Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/29/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45869464, právne zastúpeného verita s.r.o., Karpatská 18, Bratislava proti povinnej Y. E., bytom U. T. XXX, o vymoženie sumy XXX,XX Y. s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -12 zo dňa 8. októbra 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IDA12100131 zo dňa 27.01.2012, pričom vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere zo dňa 13.7.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, a v bode 9.2 obchodných podmienok pre úver sa dohodli, že spory zo zmluvy budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody v rozhodcovskom konaní. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v tejto spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. K tomuto záveru dospel na základe toho, že spotrebiteľ bol podľa nej nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, doložka bola pripravená vopred bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. V konečnom dôsledku bola spotrebiteľovi odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje zákon a smernica Rady 93/13/EHS. Svoje záveru súd prvého stupňa podporil citáciou § 41, §44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-243/08, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a priznáva právo na riešenie všetkých sporov zo zmluvy súdu v obvode sídla dodávateľa, spĺňa podmienky pre jej kvalifikovanie ako nekalej. Tým viac je podľa súdu prvého stupňa nekalou podmienka zverujúca túto právomoc rozhodcovskému súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhuje, aby príslušný súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prekročil zákonné limity skúmania exekučného titulu zverenému mu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ZoRK, pretože skúmal aj iné ako zákonom určené listiny, zmluvu o úvere i rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá

oprávnenie posudzovať materiálnu správnosť exekučného titulu, skúmať rozhodcovské konanie alebo rozhodcovskú zmluvu, zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Exekučný súd vykonával nové dokazovanie a oprávnenému nedal možnosť vyjadriť sa vykonaným dôkazom a novo vytvorenému skutkovému stavu. Právny predchodca oprávneného postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách a ponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd s stotožnil s náležitým odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súladnosť so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorého následkom je materiálna nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Táto skutočnosť v spojení s dôslednou ochranou práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu odôvodňuje postup exekučného súdu, ktorým neudelí poverenie súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky , , nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 01.11.2011.

K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací súd dodáva, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný súd vždy vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok v § 41 presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov môžu byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona zákonom predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského súdu v konkrétnej veci sa (opäť na základe zákona) vyžaduje ďalšia právna skutočnosť, a tou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky).

Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je možnosť exekučného súdu z hore uvedených dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania) obmedzená, ale jednoduchšia (zrejme by nebol problém odhaliť nedostatok právomoci Okresného súdu v Hanušovciach nad Topľou vydať rozsudok, ktorý by mal byť exekučným titulom), zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu pokrýva zásadne a logicky širšie spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí úplne prirodzene zistenie zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto

dôvodu argumenty oprávneného o nemožnosti skúmať napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je nesprávny.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok pre úver v bode 9.2., ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 13.7.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka a.s.) a povinnou nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Podľa nej sa spory zo zmluvy mali riešiť dohodou, a ak sa dohoda nedosiahne, pred rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave. V konaní takto nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a povinnou sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a podľa odseku 2) návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Toto znenie vyjadruje povinnosť bánk ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv spôsobom, ktorý vyžaduje individuálne informovanie a poučovanie spotrebiteľa o tomto možnom spôsobe riešenia sporov.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne nasvedčujú tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere 8.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (, ). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava tiež spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne účinky a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul i okolnosti mu predchádzajúce a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. ).

Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 44 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné