Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1036/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci narhovateľa: V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. X, XXX XX O., zastúpený JUDr. Štefanom Čakvárim, advokátom, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. W. XX, XXX XX K. O., zastúpená Mgr. Marekom Laktišom, advokátom, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 2.323,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 10. 04. 2014 č. k. - 81, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 2.323,58 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 až do zaplatenia. Zároveň uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 734,30 Eur. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu v celom rozsahu. Považoval za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporkyni sumu 4.647,15 Eur. Odporkyňa si svoju povinnosť splnila sčasti, keď uhradila sumu 2.323,58 Eur, zvyšnú sumu neuhradila. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že dňa 08. 12. 2011 uhradila navrhovateľovi ešte sumu 1.600,- Eur, prvostupňový súd vyvodil, že napriek zisteniu, že odporkyňa skutočne takúto sumu navrhovateľovi zaplatila, nešlo však o zaplatenie na úhradu pôžičky. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporkyňou boli ďalšie záväzky a pohľadávky a suma 1.600,- Eur uhradená odporkyňou bola uhradená na tieto iné záväzky a pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa sa dostala zároveň do omeškania, priznal navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odporkyňa odvolanie prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie. V odvolaní tvrdí, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považuje za vydaný v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., teda za nedostatočný a nepresvedčivý. Prvostupňový súd opomenul riadne zdôvodniť postup, pri ktorom prvostupňový súd rozhodol výlučne na základe tvrdení, resp. dôkazov predložených navrhovateľom bez toho, aby v napadnutom rozsudku uviedol, prečo neumožnil odporkyni oboznámiť sa s týmto dôkazom a následne sa k nemu vyjadriť. Samotný rozsudok považuje za nepresvedčivý, čo zrejme vychádza z pochybení súdu v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku. Za najzávažnejšie pochybenie označil skutočnosť, že postupom súdu bolo porušené Ústavou SR dané právo odporkyne vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Prvostupňový súd porušil na ujmu odporkyne zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania. Tým bolo odporkyni odopreté právo na spravodlivé konanie. Konkrétne pochybenia boli v tom, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku ako jeden z dôkazov uvádza mailovú komunikáciu navrhovateľa s odporkyňou. Tento dôkaz vyhodnotil v napadnutom rozsudku jednou vetou. Táto (mailová komunikácia) bola navrhovateľom predložená na pojednávaní dňa 10. 04. 2014, a to krátkou cestou iba súdu. Odporkyni ani jej právnemu zástupcovi doručená nebola a nebola im daná ani len k nahliadnutiu, o čom svedčí zápisnica z pojednávania. Z uvedeného dôvodu odporkyňa nemala možnosť k tomuto dôkazu sa vyjadriť. Pritom nejde o dôkaz majúci právnu silu verejnej listiny. Odporkyňa pravosť a pravdivosť tejto listiny žiadnym spôsobom nepotvrdila a ani prvostupňový súd nevykonal tento dôkaz takým spôsobom, aby bolo možné konštatovať, že nebol iba účelovým dôkazom predloženým s cieľom uviesť prvostupňový súd do omylu. Rovnako odporkyni ani jej právnemu zástupcovi neboli predložené výpisy z účtov, o ktoré navrhovateľ opiera svoj nárok a ktoré rovnako súd považoval za dôkaz prevyšujúci dôvodnosť nároku navrhovateľa. Právny zástupca odporkyne sa tak mohol vyjadriť iba k dôkazu, ktorý nevidel a ktorý nevidela ani odporkyňa (hoci vzhľadom na to, že išlo o skutkovú okolnosť, bolo nevyhnutné, aby sa k nemu odporkyňa vyjadrila). Pokiaľ by bola odporkyni daná možnosť oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a vyjadriť sa k nim, mal by súd dostatočný priestor pre zistenie skutkového stavu dostatočného pre správne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom k povahe dôkazu, času jeho vyhotovenia a tiež závažným skutočnostiam v ňom uvedených, nemohol súd konať tak, aby tento dôkaz prijal bez toho, aby poskytol odporkyni priestor na oboznámenie sa s dôkazom a vyjadrenie sa k nemu. Za účelové považuje aj to, že tento dôkaz bol predložený počas pojednávania a nie vopred v lehote upravenej Občianskym súdnym poriadkom v § 115 ods. 2. Za pochybenie súdu považuje aj to, že prvostupňový súd odporkyni nepredložil na oboznámenie sa dôkazy (mailová komunikácia, výpisy z účtu) a neumožnil jej k nim sa vyjadriť, ale ani nezohľadnil skutočnosť, že predložením týchto dôkazov nastal stav, kedy bolo prinajmenšom potrebné odročiť termín pojednávania tak, aby odporkyňa mala reálnu možnosť sa s navrhovateľom predloženými dôkazmi oboznámiť. Prvostupňový súd tak svojím pochybením zasiahol do práv odporkyne ako účastníka konania a toto pochybenie má priamu súvislosť s rozhodnutím vo veci samej, ktoré je tak nesprávne. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, ako aj dôvodmi odvolania konštatuje, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil zaplatenie sumy 2.323,58 Eur s príslušenstvom z titulu nevrátenia pôžičky v uvedenej čiastke, keď Zmluvu o pôžičke uzavreli navrhovateľ s odporkyňou dňa 02. 12. 2007 a odporkyňa sa zaviazala vrátiť požičanú sumu v dvoch splátkach, prvú časť vo výške 2.323,58 Eur do 31. 12. 2008 a zostávajúcu časť do 31. 12. 2009. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že odporkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že by na uvedenú pôžičku uhradila ešte aj ďalšiu sumu 1.600,- Eur. Aj keď nebolo spochybnené, že takúto sumu odporkyňa navrhovateľovi zaplatila (dňa 08. 02. 2011), súd vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatoval, že uvedená suma sa netýkala zmluvného vzťahu - zmluvy o pôžičke, ale iných vzájomných záväzkov a pohľadávok účastníkov, ktoré medzi sebou mali. S takýmto záverom, ktorý vyplýva z predloženého dôkazu (záznam z mailovej komunikácie medzi účastníkmi), súhlasí aj odvolací súd. Poukazuje na skutočnosť, že samotná odporkyňa v uvedenej mailovej komunikácii zo dňa 27. 11. uviedla, že navrhovateľovi dlhuje sumu 1.080,- Eur (ako rozdiel medzi sumou zaplatenou navrhovateľom 4.080,- Eur a nákladmi na prenájom a nájomné ňou vyrátané v sume 3.000,- Eur za byt v P.), ďalej 300,- Eur ako polovica sumy „za dvere“, 170,- Eur ako polovica sumy za vstavanú skriňu a 50,- Eur ako polovica sumy za digestor. Táto suma predstavuje čiastku 1.600,- Eur. Ďalej uvádza, že dlží navrhovateľovi sumu 1.660,- Eur ako peniaze za „P. J.“ s tým, že túto čiastku vyplatí navrhovateľovi po uzavretí prípadu, ktorý je „stále v štádiu vyšetrovania“. Sama uvádza, že dlžná suma predstavuje 3.260,- Eur (teda čiastka 1.660,- Eur + 1.600,- Eur) s tým, že sumu 1.600,- Eur vyplatí hneď a po doriešení P. J. vyplatí polovicu skutočných nákladov po uzavretí prípadu a pokiaľ im nevrátia nič, tak uvádzaných 1.660,- Eur. Zároveň požiadala navrhovateľa o číslo účtu, na ktoré má peniaze poslať. Reakcia navrhovateľa bola taká, že uviedol dlh v sume 5.114,- Eur (hypotéka 2.934,- Eur, dvere polovica 300,- Eur, vstavaná skriňa polovica 170,- Eur, digestor polovica 50,- Eur a P. J. polovica 1.660,- Eur). Následne odporkyňa zaplatila navrhovateľovi prevodom na jeho účet dňa 08. 02. 2011 sumu 1.600,- Eur. Pokiaľ za takejto situácie prvostupňový súd uzavrel, že odporkyňa nepreukázala vrátenie vymáhanej sumy z titulu pôžičky a že zaplatenie sumy 1.600,- Eur nebolo plnením na túto pôžičku, odvolací súd konštatuje, že takýto záver je logický, podložený dôkazmi, a preto aj správny.

Odvolací súd podotýka, že odporkyňa, resp. jej právny zástupca, pred prvostupňovým súdom tvrdili, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu, keď mal navrhovateľ zamlčať ďalšie vzájomné nároky medzi účastníkmi, keď odporkyňa mala zaplatiť v hotovosti ďalšie platby v celkovej sume 1.327,- Eur (odôvodnenie odporu), avšak žiadne dokazovanie na tieto svoje tvrdenia nenavrhla ani v písomnom podaní, ani na pojednávaní pred prvostupňovým súdom (kde tvrdila o uhradení zhruba 500,- Eur na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie s tým, že pohľadávka je uhradená v plnej výške).

Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.

Vzhľadom na uvedenú viazanosť odvolacieho súdu, keď odvolací súd nezistil dôvod postupovať podľa výnimiek (podľa ods. 3, 4, 5 citovaného ustanovenia), považoval odvolací súd závery prvostupňového súdu za správne. Naviac, v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku odvolateľ síce vytýka nesprávne skutkové zistenia, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie, avšak tieto odvolacie dôvody nekonkretizuje. Zásadným odvolacím dôvodom, na ktorom právny zástupca odporkyne založil odvolanie, je nepresvedčivosť rozsudku s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. a najmä porušenie práva odporkyne vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania s tým, že odporkyni bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie. Konkretizoval to porušením § 123 O. s. p. s tvrdením, že odporkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazu, mailovej komunikácie, ktorá bola predložená na pojednávaní dňa 10. 04. 2014 krátkou cestou iba súdu s tým, že jej nebola daná ani k nahliadnutiu. Rovnako jej neboli predložené výpisy z účtov, o ktoré navrhovateľ opieral svoj nárok.

Odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zistil, že navrhovateľ založil do spisu výpisy z účtov, ktorými chcel poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ uhrádzal hypotekárny úver zo svojho účtu vo výške jednej polovice. Uviedol však zároveň, že v danom prípade sa má konať o spor o vrátenie finančnej pôžičky a nie ostatných nákladov, ktoré boli spojené so spolužitím navrhovateľa a odporkyne. V tejto súvislosti poukázal na vyplatenie sumy zo strany odporkyne navrhovateľovi vo výške 1.600,- Eur s poukazom na mailovú komunikáciu, v ktorej je uvedené, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola vyplatená.

Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, na tento postup a prednes právneho zástupcu navrhovateľa reagoval právny zástupca odporkyne, ktorý označil tvrdenia navrhovateľa za tendenčné a pokiaľ ide o sumu 1.600,- Eur vyplatenú odporkyňou navrhovateľovi, „nikde nie je uvedené, že táto suma sa týka hypotéky“.

V zápisnici nasleduje zápis o poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. s tým, že žiadna zo zúčastnených strán nenavrhuje doplniť dokazovanie.

Odvolací súd zistil, že na pojednávaní sa zúčastnili ako samotní účastníci, teda navrhovateľ a odporkyňa, tak aj ich právni zástupcovia. Aj keď je pravdou, že zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že navrhovateľ predložené dôkazy (mailová komunikácia, výpisy z účtov) predložil priamo na pojednávaní a zrejme nedoložil rovnopis týchto dôkazov aj pre odporkyňu, nemožno súhlasiť s tvrdením v odvolaní, že by odporkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s týmito dôkazmi, ani do nich nahliadnuť. Ako už bolo uvedené, bola prítomná na pojednávaní, na pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca, ktorý sa k predmetu sporu vyjadroval po tom, čo navrhovateľ doložil do spisu uvádzané dôkazy. Pritom najdôležitejší dôkaz - výpis z mailovej komunikácie sa týkal oboch účastníkov, išlo o komunikáciu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Odporkyňa prítomná na pojednávaní pred prvostupňovým súdom žiadnym spôsobom existenciu ani pravdivosť údajov v tejto mailovej komunikácii nenamietala. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nemala možnosť oboznámiť sa s týmto dôkazom, odvolací súd s takýmto tvrdením nesúhlasí, pretože navrhovateľka bola prítomná na pojednávaní, kde bol tento dôkaz predložený a bolo uvedené, čo ním navrhovateľ preukazuje, navyše sa k nemu vyjadroval aj právny zástupca odporkyne. Po poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. ani odporkyňa, ani jej právny zástupca nenavrhli vykonať vo veci žiadne ďalšie dokazovanie. Za takejto situácie sa javí tento odvolací dôvod ako účelový. Aj keď z prísne formalistického hľadiska možno súdu vyčítať, že neupozornil navrhovateľa na povinnosť predložiť tento dôkazný prostriedok v písomnom vyhotovení aj protistrane, prípadne mohol ho súd z vlastnej iniciatívy dať protistrane k nahliadnutiu, nemožno tento nedôsledný postup súdu považovať za takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú je odvolací súd povinný prihliadať, resp. ktorá by mohla mať za následok odňatie možnosti odporkyne konať pred súdom, následkom čoho by bolo zrušenie napadnutého rozsudku (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Pokiaľ právny zástupca odporkyne v odvolaní tvrdí, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., odvolací súd uvádza, že v odvolaní právny zástupca odporkyne vôbec nekonkretizuje svoje tvrdenie o nesprávnom skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd nepovažuje za pravdivé tvrdenia, že by prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ani v tomto smere v odvolaní nie je uvedené, o ktoré navrhnuté dôkazy ide, naopak, po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. ani odporkyňa, ani jej právny zástupca na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie nemali.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje odvolanie odporkyne za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli a nebol daný z jeho strany ani návrh na ich priznanie.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.