Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-416-2014.pdf
PDF · 142.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/416/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: E. H. H., N..H.., Y. XX, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, p r o t i žalovaným: 1. D. Y., XX.XX.XXXX, Y. H. M.. XXX, XXX XX J. P. X., 2. Ľ.Z. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. A. XX/X, XXX XX J. P. X., 3. D. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. M.. XXX, XXX XX J. P. X., 4. N. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. M.. XXX, XXX XX J. P. X.A. o zaplatenie 4.048,70 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaný v 1.rade, v 2.rade, v 3.rade a v 4.rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 3.671,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne z dlžnej sumy 3.671,78 eur od 18.04.2014 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 198,85 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.048,70 eur s 4,7 % ročným úrokom za úver zo sumy 3.992,73 eur od 18.04.2014 do zaplatenia a 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.048,70 eur od 18.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená zmluva o D. D. Č.. XXXXXXX X XX N. H. Ú. Č.. XXXXXXX X XX V. I. XX.XX.XXXX, súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 12 447,72 eur. Žalovaní v 1. a 2.rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,79% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,83 eur a do nasporenia polovice cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 62,24 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2.rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 62,24 eur. Žalovaní v 3.a 4.rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2.rade. Žalovaní v 1. a 2.rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky a stavebný úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 28.03.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1. a 2.rade, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní v 1. a 2.rade peňažné prostriedky nevrátili. O odstúpení od zmluvy boli upovedomení aj žalovaní v 3. a 4. rade. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4038,80 eur pozostáva z istiny 3992,93 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 45,87 eur. Podľa čl. VII. bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia
celej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca ďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 4,7% p.a. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 17.04.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 4048,70 eur, pričom pozostáva z istiny 3992,93 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 55,77 eur. V súlade s čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 3 % p.a.
Žalovaní v 1. rade, v 3.rade a 4.rade sa k žalobe nevyjadrili.
Žalovaný v 2.rade uviedol, že nie je ochotný platiť tento záväzok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpením od zmluvy spolu s doručenkami, Oznámením o odstúpení zmluvy spolu s doručenkami, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, písomným vyjadrením žalobcu spolu s prílohami, výpoveďou žalovaného v 2.rade a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že čo sa týka predmetnej zmluvy o medziúvere aj stavebnom úvere, záležitosti okolo ich uzatvorenia zabezpečovala jeho bývalá manželka, teda žalovaná v 1.rade s tým, že on nevie aké boli podmienky pre poskytovanie tohto úveru. Záväzok z tohto úveru je pritom predmetom vyporiadania BSM. Čo sa týka splácania tohto úveru, tak počas manželstva sa splácalo, pričom úhrady boli vykonávané z účtu žalovanej v 1. rade s tým, že po rozvode manželstva sa dohodli, že žalovaná bude naďalej splácať tento úver, nakoľko on prevzal záväzok z iného väčšieho úveru. Istý čas sa tak aj dialo, no potom v priebehu konania o vyporiadanie BSM žalovaná v 1. rade prestala splácať tento úver. V ďalšom predložil výpisy z účtu zo Slovenskej sporiteľne, ktoré preukazujú, že on uhrádza splátky z iného úveru tak ako bolo dojednané so žalovanou v 1. rade s tým, že zároveň uviedol, že keby žalovaná dodržala ich dohodu po rozvode manželstva tak tento úver už mohol byť splatený, keďže žalovaná v 1. rade mala finančné prostriedky. V ďalšom uviedol, že k nesplácaniu úveru mohlo dôjsť niekedy asi v polovici roka 2013, pričom on na predmetný záväzok u žalobcu po rozvode neuhradil žiadnu sumu a to s poukazom na dohodu medzi ním a žalovanou v 1. rade po rozvode a preto nie je ochotný splácať predmetný záväzok.
V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.05.2015 žalobca uviedol, že žalovaným bol jednotlivými výplatami poskytnutý úver vo výške 12 447,72 eur, pričom v zmysle čl. II úverovej zmluvy bola prvá výplata finančných prostriedkov znížená o poplatok za spracovanie medziúveru v zmluvne dohodnutej výške 33,19 eur. Tak ako vyplýva zo žalobného návrhu a úverovej zmluvy, boli žalovaní zaviazaní do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o H. H. splácať na konto medziúveru 7,79% ročné úroky za poskytnutý úver a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,83 eur a súčasne do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na konto sporenia mesačné vklady vo výške 62,24 eur. Vklady na konto medziúveru teda slúžili výlučne na splácanie úrokov a to až do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V zmysle čl. I bod 1 úverovej zmluvy dňa 30.09.2008 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte medziúveru dlh vo výške - 12 509,70 eur a na konte stavebného sporenia nasporená suma vo výške +6371,81 eur. Rozdiel medzi týmito sumami je výškou ( istinou) vzniknutého stavebného úveru. Tento úver sa žalovaní zaviazali splatiť vrátane 4,70% ročného úroku pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 62,24 eur.
Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.12.2015 uviedol, že v žalovanej sume 4048,78 eur nie sú zahrnuté žiadne poplatky za upomienky. Žalovaná suma 4048,78 eur pozostáva z istiny 3992,93 eur a nezaplatených úrokov vo výške 55,77 eur. Tieto pozostávajú z nezaplatených úrokov za rok 2014 ( vo výške 45,87 eur do 28.03.2014- zaslanie odstúpenia od zmluvy a 9,9% za obdobie od 29.03.2014 do 17.04.2014- doručenie odstúpenia od zmluvy žalovaným).Uvedená suma neobsahuje žiadne upomienky z dôvodu, že tieto boli zúčtované z úhrad žalovaných.
Žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako stavebný sporiteľ - dlžník, žalovaný v 2. ako spoludlžník - ďalší dlžník a žalovaný v 3. a 4. rade ako ručitelia uzavreli dňa XX.XX.XXXX V. A. D. D. N. H. Ú. ( ďalej len „úverová zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytne žalobca ako veriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o H. H.. Podľa bodu 1. predmetom zmluvy bolo E. D. D. E. Č. XXXXXXX X XX vo výške 375 000,-Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmení na H. Ú. E. Č. XXXXXXX X XX vo výške 187 500,-Sk. V bode 2. bol definovaný účel D. D., ako aj H. Ú. s tým, že dlžník je dohodnutým účelom viazaný.
Podľa čl. II. zmluvy - časť mimoriadny medziúver základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku, mimoriadny medziúver sa poskytuje do pridelenia cieľovej zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný v súlade so zmluvou, zmluvou o H. H. a Všeobecnými podmienkami poukazovať pravidelne mesačne vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad rovnajúci sa minimálne 5 promile cieľovej sumy. Dlžník sa zároveň zaviazal splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,79% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy. Za spracovanie medziúveru vyrubil veriteľ dlžníkovi poplatok 1.000,-Sk. Za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok ročne podľa Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 1. čl. II. do nasporenie polovice cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne 5 promile cieľovej sumy, t.j vo výške 1870 Sk. Podľa bodu 2. do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2435,-Sk.
V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1875,-Sk.
Podľa čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 2. písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.
Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení zákonných a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.
V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.
Podľa bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.
V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.
Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.
V zmysle bodu 8. čl. VII. zmluvy po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.
Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení pre fyzické osoby.
V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Slovenská sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení ( ďalej Zákon).
V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na poskytnutie stavebnou sporiteľňou nevypovedateľného stavebného úveru v súlade so Zákonom a VPSS.
Podľa čl. XIV. bod 2 Všeobecných podmienok, stavebný úver sa poskytuje maximálne vo výške, ktorá sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy na účte stavebného sporiteľa.
Prostriedky zo stavebného úveru poukáže stavebná sporiteľňa stavebnému sporiteľovi a) po predložení dokladov požadovaných stavebnou sporiteľňou, prípadne ďalších dokumentov, ktoré sú požadované stavebnou sporiteľňou v jednotlivých prípadoch, b) až po vyplatení nasporenej sumy ( čl. XVI. Všeobecných podmienok).
Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej len ,,Všeobecné podmienky“), úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.
V zmysle čl. XIX. bod 2. písm. a), d) a i) Všeobecných podmienok - Porušenie zmluvných povinností a okamžitá splatnosť ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/ alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak stavebný sporiteľ, spoludlžník alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver a ak stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté všeobecné podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky zmluvy o úvere je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.
Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä, jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorá oba určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru, vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Stavebná sporiteľňa má v týchto prípadoch právo účtovať si aj úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok, dohodnutý v úverovej zmluve. ( čl. XIX. bod 3 písm. b), c) Všeobecných podmienok ).
Podľa čl. XXIII. bod 1. a 2. Všeobecných podmienok, stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov platným v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo ceny dohodnuté v zmluve. Ak nie je dohodnuté inak, ceny sú splatné ku dňu uvedenému Sadzobníku a pokiaľ taký údaj neobsahuje, tak sú splatné v deň, keď je spoplatňovaný úkon stavebnou sporiteľňou vykonaný.
V zmysle čl. XXIII. bod 4. a 5. Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov na účtoch stavebných sporiteľov
vždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri vzniku nového účtu, pričom je za takýmto účelom oprávnená použiť peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia. Stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne meniť výšku cien v Sadzobníku.
Listom označeným ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.03.2014 adresovaným žalovaným v 1. a 2. rade, žalobca týmto oznámil, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradili splátky a zostávajú v omeškaní na účte H. H. s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čím sa naplnil dôvod na odstúpenie od úverovej zmluvy. Veriteľ odstupuje od zmluvy o D. D. Č.. XXXXXXX X XX N. H. Ú. Č.. XXXXXXX X XX V. I.Ň. XX.XX.XXXX a zároveň požiadal o okamžité splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia listu. Dlžná suma ku dňu 28.03.2014 predstavovala sumu 4038,80 eur. Žalobca zároveň žalovaných upozornil, že ak dlh v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.
Žalovaným v 3. a 4. rade žalobca listom zo dňa 28.03.2014 oznámil, že odstúpil od zmluvy o D. D. Č.. XXXXXXX X XX N. H. Ú. Č.. XXXXXXX X XX V. I. XX.XX.XXXX a zaslal mu na vedomie rovnopis listu adresovaného žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že ho upozorňuje, že ak dlžník v stanovenej lehote dlh neuhradí, uplatní si svoj nárok aj voči nemu ako ručiteľovi, ak ju nesplatí v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie.
V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. v zmysle ust. §879F ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a § 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. §53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 24.02.2004.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. ).
Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo20/09).
Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie úveru.
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel vlády nemajú odkazové poznámky normatívnu povahu, uvedený odkaz zákonodarcu názory o absolútnej prednosti právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskeho zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“
Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“
Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.
Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená, naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o „odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva.
Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovanú platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne.
Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.
Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi - spoludlžníkmi bola uzavretá úverová zmluva na bývanie, ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale je spotrebiteľskou zmluvou tak ako to predpokladá ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. rade a 2. rade ako dlžníkovi a spoludlžníkovi úver v sume 375 000,-Sk ( 12 447,71 eur ) s tým, že suma 9.958,18 eur bola poskytnutá dňa 03.03.2004 a suma 2456,35 eur dňa 18.03.2004, ktorý úver sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach ako aj skutočnosť, že žalovaní v 3. a 4. rade prevzali na seba ručiteľský záväzok. Keďže predmetný úver žalovaní nesplácali riadne a včas, žalobca listom zo dňa 28.03.2014 odstúpil od zmluvy.
Z výpisu z účtu žalovaných mal súd za preukázané, že ku dňu 17.04.2014 predstavovala dlžná suma 4048,70 eur s tým, že bola tvorená istinou vo výške 3992,93 eur a nezaplatenými úrokmi vo výške 55,77 eur.
Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku vo výške 4048,70 eur, súd má za to, že tento nárok je dôvodný len v časti predstavujúcej nezaplatenú sumu úveru spolu s úrokom z úveru do odstúpenia a to v sume 3671,78 eur, keď za neopodstatnený považoval nárok na zaplatenie úroku z úveru po odstúpení od zmluvy vo výške 55,77 eur, ako aj sumy 321,15 eur, ktorá suma predstavuje súčet poplatkov za upomienky a poplatkov za vedenie účtu a ktorú v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal na úhradu istinu.
Čo sa týka úrokov z úveru po odstúpení vo výške 55,77 eur súd poukazuje na to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a žalobca tak nemá nárok účtovať tento úrok, tak ako súd uviedol vyššie, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu spolu v sume 65,85 eur, súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:
V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).
Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.
V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd úhrady vo výške 65,85 eur vykonané žalovanými na túto položku započítal na úhradu istiny.
Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru vyplýva, že žalobca žalovaným vyúčtoval za upomienky sumu spolu vo výške 255,30 eur s tým, že táto suma bola zúčtovaná z úhrad žalovaných. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovani si neplnili riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd úhrady vykonané žalovanými na túto položku započítal na úhradu istiny.
Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 3% a preto mu súd priznal predmetný úrok len v takej výške ako požadoval a to dňom nasledujúcom po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.
Takto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníka, resp. spoludlžníka z predmetnej úverovej zmluvy a žalovaných v 3. a 4. rade ako ručiteľov na zaplatenie sumy 3671,78 eur a úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3671,78 eur s tým, že ak dlh splní jeden zo žalovaných, povinnosť ostatných zanikne.
Čo sa týka námietok vznesených žalovaným v 2. rade, tu súd poukazuje na to, že žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý žalobcom úver ako dlžníkovi a spoludlžníkovi a súčasne manželom aj keď ako to vyplýva zo zmluvy samotná výplata úveru mala byť uskutočnená a aj bola na účet žalovanej v 1. rade, no táto skutočnosť nemení nič na tom, že žalovaní v 1. rade a 2. rade sa stali dlžníkmi ako manželia, že sa jedná o ich záväzok a súčasne pohľadávku žalobcu ako veriteľa vzniknutý za trvania manželstva, bez ohľadu na to, že v čase odstúpenia od zmluvy už ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo
zaniknuté v dôsledku zániku ich manželstva a v neposlednom rade na existencii ich záväzku a z toho plynúceho nároku žalobcu nemení nič ani skutočnosť o ich dohode o uhrádzaní záväzkov, ktorá je voči žalobcovi právne neúčinná a takáto dohoda, resp. úhrady vykonávané po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva niektorým z manželov môžu mať význam prípade len pre konanie o vyporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 4048,70 eur bolo žalobcovi priznaných 3671,78 eur ( priznaná sumu vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 91% a neúspech 9%, čo predstavuje úspech žalovaných. Po odpočítaní úspechu žalovaných mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 82%.
Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 198,85 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania (82% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 242,50 eur).
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.