Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-25-2022.pdf
PDF · 106.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 6.10.2022 v Michalovciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. F. - nar. X.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom B., U., adresa na doručovanie písomností E., A., bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
p r e to ž e
dňa 11.7.2020 v čase okolo 17.30 h v kuchyni bytu č. XX na ul. A.. XX v E., fyzicky napadol R. A. tým spôsobom, že počas toho ako R. A. držal Mgr. R. A. ho zozadu chytil rukou za krk a ťahal ho dozadu smerom na chodbu, kde ho hodil na zem a následne na neho sadol a kolenom zatlačil na jeho ľavé rameno, čím poškodenému R. A. spôsobil zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív na ľavom pleci a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti (jej tela) s posunutím úlomkov, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 35 dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví.
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným:
- Sociálnej poisťovni, so sídlom Zvolen, Š. Moyzesa 52, vo výške 544,20 €,
- Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Nitra, Cintorínska 5, vo výške 189,62 €.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených Senior Dobrá Niva n.o., so sídlom Dobrá Niva, ul. Slobody 364/122 a R. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., J.. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 1.4.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na C. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný C. F. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. o tom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň došiel k nim domov pán A., ktorý sa chcel stretnúť so svojou dcérou v zmysle rozhodnutia súdu, keďže styk s dcérou mal upravený po rozvode manželstva s družkou obžalovaného, s ktorou v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti. Stretnutie s dcérou mu bolo riadne umožnené, tak ako v minulosti. Následne spoločne odišli kúpiť poličku pre dcéru poškodeného, kde z obchodu sa vrátili okolo 12.00 h a poškodený začal poličku pre svoju dcéru montovať. Obžalovaný počas tohto bol so svojim synom, ktorý sa im narodil spolu s pani A., kde táto v danom čase bola opäť tehotná. Skladanie poličky trvalo poškodenému veľmi dlho od 12.00 h do 15.00 h, kde vtedy za nim došla jeho bývalá manželka a požiadala ho, aby jej podpísal papiere v súvislosti s dochádzkou dieťaťa do škôlky. Z tohto dôvodu odišiel z izby, kde skladal poličku a mal podpísať dané papiere. Obžalovaný sa medzitým rozhodol upratať v izbe po poškodenom a pozbierať nástroje z montáže poličky. Keď bol v tejto izbe kde upratoval, začul veľký šramot. Bol to zvuk, akoby sa posúval nábytok a preto sa rozhodol ísť za zvukom a pozrieť sa, čo sa deje. Keď došiel do kuchyne, nachádzal sa tam pán A. s jeho družkou, kde zbadal, že kuchynský stôl je odsunutý a družka je na rohovej lavici. Nad ňou stál poškodený a dusil ju. Pravou rukou ju držal pod krkom a ľavou rukou ju držal za jej pravú ruku v mieste, kde bola operovaná a má ju porezanú. Keď to zbadal, ihneď pristúpil k poškodenému, objal ho okolo pása a ťahal ho dozadu, preč od družky, čo sa mu aj podarilo. Keď ťahal A., tento sa chytil sporáka, ktorého sa držal a následne spolu obaja spadli dozadu, kde obžalovaný spadol na chrbát a na neho spadol poškodený. Po páde obžalovaný nepokračoval voči poškodenému v žiadnom násilí, kde tohto iba odsunul, vstal a pozrel sa na družku, čo sa jej stalo. Rovnako poškodený nepokračoval v útoku voči družke. Poškodený sa zdržal v byte ešte 3-4 minúty a potom z bytu odišiel. Obžalovaný pripustil, že poškodenému nadával. V závere obžalovaný dodal, že toto nebol prvý incident poškodeného s jeho družkou. Už v minulosti, keď nebol doma ju napadol, čo sa dozvedel priamo od družky. Poškodený je psychiatrickým pacientom a má na to aj lekárske nálezy, kde trpí záchvatmi. Je preto možné, že tento mohol kedykoľvek dostať takýto záchvat po tom, ako odišiel z bytu a uvedené zranenie si mohol spôsobiť aj medzitým, keď od nich odišiel.
Bol vypočutý poškodený R. A., ktorý uviedol, že uvedeného dňa došiel k dcére, kde jej mal poskladať poličku, ktorú predtým spoločne kúpili v obchode. Keď poličku poskladal, zavolala ho bývalá manželka, aby jej podpísal papiere v súvislosti s prijatím dcéry do školy do prvého ročníka. Keď k nej došiel, bavili sa o tých papieroch, kde jej tiež povedal, že chce zobrať dcéru na jarmok. S týmto ona nesúhlasila a vytkla mu, že poličku skladal veľmi dlho a dcéra už nikam nepôjde. Poškodený však ďalej trval na tom, aby šiel s dcérou na jarmok, preto ho bývala manželka začala štípať na predlaktí. Z tohto dôvodu ju od seba odstrkoval. Toto sa odohrávalo v kuchyni, kde poškodený bývalú manželku takto odstrkával od zárubne dverí vedúcich do kuchyne, pokiaľ si táto sadla na rohovú lavicu v kuchyni. Keď naďalej nesúhlasila s odchodom dcéry na jarmok, poškodený tejto zakričal, aby sa obliekla, pričom bývalú manželku chytil za rameno a zatriasol ňou, prečo zneužíva dcéru a manipuluje ju. Keď ju takto držal a triasol ňou, došiel do kuchyne obžalovaný. Tento ho chytil zozadu jednou rukou a ťahal dozadu. Poškodený sa bránil a chytal čoho len mohol, kde sa chytil kuchynskej linky a sporáka. Obžalovaný ho odtiahol až k zárubni, ktorej sa poškodený chytil. Následne ho obžalovaný trhol, na čo poškodený sám spadol. Následne k nemu priskočil obžalovaný, ktorý na neho kľakol, kde mu kľačal najprv na bruchu a neskôr na hrudníku. Napokon mu jednou nohou zakľakol kľúčnu kosť, kedy mu ju zrejme zlomil. Keď zacítil bolesť v kľúčnej kosti, obžalovaného vymrštil a tento hlavou narazil do dverí detskej izby, kedy si poškodil okuliare. Poškodený sedel v polosede, keď ho obžalovaný znova schytil za šaty a pritlačil ho k zárubni. V tom čase vybehla z detskej izby dcéra a kričala na obžalovaného, aby ho nezabil. Vtedy obžalovaný prestal a ďalej už nič nerobil. Poškodený vstal a bežal do kúpeľne pozrieť sa, čo má s kľúčnou kosťou, keďže pociťoval bolesť a už tam mal aj mierny opuch. Následne bol vytlačený obžalovaným z bytu. Z dôvodu
zlomenej kľúčnej kosti poškodený vyhľadal lekársku pomoc a vec nahlásil na polícii. Poškodený dodal, že kvôli zraneniu nevedel dvihnúť ruku a mal veľké bolesti.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi poškodeným a obžalovaným, obe konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach.
Bola tiež vypočutá svedkyňa Mgr. R. A., ktorá uviedla, že uvedeného dňa potom, čo kúpili poličku dcére, ju poškodený skladal zhruba 3 hodiny. Následne ho zavolala s tým, že od neho potrebuje podpísať papiere o prijatí dcéry do školy. Vtedy k nim prišla aj dcéra, ktorá sa dožadovala toho, aby s poškodeným išla na kolotoče. Svedkyňa s tým nesúhlasila, kde tejto uviedla, že až keď poškodený podpíše papiere môžu ísť spolu na kolotoče. Vtedy na ňu zaútočil poškodený, ktorý ju schytil a začal dusiť s tým, že sa nebude dcére vyhrážať. Napadol ju tak, že svojou pravou rukou jej držal ľavú ruku za rameno a ľavou rukou ju chytil pod krk a dusil ju. Všetko sa to odohralo v kuchyni pri kuchynskej linke a lavici, ktorá je tam na sedenie, kde poškodený ju schytil a stočil pri linke a dopadli spolu na lavicu. Keď ju takto držal, vošiel do miestnosti pán F., ktorý keď to zbadal, schytil poškodeného a ťahal ho zo svedkyne dole. Keď ho ťahal, poškodený sa snažil rukami niečoho zachytiť, no napokon spolu spadli na konci kuchyne do chodbičky, ktorá vedie do kuchyne. Keď sa postavili, pán A. si začal zbierať svoje veci, ktoré tam mal poukladané a pán F. sa začal venovať deťom. Následne sa poškodený opäť dožadoval toho, aby s dcérou šiel na kolotoče, načo mu svedkyňa opakovane oznámila, že po tomto incidente nikde dcéra nepôjde. Poškodený na to odišiel a zhruba o hodinu im zavolal, že si u nich zabudol nejaké veci , ktoré mu vyhodili von cez okno. S odstupom času, okolo 7 až 8 hodiny večer k nim došla polícia s tým, že pán F. je obvinený, že niekomu ublížil.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi poškodeným a svedkyňou Mgr. R. A., obe konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia MUDr. Julián Tkáč, ktorý uviedol, že v danej veci vypracoval znalecký posudok č. 75/2020 a jeho doplnok č. 48/2021, kde zotrval na svojich záveroch uvedených v doplnku znaleckého posudku, pri vypracovaní ktorého mal k dispozícii viac informácii, ako pri vypracovaní znaleckého posudku. Zranenia, ktoré utrpel poškodený mohli byť podľa znalca spôsobené tak, ako to poškodený uviedol pri rekonštrukcii. K uvedenému záveru sa znalec priklonil aj s poukazom na to, že obžalovaný, ako aj svedkyňa, ktorá mala byť prítomná pri spáchaní skutku, neudali žiaden iný mechanizmus vzniku uvedeného zranenia, pričom neuviedli žiadne vonkajšie priame alebo nepriame násilie, ktoré by mohlo spôsobiť zlomeninu kľúčnej kosti poškodeného. Aj na základe rekonštrukcie je možné konštatovať, že zranenie kľúčnej kosti mohlo byť spôsobené nepriamym mechanizmom, napr. pádom na hornú ľavú končatinu alebo priamym mechanizmom, napr. pritlačením kľúčnej kosti. V danom prípade išlo o zlomeninu špirálovitého charakteru, čo svedčí pre nepriame pôsobenie vonkajšieho násilia na oblasť ľavej kľúčnej kosti a ľavého ramenného kĺbu, čo bolo zdokumentované aj pri rekonštrukcii, keď poškodený ležal a obžalovaný na ňom kľačal, resp. keď poškodený bol opretý o zárubňu alebo o stenu dverí a obžalovaný mu tlačil na oblasť ľavého ramenného kĺbu. Zlomenina kľúčnej kosti sa navonok prejavuje opuchom mäkkých tkanív, ktorý však nenastupuje okamžite a podkožný krvný výron, ktorý rovnako postupne pribúda a to v závislosti od rýchlosti zrážania krvi. Nakoniec je prítomná patologická hybnosť a porucha kontinuity kľúčnej kosti v závislosti od veľkosti posunu. Znalec vylúčil, aby uvedené zranenie poškodený utrpel pri páde, keďže neboli zdokumentované žiadne iné objektívne prejavy pôsobenia vonkajšieho násilia na iné oblasti jeho tela v zmysle povrchových odrenín alebo podkožných výronov.
Napokon bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Dušan Hrubala CSc, ktorý zotrval na svojom znaleckom posudku a jeho záveroch. Konštatoval, že zranenia u poškodeného vznikli pravdepodobne naraz a to najpravdepodobnejšie pritlačením, resp. prikľaknutím kolenom útočníka. Uvedené konštatovanie o pravdepodobnosti vzniku zranení vychádza z materiálu, ktorý mal k dispozícii, z výpovedí svedkov, poškodených, účastníkov incidentu a zdravotnej dokumentácie. Zdôraznil, že znalec nie je priamym svedkom a preto sa môže vyjadrovať iba o pravdepodobnosti, avšak vzhľadom k zisteným skutočnostiam iný mechanizmus vzniku daného zranenia nepripúšťa.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č.75/2020 a jeho doplnok č. 48/2021 MUDr. Juliána Tkáča, ktorého závery sú v podstate zhodné s výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní.
Naviac z týchto je zrejmé, že zranenia, ktoré poškodený dňa 11.7.2020 utrpel si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosť po dobu 5 týždňov, pričom poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že musel strpieť stredne silnú bolesť v oblasti ľavej kľúčnej kosti a fixáciu oboch horných končatín. Bodovo znalec zranenia ohodnotil na 25 bodov, kde tieto z medicínskeho hľadiska hodnotil ako stredne ťažké. Trvalé následky však nepredpokladá.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj znalecký posudok č. 59/2021 MUDr. Dušana Hrubalu CSc., ktorého závery sú v zhode s výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní. Znalec v závere znaleckého posudku konštatuje, že poškodený dňa 11.7.2020 utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív na ľavom pleci a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, čo hodnotí ako poranenie ľahké z medicínskeho hľadiska. Uvedené poranenia vznikli najpravdepodobnejšie tak, ako to uvádza poškodený, ktorý to aj znázornil v rámci rekonštrukcie, teda zlomenina kľúčnej kosti vznikla najpravdepodobnejšie prikľaknutím kolenom útočníka na oblasť ľavého pleca poškodeného, pričom sila pôsobenia musela byť väčšej intenzity, ktorú človek o hmotnosti cca 115 kg môže ľahko vyvinúť. Uvedené zranenia vznikli naraz jedným priamym pôsobením tupého násilia na oblasť ľavého pleca a ľavej kľúčnej kosti. Znalec vylúčil, aby poškodený uvedenú zlomeninu mal už pred incidentom, keďže so zlomenou kľúčnou kosťou by s určitosťou nemohol napadnúť svedkyňu tak, ako to táto uviedla vo výpovedi a rovnako uvedené zranenie nemohol utrpieť po incidente, keďže po odchode z bytu poškodený nebol v stave, aby padal a spôsobil si takéto zranenie, kde na zlomenie kľúčnej kosti je potrebné vynaloženie veľkej energie. Znalec rovnako vylúčil vznik uvedenej zlomeniny pri páde. Dodal, že výpovede obžalovaného a svedkyne A. nekorešpondujú s medicínsky vysvetliteľným mechanizmom vzniku zranení. Znalec konštatoval, že uvedené zranenie poškodený po úraze pociťuje ako výraznú bolesť v mieste zlomeniny, ktorá je jednak spontánna a jednak sa zvýrazňuje pri pohybe ľavou hornou končatinou. V mieste zlomeniny je opuch, krvná podliatina a obmedzená hybnosť ľavej hornej končatiny. Zlomenina sa prejavuje už v čase jej vzniku výraznou bolesťou, teda poškodený si zlomeninu uvedomuje ihneď. Znalec konštatoval dĺžku liečenia a práceneschopnosti na 35 - 40 dní. Bodovo zranenie znalec ohodnotil na 50 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 1092,-€.
Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to zápisnice o vykonaní rekonštrukcie s fotodokumentáciou, lekárskych správ, tehotenského preukazu, vyčíslenia nákladov, potvrdenia Sociálnej poisťovne, správy Sociálnej poisťovne, charakteristiky, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu RT, výpisu z Obchodného registra.
Zo zápisnice o vykonaní rekonštrukcie s fotodokumentáciou súd zistil, akým spôsobom malo dôjsť ku skutku podľa jednotlivých účastníkov incidentu, teda obžalovaného a poškodeného, ako aj svedkyne Mgr. R. A., kde všetci jednotlivo znázornili priebeh incidentu na figurantoch, z čoho bola vyhotovená aj pripojená fotodokumentácia.
Z lekárskych správ o ošetrení poškodeného je zrejmé, že poškodený dňa 11.7.2020 v čase o 17.37 hod. bol ošetrený v Nemocnici s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce, kde uviedol, že bol inzultovaný, hodený na zem a prikľaknutý v oblasti kľúčnej kosti, pričom u tohto bola konštatovaná zlomenina kľúčnej kosti.
Z tehotenského preukazu svedkyne Mgr. R. A. je zrejmé, že v čase spáchania skutku bola táto tehotná.
Z vyčíslenia nákladov vynaložených na poskytnutú zdravotnú starostlivosť u poškodeného R. A. sú zrejmé náklady spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., ktoré táto musela vynaložiť v súvislosti s uvedeným incidentom a ošetrením poškodeného.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok je zrejmé, že poškodenému boli vyplatené dávky nemocenského a ošetrovného v celkovej výške 544,2 €.
Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, pričom doposiaľ nebol riešený komisiou na ochranu verejného poriadku.
V evidencii priestupkov má evidovaný iba jeden priestupok na úseku dopravy, pričom doposiaľ bol trestaný iba raz a to Okresným súdom Trebišov vo veci 7T/97/2016 dňa 14.9.2016, pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov do 5.4.2019. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov. Obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že obžalovaný C. F. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko inému úmyselne ublížil na zdraví.
K uvedenému záveru súd dospel najmä na základe výpovede samotného poškodeného R. A., ktorý v rámci svojej výpovede podrobne popísal priebeh incidentu, ako aj skutočnosti, ktoré mu bezprostredne predchádzali. Jednoznačne uviedol, že potom, čo sa pohádal s bývalou manželkou Mgr. R. A. bol napadnutý jej druhom obžalovaným C. F., ktorý ho od svedkyne ťahal dozadu, v dôsledku čoho spadli na zem, kde ho následne opäť priľahol, resp. prikľakol a nohou mu zatlačil v mieste kľúčnej kosti, kedy pocítil bolesť. Následne pri ošetrení bola u poškodeného konštatovaná zlomenina kľúčnej kosti.
V súlade s výpoveďou poškodeného sú obe znalecké posudky a výpovede znalcov MUDr. Juliána Tkáča a MUDr. Dušana Hrubalu CSc., ktorí v podstate zhodne konštatovali, že zranenia poškodeného najpravdepodobnejšie vznikli tak, ako to poškodený uvádza vo svojej výpovedi a ako to uviedol a znázornil v rámci vykonanej rekonštrukcie. Znalci konštatovali, že uvedené zranenia vznikli naraz a to pravdepodobne prikľaknutím poškodeného kolenom obžalovaného v oblasti ľavého pleca a kľúčnej kosti. Znalci vylúčili, aby uvedenú zlomeninu poškodený utrpel pri páde, keďže absentovali akékoľvek iné znaky preukazujúce takýto mechanizmus vzniku daného zranenia. Znalec MUDr. Hrubala naviac vylúčil, aby uvedené zranenie bolo poškodenému spôsobené pred uvedeným incidentom, kedy by nebol schopný konať tak, ako to sám popísal vo svojej výpovedi vo vzťahu k svedkyni A., kde táto konanie poškodeného v rámci svojej výpovede potvrdila. Rovnako znalec vylúčil, aby uvedené zranenie poškodený utrpel po danom incidente, keďže z bytu obžalovaného neodchádzal v stave, aby padal a spôsobil si tak takéto zranenie. Naviac obžalovaný ani svedkyňa A. neuviedli v rámci svojich výpovedí, ani pri rekonštrukcii žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali pre iný mechanizmus vzniku zranení u poškodeného a boli by v súlade s medicínskymi zisteniami lekárov. Znalec MUDr. Hrubala tak jednoznačne konštatoval, že uvedený mechanizmus vzniku zranení sa javí ako jediný možný na základe zistených dôkazov.
V súlade s výpoveďou poškodeného a výpoveďami znalcov a nimi podanými znaleckými posudkami vyznievajú aj lekárske správy o ošetrení poškodeného, z ktorých je zrejmé, že tento už v čase ošetrenia dňa 11.7.2020 o 18.20 h pri ošetrení konštatoval, že bol napadnutý známou osobou, hodený na zem a prikľaknutý v oblasti kľúčnej kosti. Následne ošetrujúci lekár MUDr. Maroš Sidun u tohto konštatoval zlomeninu kľúčnej kosti.
Napokon v zhode s výpoveďou poškodeného je aj zápisnica o vykonanej rekonštrukcii, zo záverov ktorej vychádzali aj znalci pri podaní svojich znaleckých posudkov.
V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý pripustil, že poškodeného, ktorý napádal jeho družku schytil, objal a ťahal z družky dole, kde v dôsledku toho obaja spadli. Poprel, aby na poškodeného akýmkoľvek spôsobom ďalej útočil alebo mu inak fyzicky ubližoval. Uvedené tvrdenie obžalovaného je však plne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a to najmä výpoveďami znalcov a nimi podanými znaleckými posudkami, z ktorých je zrejmé, že v dôsledku takéhoto konania, ktoré obžalovaný popísal vo svojej výpovedi by v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k objektívne zisteným zraneniam u poškodeného. Z tohto dôvodu preto súd výpoveď obžalovaného vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú, plne vyvrátenú vyššie uvedenými dôkazmi, v snahe obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie, resp. vyhnúť sa očakávanému trestu.
Súd sa rovnako zaoberal aj výpoveďou svedkyne Mgr. R. A., ktorá potvrdila skutočnosť, že pri vzájomnom rozhovore s poškodeným bola týmto fyzicky napadnutá, kde tento ju schytil za ruku a druhou rukou ju začal dusiť, pričom ju tlačil dozadu, v dôsledku čoho sa dostali až na lavicu v kuchyni. Tam ich našiel obžalovaný, ktorý poškodeného chytil a ťahal z poškodenej preč. V dôsledku toho obaja spadli, pričom obžalovaný nepokračoval v útokoch voči poškodenému, ktorý vstal a z bytu odišiel. Dodala, že u tohto si žiadne zranenia nevšimla a zároveň ani tento sa na nič nesťažoval. Súd aj uvedenú výpoveď
svedkyne považuje za nevierohodnú a účelovú v snahe napomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie, kde u svedkyne súd zohľadnil aj jej motív k účelovému tvrdeniu v prospech obžalovaného, s ktorým táto v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti a má s ním aj deti.
V tejto súvislosti súd považuje za potrené taktiež uviesť, že konanie obžalovaného nebolo možné posúdiť ani ako nutnú obranu, teda ako konanie obžalovaného, ktorým by odvracal priamo hroziaci, resp. trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom, teda na svedkyňu Mgr. R. A. zo strany poškodeného R. A., keďže je zjavné, že takáto „obrana“ svedkyne zo strany obžalovaného bola zjavne neprimeraná útoku vzhľadom k následku jeho konania, keďže tento objektívne pokračoval v útoku voči poškodenému aj potom, čo tohto odtiahol od svedkyne A. a poškodený ďalej túto nijako nenapádal. Takýmto spôsobom tak došlo k jeho zraneniu a to na chodbe bytu, kde ho obžalovaný znova napadol a prikľakol. Naviac sám obžalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že podľa jeho názoru útok poškodeného voči jeho družke R. A. skončil už v čase, keď ho od nej odtiahol. Z tohto dôvodu preto akékoľvek ďalšie konanie obžalovaného voči poškodenému je potrebné hodnotiť ako konanie nad rámec nutnej obrany a je potrebné ho považovať za útok obžalovaného voči poškodenému.
Keďže obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne iné podstatné skutočnosti, súd o jeho vine nemal pochybnosti.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného súd hodnotil jeho doterajší bezúhonný život, keďže na tohto sa hľadí akoby súdne trestaný nebol, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť o tohto nezistil, preto súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3 a trest obžalovanému ukladal v takto upravenej trestnej sadzbe.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest je plne primeraný, zákonný a spravodlivý pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby si uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobnej trestnej činnosti nedopúšťal. Zároveň takýto trest okrem individuálnej prevencie zabezpečí aj úlohu generálnej prevencie a dostatočne odradí iných členov spoločnosti od páchania obdobnej trestnej činnosti.
V trestnom konaní si poškodení Sociálna poisťovňa Bratislava a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Nitra uplatnili nárok na náhradu škody, ktorú riadne vyčíslili, preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodeným a to Sociálnej poisťovni Bratislava vo výške 544,20 € a Dôvere zdravotnej poisťovni a.s. Nitra vo výške 189,62€. Rovnako si v trestnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody poškodení a to nezisková organizácia Senior Dobrá Niva a R. A., ktorí však škodu riadne nepreukázali, resp. nevyčíslili, preto súd týchto poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.