Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/14/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36854140, zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti odporcom A. J. O., X.. XX. XX. XXXX, L. F. XXX/XX, XXX XX L. C. A. X. L., X.. XX. XX. XXXX, V. L. Z. XX/XX, XXX XX L., V.. Č.. L. R. XX, XXX XX D., X., o zaplatenie sumy 6.695,38 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporcovia I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 6.695,38 Eur istiny, riadny úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 4.396,66 Eur istiny od 17. 09. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.396,66 Eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.503,84 Eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv voči odporcom I/, II/.

odôvodnenie:

Podaným návrhom, po pripustení zmeny návrhu uznesením tunajšieho súdu z 27. 05. 2015 č. k. -93, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 07. 2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcom I/ a II/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 6.695,38 Eur istiny, riadny úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 4.396,66 Eur istiny od 17. 09. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.396,66 Eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.503,84 Eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trov konania, všetko z titulu zmluvy o úvere. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 18. 10. 2010 uzatvoril s odporcom I/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej poskytol odporcovi I/ finančné prostriedky. V zmysle zmluvy sa vyčerpaný a nesplatený úver úročí pevnou úrokovou sadzbou 16,90 % a záväzok odporcu I/ je zabezpečený ručiteľským vyhlásením, ktoré poskytla odporkyňa II/. Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov je oprávnený dlžnú sumu úročiť úrokom z omeškania vo výške, ktorá je dohodnutá zmluvne alebo je určená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy. Vzhľadom na to, že odporca I/ i napriek písomnej výzve svoj záväzok nesplnil, je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa. Z dôvodu, že odporcovia poskytnutý úver riadne nesplácali a boli v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, písomným Oznámením o zosplatnení vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 28. 02. 2012. Ku dňu 02. 10. 2013 voči odporcom I/ a II/ eviduje pohľadávku vo výške 6.695,38 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 4.396,66 Eur, riadneho úroku vo výške 1.458,89 Eur, úrokov z omeškania vo výške 756,68 Eur a poplatkov vo výške 44,95 Eur. Na pojednávanie sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca neustanovili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili mailovým podaním z 11. 12. 2015, doručeným súdu dňa 15. 12. 2015 a požiadali súd,

aby vec prejednal v ich neprítomnosti v zmysle podaného návrhu z 02. 10. 2014, ako aj predložených dôkazov a ďalších vyjadrení predložených súdu. Preto potom súd, v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ako aj právneho zástupcu navrhovateľa, pritom prihliadol na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz z 14. 11. 2013 č. k. -26, proti ktorému však odporkyňa II/ podala odpor. Tým došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 O. s. p. a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Odporca I/ na pojednávaní uviedol, že uznáva nárok navrhovateľa tak do dôvodu ako aj do výšky. Vzhľadom na to, že má vážne zdravotné problémy, je po operácii a výmene bedrového kĺbu, bolo mu zistené aj vážne poškodenie kolenného kĺbu, skončil podpornú dobu pre PN, prestali mu vyplácať nemocenské dávky a nemá žiadny príjem, nie je schopný zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom ani v mesačných splátkach. Poukázal na to, že žije u matky, ktorá sa o neho stará, má vyživovaciu povinnosť k mal. synovi Filipovi, určenú súdom v auguste 2014 vo výške 60,- Eur mesačne, ktoré výživné mu platí teraz matka. Pohybuje sa pomocou francúzskej barle a čaká na poukaz na kúpeľnú liečbu, s čím bude mať tiež zvýšené výdavky. Na pojednávanie sa následne odporca I/ neustanovil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním bez dátumu, dourčeným súdu dňa 09. 12. 2015 z dôvodu PN od 08. 12. 2015 k čomu pripojil aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti z 08. 12. 2015. Preto potom súd, v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v neprítomnosti odporcu I/, prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

Odporkyňa II/ sa na pojednávanie neustanovila, svoju neúčasť písomne ospravedlnila podaním z 03. 12. 2015, doručeným súdu dňa 10. 12. 2015 (č.l. 106) z dôvodu, že sa zdržiava trvale v Nemecku a na územie SR príde pravdepodobne až v mesiacoch jún - júl 2016 s tým, že je nezamestnaná, nemá dostatočný zdroj príjmu, preto sa nevie ustanoviť na územie SR skôr. Preto potom súd, v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v neprítomnosti odporkyne II/, prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy. V podanom odpore proti platobnému rozkazu odporkyňa II/ uviedla, že nie ochotná zaplatiť dlh za odporcu I/, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o úvere, pretože bola len ako jeho ručiteľ a nebola plne uzrozumená s tým, čo znamená povinnosť ručiteľa. Okrem toho odporca II/ nemá žiadnu snahu dlh navrhovateľovi vrátiť, hoci ho na to vyzývala a finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté odporcovi I/ ako dlžníkovi, použil tento výlučne pre svoju potrebu, ona z nich nemala nič. Okrem toho navrhovateľ nevykonal všetky právne kroky voči odporcovi I/ ako dlžníkovi, teda nepostupoval v súlade so zmluvnými podmienkami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu I/, oboznámením sa Zmluvou o bežnom účte, balíku produktov a služieb ČSOB pohoda plus zo 16. 09. 2010, Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere z 18. 10. 2010, podaním čl. 12, Oznámením o zosplatnení úveru z 29. 02. 2012, doručenkou z 06. 03. 2012 (čl. 14), Oznámením o zosplatnení z 29. 02. 2012, doručenkou o doručení dňa 05. 03. 2012 (čl. 16), úpravou petitu zo 04. 11. 2013, odporom proti platobnému rozkazu z 04. 12. 2013, vyjadrením navrhovateľka k odporu z 08. 01. 2013, podaním navrhovateľa z 31. 07. 2014 (čl. 63-66), Sadzobníkom pre fyzické osoby občanov vydaný ČSOB a. s. (čl. 67-70), Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 12. 12. 2011, doručenkou čl. 73, Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 12. 12. 2011, doručenkou z 23. 12. 2011 (čl. 75).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 18. 10. 2010 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom I/ ako dlžníkom Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi I/ spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 5.000,- Eur (Článok I. zmluvy) s tým, že finančné prostriedky môže odporca I/ čerpať jednorázovo dňa 18. 10. 2010. Poskytnutý úver sa odporca I/ podľa Článku V. zmluvy, zaviazal splácať v 60. mesačných anuitných splátkach s tým, že splátka sa skladá z istiny a príslušných úrokov. Splatnosť anuitnej splátky bol dohodnutý na 15. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 15. 11. 2010 a posledná dňa 15. 10. 2015. Výška prvej až predposlednej splátky bola dojednaná v sume 123,88 Eur a posledná anuitná splátka mala byť vypočítaná navrhovateľom na základe priebehu splácania úveru. Zmluvné strany sa v Článku IV. zmluvy dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % ročne, RPMN predstavuje 24,48 % a priemerná hodnota RPMN činí 19,96 % a celková suma, ktorú sa zaviazal odporca I/ vrátiť navrhovateľovi predstavovala sumu vo výške 8.225,16 Eur. Ku dňu uzavretia zmluvy bola dohodnutá výška poplatku za predčasné splatenia úveru 1 % z výšky splateného úveru pred

dňom splatnosti úveru, výška poplatku za poskytnutia úveru 100,- Eur a výška poplatku za vedenie úveru 1,99 Eur za každý i začatý kalendárny mesiac. Z Článku II. zmluvy vyplýva, že úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, uzatvorenou s odporcami I/ a II/ ako aj vyhlásením odporkyne II/ ako ručiteľa. V zmysle Článku VI. zmluvy si zmluvné strany pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy dohodli úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Pretože odporca I/ ako dlžník ani odporkyňa II/ ako ručiteľ nezaplatili dlh navrhovateľovi ani na základe písomnej výzvy navrhovateľa z 12. 12. 2011, označenej ako Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá bola doručená odporcovi I/ do vlastných rúk dňa 23. 12. 2011 a odporkyni II/ náhradným doučením, navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 28. 02. 2012 Oznámením o zosplatnení úveru z 29. 02. 2012, ktorým vyzval odporcov I/ a II/ na zaplatenie úveru v dodatočnej lehote do 11. 03. 2012. Predmetné zosplatnenie bolo odporcovi I/ doručené do vlastných rúk dňa 06. 03. 2012 a odporkyni II/ do vlastných rúk dňa 05. 03. 2012. Ku dňu 02. 10. 2013 navrhovateľ proti odporcovi I/ ako dlžníkovi a odporkyni II/ ako ručiteľke eviduje pohľadávku spolu vo výške 6.695,38 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 4.396,66 Eur, riadneho úroku vo výške 16,9 % ročne vyčíslenému k 16. 09. 2013 vo výške 1.458,89 Eur, úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 756,68 Eur a poplatkov vo výške 44,95 Eur.

Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods.1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že predmetom konania je Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci uzavreli dňa 18. 10. 2010. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, nakoľko v predmete svojho podnikania má poskytovanie úverov. Navrhovateľ je banka, preto pri uvedenej činnosti je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Odporca I/ v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa II/ ako ručiteľ. Preto navrhovateľ bol od uzavretia zmluvy s odporcom I/ v postavení dodávateľa a odporca I/ v postavení spotrebiteľa. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že je potrebné aplikovať na daný právny vzťah príslušné ustanovenia

Obchodného zákonníka neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Zároveň aj z predmetnej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, uzatvorenú podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je nesporné, že navrhovateľ uzavrel s odporcom I/ dňa 18. 10. 2010 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, predmetom ktorej v Článku I. bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi I/ úver vo výške 5.000,- Eur s úrokovou sadzbou 16,9 % ročne a s lehotou splatnosti do 15. 10. 2015. Predmetný úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom odporkyne II/, obsiahnutým v Článku II. úverovej zmluve. Z obsahu úverovej zmluvy teda vyplýva jednak záväzok navrhovateľa ako veriteľa poskytnúť odporcovi I/ ako dlžníkovi úver v dohodnutej výške ale aj vôľa odporkyne I/ poskytnúť za predmetný úver ručenie. Tým medzi navrhovateľom a odporcom I/ vznikol hlavný záväzkový vzťah, a medzi navrhovateľom a odporkyňou I/ ručiteľský záväzok, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom. Trvanie ručiteľského (akcesorického) záväzku je podmienené trvaním ním zabezpečovaného hlavného záväzku, t.j. existenciou dlhu zo strany odporcu I/ ako dlžníka. Z ustanovenia § 548 Obč. zákonníka vyplýva subsidiárna povaha ručenia. Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú ručením je totiž založená na tom, že dlžník nezaplatil veriteľovi zročný dlh napriek tomu, že ho veriteľ na to písomne vyzval. Písomnú výzvu na plnenie treba dlžníkovi doručiť, ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ručiteľskom záväzku. Ručiteľ má však právo uplatniť proti veriteľovi námietky ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Pôjde spravidla o námietky smerujúce voči pohľadávke. Z uvedeného teda vyplýva, že až v prípade nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom (odporcom I/) môže veriteľ (navrhovateľ) uplatňovať svoje právo v konaní tak voči dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi a to ja samostatne, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom I/ došlo dňa 18. 10. 2010 k platnému uzavretiu Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorá má písomnú formu a obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe tejto zmluvy odporcovi I/ vznikla povinnosť riadne a včas poskytnutý úver navrhovateľovi splatiť, ktorú povinnosť si odporca I/ nesplnil, hoci ho na to navrhovateľ ako veriteľ písomne vyzval výzvou z 12. 12. 2011. Nakoľko vzniknutý dlh neuhradila navrhovateľovi na základe svojho ručiteľského záväzku ani odporkyňa II/, navrhovateľ celú neuhradenú pohľadávku vyhlásil za splatnú podaním z 29. 02. 2012 a odporcov I/ a II/ vyzval na dodatočnú úhradu nesplatenej časti úveru s príslušenstvom do 11. 03. 2012. Odporcovia I/ a II/ si svoju povinnosť nesplnili, dlh navrhovateľovi nesplatili, čím porušili svoje zákonné ako aj zmluvné povinnosti.

Na pojednávaní odporca I/ uznal nárok navrhovateľa tak do dôvodu ako aj do výšky a prejavil ochotu dlh zaplatiť. S prihliadnutím však na svoje osobné, sociálne a majetkové pomery tvrdil, že si svoju povinnosť nevie splniť. Odporkyňa II/ namietala, že nebola plne uzrozumená s tým, čo znamená povinnosť ručiteľa ako aj, že odporca I/ ako dlžník použil finančné prostriedky z úverovej zmluvy výlučne pre svoju potrebu. Túto námietku odporkyne II/ považoval súd za neopodstatnenú, nakoľko v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka došlo zo strany odporkyne II/ k platnému prevzatiu ručenia za splatenie úveru poskytnutého odporcovi I/. Odporkyňa II/ totiž podpisom úverovej zmluvy vyjadrila svoju vôľu zaručiť sa za záväzky odporcu I/ a ako ručiteľ svojim podpisom na predmetnej úverovej zmluve potvrdila, že bola oboznámená s obsahom ručiteľského záväzku a berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku navrhovateľa v prípade, ak ju neuspokojí odporca I/ ako dlžník. Súd zdôrazňuje, že na platnosť ručiteľského záväzku sa nevyžaduje osobitné, samostatné ručiteľské vyhlásenie, ktorým by odporkyňa II/ prevzala ručenie za splnenie povinnosti z úverovej zmluvy. V zmysle citovaných ustanovení zákona, upravujúcich ručenie je na platnosť ručiteľského záväzku postačujúce osobitné vyhlásenie ručiteľa, uvedené priamo v úverovej zmluve. Súd nemohol akceptovať ani námietku odporkyne II/, ktorou namietala, že navrhovateľ nevykonal všetky právne kroky voči odporcovi I/ ako dlžníkovi a teda nepostupoval v súlade so zmluvnými podmienkami. Z podania navrhovateľa označeného ako Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 12. 12. 2011 vyplýva, že navrhovateľ opakovane vyzýval odporcu I/ ako dlžníka na zaplatenie úveru, túto výzvu odporca I/ riadne prevzal do vlastných rúk dňa 23. 12. 2011. Takú istú výzvu z 12. 12. 2011 navrhovateľ zaslal aj odporkyni II/ ako ručiteľke, ktorá jej bola doručená náhradným doučením. Následne navrhovateľ zaslal odporcovi I/ ako dlžníkovi ale aj odporkyni II/ ako

ručiteľke Oznámenie o zosplatnení úveru z 29. 02. 2012 , ktoré bolo doručené odporcovi I/ do vlastných rúk dňa 06. 03. 2012 a odporkyni II/ dňa 05. 03. 2012, ktorou ich vyzval na dodatočné splnenie si svojich povinností do 11. 03. 2012. Ani jeden z odporcov však navrhovateľovi z titulu úveru nič nezaplatil.

Pokiaľ sa týka výšky žalovanej istiny s príslušenstvom, táto zo strany odporcov I/ a II/ nebola namietaná. Odporkyňa II/ neuplatnila svoje právo proti navrhovateľovi ako veriteľovi a nevzniesla žiadne námietky, smerujúce voči pohľadávke. Z dôkazov predložených navrhovateľom je nesporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi I/ úver dňa 19. 10. 2010 vo výške 5.000,- Eur. Z prehľadu splátok úveru vyplýva, že odporca I/ platil z titulu úveru navrhovateľovi splátky nepravidelne a nie v dohodnutej výške a to len do 28. 10. 2011 (č.l. 70). Ku dňu spísania návrhu na začatie konania 02. 10. 2013, predstavoval dlh odporcu I/ sumu vo výške 6.695,38 Eur, pozostávajúci z istiny vo výške 4.396,66 Eur, riadneho úroku vo 16,9 % ročne vyčíslenému k 16. 09. 2013 vo výške 1.458,89 Eur, úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne vo výške 756,68 Eur a poplatkov vo výške 44,95 Eur. Tým, že odporcovia I/ a II/ nezaplatili navrhovateľovi riadne a včas túto sumu, dostali sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, preto vznikol navrhovateľovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania odporcov t. j. od 17. 09. 2013, od kedy sú v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania predstavuje 8,50 % ročne so zreteľom na to, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,50 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o osem percentuálnych bodov predstavuje 8,50 % ročne. Preto potom súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a uložil odporcom I/ a II/ povinnosť, spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 6.958,95 Eur s príslušenstvom s prihliadnutím na to, že odporcovia I/ a II/ od zosplatnenia dlhu dňa 28. 02. 2012, ani ku dňu rozhodnutia súdu navrhovateľovi nezaplatili žiadnu sumu.

Záverom súd poukazuje na to, že v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka, v prípade, ak odporkyňa II/ ako ručiteľ splní záväzok za odporcu I/ ako dlžníka, a zaplatí navrhovateľovi dlh (prípadne jeho časť) za odporcu I/ ako dlžníka, je oprávnená požadovať od odporcu I/ náhradu za všetky plnenie poskytnuté navrhovateľovi ako veriteľovi. Na ručiteľa totiž plnením za dlžníka prechádzajú zo zákona práva veriteľa a vzniká mu pohľadávka voči dlžníkovi na náhradu toho, čo za neho plnil veriteľovi. Jeho právo na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť odo dňa, keď uspokojil pohľadávku veriteľa. Nárok ručiteľa voči dlžníkovi je rovnaký ako nárok veriteľa, ktorý uspokojil ručiteľ.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy spojené s uplatňovaním svojho práva proti odporcom I/ a II/. Preto potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv voči odporcom I/ a II/ so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.