bankomatku QUATRO; Obchodnými podmienkami odporcu; výpisom zo živnostenského registra navrhovateľa; písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 08.07.2015, doručeným súdu dňa 15.07.2015; z ktorých zistil skutkový stav zhodný so skutkovým stavom uvádzaným

navrhovateľom jednak v návrhu na začatie konania, písomnom vyjadrení a na pojednávaní, na ktorý v podrobnostiach odkazuje, a nasledovný právny stav:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2008 (ďalej len „ v znení účinnom v rozhodnom čase), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných aj) zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2008 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 488 zákona Občianskeho zákonníka v účinnom znení, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

Podľa § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka v účinnom znení, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia do dobu konania neplynie.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase t. j. v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu (19.10.2014), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne v časti uplatnenej istiny a čiastočne dôvodný aj v časti uplatnených úrokov z omeškania.

Odporca - obchodná spoločnosť, ako veriteľ, poskytol navrhovateľovi - spotrebiteľovi, ako dlžníkovi, na základe Žiadosti o aktiváciu BANKOMATKY QUATRO č. XXXXXXXXXX dňa 21.10.2008 kreditnú kartu s úverovým rámcom 18.000,- Sk (t. j. 597,49 eur) a s pevnou mesačnou splátkou v sume 600,- Sk (19,92 eur). Medzi účastníkmi konania tak vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere v zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase vzniku tohto záväzkového vzťahu, t. j. v znení účinnom ku dňu 21.10.2008. Napriek tomu, že v prípade predmetnej zmluvy o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase vzniku tohto záväzkového vzťahu, t. j. v znení účinnom ku dňu 21.10.2008, je potrebné podriadiť predmetnú zmluvu o úvere režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 21.10.2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase“) s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 3 tohto zákona, podľa ktorého zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, ako aj režimu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 21.10.2008, a režimu § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 21.10.2008.

Zmluva o úvere neobsahovala náležitosti vymedzené v ustanoveniach § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, konkrétne neobsahovala náležitosti § 4 ods. 2 písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; písm. h) ročnú úrokovú sadzbu; písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase v ustanovení § 4 ods. 3 veta posledná sankcionuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere neobsahujúcu náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, je potrebné predmetnú zmluvu o úvere pre absenciu podstatných obligatórnych náležitosti vymedzených v ustanoveniach § 4 ods. 2 písm. g), h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, považovať za zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. Z tohto dôvodu mal odporca právny nárok iba na vrátenie navrhovateľovi poskytnutej sumy úveru, t. j. na vrátenie sumy skutočne vyčerpanej navrhovateľom prostredníctvom kreditnej karty. Na preukázanie skutočne vyčerpanej sumy navrhovateľom, predložil navrhovateľ „Výpis z bankomatky Quatro“, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ za obdobie od 01.04.2009 od 02.02.2015 čerpal od odporcu prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 705,01 eur (na ozrejmenie: jedná sa o súčet všetkých súm pod položkami „ATM...“ - výber z bankomatu a platba kartou z tohto výpisu). Navrhovateľ odporcovi uhradil však celkovo sumu 1.681,90 eur (na ozrejmenie: súčet všetkých súm prislúchajúcich k položkám „Kreditná transakcia“ vo výpise). Ak navrhovateľ čerpal

peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty spolu v celkovej výške 705,01 eur a doposiaľ uhradil odporcovi sumu spolu vo výške 1.680,80 eur, prijímaním jednotlivých úhrad nad sumu 705,01 eur zo strany navrhovateľa na účet odporcu, dochádzalo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa, nakoľko odporca nemal právny titul na jednotlivé úhrady nad sumu 705,01 eur zo strany navrhovateľa. Odporca na preto na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil sumou 976,79 eur. O skutočnosti, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, získal navrhovateľ vedomosť v mesiaci december 2014 od svojho právneho zástupcu. Navrhovateľ si preto uplatnil nárok, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktoré uskutočnil v období od 02.05.2012 do 18.10.2014 spolu vo výške 976,79 eur. Súhlasne s navrhovateľom, zastáva i súd názor, že konanie odporcu možno považovať za úmyselné, keďže ako odborne znalý dodávateľ je povinný postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Odporca, ako práva znalý dodávateľ, dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu s poskytovaním úverov spotrebiteľom, o tejto povinnosti vedel, resp. o povinnosti vedieť mal a mohol. Zo strany odporcu došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa vo vzťahu k posúdeniu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník upravuje nasledovné prípady jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia: a) všeobecnú skutkovú podstatu (§ 451 ods. 1), ktorá ustanovuje všeobecnú povinnosť vydať už získané bezdôvodné obohatenie, b) osobitné skutkové podstaty (§ 451 ods. 2 a § 454), ktoré sa ďalej členia na:

- bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, čo podľa práva mal splniť sám (§ 454). V danom prípade sa jedná o prípad osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, a to o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, tzv. plnenie neexistujúceho dlhu. V rámci tejto skutkovej podstaty ide o prípady získania bezdôvodného obohatenia, pričom právny dôvod neexistoval od začiatku. Bezdôvodné obohatenia pritom charakterizujú dva znaky: 1) došlo k plneniu - plnením došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu, 2) na plnenie nebol dôvod - nedostatok právneho dôvodu na plnenie musel existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže vlastne plnil neexitujúci dlh.

Osobitne, mimo rámca ustanovení tretej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka, je v ustanovení § 107 upravený právny režim premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa podľa citovaného ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna premlčacia doba). Podľa citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (tzv. objektívna premlčacia doba). Subjektívna premlčacia doba je vo vzťahu k objektívnej dobe určujúca, pretože oprávnený subjekt musí svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr však do uplynutia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej doby.

Súd konštatuje, že pre absenciu obligatórnych náležitosti § 4 ods. 2 písm. g), h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase v zmluve o úvere, vznikol odporcovi nárok iba na vrátenie ním poskytnutého úveru (t. j. peňažných prostriedkov čerpaných navrhovateľom prostredníctvom kreditnej karty) vo výške 705,01 eur, a nevznikol mu nárok na žiadne štandardné úroky, sankčné úroky, náklady z mandátnej správy pohľadávky, náklady vymáhania a pod., ktorých uplatňovanie si odporcom je zjavné z výpisov z Bankomatky Quatro. Preto, ak navrhovateľ uhradil na účet odporcu sumu 1.681,90 eur, t. j. viac, než na akú mal odporca nárok (nárok mal len na vrátenie 705,01 eur), odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o sumu prevyšujúcu 705,01 eur, ktorú získal od navrhovateľa plnením bez právneho dôvodu. Jednalo sa o plnenie neexistujúceho dlhu.

Navrhovateľ si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 976,79 eur počnúc dňom nasledujúcim po poslednej úhrade, resp. po poslednej úhrade (posledná úhrada dňa 18.10.2014 preukázaná z výpisu z Bankomatky Quatro zo dňa 02.02.2015) zakladajúcej bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, t. j. od 19.10.2014, správne a v súlade s ustanovením § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013. Podľa toho ustanovenia bola do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania 8% + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so zaplatením sumy, t. j. + 0,05% (základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 19.10.2014).

Súd zistil nedôvodnosť námietky odporcu o neexistencii spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ je zároveň aj spotrebiteľom. Napriek tomu, že odporca zastával názor, že navrhovateľ nie je v pozícii spotrebiteľa, súd, poznajúc prax odporcu, ktorá je mu známa z rozhodovacej činnosti, nemal pochybnosť o tom, či v danom prípade navrhovateľ podpísal zmluvu v postavení spotrebiteľa alebo v inom postavení, odlišnom od postavenia spotrebiteľa, v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase. Konštatoval, že navrhovateľ ju podpísal v postavení spotrebiteľa. V prospech tohto názoru svedčí aj skutočnosť, že sám navrhovateľ v písomnom vyjadrení k veci, ako aj pri výsluchu na pojednávaní, uviedol, že použil poskytnutý úver na osobné potreby. Okrem toho, iný účel použitia navrhovateľovi poskytnutých peňažných prostriedkov, nebol v konaní preukázaný, Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. V uvedenom zmysle však odporca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil.

Obrana odporcu prezentovaná v jeho písomnom vyjadrení sa k návrhu na začatie konania spočívajúca v namietaní miestnej príslušnosti Okresného súdu Topoľčany na prejednanie a rozhodnutie veci, nemá opodstatnenie, pretože na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Topoľčany podľa ustanovenia § 87 písm. f) OSP, keďže medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom navrhovateľ, ako je už vyššie ozrejmené, vystupuje v postavení spotrebiteľa, a preto možnosť využiť voľba miestnej príslušnosti danej na výber podľa § 87 písm. f) OSP prináležala výlučne navrhovateľovi, a navrhovateľ ju aj využil.

Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ďalšiu obranu odporcu prezentovanú v písomnom vyjadrení k návrhu, ale už neprezentovanú odporcom aj pri výsluchu na pojednávaní, spočívajúcu v tvrdenom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní. Súd, zhodne s navrhovateľom, ozrejmuje, že odporca v podanom vyjadrení k návrhu na začatie konania uvádza, že na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 01.04.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o úvere. Už pri posudzovaní námietky pasívnej vecnej legitimácie je nevyhnuté špecifikovať obsah pohľadávky, ktorá má byť postúpená, a teda pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Ak zo strany odporcu došlo k poskytnutiu úveru vo výške 705,01 eur, na základe zmluvy o úvere, ktorá má zjavné zásadné nedostatky, vznikla navrhovateľovi povinnosť vrátiť úver vo výške 705,01 eur. Pohľadávka je to, čo je niekto niekomu povinný vrátiť. Ide o nárok veriteľa na peňažné alebo vecné plnenie zo strany dlžníka. Peňažná pohľadávka zo zmluvy o úvere v tomto prípade predstavuje sumu 705,01 eur a zo strany navrhovateľa došlo k jej splneniu okamihom, keď odporca prijal od navrhovateľa sumu 705,01 eur. Na ďalšie plnenie zo zmluvy o úvere nemá právny titul, a teda odporca voči navrhovateľovi žiadnu pohľadávku nemôže evidovať, a ak aj došlo k postúpeniu pohľadávky, mohlo dôjsť jedine k postúpeniu pohľadávky vo výške 705,01 eur, ktorá už bola splatená v čase pred jej postúpením. K bezdôvodnému obohateniu odporcu dochádzalo v dôsledku prijímania úhrad navrhovateľa bez právneho dôvodu, a preto je odporca povinný vzniknuté bezdôvodné obohatenie vrátiť. Na uvedené nemá žiadny vplyv, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere na iný subjekt, nakoľko aj v zmysle zásady „nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má“ mohlo dôjsť k postúpeniu jedine existujúcej pohľadávky (pohľadávky, na ktorú existuje právny titul), ktorú postupca skutočne aj vlastnil. Bez povšimnutia súdu nezostalo ani to, že odporca v konaní nepreukázal oznámenie postúpenia pohľadávky navrhovateľovi v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k nedôvodnosti ďalších námietok odporcu súd v podrobnostiach odkazuje na argumentáciu navrhovateľa produkovanú počas celého konania, považujúc ju za správnu.

Konštatujúc dôvodnosť návrhu na začatie konania v časti uplatnenej istiny, ako aj v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky, t. j. v časti uplatnených úrokov z omeškania od 19.10.2014, súd návrhu na začatie konania vyhovel, a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 976,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 976,79 eur od 19.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako je uvedené v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku.

Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamietol, t. j. zamietol ho v časti úrokov z omeškania od 19.04.2014 do 18.10.2014. Z bodu III návrhu na začatie konania zjavne vyplýva, že navrhovateľ žiada priznať úroky z omeškania od 19.10.2014, keď v tomto bode návrhu uvádza až na dvoch miestach: 1.: „Žalobca si uplatňuje nárok, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktoré uskutočnil v období od 02.05.2012 do 18.10.2014 spolu vo výške 976,79 eur.“. 2.: „Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po poslednej úhrade resp. po poslednej úhrade zakladajúcej bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, t. j. od 19.10.2014.“. V petite návrhu uviedol nesprávne ako deň, od kedy žiada priznať úroky z omeškania deň 19.04.2014. Preto súd návrh zamietol v časti úrokov z omeškania od 19.04.2014 do 18.10.2014.

O náhrade trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 142 ods. 3, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 151 ods. 8 OSP.

Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP v návrhu na začatie konania. Ich vyčíslenie zaslal súdu ešte pred vyhlásením rozsudku dňa 27.11.2015. Ním uplatnená a vyčíslená náhrada trov konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 553,74 eur pozostávajúcej z odmeny a režijných paušálov v sume 239,36 eur za štyri úkony právnej služby (1. Príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.03.2015: odmena 51,54 eur + režijný paušál 8,39 eur; 2. Návrh na začatie konania /žaloba/ zo dňa 27.04.2015: odmena 51,54 eur + režijný paušál 8,39 eur; 3. Písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08.07.2015: odmena 51,54 eur + režijný paušál 8,39 eur; 4. Zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 24.11.2015: odmena 51,45 eur + režijný paušál 8,39 eur) + z náhrady cestovných výdavkov v sume 82,29 eur za cestu na pojednávanie a z pojednávania dňa 24.11.2015 (cesta na pojednávanie: L. Q.

- B.: XXX Q., A. O. Y.: B. - K.: XXX Q., t. j. spolu 305 km pri preukázateľnej cene pohonných hmôt v sume 1,240 eur/liter a spotrebe paliva motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľa 7,0 l/km) - navrhovateľ si náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času vyčíslil s ohľadom na skutočnosť, že dňa 24.11.2015 sa jeho právny zástupca zúčastnil aj pojednávania na N. T. L. Q., Y. N. O. R. N. V. Y. Y. V. N. T. B. L. Q., nie sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa K. + z náhrady za stratu času v sume 139,80 eur za účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015 (cesta na pojednávanie: L. Q. - B.: 5 začatých polhodín a cesta B. - K.: 5 začatých polhodín, tzn. 10 začatých polhodín x 13,98 eur)

+ z 20%-nej danej z pridanej hodnoty v sume 92,29 eur zo súčtu odmeny, režijných paušálov, náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času (20% zo sumy 461,45 eur).

Súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v správnej výške a v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“).

Navrhovateľovi vznikol, v rámci náhrady trov právneho zastúpenia, nárok na odmenu za 4 úkony právnej služby v sume 205,80 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.03.2015 v sume 51,45 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 27.04.2015 v sume 51,45 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., 3. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08.07.2015, došlé súdu dňa 15.07.2015, v sume 51,45 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 4. účasť na konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015 v sume 51,45 eur podľa § 13a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál za 4 úkony právnej služby realizované v roku 2015 podľa § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 33,56 eur (4 úkony právnej služby x 8,39 eur za 1 úkon právnej služby) + náhradu cestovných výdavkov v sume 82,29 eur podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. Náhrada cestovných výdavkov predstavuje náhradu za spotrebované pohonné látky na jednej realizovanej ceste dňa 24.11.2015 a základnú náhradu za každý kilometer jazdy na tejto realizovanej ceste. Cesta bola uskutočnená osobným motorovým vozidlom L. H. s evidenčným číslom K.-XXXAO vo vlastníctve právneho zástupcu navrhovateľa a s priemernou spotrebou paliva 7,0 l/100 km. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z predloženého Osvedčenia o evidencii vozidla Č.. T. XXXXXX. Právny zástupca navrhovateľa realizoval cestu na pojednávanie dňa 24.11.2015 (cesta na pojednávanie: L. Q. - Topoľčany: 145 km, cesta z pojednávania: Topoľčany - K.: 160 km, t. j. spolu 305 km pri preukázateľnej cene pohonných hmôt v sume 1,240 eur/liter a spotrebe paliva motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľa 7,0 l/km), t. j. náhrada za spotrebované pohonné látky činí 48,27 eur (výpočet: 7,0/100 x 305 km x 1,240 eur = 26,474 eur). Základná náhrada za každý 1 km jazdy predstavuje pri uskutočnenej ceste sumu 55,815 eur (305 km x 0,183 eur/1 km = 55,815 eur) v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z., podľa ktorého je základná náhrada za použitie motorového vozidla v období od 01.01.2009 až doteraz stanovená sumou 0,183 eur. Navrhovateľovi preto vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov celkovo v sume 82,289 eur, po zaokrúhlení 82,29 eur, pozostávajúci z náhrady za spotrebované pohonné látky v sume 26,474 eur a zo základnej náhrady za každý 1 km jazdy v sume 55,815 eur. Je žiaduce ozrejmiť, že navrhovateľ si náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času vyčíslil s ohľadom na skutočnosť, že dňa 24.11.2015 sa jeho právny zástupca zúčastnil aj pojednávania na Okresnom súde Veľký Krtíš, preto označil za miesto odchodu na predmetné pojednávanie na Okresnom súde Topoľčany Veľký Krtíš, nie sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa Lučenec + náhradu za stratu času v sume 139,80 eur podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za čas strávený cestou na pojednávanie na Okresný súd Topoľčany dňa 24.11.2015 z Veľkého Krtíša do Topoľčian: 5 začatých polhodín a za čas strávený cestou z Topoľčian do Lučenca - sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa: 5 začatých polhodín , tzn. celkovo v trvaní 10 začatých polhodín za účelom účasti na pojednávaní dňa 24.11.2015 vo výške 1/60-iny výpočtového základu (13,98 eur) za každú aj začatú polhodinu, t. j. 10 začatých polhodín x 13,98 eur = 139,80 eur + z 20%-nej dane z pridanej hodnoty v sume 92,29 eur zo súčtu odmeny, režijných paušálov, náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času (20% zo sumy 461,45 eur /odmena 205,80 eur + režijné paušály 33,56 eur + náhrada cestovných výdavkov 82,29 eur + náhrada za stratu času 139,80 eur = 461,45 eur x 0,20/. Skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty od 16.04.2014 mal súd za preukázané z ním predloženého Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného Daňovým úradom Banská Bystrica dňa 04.04.2014, identifikačné číslo pre daň: T.. Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 553,74 eur (odmena 205,80 eur + režijné paušály 33,56 eur + náhrada cestovných výdavkov 82,29 eur + náhrada za stratu času 139,80 eur + 20% daň z pridanej hodnoty 92,29 eur).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal síce vo veci úspech len čiastočný, priznal plnú náhradu trov konania v celkovej sume 553,74 eur, nakoľko mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (iba v časti úrokov z omeškania od 19.04.2014 do 18.10.2014, v ktorej súd žalobu zamietol). Túto celkovú náhradu trov konania (553,74 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení § 151 ods. 8 OSP, vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že ide o trovy právneho zastúpenia v sume 553,74 eur, nakoľko iné trov konania navrhovateľovi nevznikli, a na ich náhradu na účet právneho zástupcu navrhovateľa zaviazal odporcu v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie uvedenú vo výroku o náhrade trov konania (druhý výrok enunciátu rozsudku) určil súd obdobne ako lehotu na plnenie uvedenú vo výroku, ktorým rozhodol o veci samej (prvý výrok enunciátu rozsudku), t. j. podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákon o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodení: za) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany práva podľa osobitného predpisu.4aa) Osobitný predpis je uvedený v poznámke 4aa len príkladmo ako napr. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania súd rozhodol v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch tak, že odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 58,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ, ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva, bol osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok z návrhu na začatie konania je preto, vzhľadom na výsledok konania, povinný zaplatiť odporca, a to v súlade s Položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch vo výške 58,50 eur, t. j. 6% z ceny predmetu konania (976,79 eur) podľa zásad na výpočet súdneho poplatku upravených v ustanoveniach § 7 ods. 1 veta prvá a ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti) súd určil v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).