Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_35C-315-2015.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/315/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg.číslo: 572 79 667, v zastúpení: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: Z. R., nar.: X.XX.XXXX, bytom: E. XX, XXX XX E., o zaplatenie 2.414,19 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 2.414,19 €, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške 178,71 € a úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.414,19 € od 29.6.2015 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania predstavujúcich súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril dňa 9.7.2002 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len ÚZ). Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky, pričom žalovaná obdržala aj Príručku pre držiteľa (ďalej len Príručka), ktorej súčasťou bol Sadzobník poplatkov (ďalej len Sadzobníka). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 2.350,- € zo strany právneho predchodcu žalobcu prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bola žalovaná povinná uhradiť v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonala prvé čerpanie z úverového účtu. Zaviazala zaplatiť tiež úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad platieb žalovanej a spôsob ich započítania. Listom zo dňa 22.7.2014 bola žalovaná vyzvaná na splatenie celého zostatku úveru pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované), zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške: istina 2.167,95 €, úrok 3,53 €, poplatok za výpis z účtu 4,47 €, úrok za hotovostné transakcie 238,24 €, spolu 2.414,19 €.
Žalovaná sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu 23.9.2015, kedy poukázala na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v deň uzavretia úverovej zmluvy (9.7.2002), že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pretože v úverovej zmluve o poskytnutí revolvingového
úveru zo dňa 9.7.2002 absentuje dohoda o úrokoch a poplatkoch a nie je pravdou, že sa zaviazala zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru a zároveň nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že obdržala príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou bol sadzobník poplatkov, navrhla žalobný návrh žalobcu zamietnuť a to z dôvodu, že na úhradu splátok uhradila vyššiu sumu ako postupnými výbermi z bankomatu použila. Zároveň poukázala na skutočnosť, že je dôchodkyňa s mesačným dôchodkom 551 €.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní dňa 15.12.2015, kedy rozhodol na základe nasledovného skutkového stavu veci:
Dňa 9.7.2002 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, na základe ktorého si žalovaná vybrala revolvingový úver označený ako variand D, pri výške úverového rámca: 30.000,- Sk a výške mesačnej splátky: 1.200,- Sk, spôsob úhrady splátok: poštovou poukážkou. Nižšie bolo uvedené drobným písmom, že termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20.dňu v mesiaci, bolo uvedené číslo účtu, kde má žalovaná poukazovať splátky a ako variabilný symbol uviesť vyššie uvedené číslo zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mali byť Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a samostatnom liste (strana 2). Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že je oboznámená s Úverovými zmluvnými podmienkami, sú jej všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami.
Žalobca v konaní predložil úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v počte liste 2, písané drobným písmom, ktoré boli podpísané žalovanou, označené dátumom 15.7.2002, ďalej úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. označené dátumom 20.12.2002 bez podpisu klientky, ďalej informačné materiály s názvom „Čo je to karta YES?“ v počte listov 4 a sadzobník poplatkov platný od 1.10.2001.
Listom zo dňa 22.7.2014 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej výzvu k splateniu celého dlhu a to z dôvodu jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX v celkovej výške 2.583,84 €, a to najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy na ich bankový účet.
Z predloženého podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. č. G. XXXXXXXXX súd nezistil dátum podania predmetnej zásielky na poštovú prepravu.
Z výpisu čerpania splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná odčerpala od právneho predchodcu žalobcu sumu 6.299,86 €, na ktorú sumu učinila úhrady v celkovej výške 8.989,28 €.
Súd vyhodnotil vykonaným dokazovaním jednotlivo, v vzájomnej súvislosti na základe čoho právne vec uzatvoril nasledovne:
Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.6.2006, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. ods. 1, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.6.2006 (ďalej len citovaný zákon), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné, len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané neprihliadať.
Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal, za to, že žalobca nepreukázal poskytnutie sumy úveru 6.299,86 €, uvedená skutočnosť je zrejmá len z predloženej histórie platieb, avšak bez predloženia konkrétneho dôkazu o reálnom vyplatení tejto sumy žalovanému. Z toho dôvodu, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o poskytnutí (reálnom vyplatení poskytnutých finančných prostriedkov žalovanej) a teda nepreukázal poskytnutie sumy úveru, t.j. v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, súd vyhodnotiac tento chýbajúci dôkaz považoval nárok žalobcu za nedôvodný.
Avšak keďže súd posudzoval všetky dôkazy jednotlivo ale i vo vzájomnej súvislosti, mal za to, že „nejaký“ úver „v určitej presne nezistenej výške“ žalovanej poskytnutý zrejme bol, keďže táto naň vykonala vyššie uvedené úhrady, spolu v celkovej sume 8.989,28 €. Takže v prípade, ak by aj došlo k poskytnutiu úveru 6.299,86 €, súd musel uvedenú zmluvu podrobiť sudcovskej kontrole s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30.6.2006 (t.j. účinného ku dňu uzavretia danej zmluvy o úvere), kedy posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona a preto je s poukazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona nutné posudzovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov.
V prvom rade súd potrebuje zdôrazniť, že daná zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, kedy nie je v zmluve rozčlenená suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a ani súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. V zmluve je uvedená len celková výška mesačnej splátky 1.200,- Sk, avšak už nie je zrejmé, koľko z uvedenej sumy predstavuje istinu, koľko úrok, koľko iné poplatky.
Súd si na tomto mieste dovoľuje poznamenať, že posudzovaná zmluva je, čo sa týka konkrétnych údajov, detailov úveru veľmi obmedzená, tak povediac zmluva neobsahuje skoro nič a v žiadnom prípade neobsahuje výšku úroku ako základnú náležitosť zmluvy o úvere resp. výšku ostatných prípadných poplatkov a preto s poukazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona súd nemohol priznať žalobcovi žiadny úrok, ani iné poplatky či sankcie.
Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru, aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá, súd túto zmluvu o úvere, pre chýbajúcu základnú náležitosť - dohodu o výške úroku vyhodnotil ako v rozpore so úkonom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu ako celku.
Keďže súd právne uzatvoril, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je v danom prípade neplatná, nastupuje inštitút vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 6.299,86 €, pričom táto na daný úver učinila úhrady vo výške 8.989,28 €.
Súd neprihliadal na účtovanie jednotlivých splátok tak, ako to učinil žalobca s poukazom na vyššie uvedený právny záver, že zmluva je neplatná. Preto súd následne porovnal sumu odčerpanú, sumu splatenú, kedy mal za to, že žalovaná dokonca splatila sumu vyššiu než odčerpala zo strany žalobcu a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, avšak žiadne trovy tejto nevznikli a tieto si ani neuplatnila, a preto súd o jej trovách s poukazom na § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. nerozhodoval.
V konaní bol v celom rozsahu neúspešný žalobca, kedy si uplatnil právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na jeho neúspešnosť súd o jeho trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.