Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-98-2010.pdf
PDF · 124.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/98/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto Skalica, Nám. slobody 10, 909 01 Skalica, IČO: 309 982, zast.: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, proti odporcom: 1. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. H. XXXX/XX, XXX XX I., 2. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX I., 3. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, U., Q., ČR, 4. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, U., Q., ČR, 5. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, U., Q., ČR, 6. Ing. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXXX/X, XXX XX I., 7. Bc. T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXXX/XX, XXX XX I., odporcovia v 2. až 7. rade všetci zastúpení: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že je v celosti ( 1/1) vlastníkom pozemkov parc. č. XXXXX/XX trvalý trávnatý porast vo výmere 7117 m2 a parc. č. XXXXX/XXX ostatná plocha vo výmere 6328 m2 v k.ú. Skalica, vytvorených na základe geom. plánu č. 244/2009 odčlenením z parc. č. XXXXX/X O. XXXXX/X vo vlastníctve navrhovateľa, ktorých súčasťou je pôvodná pozemnoknižná parc. č. XXXXX pôvodne zapísaná v PK vl. XXXX k.ú. Skalica a náhrady trov konania. Ako odporcov označil: v 1. rade S. T., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade E. I., nar. X.X.XXXX a v 3. rade O. T.Ú., nar. XX.X.XXXX. V návrhu uviedol, že je vlastníkom v celosti pozemkov v k.ú. Skalica parc. č. XXXXX/XX trvalý trávnatý porast vo výmere 7117 m2, parc. č. XXXXX/XXX ostatná plocha vo výmere 6328, ktoré boli vytvorené podľa geom. plánu č. XXX/XXXX tak, že parc. č. XXXXX/XX vznikla oddelením časti z pozemku parc. č. XXXXX/X trvalý trávnatý porast vo výmere 51177 m2 a parc. č. XXXXX/XXX sa vytvorila odčlenením z pozemku parc. č. XXXXX/X ostatná plocha vo výmere 182886 m2. Obe parc. č. XXXXX/X a XXXXX/ X sú zapísané v LV XXXX pre obec a k.ú. Skalica. Odporcovia 1,2,3 ( pôvodné označenie odporcov) zapísaní v LV XXXX pre obec a k.ú. Skalica ako vlastníci podielu 1/2-ice ( každý v 1/6-ine) pozemku parc. č. XXXXX orná pôda vo výmere 13960 m2, ktorý nadobudli dedením podľa D 1171/91. Parc. č. XXXXX, ktorá bola pôvodne vedená v stave PK vo vl. XXXX je súčasťou KN parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X a súčasťou aj novozameraných parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XXX, resp. jej časť tvorí tieto nové parcely. Z tohto dôvodu je v oboch listoch vlastníctva vyznačené tzv. duplicitné vlastníctvo. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca Čsl. Štát - MsNV Skalica, nadobudol parc. č. XXXXX v roku 1983 kúpou v rámci vysporiadania vlastníctva k pozemkom v rekreačnej oblasti Zlatnícka dolina. Podiel 1/2- ice odkúpil od právneho nástupcu zapísaného vlastníka W. T.Í. pod 1a) PK vl. XXXX. Tento podiel nie je sporný. Podiel 1/2-ice kúpil od odporcu v 1. rade ( pôvodne S. T.) na základe kúpnej zmluvy č. Se.Sk. 131/83-134 zo dňa 22.8.1983, podľa ktorej predmetom prevodu bola časť parc. č. XXXXX o výmere 6709 m2, ktorá sa zlučovala do KN parc. č. XXXXX/X. Podiel 1/2 vo zvyšku výmery parc. č. XXXXX odkúpil od odporcu v 1.
rade ( pôvodne S. T.) podľa kúpnej zmluvy č. Se.Sk.135/83 zo dňa 22.8.1983, pričom časť sa zlučovala do KN parc. č. XXXXX/X. Zmluvy nepodliehali registrácii na štátnom notárstve, nakoľko bol kupujúcom štát. Prevodcom však, ako bolo zistené až v roku 2008, nemal byť odporca v 1. rade ( pôvodne S. T.), ale ešte jeho otec, S. T.. Táto skutočnosť však nebola vtedy účastníkom zmlúv známa, nakoľko výpisy z pozemkovej knihy zneli na vlastníka S. T. bez bližšej identifikácie. Navrhovateľ preto nemal dôvod pochybovať o vlastníkovi, najviac keď odporca v 1. rade bol ochotný pozemok predať. Táto parcela bola ale zahrnutá do dedičstva až v roku 1991, kedy si v konaní D 1171/91 nechali prejednať novoobjavený majetok poručiteľa. O zápis dedičského rozhodnutia však požiadali až v roku 2008, kedy obe strany zistili, že vlastnia rovnakú parcelu. Navrhovateľ má za to, že je vlastníkom oboch pozemkov z titulu vydržania. Pozemok kúpil na základe riadnej zmluvy od osoby, ktorej meno korešpondovalo s menom na výpise z pozemkovej knihy. Tento subjekt nenamietal svoje vlastníctvo a nikdy v období od roku 1983 až do roku 2008 sa vlastníckeho práva nedomáhal ani on, ani odporcovia, ani nikto iný. Navrhovateľ pozemok užíval nerušene ako svoj a sním tak aj nakladal. Naliehavý právny záujem na takéto určenie je daný podľa § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko bez rozhodnutia súdu nie je možné určiť v prospech koho svedčí vlastnícke právo k 1/2 sporného pozemku, nakoľko v súčasnosti naň existujú dva právne tituly, žiadny z týchto vlastníkov nemá možnosť s nehnuteľnosťami nakladať a jeho postavenie vlastníka je neisté.
Pôvodne označený odporca v 1. rade, S. T., R.. XXXX, vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí, bol ochotný pristúpiť na dohodu navrhovanú Mestom Skalica a spor riešiť formou dohody a nie súdnou cestou. Pôvodne označená odporkyňa v 2. rade. E. I., nar. XXXX, sa k veci písomne nevyjadrila. Odporkyňa v 2. rade a odporkyňa v 3. rade na zastupovanie v danom konaní splnomocnili advokátsku spoločnosť Právne centrum s.r.o... Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade sa k veci vyjadril písomne, pričom uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu a odporcom priznať náhradu trov konania.
Počas konania v danej veci odporcovia v 1. a 2. Rade ( S. T., E. I.) zomreli, súd preto Uznesením sp. zn. 2C/98/2010-88 zo dňa 17.7.2012 pripustil vstup právnych nástupcov po odporcoch v 1. a 2. rade do konania. Odporcovia v 1. až 7. rade s návrhom nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, kúpnou zmluvou Se-Sk 131/83-134, kúpnou zmluvou Se-Sk 135/83-134, Uznesením Štátneho notárstva v Senici D 1171/91, výpisom z pozemkovej knihy, výpisom z LV č. XXXX-čiastočný, geometrickým plánom č. 244/09, výpisom z LV č. XXXX, písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcov, spisom OS Senica 0D/1171/1991, oznámením Mesta Skalica zo dňa 2.11.2009, návrhom Dohody o mimosúdnom vyporiadaní duplicitného vlastníctva, Zápisnicou z rokovania o vyporiadaní duplicitného vlastníctva k pozemkom v k.ú. Skalica N 26/2010, písomným vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 22.8.1983 bola uzatvorená kúpna zmluva č. Se-Sk 131/83-134 medzi predávajúcim: S. T., R.. XX.XX.XXXX a kupujúcim: Čs. štát - Mestský národný výbor v Skalici zastúpený predsedom MsNV Dr. Svetozárom Chrenkom, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe kat. územia Skalica vo vl. č. XXXX ako časť „82“ parc. č. XXXXX vo výmere 6709 m2. V bode III. zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 4.791,80 Kčs s dodatkom výplaty po zápise vlastníckeho práva v EN. Kúpna zmluva je na zadnej strane podpísaná predávajúcim a kupujúcim.
Dňa 22.8.1983 bola uzatvorená kúpna zmluva č. Se-Sk 135/83-134 medzi predávajúcim: S. T., R.. XX.XX.XXXX a kupujúcim Čs. štát - Mestský národný výbor v Skalici zastúpený predsedom MsNV Dr. Svetozárom Chrenkom, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe kat. územia Skalica vo vl. č. XXXX ako časť „127“ z parc. č. XXXXX vo výmere 7251 m2 ako aj zostatok vo výmere 92 m2. V bode III zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 1.468,60 Kčs s dodatkom, že kúpna cena bude vyplatená po zápise vlastníckeho práva v EN. Kúpna zmluva je na zadnej strane podpísaná predávajúcim a kupujúcim.
Uznesením štátneho notárstva v Senici zo dňa 23.10.1991 sp. zn. D 1171/91 bol prejednaný novoobjavený majetok v dedičskej veci po neb. S. T.Í., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa XX.X.XXXX. Podľa bodu III. ( okrem iného ) nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXXX parc. č. XXXXX pod B 2/b v 1/2 dedia: S. T., R.. XX.X.XXXX v 1/3, E.Q. I., nar. X.X.XXXX v 1/3, K. T., R.. XX.XX.XXXX v 1/3.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 3593 pre okre Skalica, obec Skalica, k.ú. Skalica je zápis v časti A: majetková podstata - nehnuteľnosť parc. č. XXXXX vo výmere 13960 m2 orná pôda, v časti B: vlastníci
- S. T., R.. XX.X.XXXX, E. I. r. T.V., nar. X.X.XXXX a O. T. r. Š.. V Poznámke je zaznamenané: hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom práve k nehnuteľnosti parc. č. XXXXX bola vyvrátená, duplicitné vlastníctvo viď. LV č. XXXX - parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XX. V pozemkovej knihe vložke č. 2777 v časti A/ Majetková podstata je uvedená parc. č. XXXXX, v časti B/ Vlastníctvo je uvedený záznam č. 2 : „ Došlo 27. januára 1928 čís. 127. Na základe výroku okr. súdu v Uh. Skalici čís. D 303/27 vkladá sa vlastnícke právo na nemovistost a) W. T. na 1/2, b) nezlet. S. T. na 1/2 čiastku“.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ je vlastníkom sporného pozemku titulom vydržania, keď pozemok zakúpil od S. T.J., teda od osoby, ktorej meno bolo zhodné s menom s menom vlastníka pozemku tak, ako to bolo zaznamenané v pozemkovo knižnej vložke, pričom predávajúci svoje vlastnícke právo nespochybnil. Navrhovateľ tak nadobudol vlastníctvo v dobrej viere a zároveň bola splnená zákonom stanovená doba vydržania vlastníckeho práva, keď pozemok kúpil v roku 1983 a tento riadne užíval ako jeho vlastník až do roku 2008, keď dedičia požiadali o zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti.
Právna zástupkyňa odporcov v 2. až 7. rade uviedla, že navrhovateľ nebol dobromyseľným držiteľom, pretože predávajúci S. T. nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré predával, nakoľko sa narodil v roku 1934. Predávajúci nebol oprávnený s predmetom zmluvy nakladať.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že neb. S. T., R.. XXXX sa počas svojho života nikdy nezmienil o tom, že podpísal kúpno - predajné zmluvy na predaj sporných nehnuteľností.
Právny zástupca odporcov v 2. až 7. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2015 uviedol, že právny predchodca odporcov neb. S. T. nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 na predmetnej nehnuteľnosti titulom dedenia na základe výroku rozhodnutia Okresného súdu v Skalici č. D 303/27, ktoré bolo zapísané dňa 27.1.1928 do pozemkovej knihy vo vložke č. XXXX pod 2/b, kat. územie Skalica. Právny predchodca odporcov bol v tom čase vedený ako „nezletilý“, t.j. maloletý, pričom dňa 6.3.1934 bola vyznačená „ nezletilost“ z vložky č. XXXX vymazaná. Predmetný pozemok nebol predmetom dedičského konania po neb. S. T., R.. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, ktoré viedlo Štátne notárstvo v Skalici pod číslom D 52/59. Prevod vlastníckeho práva k častiam pozemku parc. č. XXXXX v kat. úz. Skalica bol predmetom prevodu obsiahnutom v kúpnej zmluve zo dňa 22.8.1983. Účastníkmi kúpnej zmluvy bol S. T., R.. XX.XX.XXXX ako predávajúci a Československý štát - Mestský národný výbor v Skalici, zast. predsedom MsNV Dr. Chrenkom ako kupujúci. Predávajúci ako účastník kúpnej zmluvy sa narodil v roku XXXX, teda v roku 1927 nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť, a to ani ako nasciturus. Účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 22.8.1983 tak mohli pri zachovaní bežnej opatrnosti rozpoznať, že predávajúci nie je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať. Kúpna zmluva z roku 1983 preto nemohla spôsobiť zamýšľaný právny účinok, teda nemohla byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, t.j. nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám, znamená, že vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia existovať určité predpoklady stanovené zákonom. V danom prípade nebol splnený základný predpoklad, a tým je oprávnenosť držby. Rozlišujúcim kritériom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je dobromyseľnosť držiteľa. Poukázal na Návrh dohody o mimosúdnom vyporiadaní duplicitného vlastníctva, ktorý bol spísaný na návrh navrhovateľa v ktorom Mesto Skalica uznáva vlastnícke právo účastníkov 2.a,b,c k PK parc. č. XXXXX zapísanej v súčasnosti v LV XXXX u každého v 1/6 v rozsahu GP č. 244/2009. Z listu Mesta Skalica zo dňa 2.11.2009 adresovaného O. T. ( odporkyni v 2. rade) je zrejmé, že dňa 23.9.2009 sa uskutočnilo na majetkovom oddelení MsÚ v Skalici stretnutie spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXXXX v k.ú. Skalica za účelom pripomienkovania návrhu mesta Skalica na riešenie duplicitného vlastníctva k pozemkom v RO Zlatnícka dolina v Skalici. Mesto Skalica oznámilo, že nemôže akceptovať ponuku odkúpenia spoluvlastníckeho podielu, má záujem rokovať o vysporiadaní pozemkov formou zámeny. Prílohu listu tvoril návrh dohody o mimosúdnom vysporiadaní duplicitného vlastníctva. V návrhu dohody v čl. III. bode 1.) je uvedené, že Mesto Skalica uznáva neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 22.8.2009 medzi MsNV Skalica ako kupujúcim a S. T., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim na podiel
1/2-iny v PK parc. č. XXXXX a to z dôvodu, že uvedený predávajúci nebol v čase predaja vlastníkom pozemku.
Zo Zápisnice z rokovania o vysporiadaní duplicitného vlastníctva k pozemkom v k.ú. Skalica napísanej dňa 11.2.2010 na Notárskom úrade v Holíči pod č. N 26/2010 je zrejmé, že O. T., E. I. a zástupca MÚ Skalica Ing. E. C. rokovali o mimosúdnom vyriešení výmazu obmedzujúcej poznámky - duplicitné vlastníctvo k pozemku p.č. XXXXX v k.ú. Skalica. Za týmto účelom Mesto Skalica predložilo účastníkom zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. Skalica písomnú Dohodu o mimosúdnom vysporiadaní duplicitného vlastníctva, avšak účastníci k tejto dohode nepristúpili.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2005 uviedla, že navrhovateľ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.8.1983, pričom od uvedenej doby predmetné nehnuteľnosti užíval nerušene, pokojne, s týmito nehnuteľnosťami ako so svojim vlastníctvom i nakladal, bez prerušenia takéhoto stavu užívania viac ako po dobu 10 rokov. Skutočnosť, že predávajúci v čase spísania kúpnej zmluvy nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, nebola navrhovateľovi známa a túto skutočnosť ani nemal možnosť žiadnym spôsobom zistiť, pričom i správanie predávajúceho a spôsob jeho konania, ako vlastníka nehnuteľnosti len utvrdzovali navrhovateľa v tom, že je relevantným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, teda dôvodne a bez akýchkoľvek pochybností navrhovateľ považoval predávajúceho za vlastníka nehnuteľností. Boli preto splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníctva navrhovateľom k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Držba je pritom faktický stav, pri ktorej má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou. Tento objektívny stav je doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čím sa rozumie právny záujem navrhovateľa. Navrhovateľ musí v konaní tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu môže byť daná rôznymi aspektmi. Takýmto aspektom môže byť aj skutočnosť prejavujúca sa v ohrození práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Súd má za to, že v danom konaní navrhovateľ preukázal právny záujem na požadovanom určení, keď v návrhu, ale i počas konania v danej veci pred súdom, prostredníctvom právneho zástupcu, tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, avšak k predmetným nehnuteľnostiam existujú dva právne tituly a žiadny z týchto vlastníkov nemá možnosť s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať a jeho postavenie vlastníka je tým sporné.
Podľa § 133 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy (1) Ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2) Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
Podľa § 399 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (1) Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu. (2) Dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak cenu nemožno takto určiť, nesmie dohodnutá cena kúpenej veci prekročiť cenu toho istého alebo porovnateľného druhu novej veci, za ktorú sa vec predáva v obchode v čase uzavretia zmluvy; v
ostatných prípadoch nesmie dohodnutá cena podstatne prekročiť obvyklú cenu zodpovedajúcu povahe veci.
Podľa § 46 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
V konaní mal súd preukázané, že dňa 22.8.1983 bola uzatvorená kúpna zmluva č. Se-Sk 131/83-134 medzi predávajúcim S. T., nar. XXXX a kupujúcim Čs. štát - Mestský národný výbor v Skalici, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. územia Skalica vo vl. č. XXXX časť „82“ parc. XXXXX vo výmere 6709m2 a kúpna zmluva č. Se-Sk 135/83, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. územia Skalica vo vl. č. XXXX časť „127“ z parc. č. XXXXX vo výmere 7251 m2 ako aj zostatok vo výmere 92 m2. Kúpna cena, za ktorú sa nehnuteľnosti predávali bola dojednaná v čl. III. uvedených kúpnych zmlúv. Obidve kúpne zmluvy boli podpísané predávajúcim a kupujúcim. Zmluvy boli spísané v súlade s vtedy platnými predpismi a nakoľko bol kupujúcim štát, na jej účinnosť nebola potrebná registrácia štátnym notárstvom ( § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Z pozemkovej knihy vložky č. XXXX kat. územia Skalica mal súd preukázané, že nehnuteľnosť par. č. 10315 bola v podielovom spoluvlastníctve dvoch spoluvlastníkov, a to W. T. v podiele 1/2 a nezlet. ( maloletého) S. T. v podiele 1/2. Zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy bol zrealizovaný dňa 27.1.1928 na základe rozhodnutia okresného súdu v Uh. Skalici č. D 303/27. Z tohto zápisu v pozemkovej knihe uskutočneného v roku 1928 je zrejmé, že podielovým spoluvlastníkom bol maloletý S. T.. Ak potom účastníkom zmluvného vzťahu, kúpnej zmluvy Se-Sk 131/83-134 a Se-Sk 135/83 uzatvorenej dňa 22.8.1983 bol S. T., nar. v roku XXXX ako predávajúci, nešlo o osobu totožnú s osobou, ktorá bola zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností v pozemkovej knihe, pretože sa narodil o niekoľko rokov neskôr a s osobou skutočného vlastníka sa zhoduje len v mene a priezvisku.
Navrhovateľ vo svojom návrhu, ale ja počas konania uznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená s inou osobou ako skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností a svoje vlastnícke právo opieral o inštitút vydržania. Tvrdil, že pozemok kúpil na základe riadnej zmluvy od osoby, ktorej meno korešpondovalo s menom na výpise z pozemkovej knihy, táto osoba nenamietala svoje vlastnícke právo a nikdy v období od roku 1983 až do roku 2008 sa vlastníckeho práva nedomáhala a ani nikto iný. Navrhovateľ pozemok užíval nerušene ako svoj a s ním aj tak nakladal.
Podľa § 135a Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (1) Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2). (2) Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
(3) Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) (4) Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (5) Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.
Občiansky zákonníka 40/1964 Zb. v pôvodnom znení inštitút vydržania neupravoval. Po 1.4.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak by vydržacia doba začala plynúť pred 1.4.1964. Po vydaní zákona č. 131/1982 Zb. ( účinnom od 1.4.1983, teda pred uzatvorením kúpnej zmluvy) platilo, že nepretržitou 10-ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Z uvedeného vyplýva, že nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech právnických osôb sa vôbec neumožňovalo. Vydržať vlastnícke právo pre štát bola oprávnená len fyzická osoba. Súčasná úprava vydržania bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. a obnovila od 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním a zároveň zrušila vylúčenie vydržanie právnickou osobou.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 872(6) OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že do vydržacej doby podľa § 134 OZ možno započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 1.1.1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie subjektom nespôsobilým vydržať vlastnícke právo.
Podľa § 101 Z. č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve platnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (1) Štátne notárstvo vedie správu pozemkových a železničných kníh. Vydáva z nich výpisy na žiadosť súdu, prokuratúry, iných štátnych orgánov a organizácií, spoločenských organizácií a advokátskych poradní, a ak preukážu právny záujem, i na žiadosť iných organizácií. Vlastníkovi nehnuteľnosti, i bývalému, a tomu, kto má vecné právo k nehnuteľnosti, môže štátne notárstvo vydať výpis z pozemkových kníh, ak na vydaní osvedčí právny záujem a ak tomu nebráni dôležitý záujem spoločnosti.
(2) Pracovníci orgánov a organizácií uvedených v odseku 1 môžu za podmienok tam uvedených pri plnení svojich úloh sami robiť odpisy, výpisy a poznámky z pozemkových a železničných kníh. (3) Pozemkové knihy má v úschove štátne notárstvo, v obvode ktorého sú zapísané nehnuteľnosti. Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom dopravy určí, ktoré štátne notárstva majú v úschove železničné knihy.
Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 134 určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, ktorá musí byť oprávnená, teda taká, ktorá sa opiera o určitý právny titul. Podľa ustálenej súdnej praxe oprávnenosť držby musí byť zhodnotená objektívne a nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí vyplynúť z posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k držbe. Navrhovateľ počas konania tvrdil, že bol presvedčený o tom, že predávajúci S. T.Í., nar. XXXX je skutočným vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože to vyplývalo z jeho správania. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nemohol byť pri držbe sporných nehnuteľnosti od začiatku dobromyseľný, pretože pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol náležite opatrný. V zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve, štátne notárstvo vedie správu pozemkových a železničných kníh. Vydáva z nich výpisy na žiadosť súdu, prokuratúry, iných štátnych orgánov a organizácií, spoločenských organizácií a advokátskych poradní, ak preukážu právny záujem, i na žiadosť organizácií. Súd má za to, že v prípade zvýšenej obozretnosti, mohol navrhovateľ, po vyžiadaní výpisu z pozemkovej knihy, zistiť, že predávajúci S. T., nar. XXXX nemôže byť vlastníkom nehnuteľností, pretože v roku 1928, keď bol uskutočnený zápis vlastníckeho práva v prospech maloletého S. T. ešte nežil. Oprávnenosť držby navrhovateľom tak súd nemal preukázanú.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ uzatvoril kúpne zmluvy dňa 22.8.1983 s predávajúcim, ktorý nebol totožný s osobou, ktorá bola uvedená v pozemkovej knihe ako vlastník nehnuteľností. Kúpne zmluvy boli uzatvorené s predávajúcim S. T., nar. XXXX, ktorý bol synom vlastníka nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že vlastník nehnuteľností, S. T., zomrel dňa XX.X.XXXX ( spis OS SE 0D/1171/1991). Dedičské konania po neb. S. T., zomrelom dňa XX.X.XXXX prebiehalo pred štátnym notárstvom v Skalici a bolo ukončené dňa 3.4.1959 vydaním Uznesenia č. D 52/59, pričom sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva. Nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX parc. č. XXXXX pod B 2/b v 1/2 boli prejednané štátnym notárstvom v Senici dňa 23.10.1991, v dedičskej veci po nebohom S. T., zomrelom dňa XX.X.XXXX. V zmysle Uznesenia č. D 1171/91 zo dňa 23.10.1991 predmetné nehnuteľnosti nadobudli: S. T.J. , nar. XXXX, E. I., nar. X.X.XXXX a K. T., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1/3.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
V ustanovení § 460 OZ je zakotvená zásada dedičského práva, podľa ktorej k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva dochádza smrťou fyzickej osoby. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne ( NS SR 4Cdo 120/2009).
Podľa § 136 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy (1) Vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 138 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy (1) Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka, jeho manžela, na svojho manžela, na svojich potomkov alebo zároveň na svojich potomkov a ich manželov; inak je na prevod podielu potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ustanovenie § 143 tým nie je dotknuté.
Podľa § 39 OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.
Súd mal preukázané, že pôvodne žalovaný odporca v 1. rade ( S. T., nar. XXXX) ako predávajúci uzatvoril s navrhovateľom dňa 22.8.1983 kúpne zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ opieral oprávnenosť svojej držby. V čase, keď predávajúci uzatváral kúpne zmluvy, už nežil pôvodný vlastník sporných nehnuteľností, keď zomrel dňa XX.X.XXXX. Podľa vtedy platných právnych predpisov dedičstvo sa
nadobúda smrťou poručiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že S. T., nar. XXXX nadobudol dedičstvo, predmetné sporné nehnuteľnosti, dňom 27.1.1959. S. T., nar. XXXX však nebol jediným dedičom poručiteľa. Spolu s ním boli spôsobilými dedičmi manželka poručiteľa Z. T., dcéra poručiteľa E. T. a syn poručiteľa K. T. ( spis štátneho notárstva v Skalici D 1171/91), každý v 1/4- ine, nakoľko poručiteľ zomrel bez zanechania závetu. V čase uzatvorenia kúpnych zmlúv neboli sporné nehnuteľnosti prejednané v dedičskom konaní. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR 4 Cdo 120/2009 ak poručiteľ zanechal viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Za stavu, že sporná nehnuteľnosť nebola v konaní o dedičstve prejednaná, sú až do vysporiadania dedičstva ohľadom tejto nehnuteľnosti všetci dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči iným osobám oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Ak potom predmetné nehnuteľnosti scudzil iba jeden z viacerých spoluvlastníkov a nešlo o prevod na osoby uvedené v § 140 Občianskeho zákonníka je jeho právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, nakoľko odporuje zákonu ( § 138 ods. 2 OZ), keď z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh zamietol.
V súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)