Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-451-2015.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/451/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, pobočka Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporcovi L. Z., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. M. N. XXX/X, XXX XX Ž., t. č. neznámeho pobytu, zastúpenému U. V., tajomníčkou Informačného centra Okresného súdu Veľký Krtíš ako opatrovníčkou, o zaplatenie sumy 621,66 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 495,-Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 08. 08. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 59,20 % účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv proti odporcovi.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 621,66 Eur istiny, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 11,58 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,105 % ročne zo sumy 621,66 Eur od 18. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 26. 02. 2014 uzavrel s odporcom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.. Na základe úverovej zmluvy poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 495,- Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 51,08 Eur. Vzhľadom na to, že odporca bol v omeškaní s úhradou úveru, preto ho v zmysle úverových zmluvných podmienok listom z 22. 07. 2014 vyzval k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nesplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Z dôvodu, že sa odporca dostal do omeškania s úhradou úveru, vznikol mu nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne odo dňu omeškania odporcu t. j. od 08. 08. 2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru). Dlh odporkyne tak predstavuje istinu vo výške 184,68 Eur, úrok vo výške 73,66 Eur, zosplatnená istina vo výške 310,32 Eur, upomienka II. vo výške 24,- Eur, zmluvná pokuta vo výške 17,- Eur, upomienka II. vo výške 12,- Eur, spolu dlh 621,66 Eur ako aj vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z čiastky 621,66 Eur od 08. 08. 2014 do 17. 12. 2014 vo výške 11,58 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z čiastky 621,66 Eur od 18. 12. 2014 do zaplatenia.
Z dôvodu, že miesto pobytu odporcu nebolo známe a súdu sa ho nepodarilo vypátrať ani vykonaným šetrením, súd uznesením z 14. 09. 2014 č. k. 3C/451/2015-50, ustanovil odporcovi opatrovníčku, s ktorou pokračuje v konaní. Podaný návrh na začatie konania súd doručil opatrovníčke odporu dňa 16. 11. 2015, ktorú vyzval, aby sa k veci písomne do 15 dní vyjadrila a zároveň aby predložila alebo označila dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Opatrovníčka odporcu sa k veci nevyjadrila, na výzvu súdu vôbec nereagovala.
Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 Eur, podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci, ani právny zástupca navrhovateľa sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili. Preto súd podľa ustanovenia § 156 ods. 1 O. s. p. vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z OR Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sa, Vložka č. 10130/T z 06. 10. 2014, Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu a oznámením o prevzatí právneho zastúpenia z 01. 12. 2014, podacím hárkom č. W. XXXXXXXXX z 02. 12. 2014, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere z 26. 02. 2014, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home credit Slovakia, a. s. - DUO (spotrebiteľský úver a revolvingový úver) č.l. 20-31, Výzvou k splateniu celého úveru z 22. 07. 2014, podacím hárkom č. W. XXXXXXXXX, Výpisom z čerpania splátok a úhrad č. zmluvy XXXXXXXXXX (čl. 34).
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 26. 02. 2014 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere číslo zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 495,- Eur. Zo zmluvy vyplýva, že sa jedná o účelový úver na úhradu tovaru Lenovo IP B590, predajná cena tovaru 495,- Eur, zaplatené v hotovosti 0, poplatok za poskytnutie úveru 0, zaplatené v hotovosti spolu 0, zľava 0, celková čiastka splatná spotrebiteľom 612,96 Eur, celková výška úveru 495,- Eur, mesačná splátka 51,08 Eur, počet splátok 12, ročná úroková sadzba 43,64 %, RPMN 54,7 %, priemerná hodnota RPMN 44,79 %, dátum prvej splátky 26. 03. 2014, lehota splatnosti 14. 02. 2015. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO (spotrebiteľský úver a revolvingový úver). Z § 3 písm. a/ Hlavy 7. Ukončenie zmluvy ÚZP vyplýva, že v prípade, ak sa dlžník oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie (tzv. zosplatnenie úveru). Výzvou k splateniu celého úveru z 22. 07. 2014 navrhovateľ zosplatnil úver odporcu a vyzval ho k vráteniu dlhu najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy vo výške 621,66 Eur. Z výpisu čerpania splátok a úhrad úveru, číslo zmluvy XXXXXXXXXX vyplýva, že odporca dňa 26. 02. 2014 čerpal poskytnutý úver vo výške 495,- Eur, z ktorej sumy navrhovateľovi nezaplatil žiadnu sumu.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených navrhovateľom mal súd nesporne preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, preto medzi účastníkmi konania ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľské vzťahy a zmluvy medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti súd zistil, že posudzovaná zmluva svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom, s odkazom na úverové zmluvné podmienky, tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu viac strán, obdobne napísané drobným, hustým ťažko čitateľným písmom. Predmetná zmluva má podobu typovej, formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže zmeniť ani ovplyvniť, vzhľadom na jej formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nie sú preto žiadne pochybnosti o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro). Hoci odporca ako spotrebiteľ svojím podpisom v zmluve potvrdil, že sa so zmluvou oboznámil, podľa názoru súdu však obsahu zmluvy ani ako priemerný spotrebiteľ nemohol riadne porozumieť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 26. 02. 2014 má písomnú formu a obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním zmluvy však súd zistil, že sadzba dohodnutého úroku z úveru, uvedená v bode 53. zmluvy je vo výške 43,64 % ročne. Z internetovej stránky NBS vyplýva, že priemerné úrokové miery z úverov pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, so splatnosťou úveru do jedného roka (12 splátok v danom prípade) vo februári 2014 činila úrok 6,99 % ročne Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi navrhovateľom a odporcom viac ako 6-násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Najvyšší súd SR v uznesení z 31. 07. 2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009 vyslovil právny názor, že „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. 11. 2014 sp. zn. 3Co/114/2014 vyplýva, že „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností“. V danej veci súd zistil, že prevýšenie dohodnutých úrokov je o viac ako 600 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje dobrým mravom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom medzi účastníkmi konania v časti úrokov a to v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho predmetná zmluva, v bode 54. obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) vo výške 54,7 %. Z internetovej stránky NBS vyplýva, že RPMN pri novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch vo výške do 1.500,- Eur bez zabezpečenia pri zmluvnej splatnosti od 6 do 12 mesiacov, predstavuje 49,29 %. Z uvedeného je zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov, uvedená v zmluve vo výške 54,7 %, je v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Preto potom súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Odporca je preto povinný vrátiť navrhovateľovi len tú čiastku, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a zaplateným plnením. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predložených navrhovateľom vyplýva, že zo strany navrhovateľa bola odporcovi poskytnutá suma vo výške 495,- Eur, pričom odporca ku dňu rozhodnutia súdu nezaplatil navrhovateľovi žiadnu sumu. Preto bol súd toho názoru, že návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy vo výške 495,- Eur je dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v tejto výške. Pretože odporca nezaplatil navrhovateľovi riadne a včas túto sumu a dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol navrhovateľovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania od dňa omeškania odporcu t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty zosplatnenia úveru výzvou z 22. 07. 2014 (do 15 dní od odoslania výzvy) a to od 08. 08. 2014, od kedy je odporca v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spolu s istinou vo výške 495,- Eur aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 08. 08. 2014 do zaplatenia, so zreteľom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu od 11. 06. 2014 činila 0,15 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov (s účinnosťou od 31. 01. 2013), predstavuje 5,15 % ročne. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, keďže navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 621,66 Eur istiny s príslušenstvom a súd mu priznal sumu 495,- Eur s príslušenstvom. Potom úspech navrhovateľa predstavuje 79,60 % a úspech odporcu 20,40 % (vo výške 122,66 Eur). Pomerný nárok navrhovateľa na náhradu trov konania tak predstavuje 59,20 % (79,60 % mínus 20,40 %). Preto potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie svojich práv vo výške 59,20 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.